Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-46-2011.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8C/46/2011
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324, zastúpená: JUDr. Peter Psotka, advokát so sídlom Stráž 223, Zvolen, proti odporcovi: F. Y., M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. P. S.L. D. P. Ž., U. XXXX, B., Č. D., G. P., zastúpený opatrovníkom: Město Kroměříž, so sídlom Velké náměstí 115, Kroměříž, Česká republika, o zaplatenie 16,14 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Okresný súd Piešťany nemá právomoc na prejednanie tohto sporu.
II. Konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 01.09.2010 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi, povinnosť zaplatiť jej sumu 16,14 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Keďže v predmetnej veci vystupuje odporca, hoci občan SR, no s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky ide teda o spor s medzinárodným prvkom a bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Brusel I (nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach) (ďalej len ,,nariadenie“), ktoré bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach s medzinárodným prvkom v zmysle čl. 65 písm. a) tretia odrážka SES. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti, ako podmienku prítomnosti medzinárodného prvku v danom konaní. (porov. rozhodnutí ESD vo veci C-281/02 Owusu ).
Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd ďalej konštatuje, že je splnená i podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch EU. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je konečne i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie osobitne upravuje právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I. právomoc na prejednanie uvedeného sporu.
Podľa čl. 2 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Uvedená zakladaná zásada sa uplatní vždy, pokiaľ nariadenie neupravuje osobitnú, či výlučnú právomoc na konanie.
Podľa článku 15 ods. 1 písm. a/ nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach.
Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia Brusel I. druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia je zrejmé, že nariadenie upravuje v spotrebiteľských veciach osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo žalovanej. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na strane žalovanej, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.
Podľa článku 59 ods. 1 nariadenia Brusel I. pre posúdenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko, tak ako ho používa OSP stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzické osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov používať predpisy EÚ týkajúce sa právomoci súdov na prejednávanie sporov. Aplikácia nariadenia č. 44/2001 má podstatný vplyv aj na obvyklé postupy slovenských súdov pri posudzovaní otázok príslušnosti, ktoré budú modifikované alebo nahradzované obsahom pravidiel tohto nariadenia.
Nariadenie Brusel I stojí oproti slovenskému procesnému predpisu na zásade, že účastníci majú dbať o svoje procesné práva a povinností, a tým výrazne obmedzuje prístup súdu, ktorý by splnenie rady podmienok konania skúmal ex officio. Príkladom toho môžu byť články 24 až 26 nariadenia, ktoré obmedzujú prieskum medzinárodnej príslušnosti procesným súdom len na prípady výlučnej príslušnosti uvedené v čl. 22 nariadenia. Vo všetkých ostatných prípadoch je na odporcovi, či príslušnosť štátu fóra príjme (čl. 24), alebo či sa proti nemu bude brániť. Rovnako tak z čl. 26 nariadenia vyplýva, že súd skúma podmienky svojej medzinárodnej príslušnosti až potom, keď sa odporca vo veci nevyjadrí (bez toho, že by zároveň namietal nedostatok medzinárodnej príslušnosti procesného súdu).
Podľa článku 24 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.
Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. Už z kontextu jednotlivých
ustanovení nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci súdu vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa odporca aktívne zúčastnil na konaní.
Z podaného návrhu na začatie konania je zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľky s odporcom uzavrela dňa 16.11.1998 Telefónnu prihlášku na území Slovenskej republiky. Súd mal preukázané, že odporca nemá v súčasnosti bydlisko na území Slovenskej republiky. Na základe šetrení, ktoré súd vykonal za účelom zistenia prípadného pobytu odporcu na území Slovenskej republiky mal súd preukázané, že odporca je síce štátnym občanom Slovenskej republiky, ale ako však súd ďalej zistil, odporca má od 18.08.2001 trvalý pobyt v Českej republike. Súd ďalej zistil, že odporca býva v R. P. S. D. P. Ž.I., U. XXXX/X, B. Č. D. a z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mu bol Okresným súdom v Kroměříži ustanovený opatrovník, Mesto Kroměříž. Z uvedenej skutočnosti potom možno prijať záver, že pobyt odporcu na území Českej republiky je trvalý a nedá sa ani predpokladať návrat na Slovensko.
Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tunajší súd nemal preukázané, že by odporca mal bydlisko na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho musel v súlade s ustanovením článku 26 ods. 1 nariadenia Brusel I. vyhlásiť, že nemá právomoc na prejednanie tohto sporu. Súd si nemohol založiť svoju právomoc ani na vyššie citovanom ustanovení článku 24 nariadenia Brusel I., keďže odporca sa aktívne nezúčastnili na konaní.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,OSP“) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 104 ods. 1 OSP, keďže nemá právomoc na prejednanie uvedeného sporu, konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje účastníka, že sa so svojím návrhom môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP, a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konania bolo zastavené.
na odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach [§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované] uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP [rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy],
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené [§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP (súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP), d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa], 6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.