Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-81-2015.pdf
PDF · 72.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/81/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o S.. M. E., J.E. X.XX.XXXX, občana SR, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov L. E., J. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXX, občianky SR M. Z. E., J. XX.XX.XXXX, G. H. I. XXX, t.č.: N. I. XX/B A. U., Zlaté piesky, občana SR, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností a na určenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletého M. E., J. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky L. E., J. XX.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Súd z a v ä z u j e otca Z. E. J. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletého sumou mesačne 100,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od mesiaca október 2014 až do zmeny pomerov.
III. Dlh na výživnom za mesiace október 2014 až september 2015, t.j. za 11 mesiacov vo výške 1.100,- eur p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 30,- eur počnúc prvým mesiacom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania, a to pod stratou výhody splátok keď nezaplatí čo i len jednu splátku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.5.2015 sa matka maloletého domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určil sumu výživného, ktorou je otec povinný prispievať na výživu maloletého k rukám matky.
Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré stále trvá. Úprava prác a povinností doposiaľ nebola súdom upravená. Otec maloletého v októbri 2014 opustil spoločnú domácnosť a odišiel pracovať do Bratislavy. Od uvedenej doby nebol doma, o dieťa sa nezaujíma, neprispieva na jeho výživu. Matka býva s maloletým u svojich rodičov v jednej izbe, mesačne prispieva na chod domácnosti sumou 100 eur. Maloletý je ťažko zdravotne postihnutý, kvôli jeho zdravotnému stavu je potrebné pravidelne navštevovať lekárov v Kežmarku i Košiciach, čo zvyšuje náklady. Matkin príjem je tvorený rodičovským príspevkom a od marca 2015 je zamestnaná s mesačným príjmom 400 eur mesačne. Na základe uvedeného žiadala, aby súd rozhodol.
Podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Otec maloletého sa nedostavil na pojednávania konané dňa 17.9.2015 bez ospravedlnenia ani nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky na vedenie pojednávania v jeho neprítomnosti, súd v konaní pokračoval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V priebehu konania bolo preukázané, že matka maloletého poskytuje dieťaťu osobnú starostlivosť od jeho narodenia, pričom otec maloletého sa už viac ako rok o dieťa nezaujímal. Je nepochybné, že
zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky je najvhodnejším riešením, nakoľko tá dobre pozná jeho osobné, zdravotné a iné potreby, a dieťa sa fakticky u matky nachádza.
Zákonnou povinnosťou otca maloletého je prispievať na jeho výživu a výchovu a preto súd rozhodol o jeho povinnosti platiť výživné vo výške 100 eur mesačne, čo sa vzhľadom na potreby, zdravotný stav a vek dieťaťa považuje za primeranú sumu. Je povinnosťou otca zabezpečiť svoj vlastný príjem v takej výške, aby si mohol plniť svoju zákonnú povinnosť.
Počas konania bolo preukázané, že otec maloletého nebýva v spoločnej domácnosti od októbra 2014 a preto súd rozhodol o priznaní výživného spätne práve od uvedenej doby. Vzhľadom na zročnosť výživného a jeho výšku súd povolil otcovi splácať danú sumu v mesačných splátkach popri bežnom výživnom, všetko odo dňa doručenia rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.