Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-110-2013.pdf
PDF · 146.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/110/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľky Y.. Ľ. X., Y.., V.. X.X.XXXX, P. J.. Q. XXXX/XX, Y., právne zastúpenej JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, Dukelská 927/7, Považská Bystrica proti odporcovi Panda, n.o., Horná Mariková 276, IČO: 45738670, právne zastúpenému Mgr. Tomášom Balážom, advokátom, Štúrova 1, Žilina v konaní o vyparatenie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom proti odporcovi domáhala sa vypratania nehnuteľnosti č. XXX na parcele KN C XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 446 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. X. R.. Svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou v podiele 2/3-iny zhora uvedenej nehnuteľnosti, vlastníkom 1/3-inového podielu je L.I. P., bytom D.. P. XX, Ž.. Od dňa 1.9.2012 nájomnou zmluvou prenajala spolu s druhým spoluvlastníkom predmetnú nehnuteľnosť odporcovi, aby ju užíval na dohodnutý účel. Za prenájom priestoru jej mal odporca podľa č. IV. zmluvy platiť dohodnuté nájomné v sume 1 333 Eur mesačne. Odporca jej ku dňu podania návrhu nezaplatil nájomné za mesiac 9/2012,10/2012,11/2012,12/2012,01/2013,02/2013 a 03/2013. Keďže odporca si nesplnil povinnosť uloženú v zmluve a nájomné neplatil, dňa 22.3.2013 mu zaslala výpoveď nájomnej zmluvy. Rovnako v tejto výpovedi ho vyzvala, aby dlžné nájomné uhradil a nehnuteľnosť vypratal. Odporca si prevzal výpoveď nájomnej zmluvy dňa 27.2.2013. Uviedla ďalej, že podľa čl. VII. nájomnej zmluvy je výpovedná lehota tri týždne, počíta sa od prvého mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď nájomnej zmluvy bola odporcovi doručená dňa 27.2.2013 a nájom založený predmetnou nájomnou zmluvou sa teda končí dňa 22.3.2014. Od tohto termínu odporca nebol oprávnený nehnuteľnosť užívať, na jej užívanie nemá žiaden právny dôvod a nehnuteľnosť aj napriek výzve nevypratal.
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.3.2014 sp. zn.4C/110/2013-73 súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zhora podal odporca odolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28.1.2015 sp. zn. 17Co/699/2014-89 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia krajský súd uviedol, že rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa konanie vo veci končí, možno v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ citovaného zák. ustanovenia. Odporca vo svojom odvolaní uvádza ako odvolací dôvod, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ ide o dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., z obsahu odvolania odporcu je zrejmé, že za túto vadu považuje predovšetkým nevykonanie výsluchu odporcu ako účastníka konania, pričom má za to, že v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účastníkovi konania sa týmto postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Za situácie, keď doposiaľ sa odporca ako účastník konania osobne nevyjadril ku skutočnosti ohľadne výpovede z nájmu nebytových priestorov, ale predovšetkým nebol vypočutý k tvrdenému zániku predmetnej pohľadávky z jeho strany započítaním, keď súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku absolútne započítaním predmetných pohľadávok nezaoberal, odvolací súd má za to, že dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s argumentáciou odporcu o tom, že došlo k zániku pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi započítaním, čoho dôkazom má byť aj písomne predložený zápočet odporcu zo dňa 19.03.2013 (č. l. 49 a nasl. spisu), ktorý má byť podľa vyjadrenia odporcu iba reakciou na doručenú výzvu na zaplatenie dlžného nájomného zo strany navrhovateľky.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti je potrebné, aby sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní zaoberal započítaním zo strany odporcu a predovšetkým musí skúmať, či boli splnené podmienky zápočtu a či vôbec išlo o pohľadávky, ktoré boli spôsobilé na započítanie. Z ust. § 580 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sú strety pohľadávky spôsobilé na započítanie. Bude preto potrebné súdom prvého stupňa v ďalšom konaní v uvedenom smere doplniť dokazovanie na zistenie skutočností ohľadne započítania, dokazovanie vykonané v tomto smere vyhodnotiť a závery ohľadne tohto vyhodnotenia dokazovania v rozhodnutí súdu prvého stupňa aj riadne zdôvodniť.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uložil súdu prvého stupňa znova vypočuť účastníkov konania, predovšetkým odporcu, zaoberať sa jednostranným zápočtom zo strany odporcu, ktorý v konaní vyhodnotí s poukazom na existenciu, resp. neexistenciu dôvodov pre výpoveď a zaoberať sa aj ďalšími skutočnosťami a dôkazmi, ktoré budú účastníci v konaní navrhovať pre úplné zistenie skutkového stavu, pričom v novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.
Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.1.2015 sp. zn. 17Co/699/2014-89 doplnil dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, odporcu a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedka S.. R. X., oboznámil sa so zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 19.3.2013, splnomocnením z marca 2013, prehlásením zo dňa 14.1.2013, výzvou Obce Horná Mariková zo dňa 16.8.2012, rozhodnutím Obce Horná Mariková zo dňa 20.3.2013 a vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z LV č. XXX, k. ú. Horná Mariková, zmluvou o nájme nebytových priestorov, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 22.2.2013, fotokópiou poštovej doručenky a výsluchom svedkov J. X. a J. L..
