Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/89/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bajkalská 30, 829 48 Bratislava IČO: 31 335 004 proti odporcom v l. rade: D. N., A.. XX.XX.XXXX, W. L. XXX/XX , XXX XX F., občan SR, v 2. rade: Y. N., A.. XX.XX.XXXX, W. L. XXX/XX,XXX XX F., o zaplatenie 24751,24 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 24 646,24 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24 646,24 eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 1485 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom v l. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 24751,24 eur spolu s 6,69% úrokom za úver zo sumy 23450,86 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, s 5% úrokom z omeškania zo sumy 24751,24 eur od 30.10.2004 do zaplatenia a trovy konania na tom základe, že odporcovia v l. a 2. rade porušili zmluvne dohodnuté zmluvné podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 07.10.2014 navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporcov v l. a 2. rade, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Dlžná suma pozostáva z istiny23450,86 eur, nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených poplatkov vo výške 1300,38 eur a v súlade s čl. VII. bod 8 úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy, navrhovateľ úročí celý zostatok dlhu úrokom z omeškania vo výške 5% ročne.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa , ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o medziúvere a stavebnom- spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.04.2012 č.l.2-6 spisu, amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver č.l.7-8, odstúpenia od zmluvy zo dňa 07.10.2014 č.l.9 spisu, všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby č.l.9-10, výpisu z obchodného registra navrhovateľa č.l.11-14, výpisu z účtu č.l.47 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ poskytol odporcom v l. a 2. rade vyplynulo, že navrhovateľ poskytol odporcom v l. a 2. rade peňažné prostriedky, ktoré predstavuje istina, ktorá zodpovedá súčtu položiek označených vo výpise z účtu ako výplata medziúveru zo dňa 17.04.2012 vo výške 10794,56 eur a vo výške 9205,44 eur zo dňa 20.04.2012 vo výške 4870 eur, položky vo výške 130 eur zo dňa 17.04.2012 vzhľadom na článok 2 zmluvy podľa ktorého je poplatok za spracovanie medziúveru splatný pri prvom preukázaní finančných prostriedkov medziúveru bude znížená o výšku tohto poplatku. Istina predstavuje základ pre výpočet úroku medziúveru, ktorého úroková sadzba bola 3,69 % ročne počas 12 mesiacov. Po uplynutí 12 mesiacov vo výške 6,69% ročne. Vzhľadom na postupné vyplácanie medziúveru suma 25000 eur bola základom pre výpočet úroku medziúveru až dňom poslednej výplaty medziúveru 20.04.2012. V zmysle zmluvy sa odporcovia zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru 3,69% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 76,88 eur počas prvých 12. mesiacov a po uplynutí 12 mesiacov úroky medziúveru 6,69% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 139,38 eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 45 eur a na úroky medziúveru platiť mesačne sumu 76,88 eur počas prvých 12 mesiacov a následne mesačné splátky 139,38 eur. Odporcovia týmito vkladmi uhrádzali úroky z medziúveru a na konte stavebného sporenia sporili finančné prostriedky. Poslednú úhradu odporcovia vykonali 12.02.2014. Vklad nepostačoval na úhradu splátky za mesiac február 2014 v plnej výške, preto sa odporcovia s úhradou tejto splátky dostali do omeškania. Následne navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 07.10.2014 s poukazom na ustanovenie článku 7 bod 9 zmluvy. Istina medziúveru ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavovala sumu 23450,86 eur čo je rozdiel medzi sumou poskytnutých peňažných prostriedkov 25000 eur a sumou 1549,14 eur , teda sumou nasporenou na účte zmluvy o stavebnom sporení. Sumu 1204,51 eur predstavujú nezaplatené poplatky vo výške 162 eur a nezaplatené úroky za úver do odstúpenia od zmluvy t.j. do 07.10.2014. Úhradu nezaplatených poplatkov si navrhovateľ uplatňuje v zmysle článku 5 bod 2 zmluvy podľa ktorého sa odporcovia zaviazali uhradiť navrhovateľovi všetky náklady a poplatky súvisiace s medziúverom. Ide o poplatky uvedené v článku 5 bod 2 zmluvy a to za vedenie účtu z 11.04.2012 vo výške 25 eur, a z 01.01.2013 vo výške 29 eur, poplatky za upomienky naúčtované dňa 31.05.2012 vo výške 3 eur, 30.11.2013 vo výške 15 eur,31.01.2014 vo výške 15 eur, 31.03.2014 vo výške 15 eur , 31.12.2013 vo výške 15 eur, 30.04.2014 poplatok vo výške 15 eur , 31.05.2014 vo výške 15 eur , individuálne riešenie omeškania zo dňa 23.07.2014 vo výške 15 eur. Ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavuje žalovaná suma istinu 23450,86 eur, nezaplatené úroky za úver vo výške 1042,51 eur , nezaplatené poplatky 162 eur . navrhovateľ si uplatnil aj úrok z úveru po účinnosti odstúpenia od zmluvy , lebo má za to, že veriteľ má nárok na úroky z úveru aj po účinnosti odstúpenia a poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. a úroky z úveru majú byť posúdené podľa ustanovení . Zo zmluvy o medziúvere a stavebnom- spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.04.2012č.l.2-6 spisu vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcom v l. a 2. rade ako dlžníkom úver vo výške 25000 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 6,69% ročne v 202 mesačných splátkach po 76,88 eur v prvých 12 mesiacoch / v l. roku/ a pri výške mesačnej splátka od 2. roka po 139,38 eur splatných k prvému dňu v mesiaci, pri dohodnutom úroku z omeškania 5% ročne , pri dobe trvania medziúveru 25,08 roka, pri konečnej splatnosti medziúveru do 31.05.2037 , pri RPMN 20,40%, pri výške mesačného vkladu na účet stavebného sporenia 45 eur a pri splatnosti vkladov stavebného sporenia vždy k 1 dňu mesiaca úrokovej sadzbe medziúveru v l. roku 3,69% ročne a v 2-5. roku 6,69% ročne a RPMN 6,75%.

