Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-17-2015.pdf
PDF · 127.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. A. XX, F., toho času O. XXX, zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov a otca P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. A. XX, F., zast. AK VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24P/9/2015-83 zo dňa 22.05.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zverení mal. P. F. D. do osobnej starostlivosti matky, výroku o zamietnutí návrhu na určenie výživného od 01.01.2014 do 31.10.2014 a vo výroku o úprave stretávania sa otca s mal. dieťaťom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. P. F. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. P. F. D., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 90,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.11.2014 opakovane do budúcna.
Povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie od 01.11.2014 do 31.05.2015 pre maloletého P. F. D., nar. XX.XX.XXXX v 20,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
Zamietol návrh v časti určenia výživného od 01.01.2014 do 31.10.2014.
Upravil stretávanie otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas nepárneho týždňa v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod.
Matke uložil povinnosť dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho pred svojim bytom, kde je otec povinný po uplynutí doby vrátiť dieťa matke.
Obom rodičom uložil povinnosť v prípade, že stretnutie nebude môcť byť z vážnych dôvodov realizovateľné, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr deň pred začatím styku.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 24 ods. 4, 5; 26; 36 ods. 1; 62 ods. 1 až 5; 63 ods. 1 65 ods. 1; 75 ods. 1; 77 ods. 1; 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Konštatoval, že z výsluchu rodičov mal súd za preukázané, že rodičia maloletého nevedú spoločnú domácnosť od novembra 2014, v súčasnosti neprejavili nádej na obnovenie spolužitia, po zrušení spoločnej domácnosti ostalo mal. dieťa v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť po každej stránke, preto súd akceptujúc dôvodnosť zachovania záujmov mal. dieťaťa upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. P. F. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky v súlade so zhodnými návrhmi rodičov v tejto časti a stanoviskom kolízneho opatrovníka v tejto časti.
Bolo preukázané, že otec mal. dieťaťa podniká, je spoločníkom a konateľom spoločnosti Ecoshine Slovakia s.r.o. s predmetom činnosti prevádzkovanie autoumyvárne. Vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne sumou 60,- eur mesačne. Uviedol, že nie je schopný prispievať na výživu maloletého vo výške, v akej to požaduje matka a svoje tvrdenie odôvodňoval tým, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje 326,- eur. Súdom mu bolo uložené predložiť príjmy iné než zo závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov na zhodnotenie svojich majetkových pomerov v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pričom otec si túto povinnosť počas konania nesplnil, nakoľko predložil súdu len účtovnú závierku k 31.12.2014, z ktorej vplýva výsledok hospodárenia vo výške - 7.482 eur.
Zo zmluvy o spolupráci medzi spoločnosťou Arobe s.r.o. a spoločnosťou Ecoshine Slovakia s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom je otec mal. dieťaťa, ako aj zo správy spoločnosti Arobe s.r.o. vyplýva, že spoločnosť Ecoshine Slovakia s.r. o. pravidelne v mesačných platbách zasiela na bankový účet spoločnosti Arobe s. r. o. sumu 2.125,- eur, z ktorých 1.141,81 eura predstavuje nájomné za prenájom nebytových priestorov v ZOC Max Prešov, suma 274,75 eura predstavuje spoločné prevádzkové náklady, 708,44 eura predstavuje mesačnú províziu pre spoločnosť Arobe s.r.o.
Keďže uvedená spoločnosť, ktorej je otec spoločníkom a konateľom, je schopná platiť pravidelne v mesačných platbách sumu 2.125,- eur, považoval súd prvého stupňa potvrdenie o príjme zo závislej činnosti, z ktorého vyplýva priemerný čistý mesačný príjem vo výške 326,78 eura za účelové a konštatoval, že uvedený mesačný príjem nemožno posúdiť v prospech otca ako dôvodný pre určenie výživného tak, ako to navrhuje otec dieťaťa.
Z uvedených skutočností vyplýva, že pomery otca sú lepšie, ako ich prezentoval v priebehu konania. Určiť vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako to navrhoval otec, by bolo v neprospech mal. dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu na rodičov. Výživným vo výške 90,- eur budú v dostatočnej miere kryté výdavky mal. dieťaťa. Výška priemerného mesačného zárobku vo výške 326,- eur podľa uvedenia otca v súvislosti s výkonom podnikania neodzrkadľuje jeho skutočnú výšku z príjmov z podnikania. Bolo preukázané, že životná úroveň otca nezodpovedá pomerom, ktoré deklaroval. Pri hodnotení majetkových pomerov otca mal. dieťaťa súd vychádzal nielen z vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorých prejavom môže byť nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov.