Z doplneného dokazovania mal súd za preukázané, že listom zo dňa 16.8.2012 vyzvala Obec Horná Mariková, v zastúpení starostom obce S.. R. X. odporcu na predloženie kolaudačného rozhodnutia na stavbu súp. č. XXX k. ú. Horná Mariková z dôvodu, že obec Horná Mariková ako príslušný stavebný úrad zistil, že stavba súp. č. XXX k. ú. Horná Mariková nebola skolaudovaná po vykonaní stavebných úprav potrebných k prestavbe na zariadenie slúžiace k ubytovaniu. Obec na základe žiadosti odporcu požiadala MPSVaR o dotáciu v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. na rok 2013. Prevod tejto dotácie na odporcu podmienilo Obecné zastupiteľstvo v Hornej Marikovej uznesením č. 5/2012 zo dňa 9.8.2012 predložením právoplatného kolaudačného rozhodnutia na stavbu s. č. 276. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie žiadala obec predložiť do 28.12.2012, v prípade nedodržania výzvy poskytnuté finančné prostriedky pod MPSVaR budú obcou vrátené poskytovateľovi.
V marci 2013 navrhovateľka a L. P., D.. P. K., Ž., ako fyzické osoby splnomocnili spoločnosť Proj-Ing , spol. s.r.o., Rosina 463, voči všetkých právnych úkonoch požadovaných v rámci vybavenia dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „ nadstavba a stavebné úpravy objektu za účelom užívania stavby zo stacionára a penziónu na domov dôchodcov „ , na pozemkoch parc. č. 188 , 187/1 k. ú. Horná Mariková.
Rozhodnutím Obce Horná Mariková č. 2013/8-TS1/A-10 zo dňa 20.3.2013, právoplatným 9.5.2013 Obec Horná Mariková ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom priadku ( stavebný zákon ) v znení neskorších predpisov rozhodol o zmene stavby pred jej dokončením na zmenu stavby č. s . 276 z „nadstavba a stavebné úpravy objektu za účelom zmeny užívania stavby z Domu služieb na Stacionár a Penzión Horná Mariková“ na „nadstavba a stavebné úpravy objektu za účelom zmeny užívania stavby zo Stacionára , Penziónu na domov dôchodcov „ , na pozemkoch KN C parc. č. 188, 187/1 k.ú. Horná Mariková tak, že dodatočne povolil v rozsahu predloženej projektovej dokumentácie vykonané zmeny a zároveň povolil užívanie zmeny stavby a pre jej užívanie určil v rozhodnutí špecifikované podmienky. Ako stavebníci vo vyššie uvedenom rozhodnutí sú uvádzaní vlastníci budovy sú. č. 276 a to navrhovateľka a štatutárny zástupca odporcu.
Z doplneného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že dňa 19.3.2013 odporca v zastúpení L. P., riaditeľom adresoval navrhovateľke a L. P., D.. P. Ž. ako prenajímateľom list označený ako započítanie vzájomných pohľadávok, v ktorom uviedol, že odporca eviduje ku dňu 19.3.2013 svoj záväzok voči prenajímateľom z titulu nezaplateného nájomného vo výške 12 000 Eur a to v súčte za mesiace 9/2012, 10/2012, 11/2012, 12/2012, 1/2013 a 2/2013. Kompenzačný prejav realizoval v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka voči pohľadávke prenajímateľov z titulu nezaplateného nájomného ako je u vedené vyššie s tým, že započítava pohľadávky ktoré odporca eviduje voči prenajímateľom ako podielovým spoluvlastníkom predmetu nájmu a ktoré vznikli z titulu úhrady platieb nevyhnutne a preukázateľne vynaložených na realizáciu nadstavby a stavebných úprav predmetu nájmu za účelom jeho kolaudácie. V tabuľke špecifikoval jednotlivé platby, ktoré Panda n.o. realizovala za vyššie uvedeným účelom a ktoré ako pohľadávku eviduje voči podielovým spoluvlastníkom zhodnoteného predmetu nájmu v dôsledku realizácie jeho nadstavby a stavebných úprav. Výsledný súčet súm, ktoré odporca vynaložil, za účelom nadstavby a stavebných úprav predmetu nájmu predstavoval sumu 8 594,46 Eur. V predmetom započítaní vzájomných pohľadávok odporca ďalej uviedol, že právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok s účinkami ex tunc t.j. ku dňu kedy sa jednotlivé pohľadávky stretli, vzájomné pohľadávky v rozsahu 8 594,46 Eur zanikli v uvedenej výške ku dňu 7.3.2013 t.j. pohľadávka prenajímateľov voči odporcovi za dlžné nájomné za mesiace 9/2012, 10/2012, 11/2012, 12/2012, a čiastočne 1/2013 ( v rozsahu 594,46 Eur) vo výške 8 594,46 Eur bola predmetom započítania s pohľadávkou Pandy n.o. vo výške 8 594,46 Eur, ktorá túto voči prenajímateľom evidovala z dôvodov vyššie prezentovaných. Uviedol, že odporca ku dňu 19.3.2013 eviduje svoj záväzok z titulu nezaplateného nájomného voči prenajímateľovi vo výške 3 405,54 Eur, z čoho dlžná suma nájomného voči navrhovateľke predstavuje sumu 2 270,36 Eur a voči druhému prenajímateľovi vo výške 1 135,18 Eur. Dlžná suma nájomného vo výške 2 270,36 Eur bude navrhovateľke ako prenajímateľke v prvom rade v zmysle článku IV. zmluvy o nájme nebytových priestorov poukázaná na jej účet a prenajímateľovi v druhom rade bude dlžná suma nájomného uhradená v hotovosti.
