Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-166-2015.pdf
PDF · 88.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/166/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu U. C., Z.. G.. G. G. D. H., G. K. X, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Alan Strelák, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanej W. M., T.. XX. XX. XXXX, U. H. R. U. XXX, v konaní o zaplatenie 600,59,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 391,59 € spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 19. 08. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14. 04. 2015 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 600,59 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 19. 08. 2013 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 90,75 €, čo predstavovalo zmluvnú pokutu vo výške 18,15 € za 5 mesiacov omeškania od augusta 2013 do decembra 2013, ako aj náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 7. 12. 2012 so žalovanou uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 550 € za odplatu 209 €. Zmluvou sa dlžníčka zaviazala celkovú čiastku vo výške 759 € uhradiť v trinástich mesačných splátkach a to tak, že prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 2,75 € a ďalších 10 splátok bolo dohodnutých vo výške 75,08 €. Prvá splátka bola splatná 15-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej sumy potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Žalovaná však ku dňu spísania žaloby celkovo uhradila len sumu 158,41 €, pričom poslednú sumu zaplatila vo výške 75,08 € dňa 25. 4. 2013. Žalobca preto žalovanej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a v predžalobnej upomienke zo dňa 27. 03. 2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej splátky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28. 08. 2013 žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh zahrňajúci nesplatenú časť úveru a odplaty, sa stal zročný k 18. 08. 2013. Odvtedy žalobca neevidoval ďalšiu splátku. Zmluvnú pokutu žalobca uplatňoval v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok žalobcu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podľa ktorých sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny úveru a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta bola zročná v okamihu, keď sa žalovaná dostala do
omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Zmluvná pokuta potom z istiny 550 € predstavuje sumu 18,15 € mesačne.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej bola riadne doručená do vlastných rúk.
Vzhľadom na výšku uplatneného nároku šlo medzi účastníkmi konania o tzv. drobný spor v zmysle § 200ea O. s. p. a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 17. 09. 2015 vyhlásil verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania, ktorého znenie zachytáva výroková časť písomného vyhotovenia rozsudku.
Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe, mal súd skutočne preukázané, že žalobca na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 550 € za celkový úrok vo výške 20 % z istiny a za odplatu vo výške 18 % istiny, čo spolu predstavovalo sumu 209 €. Žalovaná mala tak celkovo zaplatiť sumu 759 €. Pokiaľ šlo o stanovenie splátok úveru, boli dohodnuté tak, ako žalobca uviedol v žalobe. Priemerná RPMN predstavovala 46,35 % ročne a konkrétne RPMN dohodnutého a poskytnutého úveru predstavovala 67,70 % ročne. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby žalovaná bola na úhradu dlhu žalobcovi zaplatila vyššiu sumu, než žalobca uviedol v žalobe. Listom z 27. 3. 2013 žalobca žalovanej oznámil, že ku dňu spísania listu žalovaná dlhuje 600,59 €. Žiadal preto žalovanú, aby ju mu bezodkladne uhradila, lebo inak po uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči žalovanej zmluvné sankcie. List bol zaslaný žalovanej ako doporučená zásielka. Je zrejmé, že žalovaná dlh vo vzťahu k žalobcovi neuhradila, pretože žalobca jej odoslal dňa 02. 09. 2013 list z 28. 08. 2013, ktorým žalovanej oznámil, že jej dlh vo vzťahu k žalobcovi bol zosplatnený ku dňu 18. 08. 2013 pre omeškanie s jeho splácaním. Súčasne žiadal žalovanú, aby dlh zaplatila bezodkladne na bankový účet tam uvedený.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná iba čiastočne.
Práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravovali zmluvou, ale inak aj ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj ďalšími právnymi normami upravujúcimi práva a povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľom, predovšetkým ustanoveniami občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.
Náležitosti zmluvy o úvere vymedzuje ustanovenie § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. platné v čase uzavretia zmluvy.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, musí zmluva vymedzovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa presvedčenia súdu dve vyššie uvádzané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmluve, ktorú uzavreli účastníci konania neboli dohodnuté platne, pretože neboli dojednané dostatočne určito a zrozumiteľne.
