Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_18Cb-155-2013.pdf
PDF · 105.16 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/155/2013
Rozhodnutie
Okresný súd C. v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej veci žalobcu: ČKD Kutná Hora, a.s., zo sídlom Kutná Hora, Karlov č.p. 197, PSČ: 284 49 Česká republika, IČO: 005 08 055, zastúpený svojim zamestnancom podnikovou právničkou Mgr. Štepánkou Janálovou proti žalovanému: ŽOS TRADING s.r.o., so sídlom Dielenská Kružná 2, Vrútky 038 61, IČO: 31 574 653 zastúpený splnomocnencom JUDr. Janou Burikovou, nar. XX.X.XXXX, bytom M. v konaní o zaplatenie 154.630,70 CZK s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 154.630,70 CZ vo výške 9,25 % za obdobie od 30.3.2009 do 30.6.2009, 8,5 % úrok z omeškania za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2009, 8 % úrok z omeškania za obdobie od 1.1.2010 do 13.2.2010, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za odpor v sume358,50 € , do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.4.2013 domáhal zaplatenia sumy 154.630,70 CZK. Žalobu odôvodnil tým, že dodal žalovanému výrobky, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 0091200143, v sume 713.043,20 CZK, splatnou 29.3.2009. Z tejto faktúry žalovaný uhradil 558.412,50 CZK a zvyšnú časť 154.630,70 CZK nezaplatil.
Dňa 17.10.2013 súd vo veci rozhodol platobný rozkazom, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom primárne vzniesol námietku premlčania s tým, že lehota na úspešné uplatnenie práva - nároku uplynula 30.3.2013, avšak žalobný návrh bol doručený na súd 3.4.2013.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním listín pripojených v spise a zistil nasledovné:
V prvom rade bolo potrebné, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným v odpore voči platobnému rozkazu, vysporiadať sa s touto otázkou. Súd konštatuje, že pohľadávku žalobcu nepovažuje za premlčanú a to z nasledovných dôvodov: Pohľadávka žalobcu titulom faktúry č. 0091200143 sa stala splatnou 29.3.2009. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať je deň nasledujúci po splatnosti dlhu, teda 30.3.2009. Začiatok plynutia premlčacej doby pripadol teda na 30.3.2009. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času špecifikované v § 122 Občianskeho zákonníka. Teda, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší, nasledujúci pracovný deň. V danom prípade koniec štvorročnej premlčacej lehoty pripadol na 30.3.2013, čo bola sobota, nasledovala nedeľa a pondelok 1.4.2013 bol Veľkonočný pondelok tak ako v Slovenskej republike, tak aj v Českej republike a teda najbližší pracovný deň bol utorok 2.4.2013. Ako vyplýva z dokladu predloženého žalobcom a to tzv. „ dodejka“ , tak žalobca podal zásielku na prepravu 29.3.2013, do dispozície pošty Martin sa dostala 2.4.2013, ako vyplýva z razítka pošty a Okresný súd Martin túto zásielku prevzal 2.4.2013. Z uvedeného dokladu Slovenskej pošty je jednoznačné, že zásielka bola súdu doručená v posledný deň štvorročnej premlčacej lehoty, teda 2.4.2013. Ak sa na samotnej žalobe v spise nachádza pečiatka Okresného súdu Martin s dátumom 3.4.2013, tak táto pečiatka zodpovedá okamihu, kedy fyzicky pracovníčka podateľne Okresného súdu Martin tento došlý návrh opečiatkovala a zaevidovala v systéme elektronickej podateľne. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z toho faktu, že podanie bolo doručované aj elektronicky, pričom podateľňa Okresného súdu Martin potvrdila žalobcovi 2.4.2013 o 20.27 hod., že prijala zásielku 2.4.2013 pod číslom 130402200424314. Na základe týchto skutočností súd môže konštatovať, že žaloba bola podaná včas, pred uplynutím štvor ročnej premlčacej doby.
Následne súd pristúpil k skúmaniu podstaty veci. Žalobca na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe.
