Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/49/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.X.XXXX a A. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, obaja zastúpení opatrovníkom C. D., E. F. G. H. I., deti rodičov: matka J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, K., a otec L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom K. A. XXXX/XX, I., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -87 zo dňa 7.12.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania

Predmetom konania je zvýšenie výživného na návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšiť výživné zo strany otca na sumu 120 eur u maloletej A. a na sumu 100 eur na maloletého A..

Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 28.03.2017, číslo konania – 28 v časti výživného na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že počnúc dňom 04.01.2021 je otec L. B., nar. XX.XX.XXXX povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 120 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.11.2018, číslo konania – 41 v časti výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že počnúc dňom 04.01.2021 je otec L. B., nar. XX.XX.XXXX povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 100 EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky J. B., nar. XX.XX.XXXX.

III. Dlžné výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.01.2021 do 07.12.2021 v sume 480 EUR je otec L. B., nar. XX.XX.XXXX povinný uhradiť k rukám matky J. B., nar. XX.XX.XXXX v lehote do 30.06.2022.

IV. Dlžné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.01.2021 do 07.12.2021 v sume 300 EUR je otec L. B., nar. XX.XX.XXXX povinný uhradiť k rukám matky J. B., nar. XX.XX.XXXX v lehote do 31.12.2022.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“), (ďalej len „“).

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom súd zistil vykonaným dokazovaním podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí. K otázke súčasných výdavkov na výživu maloletých detí, tieto boli matkou v konaní vyčíslené, pričom tieto výdavky zahŕňajú len bežné výdavky maloletých detí primerané ich veku. Otec tieto výdavky nijako nespochybnil a preto súd postupujúc v súlade s si osvojil zhodné skutkové tvrdenie účastníkov ohľadom výdavkov maloletých detí, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a toto tvrdenie súd pojal ako podklad pre svoje rozhodnutie vo vzťahu k stanoveniu rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov maloletých. Matka od času, kedy boli maloletí zverení do jej starostlivosti, sústavne zabezpečuje uspokojovanie všetkých ich potrieb, je zamestnaná, pričom poberá minimálnu mzdu. Otec pravidelne na výživu maloletých prispieva, avšak výhradne len sumou určenou súdnym rozhodnutím. Čo sa týka schopností, možností a majetkových pomerov na strane otca, tu bolo zistené, že otec je v súčasnosti nezamestnaný a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške cca 230 eur. Posledné zamestnanie, ktoré mal, bolo na pozícii barman/čašník, kde poberal podľa potvrdenia zamestnávateľa minimálnu mzdu. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zamestnanca a zamestnávateľa. Otec maloletých je v súčasnosti v procese hľadania si nového zamestnania. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na potencialitu príjmov, ktoré otec môže dosahovať. Otec je v mladom, produktívnom veku, bez zistených zdravotných komplikácii. Pri prieskume pracovného trhu vyhľadal súd voľné pracovné miesta na pozícii barman/čašník, čo je pracovné zaradenie, ktorá otec doteraz vykonával a to v meste bydliska otca a v jeho okolí. Na pozícií barman/čašník boli ponúkané pracovné pozície s mesačným hrubým príjmom v rozmedzí od 20.000 Kč do 25.000 Kč. V možnostiach a schopnostiach otca by tak bolo možné zamestnať sa na uvedenej pozícií pri priemernom príjme 23.000 Kč, čo predstavuje mesačný hrubý príjem cca 910 eur. Tak isto je potrebné poukázať na to, že otec dlhodobo vykazuje nízke príjmy a prakticky počas celej doby nezmenené príjmy z pracovnej činnosti, hoci vzhľadom na všetky okolnosti je u neho možné predpokladať vyššie príjmy, než ktoré skutočne deklaruje. Otec, hoci má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pravidelne mesačne prispieva na výživu svojich detí A. a A. sumou 155 eur mesačne a to aj v období, kedy poberá len dávku v nezamestnanosti v sume cca 230 eur mesačne. Bezpochyby v schopnostiach otca je, aby na uspokojenie svojich potrieb a potrieb svojich maloletých detí si našiel prácu, z ktorej by mal dostatočný príjem. V prípade A. a A. bolo opakovane výživné zvýšené vždy len v minimálnej miere a to práve z dôvodu deklarovaných nízkych príjmov otca. Taktiež je potrebné poukázať na to, že otec z posledného svojho hrubého príjmu zo zamestnania v sume 560 eur uhrádzal na výživu A. a A. 155 eur čo predstavuje 27,64 % tohto príjmu. Po zvýšení výživného s prihliadnutím na potenciálny hrubý príjem otca, ktorý je schopný si zabezpečiť, v sume cca 910 eur (23.000 Kč), by výživné na A. a A. pokrývalo iba 24,18 % tohto príjmu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal nárok maloletých detí na vyššie výživné ako opodstatnený v dôsledku popísanej zmeny pomerov na ich strane a pri určovaní výživného prihliadol na potenciálny príjem povinného rodiča, zohľadniac jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti ako aj to, že inak ako úhradou určeného výživného sa na výžive a starostlivosti o deti otec nepodieľa. Za primerané zvýšenie výživného vo vzťahu k všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam súd považoval u maloletej A. sumu 120 eur mesačne od 4.1.2021 a u maloletého A. sumu 100 eur mesačne, taktiež od 4.1.2021, teda od kedy matka podala návrh na súd. Platiť zvýšené výživné je v schopnostiach a možnostiach otca ako povinnej osoby a to vzhľadom na jeho vek, vzdelanie, ako aj na skutočnosť, že otec je v súčasnosti nezamestnaný, kde súd zohľadnil aj potencionalitu možných príjmov tohto rodiča, v prípade, keby sa otec zamestnal. Súd priznal zvýšené výživné pre maloleté deti počnúc dňom 4.1.2021. Zvýšením výživného počnúc mesiacom január 2021 vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloletú A. za mesiace január 2021 až december 2021 v celkovej sume 480 eur /(120 eur, ktoré mal otec uhradiť – 80 eur, ktoré otec uhrádzal) x 12 mesiacov/, na maloletého A. za rovnaké obdobie dlžné výživné v sume 300 eur /(100 eur, ktoré otec mal uhrádzať – 75 eur, ktoré otec uhrádzal) x 12 mesiacov/. S prihliadnutím na majetkové pomery otca a vzhľadom na to, že otec musí zabezpečiť bežnú výživu aj ďalším maloletým deťom, súd povolil otcovi splatiť dlh na výživnom a to u maloletej A. v lehote do 30.6.2022 a u maloletého A. v lehote do 31.12.222.

