Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-205-2013.pdf
PDF · 110.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci navrhovateľky F. T., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXX/XX, T. Y., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou - advokátkou, Zimná 62, Spišská Nová Ves proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s., Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela Blyšťana s.r.o. so sídlom Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ľubomíry Bašistovej Virovej trovy konania vo výške 532,74 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajšom súde dňa 19.7.2013 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012a odložil vykonateľnosť tohto rozsudku. Návrh odôvodňovala tým, že rozhodcovským rozhodnutím bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi dlžnú pohľadávku vo výške 93,90 Eur ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Návrh odôvodnila tým, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá s odporcom dňa 30.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou a ustanovenie časti XVII. ods. 7a všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná a podľa ktorej majú byť všetky vzájomné spory a sporené nároky z poistenia rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka totiž znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Na margo novelizácie zákona č. 233/2005 Z.z. uviedla, že táto skutočnosť nie je prekážkou tak vedenia predmetného konania, ako ani dôvodom, aby jej návrh bol zamietnutý. Zmenou právnej úpravy totiž nedošlo k zániku zákonného nároku navrhovateľky domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže v prípade, ak by súd tomuto návrhu vyhovel, navrhovateľka by docielila stav, kedy by bolo možné vec týkajúcu sa predmetného rozhodcovského rozsudku opätovne prejednať a rozhodnúť rozsudkom. Už len z dôvodu právnej istoty, s poukazom na to, že je veľmi náročné zistiť, či bol podaný návrh na exekúciu, keďže tento mohol byť podaný ktorémukoľvek exekútorovi, navrhovateľka sa nechce vystaviť riziku, aby v prípade zamietnutia návrhu sa v blízkej budúcnosti stala povinnou účastníčkou exekučného konania. Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že konanie v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom. Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný v skrátenom konaní a z návrhu navrhovateľky nie je možné zistiť, či navrhovateľka podala proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok. Uviedol, že je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože rozhodcovské konanie začalo skôr. Tvrdil, že odporca splnil podmienky poistnej zmluvy a navrhovateľka ako poistník mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola medzi navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou a je platná. Účastníci zmluvného vzťahu potvrdili svojim podpisom v zmluve, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdneho konania podrobia konaniu pred rozhodcovským súdom. Navrhovateľka podľa vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by doložku nepodpísala, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Navrhovateľka bola aj náležite poučená prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia, ktorý je vedený na zozname NBS a dostáva licenciu na túto činnosť. Podpisom Záznamu o potrebách a požiadavkách klienta navrhovateľka potvrdila, že jej boli o jej poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta. Poprel, že by dojednanie rozhodcovskej doložky odobralo navrhovateľke možnosť brániť alebo uplatniť svoje práva. Neskôr odporca poukázal na právnu skutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene právnej úpravy a predmetný rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov zaväzovať. Zmena bola vykonaná zákonom č. 335/1995 Z.z. Exekučný poriadok, s účinnosťou od 1.1.2015, kde podľa § 243d ods. 1, nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov konania zaväzovať, to znamená akoby bol rozsudok zrušený. Záväznosť je podstatnou vlastnosťou každého právoplatného rozhodnutia a legislatívna zmena spôsobila, že v prejednávanej veci predmetné rozhodcovské rozhodnutie počnúc od 1.4.2015 nemá účinky právoplatného rozhodnutia. Právna istota je tu daná tým, že uvedená skutočnosť je zakotvená priamo v texte zákona, ktorý je záväzný tak pre súd, ako aj pre účastníkov konania. Záväzok uložený pôvodne v rozhodcovskom rozhodnutí stratou záväznosti nie je možné uplatniť, prijať ani akokoľvek vymáhať. Ďalší postup v tomto súdnom konaní vo veci samej nielenže nie je možný, ale nie je ani účinný a bol by aj v rozpore so zásadou efektívneho