Odporca v priebehu konania uviedol, že v nájomnej zmluve, predmetom ktorej je budova s.č. 276 sa jednoznačne uvádza, že budova musí byť užívaná ako domov dôchodcov. Stavebný úrad vyzval odporcu na predloženie kolaudačného rozhodnutia. Po jeho predložení stavebný úrad konštatoval, že nehnuteľnosť a stavebné rozhodnutie je v rozopre s predmetom užívania a tento typ služieb nemôže byť užívaný v nehnuteľnosti ako zariadenie sociálnych služieb. Stavebný úrad preto vyzval odporcu, aby vykonali nové kolaudačné rozhodnutie. Ako firma oslovili inžiniersku spoločnosť, ktorá takéto služby poskytuje, pretože nebol odborne spôsobilí aby takéto niečo vykonali. Táto inžinierska spoločnosť oslovila majiteľov budovy a vyžiadala si súhlas na vykonanie nového kolaudačného rozhodnutia a s tým spojené všetky stavebné úpravy, na základe vyjadrenia úradu bezpečnosti práce , hasičov a iných inštitúcií aby táto nehnuteľnosť zodpovedala všetkým požiadavkám, ktoré musia byť splnené na prevádzkovanie takéhoto zariadenia. Všetky stavebné úpravy neboli vykonané svojvoľne ale v zmysle predpisov, ktoré ukladá zákon na prevádzkovanie takéhoto zariadenia.
Z výsluchu svedka S.. R. X., starostu obce Horná Mariková mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníkmi je navrhovateľka a štatutárny zástupca odporcu v minulosti patrila Ministerstvu vnútra SR, bolo tam umiestnené sídlo jednotky pohraničnej stráže. Svedok uviedol, že navrhovateľka prišla so zámerom budovu kúpiť a poskytovať tam sociálne služby. Prvotnú prestavbu robila p. X., ( navrhovateľka), ktorá tam začala aj ubytovávať prvých ľudí. Túto činnosť prevádzkovala spolu s manželom pod názvom Vitalita Zdravie s.r.o. a spolupracovala aj s obcou, bola sponzorom niektorých obecných aktivít. Objekt prevádzkovala od r. 2010 do 30. 6. 2012. Od 1. 7. 2012 začal objekt, kde boli poskytované naďalej sociálne služby prevádzkovať p. P. ( štatutárny zástupca odporcu) s tým, že on prevádzkoval objekt pod názvom Panda n.o.. Časť klientov, ktorí boli ubytovaní prevzal a prevzal zároveň aj časť zamestnancov. Svedok ďalej uviedol, že vtedy bola možnosť požiadať o dotácie od Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR na prevádzkovanie zariadenia tohto typu. Podľa zákona musela o dotácie požiadať obec za všetkých prípadných záujemcov a finančné prostriedky prišli obci a museli byť následne poukázané prijímateľovi, v tomto prípade Panda n.o.. V tom čase to bolo 330 Eur na osobu za mesiac, slúžiace na chod zariadenia, z týchto prostriedkov by nemal byť vykazovaný žiaden zisk. Objem klientov bol asi tridsať. Zariadenie nebolo obsadené naplno a preto bol predpoklad, že bude musieť finančné prostriedky vrátiť. Keďže bola do toho zainteresovaná aj obec, ministerstvo by žiadalo vrátenie finančných prostriedkov od obce. P. P. vtedy zobral cca 70 000 Eur. Obec finančné prostriedky odporcovi poukázala a keďže ich nemohol celé spotrebovať, pretože zariadenie nebolo plne obsadené, museli žiadať od neho opakovane výzvami vrátenie týchto prostriedkov. Odporca výzvy nepreberal a až na základe toho, že prišla obci kontrola z NKÚ a bola hrozba, že obec urobí ďalšie kroky, aby dotácia do tohto zariadenia neprišla v budúcich rokoch, tak na základe toho boli peniaze vrátené. Poukázal na to, že prenajímaný objekt sa už v čase, keď ho prevádzkovala p. X. prevádzkoval neskolaudovaný, vtedy ale nedostávala dotácie od štátu. Až keď v auguste 2012 požiadal obec p. P. o dotáciu, zistili, že služba sa poskytuje v neskolaudovanom zariadení. Dňa 18. 9. 2006 p. X. získala, resp. bolo jej vydané stavebné povolenie na objekt, ktorý teraz prevádzkuje Panda n.o.. Až počas jej činnosť, až do nástupu p. P. kolaudačné rozhodnutie vydané nebolo. Kolaudačné konania prebiehali už v r. 2010 a to 30. 11. 2010 a 1. 12. 2010, ale tieto neboli ukončené vydaním kolaudačného rozhodnutia, pretože vždy sa vyskytli nejaké závady - napr. chýbalo zábradlie, protipožiarne dvere a pod. U odporcu bol systém zavedený tak, že jeho zamestnanci nemohli preberať poštu na pošte, túto mohol vyberať len p. P., ktorý si vytriedil čo preberie. Takže komunikácia bola ťažká. Pravdepodobne mal aj nejaké problémy v mieste bydliska, pretože pošta sa vracala späť. Obec podmienila teda vyplatenie dotácií z MPSVaR predložením kolaudačného rozhodnutia. Do konca r. 2012 kolaudačné rozhodnutie predložené nebolo. Kolaudačné konanie bolo zvolané 19. 2. 2013, ale vzhľadom k tomu, že na objekte boli ešte nejaké nedostatky nebol objekt skolaudovaný a kolaudácia prebehla začiatkom mája 2013. Stavebníkmi v kolaudačnom konaní musia byť vlastníci, teda bola ním aj p. Hanuliaková aj p. Bohdal. Všetky úkony obce obec dávala na vedomie aj navrhovateľke, od ktorej sa zásielky nevracali.