Odporcovia v l. a 2. rade sa na súdne pojednávanie nedostavili bez akéhokoľvek ospravedlnenia, napriek opakovanému odročeniu pojednávania na podnet odporkyne v 2. Rade, pričom obaja mali doručenie predvolania riadne vykázané.

Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 07.10.2014 č.l.9-12 spisu vyplýva, že odporcovia v l. a 2. rade si svoje povinnosti voči navrhovateľovi riadne neplnili, dostali sa do omeškania, preto navrhovateľ od Zmluvy o stavebnom medziúvere č. 2473789 7 06 a stavebnom spotrebiteľskom úvere č. 2473489 8 02 zo dňa 11.04.2012 odstúpil, pričom odstúpenie od zmluvy bolo odporcom v l. a 2. rade riadne doručené s tým, že v lehote 7 dní boli odporcovia v l. a 2. rade povinní vrátiť navrhovateľovi sumu 24655,37 eur.

Podľa ods. l o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ods. l spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa . Ods. 2, , pís.a/, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pre uzavretím zmluvy, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ods.2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa ods.3 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl.5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl.7 ods.2.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o medziúvere a stavebnom- spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.04.2012, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom v l. a 2. rade ako dlžníkom úver vo výške 25000 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 6,69% ročne, navrhovateľ poskytol odporcom v l. a 2. rade ako dlžníkom úver vo výške 25000 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 6,69% ročne v 202 mesačných splátkach po 76,88 eur v prvých 12 mesiacoch / v l. roku/ a pri výške mesačnej splátka od 2. roka po 139,38 eur splatných k prvému dňu v mesiaci, pri dohodnutom úroku z omeškania 5% ročne , pri dobe trvania medziúveru 25,08 roka, pri konečnej splatnosti medziúveru do 31.05.2037 , pri RPMN 20,40%, pri výške mesačného vkladu na účet stavebného sporenia 45 eur a pri splatnosti vkladov stavebného sporenia vždy k 1 dňu mesiaca úrokovej sadzbe medziúveru v l. roku 3,69% ročne a v 2-5. roku 6,69% ročne a RPMN 6,75%. Súd po posúdení obsahu spotrebiteľskej zmluvy z úradnej povinnosti dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti vyplývajúce z o spotrebiteľskom úvere v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy okrem poplatkov účtovaných za omeškanie a individuálne posúdenie omeškania a to účtované poplatky za upomienky naúčtované dňa 30.11.2013 vo výške 15 eur, 31.01.2014 vo výške 15 eur, 31.03.2014 vo výške 15 eur , 31.12.2013 vo výške 15 eur, 30.04.2014 poplatok vo výške 15 eur , 31.05.2014 vo výške 15 eur , individuálne riešenie omeškania zo dňa 23.07.2014 vo výške 15 eur spolu vo výške 105 eur tieto súd považuje za neprimerane vysoké, ktoré neboli individuálne dohodnuté, vychádzajú len jednostranne z článku V bodu 2 zmluvy " Dlžník sa zaväzuje najmä uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a Sadzobníku poplatkov veriteľovi" čo je dojednanie, ktoré len odkazuje na Sadzobník poplatkov navrhovateľa ktorého obsah t.j. jednotlivé poplatky odporcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V danom prípade tieto poplatky 6 x15 eur za upomienky a 1x 15 eur za individuálne posúdenie omeškania vo výške 105 eur sú neprimerane vysoké, neboli priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnuté, neodrážajú skutočné náklady navrhovateľa na poštovné a nevyhnutné náklady navrhovateľa na individuálne posúdenie omeškania, keď omeškanie je zrejmé už zo samotného neplnenia podmienok zmluvy odporcami v l. a 2. rade, teda ich individuálne dojednanie je len iluzórne a boli dojednané v rozpore s a teda neboli individuálne dojednané, sú neprimerane vysoké lebo neodrážajú skutočné náklady navrhovateľa spojené s ich doručením resp. z individuálnym posúdením omeškania odporcov v l. a 2. rade spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu odporcov v l. a 2. rade ako spotrebiteľov. Súd preto považuje poplatky za upomienky a individuálne posúdenie omeškania v sume 105 eur za absolútne neplatné. Pokiaľ ide o poplatky za vedenie účtu z 11.04.2012 vo výške 25 eur, z 01.01.2013 vo výške 29 eur, poplatky za upomienky naúčtované dňa 31.05.2012 vo výške 3 eur tieto považuje súd za primerané a dôvodné a tieto nespôsobujú rovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcov v l. a 2. rade ako spotrebiteľov.

