Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5P-136-2015.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/136/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. F. A., S.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, dieťa rodičov: matky C. A.Í., S.. XX.XX.XXXX, M. Z. Č.. XX a otca J. A., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Q., N..Č.. Ú. L., Q. N. XX, Q., na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Z v y š u j e sa výživné zo strany otca na mal. F. S.. XX.XX.XXXX zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 40,- EUR mesačne, počnúc od 01.09.2015, ktoré výživné sa otec z a v ä z u j e uhrádzať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P/273/03 -30 zo dňa 20.02.2004.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2015, domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. F., S.. XX.XX.XXXX zo sumy 23,24 € (700 Sk) na sumu 120,- € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že tunajší súd rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 20.02.2004 zaviazal otca prispievať na výživu syna sumou 23,24 (700 Sk) mesačne. Mal. F. navštevuje Strednú odbornú školu Ž. W. Z., 2. ročník. Počas týždňa je na internáte, kde sú mesačné náklady 80,- €, cestovné 5,- € na autobus. Cestovanie vlakom je zadarmo. Za školské pomôcky matka uhradila 50,- €, za rodičovské združenie 20,- €. Na stužkovú slávnosť sa skladajú po 5,- € mesačne, matka zakúpila synovi tablet, mobil, na ktorý mu mesačne dobýja kredit 7,- €. Synovi zakupuje oblečenie, hygienu, na vreckové mu prispieva po 10,- €. Matka je zamestnaná ako sanitár v Nemocnici v Krompachoch. S odporcom má ešte tri plnoleté deti. Otec maloletého je nezamestnaný, ale priznali mu invalidný dôchodok.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka a následne vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, s obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11P/273/2003, sp. zn. 11P/46/2005, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Z rodného listu maloletého F. A., S.. XX.XX.XXXX je zrejmé, že jeho rodičmi sú C. A. L. J. A..
Matka na pojednávaní uviedla, že syn navštevuje železničné učilište v Z., cez týždeň je na internáte, na víkendy chodieva domov. Posledná úprava výživného bola v r. 2004 a to v konaní 11P/273/03, kedy bolo určené výživné na maloletého 700,- Sk mesačne. V čase určovania mal otec vyživovaciu povinnosť aj k ďalším dvom mal. deťom, ktoré sú v súčasnosti už plnoleté a živia sa sami. Matka predložila súdu potvrdenie o svojom príjme, kde je mesačný priemer 413,- €, doklady o platení inkasa 133,82 € mesačne a doklady o platení internátu a stravy pre syna 50,- € a 20,- € mesačne. Býva v rodinnom dome, ktorý je v spoluvlastníctve dospelých detí, maloletého syna, starej matky a brata matky. Stará matka na inkaso prispieva 40,- € mesačne. Syn je zdravý, otec platí pravidelne 20,- € mesačne. Otec je v situácii, ktorú si zapríčinil sám, dlhodobo pil, ležal kade prišlo a jeho zdravotný stav je spôsobený jeho životným štýlom. Od poslednej úpravy matka nežiadala zvýšenie výživného, mala s otcom maloletého strpenia. Otec ani minulý rok cez prázdniny neplatil výživné, pravidelne platí posledný rok, pričom matka žiada zvýšiť výživné na dva roky, kým chlapec neukončí školu.
Otec na pojednávaní uviedol, že býva v Q. S. P. G., kde platí 62,- € mesačne. Príjem otca je čiastočný invalidný dôchodok 196,- € mesačne. Dňa 18.06. poslal matke maloletého 100,- €. Charite platí 2,- € denne poplatok a 5,- € sporenie na mesiac, ktoré je určené na pohrebné trovy resp. keby nemal príjem, predložil lekársku správu o užívaní liekov, trikrát týždenne chodieva na dialýzu - pondelok, streda, piatok, iné kompenzačné príspevky a príplatky nepoberá. Fajčí, čo je balík 2,80 € na dva dni, na mesiac to vychádza 45,- €. Pravidelne po 20,- € platí výživné. Upravuje, nefajčí celý mesiac cigarety, ale zakupuje si tabak, čo je 3,- € na celý mesiac. Platí aj po 10,- € mesačne súdne trovy KS Bratislava v trestnej veci.
Kolízny opatrovník prostredníctvom svojej poverenej zamestnankyne na pojednávaní uviedol, zohľadňujúc, že od poslednej úpravy ubehlo 11 rokov, s prihliadnutím na to, že otec má nižší príjem, avšak prvoradé je výživné, keďže syn sa pripravuje na budúce povolanie, jeho výdaje sú nevyhnutné, že doporučuje, aby súd zaviazal otca prispievať na syna 40,- € až 50,- € mesačne. Má za to, že otec zo svojho príjmu by túto sumu na syna, ktorý je blízky veku dospelosti, mohol prispievať.
Sociálna poisťovňa súdu oznámila, že otec maloletého je poberateľom invalidného dôchodku priznaného od 29.01.2015, v sume 196,40 € mesačne. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.06.2015 o výplate dôchodku v hotovosti, ktoré otec predložil na pojednávaní vyplýva, že invalidný dôchodok za obdobie od 29.01.2015 do 03.05.2015 patrí otcovi maloletého v sume 621,94 €. Z celkovej sumy invalidného dôchodku zúčtovali sumu 203,10 € vyplatenú na dávke v hmotnej núdzi a príspevkoch a zvyšok sumy 418,84 € poukazuje otcovi maloletého.
P.G. G. v potvrdení zo dňa 03.09.2015 potvrdzuje, že otec maloletého je ich klientom od 28.06.2007, menovaný si rieši v Ú. L. svoju sociálnu situáciu ako človek bez prístrešia, s dennou platbou 2,- €, k tomu šporenie 5,- € mesačne.