Svedok uviedol, že v obci je prevádzkované ešte jedno zariadenie podobného typu poskytujúce sociálne služby. Teraz má názov Zariadenie sociálnych služieb Horná Mariková. V tomto zariadení je riaditeľkou švagriná navrhovateľky. Momentálne stav je taký, že pokiaľ by museli zo zariadenia Pandy n.o. odísť jej klienti, nemohli by byť umiestnení do zariadenia obce, pretože toto je plné, rovnako aj zamestnanci. V súčasnej dobe je riaditeľkou zariadenia Pandy n.o. pani Š., ktorá svoju činnosť si plní veľmi zodpovedne a ako starosta je s touto jej činnosťou spokojný. Pán P. sa v zariadení vyskytuje už menej, pretože jeho účasť tam nie je potrebná. Teraz je tam umiestnených asi 20 ľudí, kapacita tohto zariadenia bola plánovaná na tridsať klientov. Pre prevádzku tohto zariadenia robí obec Horná Mariková maximálnu súčinnosť čo sa týka odvozu odpadu, zimnej údržby, príp. požiadavky, napr. parkovej úpravy v blízkosti zariadenia. Nemal vedomosť o tom, kto financoval stavebné úpravy na zariadení prevádzkovanom odporcom do r. 2013 ani po roku 2013 avšak hlavná prestavba budovy bola realizovaná od roku 2006 do času, keď nastúpil p. P., teda do 30. 6. 2012. Od 1. 7. 2012 začal prevádzkovať zariadenie odporca. Do konca roku 2012 zrejme p. P. nejaké výraznejšie peniaze do zariadenia neinvestoval, preto nemohlo byť ukončené ani kolaudačné konanie. Hneď nasledujúcim dňom po skončení kolaudačného konania odporcovi poskytli dotáciu z Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR. Prestavba bola v záujme p. P., ktorý prevádzkoval zariadenie. Musel urobiť tieto práce pokiaľ chcel získať dotácie od MPSVaR. O dotácie nepožiadali spoluvlastníci nehnuteľnosti, ale Panda n.o. a kolaudácia bola vykonávaná určite preto, aby Panda n.o. dostávala dotácie. V podstate obec bola rada, že takéto zariadenie v obci vzniká. Predtým v zariadení, ktoré bolo pod správou TSK bol poradovník, kde bolo do 30 neumiestnených klientov a asi boli všetci radi a spokojní, že niečo také vzniklo a pokiaľ sa klient a poskytovateľ dohodnú, že poplatok vzniká k poskytovanej službe, je to na prospech veci.. Navrhovateľka nemohla vykonávať rekonštrukciu potrebnú pre kolaudáciu, pretože sa jednalo o veľké finančné náklady, napr. protipožiarne dvere stáli 14 000 Sk. Rekonštrukciu vykonávala však postupne. Smerovala k tomu, aby budova bola prevádzkyschopná. Navrhovateľka napr. opravila fasádu, vymenila okná za plastové, nechala zhotoviť bezbariérové prístupy, rekonštruovala kuchyňu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je zapísaná na LV č. XXX k. ú. X. R. ako spoluvlastníčka v podiele 2/3-iny nehnuteľnosti - stavby domu služieb súpisné č. XXX na parcele KN C XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 446 m2. Spoluvlastníkom podielu 1/3-iny zhora uvedenej nehnuteľnosti je L. P., P. XX, Ž., ktorý je zároveň aj štatutárnym zástupcom odporcu.
Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi prenajímateľmi 1/ - navrhovateľkou a 2/ L. P. a nájomcom - odporcom v tom čase zastúpeným štatutárnym orgánom P.. Q. K. prenajímatelia prenechali nájomcovi nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k. ú. X. R. spolu s hnuteľným zariadením stavby vyšpecifikovaným v prílohe zmluvy, podľa čl. III. na účel poskytovania sociálnych služieb, poskytovanie opatrovateľskej služby a prepravnej služby. V čl. IV. sa zmluvné strany dohodli na nájomnom formou dohody a to na sumu 35,82 Eur/m2 prenajatej plochy za mesiac, čo predstavuje celkovo 2 000 Eur mesačne. V cene nájmu nie sú zahrnuté poplatky za el. energiu, studenú a teplú vodu, teplo, odvoz odpadu, či akékoľvek prevádzkové náklady, ktoré je povinný uhrádzať nájomca sám na vlastné náklady. Nájomné je splatné mesačne vopred, najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci predchádzajúcemu príslušnému mesiacu a to i bez doručenia faktúry alebo inej výzvy na úhradu nájomného. Nájomné malo byť vyplácané tak, že suma 1 333 Eur bude uhrádzaná na účet prenajímateľa v prvom rade a suma 667 Eur bude uhrádzaná prenajímateľovi v druhom rade.