O trovách konania rozhodol podľa , a .

Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec z dôvodu, že súd nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že sa síce ospravedlnil z pojednávania, ktoré súd nariadil dňa 7.12.2021, ale nedal súhlas, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, preto považuje vykonanie pojednávania bez jeho účasti za porušenie práva na spravodlivý proces. Namietal, že objektívne bol zamestnaný v spoločnosti H. M. N. E. do 31.8.2021, kedy ukončil pracovný pomer, do toho času dosahoval hrubý príjem v prepočte 560,79 eura a aj napriek tomu, že pracovný pomer ukončil 31.8.2021, súd rozhodol o zvýšení výživného od 4.1.2021 s odôvodnením, že by mohol dosahovať vyšší príjem s poukazom na princíp potencionality, čo otec nepovažuje za vhodné. Zdôraznil, že úvahy súdu sú nešťastné v dobe pandémie v súvislosti s chorobou COVID-19, keďže aj v Českej republike gastropodniky mali obmedzené prevádzky, nedisponuje takými schopnosťami a možnosťami, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť určenú súdom prvej inštancie. Je evidovaný na úrade práce a v súčasnosti je práceneschopný od 2.12.2021, okrem toho má ďalšie X vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol v období od 23.3. do 30.9., pričom jeho podpora v nezamestnanosti predstavovala čiastku 8.650 Kč, v spoločnosti H. M. N. E. vykonával zamestnanie za minimálnu mzdu z dôvodu obmedzenia gastrooblasti, a v období od 1.6. do 31.8.2021 poberal iba príspevok ošetrovného na najmladšiu dcéru J. F., nakoľko jeho súčasná partnerka mala po pôrode závažné komplikácie. Jeho aktuálny príjem je 5.678 Kč, okrem toho mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť dňa 13.4.2021 k maloletej J. F. N., celkovo má X vyživovacie povinnosti. Súd nezohľadnil jeho pravidelné výdavky na bývanie, hradenie ďalších výdavkov pre ďalšie X maloleté deti B. a J., splátku pôžičky, hradenie telefónu, internetu, bežných nákupov a potravín. Ďalej uviedol, že s maloletým A. sa nestýka, nakoľko mu styk nie je zo strany matky umožnený a nad rámec výživného v minulom roku hradil čiastku najmenej 6.613 Kč za oblečenie pre neplnoletú A., poskytuje maloletej A. vreckové, keď je na Slovensku, hradí dopravu maloletej do Českej republiky a späť, čo predstavuje 1.000 Kč na každú cestu. Rovnako namieta spätnú účinnosť zvýšenia výživného, keď podľa jeho názoru neboli splnené podmienky a nie je zrejmé, prečo súd rozhodol o zvýšení výživného k dátumu 4.1.2021.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zabezpečuje starostlivosť o deti sama, nikto jej neprispieva na podnájom, ani na stravu a všetky účty si platí sama.

