Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-128-2015.pdf
PDF · 103.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/128/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 01 Bratislava 5, IČO: 00 169 765, proti odporkyni: P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX O. K. O., o zaplatenie 259,44 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 45,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 45,63 eur od 21.06.2014 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 12.11.2014 na Okresnom súde Bratislava V domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 259,44 eur a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 259,44 eur od 21.6.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa bola vlastníčkou štvorizbového bytu č. XX na Z.Á. ulici č. XX v O.. Správu predmetného bytového domu vykonáva navrhovateľ. Odporkyňa previedla vlastníctvo k bytu na nových vlastníkov, ktorí začali uhrádzať predpis mesačných preddavkov za byt počnúc dňom 1.3.2013. Navrhovateľ doručil odporkyni na novú adresu vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou predmetného bytu za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2013 s nedoplatkom 259,44 eur. Odporkyňa si vyúčtovanie prevzala dňa 5.6.2014, avšak nedoplatok neuhradila.
Okresný súd Bratislava V z dôvodu miestnej príslušnosti postúpil vec Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou. Okresný súd Bánovce nad Bebravou vydal dňa 6.5.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa včas odpor. Uviedla v ňom, že v mesiacoch január a február 2013 sa v predmetnom byte zdržiavala minimálne, radiátory mala vypnuté, takže spotreba za dané obdobie bola takmer nulová. Pri odovzdávaní predmetného bytu kupujúcim bol dňa 28.2.2013 spísaný protokol o odovzdaní nehnuteľnosti, v ktorom boli odsúhlasené stavy meračov s označením ich čísla a stavu. U navrhovateľa ako správcu bytového domu bol spísaný dotazník - zmena vlastníka bytu, v ktorom boli uvedené aj stavy meračov. Takže navrhovateľ mal k dispozícii stavy meračov a pri vyúčtovaní mal z nich vychádzať, a nie postupovať náhradným spôsobom podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z. Odporkyňa ale aj kupujúci boli osobne prítomní a videli stavy meračov, ktoré zaznamenali do písomného protokolu. Navyše k odpísaniu stavu meračov zo strany poverených pracovníkov navrhovateľa došlo až 26.1.2013, teda väčšina spotreby za mesiac január bola zahrnutá do stavu k 31.12.2012. Navrhovateľ neuznal reklamáciu a odmietol tvrdenia odporkyne poukazujúce na nesprávnosť postupu pri vyúčtovaní.
V písomnom vyjadrení k odporu navrhovateľ uviedol, že na základe reklamácie, ktorou odporkyňa reklamovala nedoplatok z vyúčtovania zaslal odporkyni listy dňa 7.7.2014 a 18.8.2014, v ktorých zdôvodnil postup pri rozpočítaní reklamovaných položiek. Položka „náklady za dodané teplo na ÚK“ pozostáva zo základnej zložky vo výške 30 % a spotrebnej zložky 70 % v zmysle vyhlášky č. 358/2009 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška č. 630/2005 Z. z., a platného uznesenia vlastníkov bytového domu č. 9/2010. Základná zložka je účtovaná vlastníkom bez ohľadu na to, či sa v byte kúri alebo nie. Pokiaľ ide o spotrebnú zložku, pri jej výpočte sa nemohlo vychádzať z hodnôt uvedených v protokole k zmene vlastníka z dôvodu, že tam boli uvedené hodnoty namerané k 31.12.2012. Preto boli použité hodnoty, ktoré boli odčítané k 31.12.2013 a tieto boli v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z. z. rozdelené na 35 % za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2013 a na 65 % za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013. Pokiaľ ide o náklady za dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, tieto boli rozpočítané podľa stavu pomerových meračov pretečeného množstva vody uvedeného v protokole a cien energií za dané obdobie. Podobne boli rozpočítané náklady za dodávku studenej vody na prípravu teplej úžitkovej vody a za dodávku studenej vody.