Podľa čl. VI. Doba nájmu bola zmluva uzatvorená na dobu určitú od 1.9.2012 do 31.7.2022 a v čl. VII. písm. b/ Skončenie nájmu si zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Ak nájomca mešká s platením nájmu viac ako jeden mesiac má prenajímateľ v prvom rade splnomocnenie vypratať nájomcu na jeho náklady. Zmluvné strany si v čl. VII. dohodli výpovednú lehotu tri týždne, ktorá sa počíta od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. V prípade skončenia nájmu nájomca je povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. V článku V. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, bod 6.) sa účastníci zmluvy dohodli, že zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Prenajímateľ nie je povinný uhrádzať náklady na zmenu veci
Listom zo dňa 22.2.2013 navrhovateľka zaslala odporcovi výpoveď zhora uvedenej nájomnej zmluvy ku dňu 22.2.2012 z dôvodu, že odporca bol povinný podľa č. VI. Zmluvy platiť navrhovateľke ako väčšinovému spoluvlastníkovi za užívanie stavby a hnuteľných vecí nájomné vo výške 1 333,- Eur mesačne, ktoré bolo splatné do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Ku dňu podania výpovede jej odporca neuhradil žiadne nájomné. Celkovo je v omeškaní s nájmom za mesiac 9/2012,10/2012,11/2012, 1/2013, 2/2013 a 3/2013, pričom celkovo jej neuhradil 9 331,- Eur. Zároveň uviedla, že podľa článku VII. zmluvy je výpovedná lehota tri týždne , počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, nájom teda končí 22.3.2013. Zároveň odporcu vyzvala, tým istým listom, aby budovu opustili a odovzdali ju spolu s prenajatými hnuteľnými vecami v takom stave, ako ju prebrali. Tým, že nezaplatil ku dňu podania výpovede žiadne nájomné dostal sa do pozície dlžníka a do omeškania a na základe uvedeného ho vyzvala, aby do troch dní od doručenia výzvy uhradil celé zameškané nájomné vrátane úrokov z omeškania v zmysel čl. IV. Zmluvy.
Dňa 27.2.2013 odporca prevzal prostredníctvom splnomocnenca - pani L. doporučenú zásielku od navrhovateľky podanú na pošte dňa 26.2.2013, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že jej obsahom bola výpoveď z nájmu zo dňa 22.2.2013, spolu s výzvou na vypratanie a úhradou dlžného nájomného. V priebehu konania právny zástupca odporcu nepoprel prevzatie zásielky splnomocnencom odporcu dňa 27.2.2013, tvrdil však, že odporcovi bola doručená len výzva na zaplatenie dlžného nájomného, bez výpovede nájomnej zmluvy.
Súd neuveril zhora uvedeným tvrdeniam právneho zástupcu odporcu a považoval ich len za účelové v snahe predísť možnému vyprataniu nehnuteľnosti. Bolo by nanajvýš nelogické, aby sa navrhovateľka domáhala vypratania nehnuteľnosti podaním návrhu na súd z dôvodu skončenia nájmu uplynutím výpovedne doby, keby odporcovi žiadnu výpoveď nedala. Z výsluchu svedkyne L. mal súd za preukázané, že ako splnomocnenkyňa prevzala za odporcu zásielku dňa 27.2.2013, štatutárnemu zástupcovi jej obsah prečítala do telefónu a na pokyn štatutárneho zástupcu, ktorý bol na ceste do sídla n.o. mu zásielku nechala na stole.
Až po tom ako si odporca zvolil právneho zástupcu začal tvrdiť, že mu žiadna výpoveď doručená nebola, pričom dovtedy sa vyhýbal prevzatiu poštových zásielok súdu, zrejme z dôvodu, že predpokladal postup navrhovateľky. Odporca pritom nepredložil žiaden dôkaz o doručení len výzvy na zaplatenie bez výpovede z nájmu, napríklad predložením samotnej výzvy a v tomto smere súd považuje za nepravdivú a účelovú aj výpoveď svedkyne L., ktorá na začiatku výsluchu uviedla, že obsah zásielky od navrhovateľky tvorila výzva na zaplatenie dlžnej sumy a čo bolo ďalej obsahom zásielky a obsahom listu si nepamätala, neskôr uviedla, že v obálke, ktorú prevzala, boli dva listy, jedna z listín bola výzva na zaplatenie dlžnej sumy a na podaní bolo napísané „ výzva“ a aj na doručenke aj v obálke bolo na listine napísané, že sa jedná o výzvu. Za nedôveryhodnú považuje súd výpoveď svedkyne aj z toho dôvodu, že svedkyňa v čase výsluchu pred súdom bola zamestnankyňou odporcu ako sanitárka a je nepravdepodobné, aby sa po viac ako roku tak jednoznačne vedela vyjadriť v obsahu zásielky a k doručenke bez najmenšieho zaváhania.
Vzhľadom na všetky zhora uvedené skutočnosti mal súd teda za jednoznačne preukazné, že navrhovateľka listom zo dňa 22.2.2013 zaslala odporcovi výpoveď nájomnej zmluvy, spolu s výzvou na vypratanie nehnuteľnosti a výzvou na zaplatenie dlžného nájomného, ktorý list odporca prevzal dňa 27.2.2013.