Kolízny opatrovník navrhol odvolanie otca zamietnuť.

Hodnotenie odvolacieho súdu

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ), po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté deti na návrh ich matky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné na maloletú A. na sumu 120 eur a maloletého A. na sumu 100 eur mesačne počnúc dňom 4.1.2021, zároveň určil dlžné výživné od 4.1.2021 do 7.12.2021, keď námietky otca maloletých spočívajú v argumentácii, že nie je v jeho schopnostiach platiť stanovené výživné.

V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletých detí, v čase poslednej súdnej úpravy bola maloletá A. žiačkou X. E. M. O., v súčasnosti navštevuje X. E. M. O., maloletý A. bol v čase pôvodného rozhodnutia v predškolskom veku, navštevoval materskú školu, v súčasnosti je žiakom X. H. M. O.. Nepochybne teda došlo k nárastu ich výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami. Maloleté deti sú svojou výchovou a výživou prirodzene odkázaní na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloleté deti prevažne stará matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Odôvodnené potreby maloletých detí boli matkou v konaní vyčíslené, otec tieto výdavky nespochybnil, preto si súd prvej inštancie osvojil zhodné skutkové tvrdenie účastníkov ohľadom výdavkov maloletých detí. Odvolací súd predpokladá výdavky pohybujúce sa na úrovni medzi 200-300 eur mesačne na každé dieťa a ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, cestovné a ostatné nepravidelné výdaje, je zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti súdom určenej sumy mesačne mieni otec de facto preniesť vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere na matku, a to aj napriek tomu, že ona sa o maloleté deti stará sama a dosahuje príjem len na úrovni minimálnej mzdy. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca v sume spolu 220 eur mesačne na 2 maloleté deti bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletých detí typický pre ich vek. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletých detí tým kritériám, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Ak navyše matka dosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy mesačne, sťažka možno racionálne uvažovať o tom, že dokáže riadne zabezpečiť svoje základné životné potreby aj potreby maloletých detí. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje a rozširuje plno jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Náklady na výživu žiaka základnej školy sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu dieťaťa predškolského veku a rovnako tak náklady na výživu žiaka 1. stupňa základnej školy v porovnaní s nákladmi na výživu žiaka na 2. stupni základnej školy. Je nepochybné, že výživné určené odvolacím súdom v sume 120 eur mesačne v prepočte 4 eurá na deň (120/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletého na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov, rovnako tak výživné určené odvolacím súdom 100 eur mesačne v prepočte 3,33 eura na deň (100/30 dní) na maloletého A..

Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

Otec namieta, že jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú platiť výživné súdom určené, namieta neprimerane vysoké výživné určené súdom prvej inštancie vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. V rámci zisťovania skutočného stavu veci sa súd prvej inštancie zameral a vyhodnocoval aj otázku potencionality príjmu otca (bod 33, 34, 35, 36 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Podaným

odvolaním otec maloletých prejavil subjektívnu nespokojnosť s výškou výživného, ktorá nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

Správne konštatoval súd prvej inštancie, že otec má dobrý zdravotný stav, je mladý, v produktívnom veku a pri prieskume pracovného trhu súd správne zohľadnil voľné pracovné miesto na pozícii barman/ čašník, čo je pracovné zaradenie, ktoré otec doposiaľ vykonával, a to v mieste bydliska otca a v jeho okolí, pričom zistil ponuku pracovných pozícií s mesačným hrubým príjmom v rozmedzí od 20.000 do 25.000 Kč a z uvedeného vyvodil správny záver, že v možnostiach a schopnostiach otca by bolo možné zamestnať sa na uvedenej pozícii pri priemernom príjme 23.000 Kč, čo predstavuje mesačný hrubý príjem cca 910 eur.

K odvolacím námietkam otca v súvislosti s ukončením pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa H. M. N. E. k 31.8.2021 odvolací súd uvádza, že pracovný pomer bol ukončený dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom a poukazuje na ďalšiu premennú explicitne uvedenú v ust. a teda možnosti a schopnosti a príjmové pomery z výživného. zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa v ust. , takže nemôže obstáť ani argumentácia ohľadom jeho nezamestnanosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili v pracovnom výkone, pracovná schopnosť nie je znížená a nebola preukázaná neschopnosť plnohodnotne pracovať. Skutočnosť, že ukončil pracovný pomer dohodou, nie je možné hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že ak sa otec uspokojil s podporou v nezamestnanosti v sume 5.678 Kč, nemal na to žiaden opodstatnený dôvod. Takýto spôsob zabezpečovania finančných prostriedkov nemôže byť na úkor platenia výživného pre maloleté dieťa. Odvolací súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

Námietky otca teda neobstoja, z jeho strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako ho určil súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvíjal žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť aj voči X maloletým deťom pochádzajúcim z jeho predchádzajúceho vzťahu. Odvolací súd teda má za to, že otec sa nedôvodne vzdal vyššieho príjmu tým, že ukončil pracovný pomer dohodou a táto skutočnosť nie je v najlepšom záujme maloletých detí.