Žalovaný uviedol, že zotrváva na vznesenej námietke premlčania a vo vzťahu k § 407 Obchodného zákonníka udáva, že žalobcovi doručil reklamáciu, z ktorej vyplýva, že neuznáva celú hodnotu uvedeného dodaného tovaru, pričom objednávka bola na 29 ks ozubených kolies. Predmetom tohto sporu je faktúra za 23 ks ozubených kolies. Pokiaľ ide o ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, tak žalovaný má za to, že ide o vyvrátiteľnú domnienku a vzhľadom k tomu, že reklamoval 1 ks ozubeného kolesa, tak má za to, že táto domnienka bola nabúraná. Pokiaľ ide o 22 ks ozubených kolies, tieto reklamované neboli, boli v poriadku, avšak došlo k započítaniu a táto pohľadávka zanikla započítaním. Pokiaľ ide o objasnenie započítania, tak ŽOS TRADING u žalobcu objednal 2 ks zvarencov hornej kľukovej skrine, na ktorých sa vyskytovali opakované vady. Po opakovaných reklamáciách ŽOS TRADING odstúpil od zmluvy s ČKD Kutná Hora, avšak v tom čase už bola cena za tieto zvarence zaplatená a teda požadovali vrátenie kúpnej ceny. Keďže k vráteniu nedošlo, tak žalovaný započítal túto pohľadávku voči ČKD Kutná Hora so svojimi záväzkami, ktoré mal voči ČKD Kutná Hora. Následne žalobca oznámil žalovanému, že jednostranný zápočet neuznáva, vzhľadom ku skutočnosti, že 5.10.2010 žalobca vstúpil do insolvencie a do tejto doby im započítací prejav nebol doručený.
Žalobca v súvislosti s vyjadrením žalovaného uviedol, že má za to, že započítacím prejavom nedošlo k zápočtu. Pokiaľ ide o tento jednostranný zápočet datovaný 1.10.2010, tak má dve zásadné námietky. Po prvé nebol doručený pred začatím insolvenčného konania. Po druhé pohľadávka nebola uplatnená prihláškou a tak zanikla účinnosťou reorganizačného plánu, čo sa stalo 4.9.2012. K samotnému predmetu zápočtu žalobca uviedol, že reklamáciu dvoch kusov zvarencov neuznáva a teda ani následné odstúpenie od zmluvy neuznáva. Na uvedenú skutočnosť reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že 16.2.2009 bola reklamovaná prvá skriňa, 16.4.2009 bola reklamovaná druhá skriňa a 24.4.2009 žalobca uznal opodstatnenosť reklamácie a dodal nový tovar v máji a v auguste 2009. 17.8.2009 bola opakovaná reklamácia obidvoch skríň a v decembri 2009 žalobca uznal túto opakovanú reklamáciu ako oprávnenú. Následne žalovaný zrušil objednávku a odstúpil od zmluvy vo februári 2010. Čo sa týka zápočtu z 1.10.2010 bol doručený do zahájenia insolvenčného konania, čo preukazuje aj skutočnosť, že v zozname záväzkov insolvenčného dlžníka, ktorým bol žalobca, nebol evidovaný záväzok na vrátenie kúpnej ceny, z titulu odstúpenia od zmluvy. Žalobca predložil do spisu rozhodnutia Krajského súdu v Prahe súvisiace s jednotlivými štádiami reorganizácie žalobcu
Do spisu žalovaný na preukázanie svojho nároku predložil faktúru č. 0091200143 spolu s prílohou k faktúre a dodací list. Tiež pripojil medzinárodný nákladný list a výzvy na dobrovoľné splnenie záväzku. Na druhej strane žalovaný predložil do spisu jednostranný zápočet zo dňa 1.10.2010, odpoveď na listiny a to vzájomnú korešpondenciu ohľadne jednostranného zápočtu medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej predložil do spisu listinu zo dňa 9.2.2010 označenú ako storno objednávky a listiny súvisiace s reklamáciami dvoch kusov zvarencov.
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky ( Rím 1 ) :
Kapitola I., článok 1, bod 1. toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov, pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.
Podľa kapitoly I., článok 4, bod 1., písm a), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 - 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka ČR účinného v čase uzavretia zmluvy, tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlednutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR účinného v čase uzavretia zmluvy , kupní smlouvou se prodávajíci zavazuje dodat kupujícímu movitou věc (zboží) určenou jednotlivě nebo co do množství a druhu a převést na něho vlastnické právo k této věci a kupující se zavazuje zaplatit kupní cenu.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka ČR účinného v čase uzavretia zmluvy, k započtení jsou způsobilé pohledávky, ktoeré lze uplatnit u soudu. Započtení však nebrání, jestliže pohledávke je promlčena, avšak promlčení nastalo teprve po době, kdy se pohledávky staly způsobilými k započtení.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ČR účinného v čase uzavretia zmluvy, mají-li věřitel a dlužník vzájemné pohledávky, jejichž plnění je stejného druhu, zaniknou započtením, pokud se vzájemně kryjí, jestliže některý z účastníků učiní vůčí druhému projev směřující k započtení. Zánik nastane okamžikem, kdy se setkaly pohledávky způsobilé k započtení.
Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR účinného v čase uzavretia zmluvy, je-li dodánim zboži s vadami porušena smouva podstatným způsobem (§ 345 odst. 2), může kupujíci:
a) požadovat odstranění vad dodaním náhradního zboží za zboží vadné, dodání chybějíciho zboží a požadovat odstranění právních vad,
b) požadovat odstranění vad opravou boží, jestliže vady jsou opravitelné,
c) požadovat přiměřenou slevu z kupní ceny, nebo
d) odstoupit od smlouvy.
Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka ČR účinného v čase uzavretia zmluvy, volba mezi nároky uvedenými v odstavci 1 kupujícimu náleží, jen jestliže ji oznámí prodávajícimu ve včas zaslaném oznámení vad nebo bez zbytečného odkladu po tomto oznámení. Uplatněný nárok nemůže kupujíci měnit bez souhlasu prodávajíciho. Jestliže se však ukáže, že vady spojeny nepřiměřené náklady, může kupujíci požadovat dodání náhradního zboží, požáda-li o to prodávajíciho bez zbytečného odkladu poté, kdy mu prodávajíci oznámil tuto skutečnosť. Neodstráni-li prodávajíci vady zboží v přiměřené dodatečné lhůte nebo oznámi-li před jejích uplynutím, že vady neodstraní, může kupujíci odstoupit od smlouvy nebo požadovat přiměřenou slevu z kupní ceny.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR účinného v čase uzavretia zmluvy je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku neo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky äroky z prodlení určené ve smouvě, jinak určené předpisy práva občasnkého.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR účinného v čase uzavretia zmluvy, jde-li o prodlení s plněním penežitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není
- li podle tohto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.
Podľa § 1 Nariadenia Vlády ČR č. 142/1994 Sb v znení zo dňa 18.1.2010 výše úroku z prodlení, k němuž došlo přede dnem nabytí účinnosti tohto nařízení, se řídí dosavadními právnimi předpismi.
Podľa § 97 ods. 1 Zákona č. 182/2006 Sb. Zákon o úpadku a spůsobech jeho řešení ( Insolvenční zákon ) Insolvenční řízení lze zahajít jen na návrh; zahajuje se dnem, kdy insolvenční návrh dojde věcně příslušnému soudu.
Podľa § 109 ods. 1 Insolvenčního zákona, se zahájením insolvenčního řízení se spojují tyto účinky:
a) pohledávky a jiná práva týkající se majetkové podstaty nemohou být uplatněny žalobou, lze-li je uplatnit přihláškou,
b) právo na uspokojení ze zajištění, které se týká majetku ve vlastnictví dlužníka nebo majetku náležejícího do majetkové podstaty, lze uplatnit a nově nabýt jen za podmínek stanovených tímto zákonem, to platí i pro zřízení soudcovského zástavního práva na nemovitostech nebo exekutorského zástavního práva na nemovitostech, které bylo navrženo po zahájení insolvenčního řízení,
c) výkon rozhodnutí či exekuci, která by postihovala majetek ve vlastnictví dlužníka, jakož i jiný majetek, který náleží do majetkové podstaty, lze nařídit nebo zahájit, nelze jej však provést. Pro pohledávky za majetkovou podstatou (§ 168) a pohledávky jim na roveň postavené (§ 169) však lze provést nebo vést výkon rozhodnutí či exekuci, která by postihovala majetek náležející do majetkové podstaty dlužníka, na základě rozhodnutí insolvenčního soudu vydaného podle § 203 odst. 5 a s omezeními tímto rozhodnutím založenými. Není-li dále stanoveno jinak, výkon rozhodnutí nebo exekuce se i nadále nařizuje nebo zahajuje a provádí proti povinnému,
d) nelze uplatnit dohodou věřitele a dlužníka založené právo na výplatu srážek ze mzdy nebo jiných příjmů, s nimiž se při výkonu rozhodnutí nakládá jako se mzdou nebo platem.