Písomná výpoveď z nájmu bola podpísaná len jedným z podielových spoluvlastníkov a to navrhovateľkou, preto súd považoval za potrebné zaoberať sa otázkou oprávnenosti navrhovateľky ako iba jednej zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti podať výpoveď z nájmu.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods.1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Rozhodovanie o nájme nehnuteľnosti ako aj skončení nájmu v spoluvlastníctve viacerých osôb je súčasťou rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 139 ods. 2 občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu formu ani výslovne nedefinuje jej náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci. To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov.
Z výpovede navrhovateľky a svedka J. X. mal súd za preukázané, že navrhovateľka ako prenajímateľka pred tým, než dala odporcovi písomnú výpoveď z nájmu nehnuteľnosti o tejto výpovedi resp. o tom, že hodlá dať odporcovi výpoveď z nájmu informovala druhého spoluvlastníkovi L. P. pri osobnom stretnutí začiatkom februára 2013, ktorý sa k takémuto postupu jednoznačne nevyjadril resp. reagoval neurčito. Z uvedeného mal súd teda za to, že tu nastal proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov so spoločnou vecou, výsledkom ktorého bolo prijatie rozhodnutia väčšinovej spoluvlastníčky - navrhovateľky o tom, že odporcovi bude daná a doručená výpoveď z nájmu nehnuteľnosti. Aj pokiaľ by druhý spoluvlastník bol s týmto rozhodnutím nespokojný, bol povinný ako menšinový spoluvlastník sa tomuto rozhodnutiu väčšinovej spoluvlastníčky podriadiť.
Ako už bolo uvedené vyššie, pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje zákon žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu formu ani nedefinuje jeho náležitosti. Zákonné ustanovenie predpokladá len to, aby proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebol len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnili všetci spoluvlastníci. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že v danom prípade tieto podmienky splnené boli, preto rozhodnutie o tom, že odporcovi bude ukončený nájom výpoveďou je platné.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca užíval nehnuteľnosť, ktorej je navrhovateľka spoluvlastníčkou na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov od 1.9.2012, pričom za mesiace 9/2012,10/2012,11/2012, 12/2012, 1/2013, 2/2013 nezaplatil navrhovateľke dohodnuté nájomné.
V priebehu konania vyšlo najavo, že odporca od septembra 2013 nájomné riadne platí, pričom navrhovateľka si takto zaplatené platby nájomného priradila na platby za nájomné od najstaršieho dlhu, teda aj na dlžné nájomné za mesiace 9/2012,10/2012,11/2012,12/2012, 1/2013, 2/2013, teda v súčasnej dobe dlh na nájomnom za vyššie uvedené mesiace neexistuje.
Podľa §3 ods. 1,2,3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3)
Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. Ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 9 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb. Prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;
Podľa § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov Výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Je nesporné, že navrhovateľka ako prenajímateľka v prvom rade a L. P. ako prenajímateľ v druhom rade uzatvorili s odporcom ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenajímatelia prenechali nájomcovi ( odporcovi ) nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k. ú. X. R. spolu s hnuteľným zariadením stavby vyšpecifikovaným v prílohe zmluvy. Podľa čl. IV. Zmluvy o nájme nebytových priestorov sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 2 000 Eur mesačne, splatného najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci, ktoré malo byť vyplácané tak, že suma 1 333 Eur bude uhrádzaná na účet navrhovateľky a suma 667 Eur bude uhrádzaná prenajímateľovi v druhom rade.
Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.9.2012 do 31.7.2022 a zmluvné strany si dohodli, že prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom, s výpovednou lehotou tri týždne, ktorá sa počíta od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Keďže odporca neplatil dohodnuté nájomne a meškal s platením nájomného za mesiace 9/2012, 10/2012,11/2012, 12/2012, 1/2013, 2/2013 a 3/2013 navrhovateľka v súlade s § 9 písm. b/ zákona č. 116/1990 Zb. a čl. VII. písm. b/ zmluvy o nájme nebytových priestorov, písomne vypovedala nájomnú zmluvu.
Navrhovateľka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájmu v podiele 2/3-iny a spoluvlastníkom v podiele 1/3-iny je druhý prenajímateľ L. P.. Tak ako bolo uvedené vyššie rozhodovanie o skončení nájmu v spoluvlastníctve viacerých osôb je súčasťou rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka pred tým, než dala odporcovi písomnú výpoveď z nájmu nehnuteľnosti o tom, že hodlá dať odporcovi výpoveď z nájmu upovedomila druhého spoluvlastníka a ako väčšinová spoluvlastníčka prijala následne rozhodnutie o výpovedi z nájmu. Preto rozhodnutie o tom, že odporcovi bude ukončený nájom výpoveďou je platné.
Odporca prevzal výpoveď z nájmu dňa 27.2.2013. V zmysle čl. VII. nájomnej zmluvy a v súlade s § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov výpovedná lehota tri týždne začala plynúť 1.3.2013 a uplynula 21.3.2013.
Súd sa zaoberal započítaním zo strany odporcu v zmysle predloženého zápočtu zo dňa 19.3.2013, skúmal, či sú splnené podmienky zápočtu, či išlo o pohľadávky , ktoré boli spôsobilé na započítanie a či došlo k zániku pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi započítaním.