Vo vzťahu k zisťovanému príjmu matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky (bod č. 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletým varí, perie, pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej sú aj maloletá A. a maloletý A..

Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti a schopnosti otca, jeho výdavky a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, s poukazom na potencionalitu príjmov otca, ktorú odvolací súd ustálil v sume 23.000 Kč (910 eur), vychádzajúc z voľných pracovných miest na pozícií barman/ čašník v meste bydliska otca a v jeho okolí, dospel k záveru, že výška výživného pre maloletú A. v sume 120 eur a maloletého A. v sume 100 eur, ktorá síce nebola určená zo skutočného príjmu otca, ale

z príjmu, ktorý by dosiahol, ak by využil ponúkané voľné pracovné pozície barman/čašník je primeraná. Uvedená suma pokryje časť odôvodnených potrieb maloletých detí s tým, že zvyšná časť bude pokrytá prídavkami na deti a zvyšok z výživného od matky, keďže obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť a každý z nich je povinný prispievať podľa svojich schopností a možností.

Odvolací súd má za to, že suma 120 eur na maloletú A. a suma 100 eur na maloletého A. je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča aj s prihliadnutím na výrazný podiel matky maloletých na ich výžive s poukazom na princíp potencionality na strane ich otca. Rovnako zohľadnil hradenie nákladov spojených s bývaním, ktoré pripadajú na maloletých a uhrádzanie nákladov na odôvodnené potreby maloletých. Námietky otca o jeho neschopnosti dosahovať vyšší príjem neobstoja, zo strany otca neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Odvolací návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti určenej súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za rozporný s najlepším záujmom maloletých ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a zostrenú nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletým deťom. Súd prvej inštancie správne neprihliadol na aktuálne reálne dosahovaný príjem otca, ale vo svetle princípu tzv. potencionality príjmu otca vychádzal zo schopností a možností otca, ktorý sa vzdal príjmu. Odvolacie námietky otca tak nebolo možné vyhodnotiť inak ako nespôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie.

Stanovené výživné súdom prvej inštancie je primerané aj napriek tomu, že otec má ďalšie X vyživovacie povinnosti, nakoľko oproti maloletému A. a maloletej A. žije so svojimi ďalšími X maloletými deťmi v spoločnej domácnosti so súčasnou partnerkou a na ich starostlivosti sa teda podieľa aj osobne. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Pokiaľ ide o procesnú námietku otca, že súd prvej inštancie pojednával dňa 7.12.2021 v jeho neprítomnosti, odvolací súd uvádza, že táto je nedôvodná. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že otec požiadal o pojednávanie v jeho neprítomnosti a nežiadal o odročenie pojednávania.

Podľa , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

Vo vzťahu k obrane otca odvolací súd uvádza, že otec požiadal o pojednávanie v jeho neprítomnosti, súd prvej inštancie následne konal v jeho neprítomnosti, pričom týmto procesným postupom neporušil žiadne ustanovenie . Súd prvej inštancie zobral na zreteľ jeho tvrdenia a vo veci rozhodol.

Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie spätne určoval výživné od 4.1.2021, odvolací súd s poukazom na ust. uvádza, že táto nedôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia výživného, ktorý súdu doručila dňa 4.1.2021. Z uvedeného dôvodu súd správne priznal výživné od 4.1.2021, kedy začalo súdne konanie. Nejde o spätné určenie výživného tak ako sa mylne domnieva otec, nakoľko v takomto prípade by súd priznával výživné za obdobie spred 4.1.2021, najdlhšie na dobu 3 rokov, teda spätne odo dňa začatia konania (4.1.2021), ak by na to boli v konaní zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, čo nejde o tento prípad. Uvedená odvolacia námietka je teda nerelevantná.

Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení malo vychádzať len z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Čo sa týka splatnosti dlžného výživné, súd je povinný postupovať podľa a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad na maloleté dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku nepovažuje za spravodlivé priznať výhodu splátok, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Vo vzťahu k maloletej A. povolil zaplatiť dlžné výživné v sume 480

eur v lehote do 30.6.2022 a vo vzťahu k maloletému A. dlžné výživné v sume 300 eur povolil zaplatiť v lehote do 31.12.2022. Je nepochybné, že ani matka maloletých detí pri uspokojovaní ich potrieb nebola zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletých uspokojovať postupne tak ako vznikali, preto odvolací súd má za to, že lehota určená súdom je dostatočne dlhá na to, aby otec dlžné výživné uhradil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania v zmysle .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).