posúdenia súdnej moci, kedy súdy prejednávajú a rozhodujú spory medzi účastníkmi iba v týchto prípadoch, kedy reálne môžu a sú spôsobilé usporiadať, či zmeniť usporiadanie právnych vzťahov medzi týmito účastníkmi. Bez ohľadu na výsledok tohto súdneho konania a teda či súd návrhu vyhovie ako dôvodnému alebo naopak by ho ako nedôvodný zamietol, nič to nezmení na právnej skutočnosti, že dané rozhodcovské rozhodnutie už nezvratne účastníkov nezaväzuje. Odporca písomne prehlásil, že exekučný návrh podaný nebol, čo je možné zistiť aj lustráciou v registri exekučných konaní vedených na tunajšom súde, ktorý je príslušný exekučným súdom navrhovateľky. Odporca nedokáže preukázať skutočnosť, ktorá nenastala a naopak pokiaľ túto skutočnosť navrhovateľka spochybňuje, je jej povinnosťou preukázať, že exekučný návrh podaný bol resp. že ďalšie konanie vo veci samej je dôvodné. Predmet konania odpadol a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a aj preto je potrebné návrh zamietnuť. K výpovedi svedka uviedol, že svedok nevyvrátil podložené argumenty a to v tom zmysle, že navrhovateľka mala možnosť sa s každou podmienkou zmluvného vzťahu oboznámiť a to predovšetkým aj s osobitnými zmluvnými dojednaniami, tzv. rozhodcovskou doložkou, rovnako nič nebránilo navrhovateľke oboznámiť sa ani s VPP. Nebola žiadna skutočnosť, na ktorú by svedok navrhovateľke neodpovedal alebo odmietol odpovedať a navrhovateľku žiadny spôsobom nenútil, aby časť zmluvy podpísala. Z výpovedi svedka vyplýva tiež, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu žiadnych jeho povinností, že žiadne informácie pred ňou neutajil, nebránil sa jej sa s akýmikoľvek informáciami oboznámiť a neposkytol jej ani žiadne nepravdivé alebo klamlivé informácie. Vo vzťahu k navrhovateľke nebola porušená žiadna zákonom stanovená povinnosť a odporca si splnil všetky povinnosti pri uzatváraní poistného vzťahu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Y. P., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav :
Odporca podal na Arbitrážny súd Košice dňa 2.1.2012 návrh a dožadoval sa ním zaplatenia sumy 93,90 Eur s odkazom na ustanovenie časti XVII. ods. 7a (resp. ods. 8) z titulu nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia s navrhovateľkou dňa 30.1.2008. Rozhodcovský rozsudok 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol doručený navrhovateľke 18.6.2013, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.6.2013. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z
osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom odporkyne (v tomto konaní navrhovateľky), ktorá nebola povinná ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.
Odporca s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. a navrhovateľka uzavreli dňa 30.1.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ktorej súčasťou sú i všeobecné poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.
Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľom sú uvedené Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.
Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je tunajším súdom vedené konanie na základe návrhu odporcu, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012.
Svedok Y. P.Š. uviedol, že s navrhovateľkou nemá bližšie vzťahy a pokiaľ ide o odporcu, v minulosti bol jeho sprostredkovateľom. S navrhovateľkou uzavrel poistnú zmluvu, ale oboznámil ju len s jej obsahom, informácie ohľadom arbitrážneho súdu navrhovateľke nepodával, pretože ani on sám nebol o arbitrážnom súde poučený a nevie sa vyjadriť ani k tomu, čo znamená rozhodcovská doložka. Väčšinou sa klient pýtal na to, čo z poistnej zmluvy získa. Nebránil navrhovateľke, aby sa oboznámila s obsahom poistnej zmluvy skôr než ju podpíše. Nespomínal si, či sa navrhovateľka s týmito listinami oboznamovala, či si ich čítala, ani či žiadala od neho nejakú informáciu, na ktorú by nevedel odpovedať. Poprel, že by podpísal záznam o požiadavkách a potrebách klienta a VPP ale podpis na poistnej zmluvy zo 6.2.2008 je jeho podpisom. Nepamätal si, že by si on sám alebo navrhovateľka prečítali osobitné dojednania, ale nevie ani o žiadnej skutočnosti, ktorá by im bránila, aby sa s týmito listinami oboznámili. Ohľadom poistných zmlúv si vzdelanie nedopĺňal.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 243d ods. 1 z. č. 335/1995 Z. z. Exekučný poriadok, prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 54 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutie účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Podľa § 40 ods. 3 z. č. 244/2002 Z. z. prvá veta, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.