Otec mal. dieťaťa nepredložil súdu všetky podklady na zdokladovanie svojich majetkových pomerov. Keďže si nesplnil svoju povinnosť v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti, súd určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca pre mal. dieťa vo výške 90,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2014.
Určením vyživovacej povinnosti od 01.11.2014 do 31.05.2015 vznikol dlh na výživnom pre mal. P. F. vo výške vo výške 210,- eur (30,- eur x 7 = 210,- eur), avšak súd zohľadnil skutočnosť, že za rozhodné obdobie prispel na výživu dieťaťa sumou 60,- eur mesačne za uvedené obdobie.
Dlžné výživné súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur až do zaplatenia počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
V časti určenia výživného od 01.01.2014 do 31.10.2014 návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by matke bránili v podaní návrhu na zvýšenie výživného skôr. Dôvody, ktoré matka uviedla nie sú také, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného spätne. Ak sa matka domnievala, že je namieste podať takýto návrh, nič jej nebránilo v tom, aby si tento návrh podala skôr. Navyše otec pravidelne prispieva na výživu dieťaťa sumou 60,- eur mesačne, pričom dlžné výživné za obdobie od novembra 2014, kedy prestali viesť rodičia spoločnú domácnosť, matke spätne uhradil.
Stretávanie otca s maloletým P. F. upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas nepárneho týždňa v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod.
Takúto úpravu stretávania otca so synom považoval za úpravu, ktorá bude v súlade so záujmami mal. dieťaťa vzhľadom na skutočnosť, že mal. P. F. je žiakom 1. ročníka. V konaní bolo preukázané, že otec má záujem stretávať sa s P. F., matka mal. P. F. stretávaniu otca s dieťaťom nebráni. Z pohľadu súdu je pre rozvíjanie vzťahu otec a syn rozhodujúce umožnenie realizácie ich stretávania v najbližších mesiacoch počas víkendov v domácom prostredí otca, aby syn mohol svojho otca vidieť v jemu prirodzených situáciách, zažiť prostredie otcovej rodiny. Matka by mala prihliadať na záujem na svojho mal. syna, neodrádzať ho od navštevovania otca a priamo alebo nepriamo neovplyvňovať negatívnym spôsobom vo vzťahu k jeho otcovi. Súd upravil stretávanie otca s dieťaťom tak, aby otec s ním mohol tráviť aj sviatočné dni a prázdniny.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. V odvolaní konštatoval, že mu bol doručený rozsudok č.k. 24P/9/2015-83 zo dňa 22.05.2015 vydaný Okresným súdom Prešov, ktorým súd návrh zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom právneho zástupcu podáva v zákonnej lehote odvolanie a žiada, aby odvolací súd vyniesol rozsudok, ktorým zmení rozsudok č.k. 24P/9/2015-83 zo dňa 22.05.2015 tak, že návrh na zvýšenie výživného sa zamieta, resp. že otec je povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc od 01.07.2015 opakovane do budúcna sumu vo výške 60,- eur mesačne, výrok rozsudku o povolení splácať dlžné výživné sa zrušuje a návrh v tejto časti sa zamieta, resp. aby odvolací súd napadnuté výroku rozsudku zrušil a vec vrátil na nové konania a rozhodnutie prvostupňovému súdu.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj keď konštatovanie otca o tom, ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol (čo je predmetom rozsudku) nie je správne, nie je pochybné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje odvolanie otca a čo je jeho predmetom, pretože uvedené vyplýva z obsahu odvolania.
Otec v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nebral do úvahy okolnosť, že matka zavinila rozvrat manželstva, keď v prospech svojho starého otca opustila spoločnú domácnosť, nemala záujem riešiť drobné nezhody aj prípadnou účasťou v psychologickej poradni, odsťahovala sa do obce Kojatice, kde má trvalý pobyt, ktorý si musela vybaviť z dôvodu, aby mohla poberať opatrovateľský príspevok vo výške 158,59 eura. Podstatou nezhôd bolo, že matka nemala záujem zamestnať sa, aj keď je zdravá, vzdelaná a spĺňa všetky atribúty na to, aby mohla riadne pracovať a žiť v spoločnej domácnosti s otcom. Matka poberá rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,52 eura.
