Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/37/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Erika Vargu a JUDr. Róberta Urbana v právnej veci oprávnenej na výživné (dospelá dcéra) : Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. F. XXX, Q. F., štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Karol Porubčin, advokát so sídlom S. C., L. XX/XX, proti povinnému z vyživovacej povinnosti (otec) : N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. F. XXX, Q. F., prechodne bytom K. Q. - T.-O. XX/XX, N., Rakúsko, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom S. C., T. XX/XX, o určenie výživného , na základe odvolania povinného z vyživovacej povinnosti ( otca ) proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -206 zo dňa 11. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. N e d o t k n u t ý m z o s t á v a rozsudok vo výroku III., v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh vo zvyšnej časti.

II. Vo výrokoch I., II. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že:

„Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu Q. C., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 450,- eur mesačne počnúc od 12.05.2021 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.05.2021 do 31.03.2022 vo výške 740,20 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám oprávnenej Q. C. v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšku zamieta .“

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako okresný súd ) odvolaním napadnutým rozsudkom - v jeho výroku I. určil otcovi povinnosť platiť dospelej dcére Q. C., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 550,- eur mesačne s účinnosťou 12.5.2021 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, vo výroku II. vyčíslený nedoplatok na výživnom za obdobie od 12.05.2021 do 31.03.2022 vo výške 1.787,10 eur je povinnosťou otca zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia k rukám dospelej dcéry, vo výroku III. zamietol návrh vo zvyšnej časti a vo výroku IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Meritórne posúdenie nároku oprávnenej na výživné ( ďalej aj ako oprávnená, príp. dospelá dcéra ) voči povinnému rodičovi ( ďalej aj ako otec, príp. povinný z vyživovacej povinnosti ) okresný súd v

rovine právnej oprel o ustanovenia § 62 ods. l, 2,3,4,5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, ods.2, § 76 ods. l, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Vykonaným dokazovaním vyhodnotil za preukázané, že Q. C. dovŕšila plnoletosť dňa X.X.XXXX, je študentkou l. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, dennou formou štúdia sa pripravuje na budúce povolanie, čo jej znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti s výnimkou brigádnickej práce študenta -, z uvádzaných dôvodov nie je schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov k nej je naďalej zachovaná. Na základe týchto súvislosti súd konštatoval aj splnenie zákonných podmienok pre určenie výživného na menovanú od povinného rodiča (otca).

4. Riadiac sa okresný súd v intenciách ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa podrobne zaoberal určujúcimi otázkami: aký je rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej a v akom rozsahu dovoľujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča prispievať na jej výživu.