Podľa § 372w O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015), spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 30.1.2008, o nároku z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je zrejme, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, že by navrhovateľka pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľky.
Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku mala navrhovateľka právo podať v prekluzívnej 30 dňovej lehote od kedy jej bolo rozhodcovské rozhodnutie doručené. Pod preklúziou rozumieme neuplatnenie práva v stanovenej dobe, v dôsledku čoho subjektívne právo navrhovateľka zaniká. Uplynutie prekluzívnej doby má teda bezprostredný vplyv na samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľky. Nezáleží na tom z akých príčin sa právo neuplatnilo, či oprávnená osoba neuplatnila v stanovenej lehote právo preto že o tom nevedela alebo že o tom vedela a pre nejakú subjektívnu alebo objektívnu prekážku právo nemohla uplatniť. Ak sa právo neuplatní v stanovenej dobe, zaniká, pričom na preklúziu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 18.6.2013 a návrh na súd navrhovateľka podala dňa 18.7.2013 faxom.
Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľky dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/1817/2012 zo dňa 19.1.2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.
Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil odporca, ktorý pritom poukázal na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka samostatne podpísala. V prvom rade odporca nepreukázal skutočnosť, že by navrhovateľka bola riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. Túto skutočnosť nepotvrdil ani Y. P., ktorý poistnú zmluvu s navrhovateľkou ako sprostredkovateľ odporcu uzatváral a uviedol, že ju o arbitrážnom súde ani o rozhodcovskej doložke neinformoval, pretože on sám o nich nemal vedomosť. Tiež to, že navrhovateľka všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby navrhovateľka ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľkou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že navrhovateľka podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.
Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
Zároveň súd poukazuje na to, že ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku sa týka konania exekučného, nakoľko uplynutie lehoty troch mesiacov od účinnosti tohto zákona je prekážkou následnej vymožiteľnosti nároku z exekučného titulu (nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie exekúcie). Exekučné konanie, na rozdiel od konania o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, je regresívnym následkom ignorovania dobrovoľného plnenia uloženej povinnosti vyplývajúcej z právne záväzného rozhodnutia. S poukazom na túto skutočnosť, ale najmä na to, že medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah, je v záujme právnej istoty a ochrany navrhovateľky ako spotrebiteľa, aby súd pokračoval v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré by tak zostalo nezmeniteľné, čo by do budúcna nevylučovalo, že by sa odporca mohol dožadovať od navrhovateľky plnenia mimo exekučného konania. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že novelizácia zákona č. 233/1995 Z. z. nie je prekážkou vedenia tohto konania, ani dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľky pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a preto v konaní pokračoval a rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012 zrušil. Nemožno tiež opomenúť, že v dôsledku zmeny právnej úpravy k zániku zákonnej možnosti navrhovateľky domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nedošlo, keďže v prípade vyhovenia návrhu by navrhovateľka docielila opätovné prejednanie veci a meritórne rozhodnutie súdom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 443,95 eur plus 20 % DPH 88,79 eur, t.j. 532,74 eur. Pri vyčíslení hodnoty úkonu právnej služby súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm.b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. V roku 2013 1/13-ina výpočtového základu činila 60,08 eur, v roku 2014 61,85 eur, v roku 2015 64,54 eur. Súd priznal právnej zástupkyni žalovaného v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl. odmenu za 3 úkony vykonané v roku 2013 á 60,08 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.7.2013, podanie návrhu na začatie konania dňa 18.7.2013, účasť na pojednávaní 28.10.2013) plus 3 x režijný paušál á 7,81 eur, za 1 úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 61,85 eur (účasť na pojednávaní dňa 16.1.2014) plus 8,04 eur režijný paušál a odmenu za 2 úkony vykonané v roku 2015 á 64,54 eur ( účasť na pojednávaní dňa 3.9.2015, záverečné vyjadrenie k veci zo dňa 3.9.2015) plus 2 x režijný paušál 8,39 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 21.5.2015 súd priznal odmenu vyčíslenú v súlade s ustanovením § 13a ods. 4 cit. vyhl. vo výške 1/4- iny, t.j. 16,14 eur plus 8,39 eur režijný paušál.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.