Súd prvého stupňa tiež nebral do úvahy, že na Okresnom súde Prešov prebieha konanie o rozvod, v ktorom sú uvedené dôvody potvrdzujúce rozvrat manželstva. Matka hrubo porušila najmä § 18 a § 19 Zákona o rodine. Odmietla žiť s manželom, podieľať sa na vedení spoločnej domácnosti a vytvárať zdravé rodinné prostredie na úkor svojho starého otca. Uvedené mal súd zohľadniť pri rozhodovaní o právach a povinnostiach voči maloletému P. F.. Súd ani nemal dôvod rozhodovať o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, nebol na to naliehavý právny záujem, lebo otec bezkonfliktne konkludentne sa dohodol s matkou o styku so synom a dobrovoľne platí na dieťa mesačné výživné po 60,- eur.
Okresný súd Prešov vytýčil na deň 26.06.2015 pojednávanie vo veci rozvodu manželstva, v ktorom rozhodne komplexne o všetkých právach a povinnostiach z toho vyplývajúcich, vrátane výživného pre maloletého P. F.. Otec v tomto konaní požaduje o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti.
Podľa otca prvostupňový súd neobjektívne a diskriminačne ohodnotil osobné, finančné a majetkové pomery otca, ktorý skutočne v súčasnosti má príjem len zo mzdy mesačne vo výške 326,78 eura. To, že je konateľom spoločnosti neznamená, že má z titulu tejto funkcie ďalší mesačný príjem. Vzhľadom na nemalé náklady pri prenájme nebytových priestorov v ZOC Max Prešov, ktoré má jeho zamestnávateľ Ecoshine Slovakia s.r.o., v súčasnosti ani jeden zo spoločníkov a konateľov nemá iný príjem, len príjem zo zamestnania, lebo každý z nich pracuje ako robotník v autoumyvárni. Súd si protizákonne a zmätočne osvojil, že otec si nesplnil súdom uloženú povinnosť predložiť ďalšie doklady o príjmoch, než zo závislej činnosti podliehajúce dani z príjmov, nakoľko predložil len účtovnú závierku ku 31.12.2014, z ktorej vyplýva výsledok hospodárenia - 7.482,- eur. Súd neakceptoval, že právnická osoba, ktorá je jeho zamestnávateľom, má povinnosť zo zákona podať daňové priznanie do 30.06.2015. Preto otec takýto doklad nemohol predložiť. Obdobne výdavky na podnikanie a na rozvoj firmy zamestnávateľa súd diskriminačne aplikoval v neprospech otca, čo v konečnom dôsledku porušilo jeho ústavné práva podľa čl. 46 a 48 Ústavy SR. Doteraz poskytované výživné vo výške 60,- eur je viac ako primerané. Otec, ktorý býva sám v byte na ul. Novomeského v F. musí sám platiť za služby spojené s užívaním bytu, výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby. Matka v tomto konaní pôvodne chamtivo uplatnila nárok na výživné vo výške 150 - 200 eur mesačne. Matka je materiálne založená a nevykazuje žiadne úsilie, aby sa o príjmy postarala sama, o čom svedčí konanie o určenie príspevku pre manželku, v ktorom matka do rozvodu manželstva požadovala, aby jej otec prispieval na jej výživu vo výške 100,- eur mesačne. Tento návrh matky súd zamietol.
Na základe uvedeného mal otec za to, že súd rozhodol nezákonne a diskriminačne v jeho neprospech, keď vykonané dôkazy nevyhodnotil objektívne. Odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné a nepreskúmateľné.
K odvolaniu otca sa vyjadrili kolízny opatrovník a matka.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že stanovenú výšku výživného považuje za zodpovedajúcu potrebám maloletého dieťaťa ako aj finančným možnostiam a schopnostiam otca, ktorého príjem v súčasnosti činí cca 326,78 eura mesačne, ako sám uvádza v odvolaní. Súd rozhodol v prospech maloletého dieťaťa, kde zohľadnil možnosti a schopnosti otca.
Preto kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca je nedôvodné a čiastočne aj nezrozumiteľné, keďže z odvolania nie je zrejmé, čoho sa otec odvolaním domáha. Otec v odvolaní uvádza nepravdivé tvrdenia, účelovo obviňuje matku. K týmto tvrdeniam sa matka viackrát ústne aj písomne vyjadrovala a v celom rozsahu ich popiera.
Matka namietala výsostne neetické správanie sa právneho zástupcu otca, ktorý vo svojich písomných vyjadreniach a súkromných listoch mimo súdnych konaní osočuje matku a obviňuje ju z nemorálnosti, chamtivosti, parazitovania, nezáujmu zamestnať sa a pod. Takéto správanie sa právneho zástupcu podľa matky znevažuje advokátsky stav a dôstojnosť výkonu povolania advokácie a svojou závažnosťou dosahuje intenzitu disciplinárneho previnenia advokáta.
