Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/13/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej vo veci starostlivosti o maloletých P. D., nar. XX.X.XXXX, a D. D., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u otca, deti rodičov U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. XXXX/X, XXX XX W., zast. advokátkou JUDr. Vierou Mulikovou, Stocklova 21, 085 01 Bardejov, a P. D., nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom XXX XX E. F. XXX, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Cahajlom, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov, o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -91 zo dňa 27.1.2015 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zvýšil výživné na maloletého P. D., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 26 Eur na 100 Eur mesačne. Rovnako zvýšil výživné na maloletú D. D., nar. XX.X.XXXX zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na sumu 80 Eur mesačne. Súčasne rozhodol o dlžnom výživnom na mal. P. vo výške 201,53 Eur a na ma. D. vo výške 151,91 Eur, ktoré je matka povinná zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach, a to za každé dieťa po 30 Eur až do vyrovnania dlžného výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: V tejto právnej veci mal súd za preukázané, že k zmene pomerov na strane maloletých detí P. a D. nepochybne došlo. Pokiaľ ide o P., vo vzťahu k nemu bolo naposledy o vyživovacej povinnosti rozhodnuté v júni 2012, keď bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná k plneniu vyživovacej povinnosti v sume 26 € mesačne. V súčasnej dobe je P. od septembra 2014 žiakom Strednej odbornej školy technickej v F.. Tým sa podľa názoru súdu dôvodne zvýšili jeho výdavky, ktoré bezpochybne predstavujú výdavky na cestovanie, ubytovanie, stravu, ošatenie a vzdelanie. Súd zastáva názor, že aj u maloletej D. došlo k zmene pomerov, hoci od posledného určenia vyživovacej povinnosti matky vo vzťahu k nej neuplynula ani doba jedného roka. Bez ďalšieho je však potrebné uvedomiť si, že dospievajúce dievča vo veku 14 - 15 rokov má zvýšené náklady v súvislosti so starostlivosťou o hygienu, či zovňajšok, čo nemožno podľa názoru súdu pokladať za neodôvodnenú potrebu, keďže tá sa vo všeobecnosti prejavuje u dievčat tohto veku. Zmenu pomerov vidí súd na jednej strane u maloletých detí, ale aj na strane ich matky, ktorá je od augusta 2014 zamestnaná s čistým mesačným príjmom (v prevažnej miere) vo výške cca 750 €, ku ktorému ak súd pripočíta výživné, ktoré otec platí mal. Q. vo výške 180 € a dlžné výživné, ktoré otec mesačne spláca v splátkach v celkovej sume 100 €, vyjde mu suma, ktorá sa nejaví ako nedostatočná pre krytie potrieb maloletej dcéry a dospelého človeka (matky).