Podľa § 110 ods. 1 Insolvenčního zákona, věřitelé dlužníka jsou od zahájení insolvenčního řízení oprávněni uplatnit v něm své pohledávky přihláškou, a to i v případě, že insolvenční soud ještě nezveřejnil výzvu k podávání přihlášek. Podľa § 115 Insolvenčního zákona, dlužník, který je podnikatelem, může do 7 dnů od podání insolvenčního návrhu, a jde-li o insolvenční návrh věřitele, do 15 dnů od jeho doručení insolvenčním soudem, navrhnout insolvenčnímu soudu vyhlášení moratoria; toto právo nemá právnická osoba v likvidaci.
Podľa § 119 ods. 1 Insolvenčního zákona, moratorium je účinné od okamžiku zveřejnění rozhodnutí o jeho vyhlášení v insolvenčním rejstříku a trvá po dobu uvedenou v návrhu na moratorium, nejdéle však 3 měsíce. Podľa § 122 ods. 3 Insolvenčneho zákona, započtení vzájemných pohledávek dlužníka a věřitele není po dobu trvání moratoria přípustné, ledaže insolvenční soud určí jinak předběžným opatřením. To platí i tehdy, jestliže zákonné podmínky tohoto započtení byly splněny před vyhlášením moratoria.
Podľa § 136 ods. 1 Insolvenčního zákona, Insolvenční soud vydá rozhodnutí o úpadku, je li osvědčením nebo dokazováním zjištěno, že dlužník je v úpadku nebo že mu úpadek hrozí. Podľa § 140 ods. 2, Insolvenčního zákona, započtení vzájemných pohledávek dlužníka a věřitele je po rozhodnutí o úpadku přípustné, jestliže zákonné podmínky tohoto započtení byly splněny před rozhodnutím o způsobu řešení úpadku, není-li dále stanoveno jinak.
Podľa § 140 ods. 3, Insolvenčního zákona, započtení podle odstavce 2 není přípustné, jestliže dlužníkův věřitel a) se ohledně své započitatelné pohledávky nestal přihlášeným věřitelem, nebo b) získal započitatelnou pohledávku neúčinným právním úkonem, nebo c) v době nabytí započitatelné pohledávky věděl o dlužníkově úpadku, anebo d) dosud neuhradil splatnou pohledávku dlužníka v rozsahu, v němž převyšuje započitatelnou pohledávku tohoto věřitele.
Podľa § 324 ods. 3 Insolvenčního zákona, od okamžiku zveřejnění návrhu na povolení reorganizace v insolvenčním rejstříku není přípustné započtení vzájemných pohledávek dlužníka a věřitele, ledaže insolvenční soud určí jinak předběžným opatřením. To platí i tehdy, jestliže zákonné podmínky tohoto započtení byly splněny před uvedeným okamžikem.
Podľa § 356 ods. 1 Insolvenčného zákona, není-li tímto zákonem nebo reorganizačním plánem stanoveno jinak, zanikají účinností tohoto plánu práva všech věřitelů vůči dlužníkovi, a to i v případě, že svou pohledávku do insolvenčního řízení nepřihlásili; za věřitele dlužníka se považují osoby uvedené v reorganizačním plánu za podmínek v něm stanovených, včetně rozsahu jejich práv.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd ustálil, že v danom záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov. Medzi účastníkmi nebolo preukázané, že by došlo k voľbe rozhodného práva pre ich záväzkový vzťah a preto s poukazom na Kapitolu II., článok 4., bod 1., písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 sa daný právny záväzkový vzťah bude spravovať právnym poriadkom Českej republiky a to z toho dôvodu, že predmetom záväzkového vzťahu bola zmluva o predaji tovaru, kde ako predajca vystupoval žalobca, ktorý má sídlo v Českej republiky.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobca svoj návrh odvíjal od uzavretej kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným, predmetom ktorej bol predaj ozubených kolies žalovanému. Tiež medzi účastníkmi bolo nesporné, že objednávka žalovaného bola na 29 ks ozubených kolies, pričom predmetom sporu je faktúra na 23 ks ozubených kolies, pričom 1 ks bol reklamovaný, a 22 ks ozubených kolies bolo v poriadku, avšak k zaplateniu kúpnej ceny za týchto 22 ks bezvadných, ozubených kolies nedošlo. Obrana žalovaného spočívala v tom, že záväzok, ktorý mal voči žalobcovi nezaplatil z toho dôvodu, že jeho záväzok zanikol jednostranným zápočtom, ktorú skutočnosť rozporoval žalobca.