Matka vo vyjadrení ďalej považovala za nepravdivé tvrdenia otca o tom, že ona zapríčinila rozvrat manželstva a namietala, že to bol práve otec a psychický nátlak z jeho strany, slovné úroky a osočovanie, pre ktoré opustila spoločnú domácnosť.
Pokiaľ otec poukazoval na prebiehajúce rozvodové konanie, v ktorom sa komplexne rozhodne o všetkých právach a povinnostiach, súd prvého stupňa správne konštatoval, že toto konanie je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu a do času rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa musia byť rodičovské práva a povinnosti upravené v samostatnom konaní. Rovnako neobstojí ani argumentácia otca o tom, že na začatie tohto konania nebol daný naliehavý právny záujem. Konanie o úprave práv a povinností je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu a nejde k klasickú žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Matka ďalej poprela, že by sa s otcom „konkludentne“ dohodla o styku a o tom, že otec bude na výživu maloletého prispievať vo výške 60,- eur mesačne. Ako dôkaz neexistencie takejto dohody poukázala na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pre neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca a na návrh na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností. Nejasným a zavádzajúcim je aj tvrdenie otca, že v konaní o rozvod manželstva navrhne striedavú starostlivosť o maloletého P. F., nakoľko v prebiehajúcom konaní výslovne súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ otec namietal nesprávne posúdenie jeho majetkových pomerov súdom, matka sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pomery otca sú lepšie, ako prezentoval v priebehu konania. Otec v konaní tvrdil pravidelné mesačné výdavky vo výške 290,- eur + 60,- eur výživné na maloletého, čo predstavuje sumu 350,- eur presahujúcu ním tvrdený príjem 326,- eur, pričom otec neuviedol ešte bežné a nevyhnuté výdavky na stravu, drogériu, hygienické potreby, oblečenie, obuv a pod. Napriek tomu, že súd jej návrhu na určenie výživného vo výške 120,- eur nevyhovel vo väčšom rozsahu (30,- eur), nepodala proti rozsudku odvolanie.
Na základe uvedeného matka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal je trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 11.09.2015 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolaním neboli napadnuté: výrok o zverení maloletého P. F. do osobnej starostlivosti matky s oprávnením a povinnosťou mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, výrok o zamietnutí návrhu v časti určenia výživného od 01.01.2014 do 31.10.2014 a výrok, ktorým bol
upravený styk otca s maloletým, preto sa rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Predmetom odvolacieho konania bol výrok rozsudku o určení výživného a dlžného výživného a súvisiaci výrok o trovách konania.
Vo vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam otca len na doplnenie konštatuje:
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust.§ 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
K odvolacej námietke otca, že boli porušené jeho práva vyplývajúce z čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré sa týkajú prejednávanej veci a v odôvodnení rozsudku náležite objasnil skutkový a právny základ svojho rozhodnutia.
Uvedený správny postup súdu prvého stupňa postačuje pre vyslovenie záveru, že bolo plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že do obsahu práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Za porušenie svojho základného práva nie je možné považovať neúspech v konaní, resp. skutočnosť, že súd návrhu nevyhovenie. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav, použije relevantné právne normy a vo veci rozhodne tak, že skutkové a právne závery súdu nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu.
Zákon o rodine poskytuje rodičom možnosť upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dohodou. Ak k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, t. j. ktorému z rodičov majú byť deti zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, o výške výživného a o otázkach týkajúcich sa úpravy styku s maloletými deťmi nedôjde, rozhodne o tom súd. Základným kritériom pre rozhodnutie o týchto jednotlivých zložkách rodičovských práv a povinností je predovšetkým záujem dieťaťa.
Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa. Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Dieťaťu je v zmysle zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd konštatuje, že otec ani v odvolacom konaní nepreukázal, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 90,- eur mesačne.
Aj bez ohľadu na okolnosť, že otec v prvostupňovom konaní nepredložil na preukázanie svojich majetkových pomerov súdu všetky podklady na zdokladovanie svojich majetkových pomerov, príjem otca ako zamestnanca vo výške 326,78 eura, ktorý bol nepochybne v konaní preukázaný, a ktorý deklaroval aj sám otec, považuje odvolací súd za postačujúci pre plnenie si vyživovacej povinnosti otcom v rozsahu 90,- eur mesačne. Výživné v tejto výške aj odvolací súd považuje za primerané odôvodneným potrebám maloletého P. F., ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.