Okresný súd poukazuje na ods. l v znení neskorších predpisov podľa ktorého zmluvné podmienky založené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie ods.1v súlade so Smernicou vyjadruje kogentnosť úpravy a nestotožňuje sa s tým, že ochrana spotrebiteľa v zmysle ods. prichádza do úvahy až s účinnosťou od 01.01.2008 v súvislosti s novelou . Aj na predchodcu navrhovateľa dopadalo ust. , a všetci dodávatelia mali trojmesačnú lehotu na zosúladenie zmluvných podmienok s . Podľa judikatúry súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti / C-240/98 až C-244/98 Oceáno grupo editoriale, C. Mostara Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné/. Niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery k objektívne občianske právo a prehnane chrániť spotrebiteľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, a odsúval uplatnenie práva na súde. Predmetná vec sa týka práva európskej únie - smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie ods. l je náročné na dodávateľov a významne chráni práva spotrebiteľa. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na ne poukazujú/ napr. rozsudok C-168/05 Mostara Claro, bod 25,26,27/.Vzhľadom na súladnosť ust. s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než odporúča smernica Rady 93/13EHS č.l8 smernice. Ak Dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ods. l resp. ich nedá do súladu s v zmysle , sa tak dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné podľa . O takýto rozpor ide podľa názoru súdu aj vtedy , ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa s odkazom na zhoršilo napriek tomu, že upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Podľa názoru ústavného súdu , právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, teda všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Je náležité a plne v súlade s princípmi o ochrane spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo rozsudok NS SR vo veci , rozsudok OS Banská Bystrica vo veci . S účinnosťou účinného od 01.04.2004 došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klazuly oproti zneniu sa dostali oproti zneniu dostali do rozporu s ustanovením " spotrebiteľovi sa nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania takéto zhoršenie postavenie spotrebiteľa predstavuje, keď za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom / predtým a ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa /.." za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa , . Dualistický systém v súkromnom práve na Slovensku je určitou anomáliou , pričom o rozpor so zákonom podľa ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu zhoršilo napriek tomu, že upravuje rovnaký právny inštitút priaznivejšie, preto súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení občianskeho práva.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je podaný dôvodne v časti o zaplatenie sumy 24 646,24 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24 646,24 eur od 30. 10. 2014 do zaplatenia, ktorá pozostáva z istiny ku dňu zosplatnenia 23450,86 eur , nezaplatených úrokov za úver v sume 1042,51 eur ku dňu odstúpenia od zmluvy, nezaplatených poplatkov za úver 57 eur ku dňu odstúpenia od zmluvy.

Súd návrh v časti úroku z úveru vo výške 6, 69 % ročne zo sumy 20 855, 26 eur od 01. 03. 2014 do zaplatenia zamietol s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. V danom prípade navrhovateľ od zmluvy odstúpil a vyzval odporcov na jednorázove splatenie celého úveru vo výške 7 dní. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa , resp. podľa a robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom v spojení s a nar. vl. Ak by sa navrhovateľ odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení a nar. vl. a subsidiárne ani testom , preto zmluvné dojednanie uvedené v článku VII bod 6 zmluvy podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, toto ustanovenie zmluvy je neplatné v rozpore s na škodu veriteľa a je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že úspech v spore sa odvíja od istiny, preto navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný súd priznal plnú náhradu trov konania, lebo jeho neúspech v spore bol nepatrný a rozhodnutie záviselo od posúdenia súdu za zaplatený súdny poplatok vo výške 1485 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.