Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_2C-295-2014.pdf
PDF · 79.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/295/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom: JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava 26, IČO: 31383408, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, Michalská 9, Bratislava, proti odporcovi: U. O., nar. X.X.XXXX, X.-M. XXX, o zaplatenie 154,61 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy konania (súdny poplatok) vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 88,57 Eur, na účet navrhovateľa vedený v Tatra Banke, a.s., Bratislava č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXX/XXXXXX-X, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie istiny vo výške 154,61 Eur spolu s úrokom z omeškania súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa pôvodným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 154,61 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 6.6.2010. Zároveň žiadal uhradiť aj trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla dňa 5.6.2010 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. V celom tomto konaní žiada zaplatenie poistného za obdobie od 4.8.2009 do 5.6.2010.
Tunajší súd o veci vydal Platobný rozkaz č.k. 6Ro/343/2013 - 33, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor. V písomnom odpore uviedol, že poistenie zodpovednosti zanikne aj prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom. Vzhľadom na to, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom poistenia, bolo 24.9.2009 odcudzené, toto bolo nahlásené na príslušný orgán, konkrétne PZ ČR, poistná zmluva zanikla dňom 24.9.2009. Navrhovateľ o tomto fakte vedel. Z uvedeného dôvodu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil sa s písomným návrhom, poistnou zmluvou, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, všeobecnými poistnými podmienkami pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zistil nasledovné:
Ešte dňa 3.8.2009 uzavrel odporca s navrhovateľom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 4.8.2009. Predmetom zmluvy boli poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím. Poistná zmluva zanikla dňa 5.6.2010 z dôvodu nezaplatenia poistného
Predmetom sporu je teda zaplatenie poistného za obdobie od 4.8.2009 do 5.6.2010 v sume 154,61 4Eur.
Odporca vo svojom písomnom odpore proti platobného rozkazu uviedol, že jeho motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom poistenia, mu bolo dňa 24.9.2009 odcudzené a toto bolo nahlásené na príslušný orgán, konkrétne PZ ČR. Podľa jeho názoru teda poistná zmluva zanikla dňom 24.9.2009. Podľa jeho vyjadrenia navrhovateľ o tomto fakte vedel, čo vyplýva aj napr. aj z toho, že mu ako odporcovi vyplatil poistné plnenie za odcudzené motorové vozidlo.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že podľa jeho názoru podľa § 9 ods. 1 zák. č. 381/2011 Z.z. poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v ods. 1/ „o týchto skutočnostiach je poistník povinný bez zbytočného odkladu informovať poisťovateľa“. Odporca síce informoval navrhovateľa o krádeži motorového vozidla v súvislosti s poistnou zmluvou týkajúcou sa havarijného poistenia motorového vozidla „O.“ nie v súvislosti s poistnou zmluvou týkajúcou sa povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. V zmysle oznámenia o poistnom plnení z poistnej udalosti zo dňa 24.9.2009, ktoré odporca s podaným odporom predložil je zrejmé, že krádež motorového vozidla oznamoval navrhovateľovi v súvislosti s poskytnutím poistného plnenia z havarijného poistenia, nie v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXXX. Napokon vzhľadom na dodatočné vykonanie prestornovanej poistnej zmluvy navrhovateľ tohto času eviduje na poistnej zmluvy preplatok na poistnom v sume 28,72 Eur, a preto z uvedeného dôvodu zobral, čo sa týka istiny, svoj návrh v plnom rozsahu späť. Žiadal však zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia. Bol to odporca, ktorý svojou nečinnosťou a nesplnením si oznamovacej povinnosti priamo a jednoznačne vo vzťahu k tejto zmluve zavinil začatie súdneho konania.
Zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal súd zistené, a to nikto ani z účastníkov nepopieral, že takáto zmluva medzi navrhovateľom a odporcom bola podpísaná. Z písomného oznámenia zo dňa 23.6.2010 vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že poistná zmluva zanikla dňa 4.6.2010 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného.