Uvedený záver vyplýva aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý považoval stanovenú výšku výživného za zodpovedajúcu potrebám maloletého a finančným možnostiam a schopnostiam otca, pričom tiež vychádzal len z príjmu otca zo zamestnania vo výške 326,- eur mesačne.
V tejto súvislosti odvolací súd zobral do úvahy aj majetkové pomery na strane matky, ktorej jediným príjmom je opatrovateľský príspevok vo výške 158,59 a prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,52 eura mesačne a tiež výdavky na strane matky, pričom zároveň prihliadal aj na okolnosť, že o maloletého sa osobne stará matka.
K argumentácii otca, že predložil súdu účtovnú závierku ku 31.12.2014, z ktorej vyplýva výsledok hospodárenia - 7.482,- eur, odvolací súd konštatuje, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby mohol zabezpečiť plnenie svojej zákonnej povinnosti, a to vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
V tejto súvislosti odvolací súd k argumentu otca, že súd prvého stupňa diskriminačne aplikoval výdavky na podnikanie a na rozvoj firmy zamestnávateľa, odvolací súd konštatuje, že otec je jedným zo spoločníkov spoločnosti, v ktorej je zároveň zamestnaný. Ako podnikateľ má právo na zisk.
Zo spisu vyplýva, že spoločnosť, v ktorej je otec spoločníkom, platí firme Arobe s.r.o. okrem iného aj províziu vo výške 708,44 eura.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Už samotná skutočnosť, že pokiaľ je firma, v ktorej je otec spoločníkom, schopná zaplatiť inej firme mesačne províziu v takej výške, v akej ju platí, uvedená okolnosť nemôže byť na úkor práva dieťaťa na primerané výživné.
K ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že otec v odvolaní neuviedol a v konaní ani nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho možnosti a schopnosti platiť výživné vo výške 90,- eur mesačne. V konaní nebola zistená žiadna objektívna prekážka, ktorá by otcovi bránila byť iniciatívnejším vo svojom podnikaní, prípadne v snahe nájsť si iné zamestnanie. Relevantnými pre záver o nemožnosti otca poskytovať výživné 90,- eur nemôžu byť ním reprezentované výdavky na podnikanie a rozvoj firmy, a to pre dôvody uvedené vyššie. Otec maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, nemôže byť pasívnym.
Už aj z morálneho hľadiska povinnosť zabezpečiť výživu maloletému dieťaťu by mala vo vzťahu k otcovi pôsobiť motivujúco v tom smere, aby sám aktívnejším spôsobom hľadal možnosti uspokojovania potrieb oprávnenej osoby. Plnenie vyživovacej povinnosti má byť predovšetkým dobrovoľné, motivované skutočnosťou, že jej plnenie umožňuje zabezpečiť odkázanej osobe, jeho dieťaťu, relevantné odôvodnené potreby.
Vzhľadom na dokazovanie, vykonané v rámci prvostupňového konania a jeho zhodnotenie aj odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nevyplýva nič iné, len to, že niet akejkoľvek pochybnosti o možnosti otca podieľať sa na výžive maloletého P. F. výživným vo výške 90,- eur mesačne, a to vzhľadom na všetky okolnosti na strane rodičov a vzhľadom na potreby maloletého. Výživné má smerovať k uspokojeniu všetkých osobných potrieb maloletého. Aj vzhľadom na terajší vek maloletého - 8 rokov veku, je výživné vo výške 90,- eur primeraným.
K odvolacím námietkam otca týkajúcim sa dôvodov rozvratu manželstva, odvolací súd konštatuje, že tieto námietky sú vo vzťahu k predmetu tohto konania nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti, lebo nie sú pre toto konanie podstatné. Konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu je konaním, ktoré sa môže začať aj bez návrhu. Uvedené zároveň dáva odpoveď na odvolaciu námietku otca, že v dnom prípade súd nemal dôvod rozhodovať o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, lebo na to nebol daný naliehavý právny záujem.
Vo vzťahu k napadnutému výroku o dlžnom výživnom odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že určením vyživovacej povinnosti od 01.11.2014 do 31.05.2015 vznikol otcovi dlh na výživnom pre mal. P. F. vo výške vo výške 210,- eur (30,- eur x 7 = 210,- eur), pričom prvostupňový súd správne zohľadnil skutočnosť, že za rozhodné obdobie prispel na výživu dieťaťa sumou 60,- eur mesačne za uvedené obdobie.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Otec neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v ním napadnutej časti.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil. Ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.