Na pojednávaní dňa 2.9.2015 navrhovateľ opätovne uviedol, že rozpočítanie je v súlade s vyhláškou č. 358/2009 Z. z., ktorou bola novelizovaná vyhláška č. 630/2005 Z. z., ide najmä o ustanovenia § 7 ods. 1 a ods. 10 a § 5 ods. 5, ktorý hovorí o rozpočítavaní podľa jednotlivých mesiacov s odkazom na prílohu 1. V protokole o odovzdaní bytu boli, pokiaľ ide o kúrenie, uvedené tie isté hodnoty ako v konečnom vyúčtovaní za r. 2012, preto sa z týchto hodnôt nemohlo vychádzať. Tvrdenie, že odpočet za r. 2012 sa robil na konci januára 2013 a teda že spotreba za január 2013 bola už zahrnutá vo vyúčtovaní za r. 2012 nie je správne, pretože snímače tepla v naprogramovaný deň ukladajú spotrebu a od 1.1. začínajú merať novú spotrebu, takže aj keď pracovník príde v priebehu januára, vidí spotrebu k 31.12. Pokiaľ ide o teplo, zákon vychádza nielen z odpočtov, ale aj keby v byte nikto nebýval, rozpočítava sa základná a spotrebná zložka - podľa zákona je to 40 % a 60 %, ale rozhodnutím vlastníkov sa to môže zmeniť, ako v tomto prípade, na 30 % a 70 %. Pri teplej a studenej vode sa navrhovateľ držal stavov, ktoré boli uvedené, pričom bral do úvahy len rozdiel medzi uvedenými stavmi a koncovými stavmi z r. 2012.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že odporkyňa si splnila povinnosť a ohlásila stavy meračov priamo u navrhovateľa. Navrhovateľ tento písomný protokol zaevidoval a nevzniesol žiadne námietky voči tam uvedeným stavom. Nevyzval odporkyňu na prípadné prekontrolovanie tohto stavu ani sa nedožadoval kontroly, až pri vyúčtovaní navrhovateľ použil náhradný spôsob rozpočítania podľa vyhlášky č. 630/2005 Z. z., hoci k tomu neboli výslovne splnené podmienky. Navrhovateľ nepreukázal doteraz iný stav meračov k 28.2.2013 ako bol ten, ktorý odsúhlasila odporkyňa s novými nadobúdateľmi bytu a ktorý oznámila navrhovateľovi.
Svedok X. R., manžel odporkyne, na pojednávaní uviedol, že v januári a februári 2013 sa v byte nezdržiavali, bol len slabučko temperovaný. Ide o byt na 4. poschodí, nebolo potrebné v ňom kúriť. bol pri tom, keď sa odpisovali stavy meračov aj keď sa odovzdával protokol o stave meračov u navrhovateľa. Navrhovateľ pri odovzdaní protokolu stavy meračov v ňom uvedené nespochybnil, prijal to tak, ako to bolo napísané a predložené.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom vyššie uvedeného svedka a oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to: zmluva o výkone správy, dotazník - zmena vlastníka bytu (vyhotovenie predložené navrhovateľom aj vyhotovenie predložené odporkyňou), vyúčtovanie nákladov za obdobie 1.1.2013 - 28.2.2013 podľa navrhovateľa, doručenka, reklamácia vyúčtovania z 10.6.2014, odpoveď na reklamáciu zo 7.7.2014, odpoveď na vyjadrenie a žiadosť o vrátenie preddavku zo 16.7.2014, odpoveď na reklamáciu z 18.8.2014, vyžiadanie vyúčtovania nákladov z 19.9.2014, odpoveď na vyžiadanie vyúčtovania nákladov z 22.10.2014 s doručenkou, „Piata žiadosť o vrátenie vyúčtovania nákladov“ z 18.11.2014, odpoveď na vyžiadanie vyúčtovania nákladov z 1.12.2014 s doručenkou, rozpočítanie 2013 (od spoločnosti Techem), protokol „Stavy na meračoch pretečeného množstva vody a pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov pri výmene alebo prevode bytov v osobnom vlastníctve“ z 28.2.2013 (vyhotovenie predložené navrhovateľom aj vyhotovenie predložené odporkyňou), odpočty PMPMV-SV a TUV z 29.11.2013, zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov konanej 20.10.2010, vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 1.1.2012 - 31.12.2012, rozpočítanie 2012 (od spoločnosti Techem), informácia pre užívateľov rozdeľovačov vykurovacích nákladov firmy Techem, protokol o odovzdaní nehnuteľnosti z 28.2.2013.