Keďže zánik záväzku žalovaného voči žalobcovi, ktorý je predmetom tohto konania započítaním spochybnil žalobca, bolo na mieste skúmať existentnosť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorú uplatnil žalovaný voči žalobcovi na započítanie. Táto pohľadávka vznikla titulom kúpnej zmluvy, na základe ktorej kúpil žalovaný od žalobcu dva kusy zvarencov hornej kľukovej skrine 12 V, č.v. 1-24-4 7215 04/H. Kúpna zmluva bola uzavretá ústne tak, že žalovaný objednávkou č. 6374/JS - 2007 objednal uvedený tovar a žalobca tento tovar žalovanému dodal a následne kúpnu cenu vyfakturoval dňa 1.8.2008 faktúrou č. 81201393, splatnou 31.8.2008, na celkovú kúpnu cenu 1.583.000,- CZK. Kúpnu cenu žalovaný zaplatil 8.9.2008. Tieto skutočnosti boli medzi účastníkmi konania nesporné.
Vykonaným dokazovaním a to predloženými listinami mal súd preukázané, že jeden kus zvarenca hornej kľukovej skrinč č.v. 1-24-4 7215 04/H, výrobné číslo KH-2/08 bolo reklamované 16.2.2009. Druhý kus dodanej hornej kľukovej skrine 1-24-4 7215 04/H, výrobné číslo KH - 1/08 bol reklamovaný 16.4.2009. Zo zápisov z reklamačného konania na obidva kusy zvarencov hornej kľukovej skrine, zo dňa 24.4.2009 mal súd preukázané, že žalobca u obidvoch reklamácii uznal opodstatnenosť týchto reklamácii. Ďalej mal súd preukázané, že dodacími listami č. 174, 175 žalobca dodal žalovanému tovar vrátený po prvých reklamáciách a 178.2009 žalovaný opätovne vyzval žalobcu na odstránenie závad u obidvoch kusov zvarencov hornej kľukovej skrine a vyžadoval odstránenie závad, ktoré v reklamácii špecifikoval. 3.12.2009 žalobca opätovne, druhý krát uznal opodstatnenosť reklamácie obidvoch kusov zvarencov hornej kľukovej skrine. Listinou označenou ako storno objednávky zo dňa 9.2.2010 mal súd preukázané, že žalovaný voči žalobcovi stornoval objednávku dvoch kusov zvarencov hornej kľukovej skrine a žiadal vystaviť dobropis na celkovú hodnotu 1.583.200,- CZK. Túto listinu súd považuje za odstúpenie od zmluvy a výzvu na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Toto odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalobcovi 12.2.2010, ako to vyplýva z mailovej korešpondencie z tohto dátumu, v ktorej žalovaný píše žalobcovi, že v prílohe mu zasiela storno objednávky, pričom táto skutočnosť bola potvrdená aj na samotnom storne objednávky z druhej strany, kde je ako výstup od žalobcu poznamenané doručenie 12.2.2010 o 14.43. Tento záznam je záznam z doručovania storna objednávky faxom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal teda uzavreté, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva na dodávku dvoch kusov zvarencov hornej kľukovej skrine, pričom bolo poskytnuté žalobcom vadné plnenie, došlo prvý krát v rámci reklamačného konania k odstráneniu vád, po odstránení vád sa vady zopakovali, došlo k druhej reklamácii a keďže vady neboli odstránené ani v primeranej lehote, tak žalovaný odstúpil od zmluvy. Zmluva teda zanikla dňom doručenia odstúpenia od zmluvy žalobcovi, čo sa stalo 12.2.2010. Na základe tohto odstúpenia boli povinní si účastníci zmluvy vrátiť navzájom poskytnutie plnenie. Keďže žalovaný kúpnu cenu zaplatil, tak žalobca bol povinný túto zaplatenú kúpnu cenu vrátiť, k čomu bol aj žalovaným vyzvaný v rámci odstúpenia od zmluvy. Súd mal teda preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Keďže 12.2.2010 bol vyzvaný žalobca na vrátenie kúpnej ceny, čo neučinil, tak 13.2.2010 sa stala pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, čo by vrátená kúpna cena titulom odstúpenia od zmluvy splatnou. Vzhľadom na konštatáciu existencie tejto pohľadávky mohol teda žalovaný túto pohľadávku voči žalobcovi započítať voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania.
