Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_9C-124-2015.pdf
PDF · 68.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/124/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni C. G., U.. XX. XX. XXXX, R. T.. XX, L., L., U., o zaplatenie 582,21 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd vracia navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 27,80 Eur.
Súd žiada Slovenskú poštu, a.s., aby vrátila navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 27,80 Eur a to v lehote 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 582,21 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej ceny za poskytnuté dodávky elektriny.
V priebehu konania súd zistil, že odporkyňa sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, ale od 27. 03. 2014 žije v Nemecku. Odporkyni bola zásielka s opisom návrhu na začatie konania, uznesením podľa § 114 OSP a poučením podľa čl. 26 nariadenia Brusel I bis doručená na adrese T.. XX, L., XXXXX L., U..
V danom prípade ide o spor s cudzím prvkom, nakoľko odporkyňa má bydlisko na území Nemecka. Súd preto zisťoval, či je v danej veci aplikovateľné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“). Predmetom sporu bola pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny, teda ide o občiansku vec spadajúcu do vecnej pôsobnosti nariadenia Brusel I bis. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti, keďže konanie bolo začaté po tom, čo sa nariadenie Brusel I bis v členských štátoch EÚ začalo uplatňovať (t. j. po 10. 01. 2015). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že jeho medzinárodnú právomoc v predmetnej veci je potrebné posudzovať podľa nariadenia Brusel I bis.
Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Brusel I bis ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia Brusel I bis osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
Všeobecným kritériom podľa čl. 4 nariadenia je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko. Bydliskom sa nerozumie adresa, ktorá je zapísaná v evidencii obyvateľstva. Podľa nariadenia, ako aj podľa slovenskej judikatúry (s ohľadom na čl. 62 nariadenia Brusel I bis) je bydliskom obec, v ktorej táto osoba býva s úmyslom sa tu trvale zdržiavať. Bydliskom je hlavne miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade kde pracuje, ak tam tiež býva. Pojem bydlisko podľa nariadenia Brusel I bis nemožno automaticky stotožňovať s trvalým pobytom. V danom prípade odporkyňa mala v čase začatia konania síce administratívne vedený trvalý pobyt v obci Brusno na území Slovenskej republiky, ale v skutočnosti sa v obci dlhodobo nezdržiava a od 27. 03. 2014 sa zdržiava v Nemecku na adrese T.. XX, L., XXXXX L..
Všeobecné určenie právomoci je základom systému a osobitné právomoci uvedené v nariadení sa uplatnia len ako odchýlky od základnej zásady. Vždy sa však musia vykladať reštriktívne, t. j. len v rozsahu výslovne upravených možností.
Podľa všeobecného kritéria bolo možné žalovať odporkyňu na nemeckom súde. Preto súd skúmal, či neboli splnené podmienky na to, aby bola odporkyňa žalovaná pred súdom Slovenskej republiky podľa ďalších kritérií upravených v nariadení. Vzhľadom na predmet sporu nebolo možné konštatovať splnenie kritérií výlučných právomocí uvedených v čl. 24 (oddiel 6), ani osobitných právomocí uvedených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia Brusel I bis.
Nariadenie v čl. 26 upravuje ešte právomoc založenú na tom, že sa žalovaný zúčastní konania. Ide o konkludentnú dohodu o určení právomoci, ktorá má prioritu pred všetkými ostatnými spôsobmi určenia právomoci, okrem čl. 24 (výlučná právomoc). Pod pojmom účasti na konaní možno rozumieť aktívne vykonávanie procesných úkonov v konaní, napríklad vyjadrenie sa k návrhu. Nečinnosť odporkyne v konaní nezakladá právomoc tunajšieho súdu. Súd jej dňa 13. 08. 2015 doručil návrh na začatie konania s prílohami, uznesenie podľa § 114 OSP aj poučenie podľa čl. 26 ods. 2 nariadenia Brusel I bis a vyzval ju, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k návrhu na začatie konania. Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Keďže bola v konaní nečinná, k založeniu právomoci nedošlo ani podľa čl. 26 nariadenia Brusel I bis.
Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I bis ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vzhľadom na uvedené musel tunajší súd s poukazom na čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I bis vyhlásiť, že nemá právomoc konať vo veci a s poukazom na § 104 ods. 1 OSP, toto konanie zastavil pre neodstrániteľnú prekážku ďalšieho konania vo veci a to nedostatok právomoci súdov SR v danej veci konať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Keďže predmetné konanie bolo zastavené, súd podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania (34,50 Eur) krátený o 6,70 Eur, t. j. v sume 27,80 Eur, a to prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.