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Odporkyňa bola vlastníčkou štvorizbového bytu č. XX na Z. ulici č. XX v O.. Správu predmetného bytového domu na základe zmluvy o výkone správy vykonáva navrhovateľ. Odporkyňa previedla vlastníctvo k predmetnému bytu na nových vlastníkov - manželov H.. V. W. a X. W. a dňa 28.2.2013 spísala s H.. V. W. protokol o odovzdaní nehnuteľnosti, v ktorom boli uvedené stavy meračov. Žiaden z účastníkov konania nepredložil rozhodnutie o povolení vkladu, z ktorého by bol zrejmý deň prechodu vlastníckeho práva, avšak medzi účastníkmi nebolo sporné, že k odovzdaniu bytu medzi odporkyňou a novými vlastníkmi došlo dňa 28.2.2013. V uvedený deň obaja (odporkyňa a H.. V. W.) podpísali protokol o odovzdaní nehnuteľnosti. Stavy meračov uvedené v tlačive „Stavy na meračoch...“, ktoré odporkyňa odovzdala dňa 28.2.2013 u navrhovateľa, sú totožné so stavmi uvedenými v protokole o odovzdaní nehnuteľnosti.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu.
Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
Podľa § 5 ods. 5 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len „vyhláška“), ak počas zúčtovacieho obdobia došlo k zmene konečného spotrebiteľa, náklady na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody podľa § 4 ods. 3 sa konečnému spotrebiteľovi rozpočítavajú v pomere nákladov na dodané teplo podľa jednotlivých mesiacov k celkovým nákladom na dodané teplo za zúčtovacie obdobie podľa prílohy č. 1 alebo v pomere počtu dennostupňov v jednotlivých mesiacoch k celkovému počtu dennostupňov za zúčtovacie obdobie, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú inak.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
Podľa § 7 ods. 10 vyhlášky, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.
Z prílohy č. 1 vyhlášky vyplýva, že pri rozpočítavaní celkových nákladov na dodané teplo postupom podľa § 5 ods. 5 vyhlášky pripadá na mesiac január pomerné množstvo z celoročného dodaného tepla 19 % a na mesiac február 16 %.
Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Medzi účastníkmi konania nebola sporná tá časť vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 1.1.2013 - 28.2.2013, ktorá sa týkala dodávok studenej vody, teplej vody, nákladov na spoločné priestory a výťahy, poplatku za výkon správy a fondu opráv. Najväčšou
- a spornou - položkou vyúčtovania bola dodávka tepla do bytu, kde navrhovateľ uplatnil výpočet postupom podľa § 5 ods. 5 a prílohy č. 1 vyhlášky. Aj keď v prvej písomnej reklamácii vyúčtovania (z 10.6.2014) a následnom písomnom vyjadrení zo 16.7.2014 odporkyňa spochybňovala aj ďalšie položky vyúčtovania, z neskorších listov odporkyne a aj z jej odporu a z vyjadrenia jej právneho zástupcu na pojednávaní vyplynulo, že napokon považovala za nesprávne iba vyúčtovanie spotreby tepla. Súd k ostatným položkám uvádza, že všetky ďalšie náklady resp. poplatky (s výnimkou dodávky tepla) boli odporkyni vyúčtované buď podľa stavov meračov uvedených v tlačive „Stavy na meračoch...“ (studená voda 18 m3, teplá voda 12 m3) alebo podľa osobomesiacov (za dve osoby a dva mesiace, spolu teda 4 osobomesiace, čo odporkyňa nespochybňovala), teda súd považoval ich vyúčtovanie za správne.