V danom prípade odporca tvrdí, že ku dňu 7.3.2013 pohľadávka navrhovateľky titulom nezaplateného nájomného za mesiace 9/2012, 10/2012, 11/2012, 12/2012 a čiastočne, v rozsahu 594,46 Eur za mesiac 1/2013 zanikla započítaním s pohľadávkou odporcu titulom vynaložených prostriedkov na nadstavbu a stavebné úpravy predmetu nájmu vo výške 8 596,46 Eur.
Vo všeobecnosti platí, že započítaním, keď sa pohľadávka veriteľa započítava do vzájomnej pohľadávky dlžníka, dochádza k vzniku pohľadávky v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky navzájom kryjú. Započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zanikajú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítanie tu teda spočíva v právnom úkone veriteľa započítateľnej pohľadávky, ktorým tento prejavuje vôľu, aby jeho pohľadávka voči druhej strane zanikla s pohľadávkou, ktorú má druhá strana voči nemu. Zánik záväzku jednostranným zápočtom zákon pripúšťa, ak sú zároveň splnené zákonné podmienky.
Z ustanovenia § 580 a 581 Občianskeho zákonníka vyplývajú zákonné podmienky započítania jednostranným právnym úkonom a to: vzájomnosť pohľadávok, pohľadávky sú rovnakého druhu, prejav smerujúci k započítaniu a skutočnosť, že pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie.
Započítací prejav majúci povahu hmotnoprávneho úkonu je spravidla jednostranným právnym úkonom smerujúcim k započítaniu. Účinnosť nadobúda ako náhle dôjde k adresátovi. Nemusí mať písomnú formu, a to ani v prípade, ak ide o započítanie pohľadávok z písomných zmlúv, pre ktorých zákon vyžaduje písomnú formu. Súhlas druhého účastníka zákon nevyžaduje a k započítaniu môže dôjsť aj proti vôli druhej strany. Po tomto prejave nastáva zánik pohľadávky, ktorý zákon posúva v okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky stretnú.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov týkajúcich sa posúdenia započítania pohľadávok súd dospel jednoznačne k záveru, že v danom prípade pohľadávka navrhovateľky nezanikla započítaním, nakoľko proti tejto pohľadávke navrhovateľky pohľadávku odporcu titulom nákladov na stavebné úpravy nebolo možné započítať, pretože pohľadávka odporcu ešte nebola splatná.
Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa, úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Je nesporné, že v danom prípade odporca ako nájomca vykonával v mesiacoch október 2012 až marec 2013 zmeny na nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prenájmu a to stavby s. č. 276 k ú. Horná Mariková z dôvodu získania kolaudačného rozhodnutia a následného poskytnutia dotácii na prevádzku zariadenia slúžiaceho ako domov dôchodcov. Odporca vykonával zmeny na veci so súhlasom prenajímateľov a teda aj navrhovateľky. Uvedená skutočnosť vyplýva jednak so splnomocnenia navrhovateľky a štatutárneho zástupcu odporcu z marca 2013 udeleného spoločnosti Proj-Ing, spol. s.r.o., na všetky právne úkony požadované v rámci vybavenia dodatočného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia ako aj z výsluchu svedka S.. X.I., ktorý uviedol, že navrhovateľka a štatutárny zástupca odporcu boli stavebníkmi v kolaudačnom konaní, obec ako stavebný úrad dával navrhovateľke na vedomie všetky úkony obce týkajúce sa stavebného resp. kolaudačného konania. Súhlas prenajímateľov s oprávnením odporcu vykonávať zmeny na veci vyplýva aj z obsahu samotného rozhodnutia Obce Horná Mariková zo dňa 20.3.2013, ktorým obec dodatočne povolila zmenu stavby pred jej dokončením a zároveň pre jej užívanie určila podľa stavebného zákona ďalšie podmienky. Samotné zmeny stavby sú v rozhodnutí presne špecifikované a vyplývajú z predloženej projektovej dokumentácie vyhotovenej projektantom S.. Y. Y.. V uvedenom rozhodnutí sú ako stavebníci uvádzaní navrhovateľka a štatutárny zástupca odporcu Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov teda jednoznačne vyplýva, že zmeny na stavbe vo vlastníctve navrhovateľky a štatutárneho zástupcu odporcu nájomca vykonával so súhlasom prenajímateľa resp. prenajímateľov.
Tak ako bolo uvedené vyššie, úhradu nákladov spojených so zmenou veci, môže odporca ako nájomca požadovať od prenajímateľov len v prípade, že sa na to zaviazali. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že prenajímateľ sa na úhradu nákladov spojených so zmenou veci nezaviazal, ktorá skutočnosť vyplýva z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľmi - navrhovateľkou a štatutárnym zástupcom odporcu a odporcom ako nájomcom, kde v článku V. bod 6.) sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ nie je povinný uhrádzať náklady na zmenu veci. V priebehu konania odporca nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplýval záväzok prenajímateľov uhradiť náklady nájomcu spojené so zmenou veci. Faktom je, že od 1.9.2012 bolo zariadenie domovu dôchodcov prevádzkované výlučne odporcom, ktorý realizoval stavebné úpravy a teda aj zmeny stavby a dôvodom týchto zmien bola práve podmienka kolaudácie stavby, bez ktorej by odporcovi neboli poskytnuté dotácie od Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem toho dňa 14.1.2013 podpísali navrhovateľka a štatutárny zástupca odporcu prehlásenie, v ktorom prehlásili, že všetky dokumenty a vyjadrenia vzťahujúce sa k tejto nehnuteľnosti sú vystavené na neziskovú organizáciu Panda n. o. Horná Mariková, ktorá je jej budúcim prevádzkovateľom tj. Domova dôchodcov Horná Mariková. Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne vylučujú akýkoľvek záväzok prenajímateľov s úhradou nákladov spojených na zmenu veci.
Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že prenajímateľ súhlas so zmenou veci nájomcovi dal, nezaviazal sa však na úhradu týchto nákladov, preto nájomca môže v zmysle § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka požadovať len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, avšak až po skončení nájmu. Keďže odporca sa domáhal započítania nákladov spojených so zmenou stavby ešte pred skončením nájmu, a to listom zo dňa 19.3.2013 ( nájom bol ukončený dňa 21.3.2013) - započítaním vzájomných pohľadávok, súd má jednoznačne za to, že pohľadávka navrhovateľky s pohľadávkou odporcu nie sú spôsobilé na započítanie, nakoľko pohľadávka navrhovateľky v čase započítania už bola splatná, naopak pohľadávka odporcu splatná ešte nebola.
Z uvedených dôvodov potom k zániku pohľadávky navrhovateľky voči odporcovi pred skončením nájmu nedošlo, výpoveď bola dôvodná a uplynutím výpovednej lehoty, od 22.3.2013 užíva odporca predmetné nebytové priestory bez právneho dôvodu. Navrhovateľke preto vzniklo právo domáhať sa od odporcu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypratania predmetnej nehnuteľnosti.
Pokiaľ sa týka tvrdení odporcu resp. jeho právneho zástupcu, že odporca si vynaložené náklady započítal titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko uhrádzal materiál , ktorý mal slúžiť k týmto stavebným úpravám bez právneho dôvodu a to za vlastníkov predmetného objektu, súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje, a má za to, že realizáciou stavebných úprav nedošlo k bezdôvodnému obohateniu vlastníkov nehnuteľnosti, nakoľko odporca stavebné úpravy nerealizoval bez právneho dôvodu ani z právneho dôvodu, ktorý by dodatočne odpadol ale stavebné úpravy boli realizované so súhlasom vlastníkov nehnuteľnosti pre účely získania kolaudačného rozhodnutia ale bez záväzku prenajímateľov na ich náhradu.
V ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravená zásada že výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie, hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje posúdiť veci súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť, poskytnúť právnu ochranu uplatňovaného daného práva. Toto posúdenie je založené na úvahe súdu, ktorá musí byť predložená vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci výkon práv a povinností ktoré už inak vyplývajú z právnych predpisov, alebo zo záväzkového vzťahu alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore a to aj s prihliadnutím na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Toto ustanovenie za vyššie uvedených podmienok umožňuje teda zásah do výkonu už existujúcich práv a povinností vplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Iba na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno však založiť vznik zmenu alebo zánik práv a povinností. Toto ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich osôb. Iný extenzívny výklad tohto ustanovenia by bol v rozpore s jeho poslaním a účelu.
V danom prípade súd posúdil právne vzťahy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vyššie uvedeného aplikáciou ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danom prípade nedôjde k založeniu vzniku zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov konania, ale dôjde k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva navrhovateľky.
Závažnosť dôvodov pre ktoré súd použil ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepochybne vyplýva z účelu, pre ktorý slúži v súčasnej dobe zariadenie, ktoré odporca prevádzkuje v nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy ako domov dôchodcov. Vyhovením návrhu navrhovateľky by došlo k situácii, keď klienti a nepochybne aj zamestnanci zariadenia by sa ocitli v situácii, keď by bol ohrozený ich život a zdravie, keďže sa jedná o starých ľudí, so zdravotnými ťažkosťami, imobilných a ich umiestnenie v obci Horná Mariková v inom zariadení v súčasnej dobe nie je z kapacitných dôvodov možné. Aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odôvodňuje aj skutočnosť, že štatutárny zástupca odporcu je zároveň a jedným zo spoluvlastníkov prenajímanej nehnuteľnosti, v súčasnej dobe si odporca povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy titulom platenia nájomného riadne plní, v podstate nedoplatok na nájomcom za obdobie, ktoré bolo dôvodom pre výpoveď z nájmu už neexistuje, keďže navrhovateľka si započítala neskôr zaplatené nájomné na úhradu dlžného nájomného z predchádzajúcich období, ako aj fakt, že odporca prevádzkuje zariadenie v nehnuteľnosti ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy bez spolupráce navrhovateľky, prevádzka nehnuteľnosti funguje bezproblémovo v spolupráci s obcou, ale predovšetkým charakter, ktorému zariadenie slúži, bráni tomu, aby súd pripustil výkon práva navrhovateľky ako jednej z podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti.
Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. l O. s. p.. Odporca mal v konaní plný úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd však odporcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade videl v okolnostiach celého prípadu, predovšetkým vo vzájomnom prepojení vzťahov medzi vlastníkmi prenajímanej nehnuteľnosti a odporcom, ktorého štatutárnym zástupcom je druhý z podielových spoluvlastníkov ako aj v dôvodoch, pre ktoré súd posúdil danú vec z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V neposlednom rade súd prihliadol aj na účel, ktorému prenajímaná nehnuteľnosť slúži.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.