Z pripojených všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu vyplynulo, že v článku č. 4 ods. 3 týchto podmienok, ktoré podpísal aj odporca, je zrejmé, že „poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastali skutočnosti uvedené v ods. 2 tohto článku. O týchto skutočnostiach je poistník povinný bez zbytočného odkladu informovať poisťovňu“. Na ozrejmenie súd uvádza, že v článku č. 4 ods. 2 všeobecných podmienok sa uvádza, že poistenie zodpovednosti zanikne okrem dôvodov uvedených v Obč. zákonníku aj: a/ zánikom motorového vozidla, b/ zápisom prevodu držby motorového vozidla, c/ vyradením motorového vozila, d/ prijatím oznámenia o krádeži motorového vozila príslušným orgánom atď.. .
Keď súd striktne vychádzal z týchto všeobecných poistných podmienok, musel dať v tomto prípade za pravdu samotnému navrhovateľovi.
Navrhovateľ nemal možnosť zistiť, že k zániku poistného došlo z titulu krádeže motorového vozidla. Je nepochybné, že odporca, resp. polícia ČR oznámila krádež motorového vozila, ale v súvislosti s poskytnutím poistného plnenia z havarijného poistenia, poistná udalosť č. XXXXXXXXXX. Súd dáva za pravdu navrhovateľovi aj v tom, že bolo povinnosťou odporcu riadne krádež motorového vozidla navrhovateľovi oznámiť, a to ku všetkým poistným zmluvám, ktoré mal s navrhovateľom uzatvorené. Nebolo povinnosťou navrhovateľa vykonávať lustráciu v prípade, že obdrží od odporcu oznámenie k zmluve týkajúcej sa havarijného poistenia aj existenciu zmluvy o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla. Napokon vo všeobecnosti je známe, že pri poistení motorového vozidla môže mať fyzická alebo aj právnická osoba uzatvorené povinné zmluvné poistenie motorového vozidla v jednej poisťovni a zmluvu o havarijnom poistení v inej poisťovni.
Navrhovateľ až na základe informácií, ktoré uviedol odporca v podanom odpore dodatočne vykonal storno poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ku dňu prijatia oznámenia o krádeži motorového vozidla. Navrhovateľ sa prakticky až z doručeného odporu proti platobnému rozkazu dozvedel, že zmluvné poistenie motorového vozidla zaniklo z dôvodu krádeže motorového vozidla. Preto vykonal aj storno poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení. Navrhovateľ prakticky až na základe tohto odporu sa dozvedel o nových
skutočnostiach zániku poistenia, a preto v časti istiny zobral svoj návrh v plnom rozsahu späť. Súd musel dať za pravdu navrhovateľovi aj v tom, že to bol odporca, ktorý svojou nečinnosťou a nesplnením si oznamovacej povinnosti tak, ako mu to vyplýva zo všeobecných poistných podmienok, inicioval samotné súdne konanie. Až v súdnom konaní sa dozvedel navrhovateľ o iných skutočnostiach, na ktoré poukázal odporca. Vzhľadom na samotný prejav navrhovateľa súd v časti konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p. Bol to však odporca, ktorý svojou nečinnosťou inicioval toto samotné konanie.
Navrhovateľovi vznikli v súvislosti s týmto konaním trovy konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 88,57 Eur.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Znova to súd opakuje, že len pre nečinnosť samotného odporcu sa musel navrhovateľ obrátiť s návrhom na súd. Čo sa týka vyčíslených trov konania súd konštatuje, že súdny poplatok bol zaplatený, čo vyplýva zo samotného príkazu na úhradu. Trovy právneho zastúpenia si navrhovateľ vyčíslil v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za tri úkony:
- 10.8.2013 prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 16,60 Eur + režijný paušál vo výške 7,81 Eur + 20% DPH,
- 9.10.2013 spísanie návrhu na vydanie platobného rozsahu vo výške 16,60 Eur + režijný paušál vo výške 7,81 Eur + 20% DPH,
- 1.6.2015 vyjadrenie sa k odporu, späťvzatie návrhu vo výške 16,60 Eur + režijný paušál vo výške 8,39 Eur + 20% DPH.
Spolu 88,57 Eur.
Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR. č. 655/2004 Z.z. a preto ich priznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).