Z „dotazníka - zmena vlastníka bytu“ (ani vo vyhotovení predloženom navrhovateľom, ani vo vyhotovení predloženom odporkyňou) ani z iných dôkazov nevyplynulo, že by sa noví vlastníci bytu zaviazali uhrádzať platby (vrátane prípadných nedoplatkov) už od 1.1.2013. Aj keď vo vyhotovení dotazníka, ktoré predložila strana odporkyne (na rozdiel od vyhotovenia predloženého stranou navrhovateľa) nie je výslovne uvedené, že prípadný nedoplatok za január a február 2013 uhradí prevádzajúci (odporkyňa), na tomto vyhotovení dotazníka je len podpis odporkyne a jej manžela, nie podpis nadobúdateľa (podpisy nadobúdateľov) bytu, teda z toho nemožno vyvodiť existenciu prejavu vôle nového vlastníka bytu uhradiť náklady za január a február 2013.
Na druhej strane však z protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti, ktorý predložila odporkyňa a ktorý je podpísaný aj H.. V. W. ako nadobúdateľom predmetného bytu (kupujúcim), vyplýva, že odporkyňa a H.. V. W. dňa 28.2.2013 spoločne odpísali stavy meračov, vzájomne si ich odsúhlasili a na znak súhlasu obaja protokol o odovzdaní nehnuteľnosti podpísali. Prirodzene, nemožno vylúčiť, že došlo k omylu pri odpisovaní stavov pomerových meračov tepla tak ako to naznačovala zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní (teda že namiesto aktuálnych stavov odporkyňa s nadobúdateľom odpísali stavy platné k 31.12.2012, ktoré sa na displejoch meračov v určitých intervaloch striedali s aktuálnymi stavmi), na druhej strane však nemožno vylúčiť ani to, čo uviedla odporkyňa, teda že od 1.1.2013 (resp. od dátumu odpisovania stavov meračov servisným technikom) do 28.2.2013 nedošlo k žiadnemu nárastu spotreby. Aj keby išlo o prvú situáciu, teda o omylom spísané stavy k 31.12.2012, podľa názoru súdu nový nadobúdateľ bytu si musí byť pri spisovaní protokolu o odovzdaní bytu vedomý toho, že takto odpísané stavy budú základom pre spotrebu účtovanú po prevode bytu už novému nadobúdateľovi, teda že musí odpisovaniu týchto stavov venovať náležitú pozornosť. Ak teda nový nadobúdateľ v protokole o prevzatí nehnuteľnosti podpísal stavy meračov uvedené v tomto protokole, prevzal tým na seba spoluzodpovednosť za správnosť odpočtu týchto meračov, a teda aj keby došlo k chybe pri odpočte meračov, pokiaľ táto chyba nie je na prvý pohľad zjavná (čo by bola napríklad situácia, keby v protokole boli uvedené nižšie čísla než pri poslednom odpočte), treba vychádzať z toho, že predávajúci a kupujúci si tieto stavy vzájomne odsúhlasili a teda treba ich považovať za správne, odrážajúce skutočnosť.