Ďalším dôvodom, ktorým argumentoval žalobca, prečo jeho pohľadávka nemohla zaniknúť započítaním, bola ním tvrdená skutočnosť, že tento započítací prejav mu nebol doručený pred začatím insolvenčného konania. Doručenie tohto započítacieho prejavu hoci v neskoršej dobe však žalobca nespochybnil, vyplýva to, že k doručeniu tohto započítacieho prejavu reálne došlo, vyplýva aj zo vzájomnej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným a vyplýva to aj z následného správania sa žalobcu v rámci insolvenčného konania. Ako vyplýva z listiny označenej ako jednostranný zápočet, tento je datovaný dátumom 1.10.2010. Z vyhlášky zverejnenej v insolvenčnom vestníku dňa 5.10.2010 vyplýva zahájenie insolvenčného konania u žalobcu. Z predpisu č. 182/2006 Sb. Českej republiky, konkrétne z ustanovenia § 109 tohto zákona však nevyplýva, že by zákon s účinkami zahájenia insolvenčného konania spájal nemožnosť započítania pohľadávok a teda podľa názoru súdu po zahájení insolvenčného konania je možné stále dosiahnuť veriteľmi uspokojenie svojich pohľadávok zápočtom. Podľa názoru súdu je tak možné činiť do momentu vyhlásenia moratória, pričom súd mal preukázané, že u žalobcu bolo vyhlásené moratórium rozhodnutím Krajského súdu v Prahe sp. zn. KSPH 41 INS 11480/2010-A17, od 20.11.2010 a ako vyplýva z rozhodnutí Krajského súdu v Prahe, tak toto moratórium bolo predĺžené do 18.2.2011 do 12.00 hod. Teda dňom zverejnenia rozhodnutia súdu o vyhlásení moratória v Obchodnom vestníku nastali účinky moratória, s ktorými zákon č. 182/2006 Sb. § 122 ods. 3 spája neprípustnosť započítania vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa. Teda prvý krát, kedy už nebolo možné, aby veritelia uplatnili svoje pohľadávky voči dlžníkovi - žalobcovi na započítanie, bol dátum 20.11.2010. Ako bolo preukázané vykonaným dokazovaním, tak žalovaný toto započítanie realizoval do momentu vyhlásenia moratória a teda jeho pohľadávka zanikla započítaním a preto ani nemal povinnosť túto svoju pohľadávku voči žalobcovi, ako dlžníkovi uplatniť prihláškou v rámci insolvenčného konania, pretože pri započítaní vzájomné pohľadávky zanikajú okamihom neskôr splatnej pohľadávky a keďže pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola splatná 29.3.2009 a pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, ako súd konštatoval už vyššie bola splatná 13.2.2010, teda neskôr, tak dátumom 13.2.2010 vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného zanikli a teda v momente zahájenia insolvenčného konania žalobcu tieto pohľadávky už neexistovali. Že si tejto skutočnosti bol vedomý aj samotný žalobca o tom svedčí fakt, že vo svojej evidencii v rámci insolvenčného konania neevidoval svoj záväzok voči žalovanému titulom vrátenia kúpnej ceny na základe odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda považoval nárok žalobcu, pokiaľ ide o istinu za nedôvodný, pretože tento nárok zanikol započítaním.. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalovaného, kde namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v danom spore, pričom argumentoval, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú mal žalobca voči žalovanému na Unicredit bank Czeck Republik a.s. Praha. Túto skutočnosť žalovaný preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, tak súd konštatuje, že podľa názoru súdu nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale ako vyplýva práve z predloženej listiny, tak bola len uzavretá zmluva o zaistení postúpením pohľadávok, pričom však naďalej veriteľom pohľadávok, ako vyplýva z textu zostáva žalobca, keď v uvedenej listine sa uvádza, že všetky platby sa majú uskutočňovať na tri čísla účtov, ktoré patria žalobcovi. Aj samotný žalovaný potvrdil, že všetky svoje záväzky, aj po tomto oznámení naďalej plnil na účet žalobcu. Súd bol toho názoru, že aktívna legitimácia žalobcu v danom spore bola daná. Ako vyplynulo zo žaloby, okrem istiny si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania. Jeho pohľadávka sa stala splatnou 29.3.2009 a ako bolo konštatované vyššie zanikla 13.2.2010. Za toto obdobie mal teda žalobca nárok požadovať úroky z omeškania. Keďže tieto úroky z omeškania dohodnuté neboli, prislúchali mu úroky zákonné a to podľa § 369 Obchodného zákonníka ČR Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v súlade so zákonom a preto mu súd takto uplatnené úroky priznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. kedy žalovaný bol neúspešný len v nepatrnej časti a to v časti úrokov z omeškania a to za obdobie len jedného roka a preto mu súd priznal voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. Trovy konania, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatnil spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za odpor vo výške 358,50 €.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.