Súd mal výhrady k spôsobu, akým bola dohodnutá zročnosť jednotlivých splátok, pričom z ustanovení zmluvy o splátkach nevyplýva, koľko z danej splátky pripadá na úhradu istiny úveru a koľko na úroky, prípadne na odmenu veriteľa. Naviac zročnosť jednotlivých splátok sa podľa pravidiel, ktoré boli stanovené vo formulárovej zmluve použitej žalobcom, pohybovala v jednotlivých dňoch v mesiaci v závislosti od počtu kalendárnych dní toho ktorého mesiaca a naviac žalovanú ako priemernú spotrebiteľku mohol miasť aj tam uvedený doporučený termín úhrady k 20-temu dňu v mesiaci, pričom priemerný spotrebiteľ si musel zročnosť tej ktorej splátky zložito napočítavať a prihliadať na, počet kalendárnych dní v mesiaci. Podľa presvedčenia súdu takýmto spôsobom vymedzená zročnosť splátok nie je dostatočne zrozumiteľná pre priemerného spotrebiteľa, zročnosť splátok sa pohybuje, k termínu zročnosti tej ktorej splátky mohol dlžník dospievať len pripočítavaním dní od prvej splátky s prihliadnutím na pohyblivý počet dní v tom ktorom kalendárnom mesiaci.
Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ten podľa presvedčenia súdu vôbec nebol vymedzený dostatočne určite, teda vymedzením dňa, mesiaca a roka, kedy je žalovaná povinná uhradiť poslednú splátku spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť úveru bola uvádzaná v článku 2 Obchodných podmienok žalobcu a konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumelo uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Záväzok vzniknutý zo zmluvy o úvere zaniká splatením celej dlžnej sumy, odstúpením od zmluvy o úvere za podmienok upravených v bode 6. Obchodných podmienok, prípadne dohodou zmluvných strán.
Nezrozumiteľnosť, pokiaľ ide o zročnosť splátok a neurčitosť, pokiaľ ide o konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, spôsobuje podľa presvedčenia súdu neplatnosť príslušných ustanovení zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Vzhľadom na to, že žalobca podľa názoru súdu platne nedojednal tieto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou, nastal dôsledok, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, teda následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje platnú dohodu o náležitostiach podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ citovaného zákona.
Z toho následne vyplýva, že žalobca potom má právo na vrátenie úverovej istiny poskytnutej vo výške 550 €, od ktorej je nutné odpočítať sumu 158,41 €, ktorú mu už žalovaná zaplatila. Dlh žalovanej vo vzťahu k žalobcovi potom predstavuje sumu 391,59 €, ktorú súd žalobcovi priznal.
Je zrejmé zo skutočností uvedených žalobcom, že žalovaná ku dňu spísania listu žalobcu zo dňa 27. 03. 2013, ktorým upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, bol vyhotovený v čase, keď žalovaná mala zaplatených len 83,33 €, keďže ďalšiu sumu 75,08 € zaplatila až 25. 04. 2013. V auguste 2013, keď žalobca vyhotovoval list zo dňa 28. 08. 2013, ktorým zosplatnil úver k 18. 08. 2013 po predchádzajúcom upozornení žalovanej na túto možnosť, pri dodržaní 15-dňovej notifikačnej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 vtedy platného Občianskeho zákonníka, bola žalovaná v omeškaní s úhradou splátky viac ako 3 mesiace a s úhradou viac ako dvoch splátok. Ak totiž termín zročnosti jednotlivých splátok nebol dohodnutý platne, ale boli stanovené mesačné splátky, je zrejmé, že žalovaná ich musela splácať vždy najneskôr k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca. Podľa presvedčenia súdu žalobca platne zosplatnil dlh v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka k 18. 08. 2013, čo znamená, že s úhradou celého zvyšku nezaplatenej istiny je žalovaná v omeškaní od 19. 08. 2013. Žalobca má preto v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo na úroky z omeškania, ktoré sú o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základnú úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto k sume 391,59 €, ktorá predstavuje nesplatenú časť poskytnutej úverovej istiny, priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania tak, ako žalobca požadoval. Vzhľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu zvyšok uplatneného nároku súd nepovažoval za zákonný a teda v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V súvislosti s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku 3 Obchodných podmienok žalobcu súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zák..
Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v iných obdobných sporoch žalobcu známa skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 9C/177/2014 zo dňa 17. 12. 2014 bolo právoplatne určené, že zmluvná podmienka obsiahnutá v článku 3 Obchodných podmienok toho istého žalobcu v znení „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu z omeškania vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky“ je neprijateľnou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Preto súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobcovi, ktorý uplatnil voči žalovanej nárok, ktorý mal nachádzať oporu v ustanovení formulárovej zmluvy žalobcu, ktoré bolo už iným súdom SR právoplatne vyhlásené za neplatné, priznať nemohol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ani jeden z účastníkov nebol plne úspešný a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že ani jeden z účastníkov proti tomu druhému nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.