To, že protokol o odovzdaní nehnuteľnosti (s podpisom nadobúdateľa bytu) odporkyňa predložila až v súdnom konaní a navrhovateľ ho nemal k dispozícii skôr, a teda pri zostavovaní vyúčtovania nevedel overiť správnosť údajov uvedených v tlačive „Stavy na meračoch...“ podpísanom iba odporkyňou, treba pripísať na vrub navrhovateľa. Uvedené tlačivo „Stavy na meračoch...“ je zjavne tlačivom, ktoré zostavil navrhovateľ (svedčí o tom veta „Vyplniť tlačivo, správnosť stavov preveriť na referáte energetiky č. dv. 26“). Na tomto tlačive je priestor len na jeden podpis (zo samotného tlačiva nie je jasné, či sa má podeň podpísať prevádzajúci alebo nadobúdateľ). Ak by boli v tlačive kolónky na podpisy oboch účastníkov zmluvy (prevádzajúci aj nadobúdateľ), mohol mať navrhovateľ údaje o stave meračov overené nadobúdateľom bytu hneď od začiatku a nemusel by sa potom báť vyúčtovať mu spotrebu v súlade s takto spísanými stavmi meračov. To platí aj o mieste odovzdania uvedeného tlačiva u navrhovateľa, ktoré bolo na pojednávaní predmetom diskusie medzi účastníkmi konania (resp. medzi zástupkyňou navrhovateľa a svedkom): Bez ohľadu na to, či odporkyňa odovzdala toto tlačivo na č. dv. 26 alebo v podateľni (ako naznačovala zástupkyňa navrhovateľa), podacia pečiatka navrhovateľa svedčí o tom, že navrhovateľ toto (vyplnené) tlačivo od odporkyne prevzal (ak mala byť správnosť stavov overená na č. dv. 26, nemali zamestnanci podateľne toto tlačivo od odporkyne prevziať). Ak teda navrhovateľ prevzal toto tlačivo bez výhrad, musí vychádzať zo stavov meračov tak, ako boli uvedené v tomto tlačive.
Napokon treba uviesť, že v zmysle samotného ustanovenia § 5 ods. 5 vyhlášky spôsob rozpočítavania nákladov uvedený v tomto ustanovení a v prílohe č. 1 vyhlášky sa použije len vtedy, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú inak. V danom prípade však protokol o odovzdaní nehnuteľnosti a v ňom uvedené stavy meračov možno považovať za dohodu medzi odporkyňou ako prevádzajúcou a nadobúdateľom bytu o tom, že skutočnú spotrebu tepla počnúc takto spísanými stavmi bude uhrádzať už nadobúdateľ bytu. Toto platí pre skutočnú spotrebu tepla - teda pre tú zložku dodávky tepla do bytového domu, ktorá je priamo závislá od stavov pomerových meračov v predmetnom byte (tzv. spotrebná zložka dodávky tepla).
Pokiaľ však ide o tú časť dodávky tepla, ktorá sa v súlade s vyhláškou a s rozhodnutím vlastníkov bytov rozpočítava medzi byty bez ohľadu na skutočnú spotrebu jednotlivých bytov zaznamenanú pomerovými meračmi, teda o tzv. základnú zložku, v tejto časti nedošlo medzi odporkyňou a novým nadobúdateľom bytu k dohode o inom rozpočítaní nákladov (ako bolo uvedené vyššie, podpisom pod protokolom o odovzdaní bytu nadobúdateľ bytu potvrdil len správnosť odpočítaných stavov meračov k 28.2.2013, ale zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by sa zaviazal uhradiť náklady aj za mesiace január a február 2013). Zodpovedá teda spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou, ale najmä medzi odporkyňou a nadobúdateľom bytu, aby túto tzv. základnú zložku dodávky tepla, rozúčtovanú na jej byt, pripadajúcu na obdobie, keď bola vlastníčkou (resp. užívateľkou) predmetného bytu (t. j. do 28.2.2013), uhradila odporkyňa - a to bez ohľadu na to, či sa v byte v tom čase skutočne zdržiavala alebo nie a či boli ventily na radiátoroch v byte v tom čase otvorené alebo zatvorené, pretože práve táto tzv. základná zložka zohľadňuje vykurovanie bytu ostatnými bytmi aj keď sú v predmetnom byte radiátory uzatvorené.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že podľa posúdenia súdom tzv. základnú zložku nákladov na dodávku tepla pripadajúcu na január a február 2013 v zmysle § 5 ods. 5 a prílohy č. 1 vyhlášky bola povinná uhradiť odporkyňa. Pokiaľ však ide o skutočne spotrebované teplo (tzv. spotrebnú zložku), mal navrhovateľ vychádzať z údajov uvedených v tlačive „Stavy na meračoch...“ a potvrdených odporkyňou aj novým nadobúdateľom bytu na protokole o odovzdaní nehnuteľnosti.