Otec maloletého predložil aj lekársku správu opatrenú pečiatkou X.. X. X., vnútorné lekárstvo vystavenú na sociálne účely, z ktorej vyplýva, že ide o 55-ročného pacienta zaradeného do dlhodobej mimotelovej dialyzačnej liečby od 22.09.2014 s prognózou zaradenia na čakaciu listinu na transplantáciu obličiek.
Zo správy Mesta Q. súd zistil, že otec maloletého je klientom P. G., M. W. Ú. W. Q.. Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby má na dobu neurčitú. Pán A. uviedol, že má vážne zdravotné problémy, chodí na dialýzu, potrebuje finančné prostriedky na lieky.
Zo správy J. Z. o povesti vyplýva, že matka maloletého žije v spoločnej domácnosti so synmi J. L. F., na verejnosti sa správa slušne.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q. oznámil súdu, že otec maloletého je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 01.05.2013, v roku 2015 v mesiacoch 01 - 03 vo výške 152,10 €, 04 - 05 vo výške 117,40 €, 06 vo výške 33,20 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Spišská Nová ves o prešetrení pomerov maloletého vyplýva, že matka maloletého býva spolu s deťmi v domácnosti svojej matky X. M.. Obývajú prízemný rodinný dom. Inkaso matka uhrádza vo výške 130,- €. Mal. F. od septembra 2015 nastupuje do 3. ročníka SOŠ Ž. W. Z.. Počas školského roka je ubytovaný na internáte, za ktorý matka uhrádza po 80,- € mesačne, cestovné do školy je 5,- €. Na začiatku školského roka školské pomôcky cca 50,- €. Matka potrebuje synovi zakúpiť počítač. Za rodičovské združenie matka uhrádza po 20,- €.
Z potvrdenia o príjme vystaveného zamestnávateľom matky - S. Z. V.. V. R..J.. vyplýva , že čistý priemerný príjem matky za obdobie od 09/2014 do 08/2015 bol vo výške 413,58 €.
Z rozsudku tunajšieho súdu č. 11P/273/03 - 30 zo dňa 20.02.2004 súd zistil, že otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. V. sumou 900,- Sk a výživu mal. F. sumou 700,- Sk mesačne. V čase tejto úpravy priemerný čistý mesačný príjem matky činil 5.471,- Sk. Otec bol nezamestnaný, sociálne odkázaný, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu. Obaja rodičia v čase tejto úpravy mali vyživovaciu povinnosť k synovi J., na výživu ktorého bol otec zaviazaný tiež týmto rozhodnutím vo výške 900,- Sk mesačne a k dcére O., na výživu ktorej bol otec zaviazaný prispievať rozsudkom tunajšieho súdu č. XXC XX/XX-XX zo dňa 20.2.2004 sumou 1.000,- Sk mesačne. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť aj keď nie v celom rozsahu.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Dokazovaním mal súd preukázané, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. F. bola vo februári 2004. K zmene výživného môže dôjsť v prípade zmeny pomerov, ktoré boli dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia, pričom musí ísť o trvalú a podstatnú zmenu týchto pomerov. Je nepochybné, že od poslednej úpravy (pred 11 rokmi) došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov u mal. F., ktorý v čase poslednej úpravy bol v predškolskom veku a v súčasnej dobe je študentom strednej školy, je vo veku, ktorý sa vyznačuje neustálou potrebou zabezpečovania ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a stravy, ako aj potrebou zabezpečovania školských potrieb, mimoškolských aktivít a cestovného. U matky došlo taktiež k zmene pomerov, jej príjem sa zvýšil zo sumy 5.471,- Sk na sumu 413,- €. U otca došlo taktiež k zmene pomerov, kým v čase poslednej úpravy bol nezamestnaný a nepoberal žiadne dávky, mal ďalšie tri vyživovacie povinnosti, v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 196,40 € a vyživovaciu povinnosť má len k mal. F. Teda príjem oboch rodičov od poslednej úpravy sa preukázateľne zvýšil.
Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, u ktorých sa pomery preukázateľne zmenili, ako aj na strane maloletého, bol súd toho názoru, že je potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti. Na základe uvedených skutočností súd upravil otcovi výšku výživného na mal. Jána na sumu 40,- € mesačne, pretože uvedená čiastka sa mu javila ako adekvátna potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím, že zákonom stanovená výška minimálneho výživného je 27,13 €, pričom otec prispieva na výživu maloletého už dlhší čas len v sume 20,- €, čo teda nedosahuje ani sumu zákonného minimálneho výživného.
Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, či ošatenie, ale, že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na energiách, dani z nehnuteľnosti, či poplatky za odvoz smetí u matky, kde dieťa žije.
S poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletých, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je otcovou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje iná realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému. Otec neprispieva pravidelne na jeho výživu nad rámec bežného výživného a to ani finančne, ani materiálne, aj keď by sa mohlo jednať len o drobnosti, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na formovanie ich vzájomného vzťahu.
Súd konštatoval, že uvedená čiastka výživného zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého, ktorý je v období intenzívneho psychického i fyzického vývoja.
O tom, že v možnostiach a schopnostiach otca je prispievať na výživu dieťaťa vyššou čiastkou svedčí aj skutočnosť, že tento sám uviedol, že fajčí, napriek svojmu zdravotnému stavu a v súvislostí s tým má pravidelné mesačné výdavky, pričom toto nemôže byť na úkor výživy maloletého dieťaťa.
Súd zároveň oboch rodičov upovedomil o ustanovení § 26 Zákona o rodine, že, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.