Navyše matka býva u svojho priateľa, ktorému mesačne prispieva sumou 100 €, na rozdiel od otca maloletých detí, ktorý v W. hradí výdavky spojené s ubytovaním vo výške cca 220 €. Súd konštatuje, že pri určovaní vyživovacej povinnosti musí prihliadať nielen na odôvodnené potreby maloletých detí, ale aj na schopnosti a možnosti povinného rodiča. Súd už konštatoval, že súčasné pomery matky, ktorá má v osobnej starostlivosti takmer dospelú a plnoletú dcéru Q., sa od augusta 2014 podstatne zmenili, keďže táto sa zamestnala ako opatrovateľka v H.. Súd si uvedomuje, že aj vyživovaciu povinnosť matky je potrebné určiť v kontexte schopností a možností druhého rodiča, v tomto prípade otca. Pre súd bolo v danom prípade určujúce, že o obe mal. deti P. a D. sa osobne stará ich otec, hradí im bežné výdavky a uspokojuje životné potreby, ktoré sa podľa názoru súdu nevymykajú z rámca štandardov. Je nepochybné, že aj keď otcov príjem je vyšší ako príjem matky (cca 900 € v porovnaní s cca 750 €), na tomto mieste je potrebné poukázať aj na počet detí, o ktoré sa ten - ktorý rodič osobne stará. V prípade matky ide o jedno mal. dieťa, na ktoré jej navrhovateľ platí sumu 180 € mesačne a v prípade otca ide o dve mal. deti, na ktoré mu matka celkovo platí sumu 54 € mesačne. Súd zastáva názor, že už „prima facie“ ide o zjavný nepomer pri schopnostiach a možnostiach rodičov vo vzťahu k plneniu ich vyživovacej povinnosti k ich maloletým deťom. Súd konštatuje, že navrhovateľ v priebehu konania nespochybňoval svoj príjem vo výške cca 900 € mesačne a dodal, že ak by sa mu nežilo ťažko, určite by nepodal návrh na súd. Súd v tomto smere nepovažoval za relevantnú ani obranu právneho zástupcu odporkyne, ktorý poukázal na zvýšené príjmy, resp. lepšiu finančnú situáciu navrhovateľa v roku 2012. Na druhej strane v záujme hľadania spravodlivosti a ustálenia životnej situácie účastníkov konania potom nebolo pre súd natoľko určujúce, že odporkyňa získala od navrhovateľa v auguste 2014 sumu vo výške 27 000 € ako vyrovnanie v rámci vyporiadania BSM. V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné dodať, že nepovažoval za právne významné zaoberať sa každou jednou položkou, ktorú rodičia uviedli v rámci svojich mesačných príjmov a výdavkov. Totiž aj podľa ustálenej judikatúry nie je potrebné odpovedať na každý jeden argument účastníka konania, ale len na ten, ktorý má svoj zmysel a význam, a to vo vzťahu k predmetu konania (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie ESĽP vo veci Kraska proti Švajčiarsku z 29.4.1993). S prihliadnutím k predmetu konania bolo pre súd prioritné zistenie, či došlo k zmene pomerov takého charakteru, ktorý by odôvodňoval zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom. Súd konštatuje, že zmena pomerov bola jednoznačne preukázaná na strane maloletých detí P. a D., ktoré sú v osobnej starostlivosti otca, ale aj na strane matky, ktorá od augusta 2014 pracuje ako opatrovateľka v H.. Súd zastáva názor, že matka maloletých detí vo svetle svojho mesačného príjmu nemôže prenášať zodpovednosť za plnenie vyživovacej povinnosti k svojim maloletým deťom na ich otca, ktorý sa o ne osobne stará. Súd nespochybňuje, že za danej situácie vzal do úvahy aj mesačný príjem otca. No akokoľvek sa matka v naznačenej životnej situácii (keď žije u svojho priateľa, má mesačný príjem zo zamestnania, poberá mesačné výživné na mal. Q. v sume 180 €) snaží odôvodniť nemožnosť plnenia vyživovacej povinnosti voči svojim mal. deťom vo väčšom rozsahu (odhliadnuc od toho, že na obe maloleté deti sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ponúkla prispievať celkovou sumou 90 € mesačne), jej obrana vyznieva nevierohodne. Súd je preto toho názoru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti na mal. P. zo sumy 26 € na sumu 100 € mesačne a u mal. D. zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 80 € mesačne, sa javí ako adekvátne. Už aj keby súd pristúpil k vyhodnoteniu danej situácii z matematického hľadiska, pri vyššom príjme otca a starostlivosti o dve mal. deti a nižšom príjme matky a jej starostlivosti o jedno dieťa, sa suma výživného, ktorú sú povinní platiť k rukám toho druhého, vyrovná.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie matka uvádzajúc, že jej výdavky sú vyššie ako jej príjmy. Prvostupňový súd sa zaoberal predovšetkým faktom, že matka mal. detí začala pracovať a získala finančné prostriedky z vyporiadania BSM. Tieto prostriedky z vyporiadania BSM nezvýšili jej majetok, nakoľko takú istú hodnotu majetku vlastnila pred vyporiadaním. Vlastné bývanie nemá, na rozdiel od otca mal. detí, ktorý vlastní byt. Prvostupňový súd neobjektívne posúdil nepomer medzi finančnými pomermi otca a matky, keďže otec je spoločníkom v svojej obchodnej spoločnosti a ako taký si môže podľa jeho vlastných slov vyberať mesačne sumu, akú potrebuje a následne si ju zaúčtovať ako odmenu. Je síce pravdou, že jej finančné pomery sa vďaka nájdeniu si zamestnania ako opatrovateľka v H. zlepšili, a zvýšili sa aj nároky maloletých detí a preto je odporkyňa presvedčená o potrebe prispievať na výživu maloletých detí, čo reflektuje aj príležitostné prispievanie vo forme finančných darčekov mimo určeného výživného. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že výživné na mal. deti zvýši na sumu 50 Eur pre mal. P. a 40 Eur pre mal. D..

K odvolaniu sa vyjadril otec mal. detí s tým, že ho považuje za účelové a rozhodnutie prvostupňového súdu žiada potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“) a zistil, že odvolanie matky nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa v spojení s ust. , pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z nich vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.

Podľa zákona o rodine (ďalej len „“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ustanovenie ods. l predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (, ). Zákon o rodine v ustanovení ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú

prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. .

Odvolací súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa, ako aj s vyhodnotením skutkových okolností prípadu. Na strane mal. detí došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie sumy vyživovacej povinnosti zo strany matky. Mal. P. nastúpil v septembri 2014 na strednú školu. Vyšší stupeň štúdia je spojený aj s vyššími výdavkami. Pokiaľ ide o mal. D., je vo veku, kedy výživné vo výške 30% sumy životného minima nepostačuje na pokrytie všetkých výdavkov, najmä za stavu ak životná úroveň povinného rodiča je podstatne vyššia. V čase určenia predchádzajúcich súm výživného bola matka nezamestnaná, a odvtedy sa jej situácia zmenila, nakoľko si našla zamestnanie ako opatrovateľka v H. s priemerným mesačným príjmom 750 Eur mesačne. Keďže je právom dieťaťa podieľať sa životnej úrovni svojich rodičov, považuje odvolací súd takúto výraznú zmenu pomerov na strane matky za dostatočný dôvod zvýšenia súm výživného na maloleté deti.

Matka ďalej namieta, že jej výdavky prevyšujú príjmy. Odvolací súd v tomto smere pripomína prednosť vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča. Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákonodarca v tejto súvislosti nerozlišoval, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby, preto argumentácia matky neobstojí. Túto povinnosť má rodič už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.

Relevantným dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti bola zmena pomerov na strane matky tým, že nastúpila do zamestnania a nie skutočnosť, že by jej boli vyplatené finančné prostriedky z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolacie námietky matky preto nie sú dôvodné.

Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam matky, veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na príjem otca a jeho osobnú starostlivosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v veta prvá . Preto odvolací súd považoval prvostupňovým súdom určené bežné výživné za správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení s Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.