V súlade s uznesením schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov č. 9/2010, ktoré predložil súdu navrhovateľ ako súčasť zápisnice zo schôdze konanej dňa 20.10.2010, sa dodávky tepla rozpočítavajú v pomere 30 % podľa rozlohy bytu (základná zložka) a 70 % podľa nameranej hodnoty na meračoch tepla (spotrebná zložka). Podľa písomného stanoviska navrhovateľa k reklamácii odporkyne (odpoveď navrhovateľa zo 7.7.2014) náklad v základnej zložke bol rozpočítaný podľa podlahovej plochy bytov a podľa časového podielu v súlade s vyhláškou (keď na odporkyňu pripadalo 35 %, z toho 19 % za mesiac január a 16 % za mesiac február) takto: 13 082,20 eur (čo je 30 % celkovej ceny tepla dodaného do bytového domu) / 6 101,222 m2 (súčet podlahových plôch všetkých bytov) x 82,428 m2 (podlahová plocha predmetného bytu) x 35/100 (časový podiel pre január a február) = 61,86 eur. Túto zložku považoval súd za oprávnene vyúčtovanú odporkyni. Podobne za oprávnene vyúčtované považoval súd náklady na teplo pripadajúce na spoločné neprenajaté priestory (vypočítané takisto na základe časového koeficientu 35/100) v sume 2,93 eur. Naopak, za nesprávne vypočítané a teda neoprávnene vyúčtované odporkyni považoval súd náklady v spotrebnej zložke dodávky tepla (kde stavy meračov k 28.2.2013 boli totožné so stavmi meračov k 31.12.2012, teda skutočná spotreba bola nulová, takže aj spotrebná zložka dodávky tepla mala byť nulová). Správne teda položka „dodávka tepla - byt“ vo vyúčtovaní za obdobie 1.1.2013 - 28.2.2013 mala byť vypočítaná takto: základná zložka 61,86 eur + spotrebná zložka 0 eur + spoločné neprenajaté priestory 2,93 eur + nedoplatok 16,14 eur („rozdiel z opravného rozpočítania 2012“) = 80,93 eur. Po dosadení tejto sumy do vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 1.1.2013 - 28.2.2013 (namiesto sumy 294,74 eur v kolónke náklady „dodávka tepla - byt“) je celkovým výsledkom vyúčtovania nedoplatok odporkyne vo výške 45,63 eur. Súd preto zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 45,63 eur a vo zvyšnej časti (213,81 eur, čo zodpovedá navrhovateľom vypočítanej spotrebnej zložke dodávky tepla) návrh zamietol.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, uplatnenie reklamácie nemá odkladný účinok, preto súd priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania (prirodzene len z priznanej sumy 45,63 eur) od 16. dňa po doručení vyúčtovania odporkyni (navrhovateľ doručenkou preukázal doručenie vyúčtovania dňa 5.6.2014, splatnosť vyúčtovania bola 15 dní, teda odporkyňa sa dostala do omeškania od 21.6.2014). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 21.6.2014 bola 0,15 %, preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania 5,15 % ročne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tak, že nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania, keďže každý z účastníkov bol sčasti úspešný a sčasti neúspešný, pričom neúspech navrhovateľa bol síce väčší než neúspech odporkyne, avšak ani neúspech odporkyne nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Súd vzal do úvahy aj to, že až na pojednávaní dňa 2.9.2015 (teda prakticky pri poslednom úkone) odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu výslovne pripustila, že za rok 2012 mohol navrhovateľ rozpočítať „tepelné straty“ (pravdepodobne tým bola myslená základná zložka dodávky tepla do bytového domu), avšak dovtedy trvala na tom, že celé vyúčtovanie je nesprávne, pretože sa v byte v januári a februári 2013 takmer vôbec nezdržiavala - aj kvôli tomuto postoju odporkyne nedošlo k zmiernemu uzavretiu veci mimosúdnou cestou. Z uvedených dôvodov súd nepriznal odporkyni nárok ani na pomernú časť trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.