5. Oprávnenou tvrdené a vyčíslené výdaje neboli súdom akceptované v celom rozsahu, niektoré súd vyhodnotil za nepreukázané, resp. nadhodnotené (neodzrkadľujú reálne vynaložené náklady, napr. stravné) a niektoré nepovažoval za odôvodnené hodnotiac ich nie za nevyhnutné pre jej potreby. Súd uvádza v rozhodnutí, že sa zameral na ustálenie toho, mesačne v akej výške sú odôvodnené potreby navrhovateľky tak, aby predstavovali také potreby, ktoré musí mať pokryté v miere, aby tým nedošlo k obmedzeniu naplnenia jej nárokov na uspokojenie a.) základných životných potrieb, napr.: strava, ošatenie, hygiena, výdavky na zdravotnú starostlivosť, ak to vyžaduje jej zdravotný stav, b.) potrieb na vzdelanie - ide o výdavky spojené so štúdiom ako školské potreby a pomôcky, cestovné do školy, c.) potrieb na voľno-časové aktivity, napr. kultúrne vyžitie. Oprávnenou položkovite vyšpecifikované pravidelné mesačné výdavky na pojednávaní dňa 07.03.2022 : 80,83 eur na ubytovanie na internáte, karta ISIC 1,60 eur, cestovné MHD v BA 15,- eur, cestovné do školy 32,04 eur, na kancelárske papiere a školské potreby 10,- eur považoval okresný súd za dôvodné, preukázané a primerané. Výdavky na knihy, skriptá, ako dôvodné súd uznal oprávnenou pôvodne uplatňovanej výške 21,05 eur mesačne. Výdaj na stravné na internáte okresný súd akceptoval v sume 200 eur mesačne aj zohľadnením cenových relácií v Bratislave ako aj, že navrhovateľka netrávi celých 31 dní v mesiaci na internáte a nepochybne cestuje domov minimálne na víkendy, nadväzne za ďalší opodstatnený výdaj kvalifikoval náklady oprávnenej na stravu doma vo výške 176,- eur mesačne. Podľa názoru súdu dôvodné, preukázané a primerané sú aj výdavky navrhovateľky na oblečenie a obuv 66,04 eur mesačne, kozmetika 20,83 eur mesačne, telefón 52,- eur mesačne (v ktorej sume je zahrnuté hovorné 32,- eur a splátka telefónu), internet 10,59 eur a to vzhľadom na vek oprávnenej, súčasnú cenu hygienických potrieb, či oblečenia, cenu telefónnych a internetových služieb. Do akceptovaných výdajov súvisiacich s jej odôvodnenými potrebami súd zaradil aj alikvótnu čiastku bývania, služieb spojených s užívaním domu 65,53 eur (elektrina, plyn, vodné). Výdavky na kultúru, voľný čas na ktoré poukazovala oprávnená je schopná podľa názoru súdu si ako plnoletá osoba hradiť sama, dokazovanie vo veci totiž preukázalo, že si mesačne dokáže privyrobiť cca 96,- eur, v danej súvislosti okresný súd zároveň poznamenal, že v dospelom veku možno od dieťaťa spravodlivo a v súlade s dobrými mravmi požadovať, aby sa aj ono samé pričinilo o zabezpečenie zdrojov, z ktorých budú jeho potreby tiež uhrádzané. Súd sumu 36,18 eur - uznal tiež za výdavok relevantný pri uplatnenej položke - strojček na zuby. Na ďalšie oprávnenou vyčíslené výdaje na pohonné hmoty a diaľničnú známku súd neprihliadal, keď argumentoval tým, že oprávnená sama uviedla, že nie je držiteľkou motorového vozidla, tak nebolo preukázané, že by si kupovala diaľničnú známku pre svoje motorové vozidlo, navyše, nepreukázala súdu, že platby z jej účtu na pohonné hmoty sa týkali ciest vykonaných ňou napr. za účelom štúdia, napokon nepreukázala ani nevyhnutnosť a odôvodnenosť uvedených výdavkov. Rovnako súd nevzal v úvahu sumu hradenú z účtu navrhovateľky za jedlo v reštauráciách, poukázal na to, že jednak výška jednotlivých úhrad, ktorá predstavovala aj sumu 20,- eur, je suma obedu resp. večere pre minimálne dve osoby ale najmä, vynaložené náklady oprávnenej na stravu doma a v škole už boli akceptované v ustálenej výške 376,- eur. mesačne. V súhrne všetkých uznaných, preukázaných a opodstatnených výdajov výšku odôvodnených a preukázaných výdavkov oprávnenej okresný súd ustálil v sume 787,69 eur mesačne.

6. Pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča/ otca okresný súd vychádzal z jeho príjmu zisteného z výplatných pások, aj z daňového priznania za rok 2020. I keď súdu preukázal, že dňa 13.12.2021 skončil pracovný pomer, k opätovnému vzniku jeho pracovného pomeru s tým istým zamestnávateľom, za tých istých platových podmienok došlo už od 24.01.2022. Súd podľa výsledkov uvádzaného dokazovania čistý mesačný príjem otca konštatoval v sume 3.167 eur. Ozrejmil

tiež, že otec napriek písomnej výzve a námietky právneho zástupcu oprávnenej nepredložil výplatnú pásku za obdobie 05/2021, neuviedol, či v tomto mesiaci pracoval, preto aj za obdobie 05/2021 bolo vychádzané z jeho čistého priemerného príjmu za rok 2020, a to zo sumy 2.900,- eur. Súd ďalej uviedol, že nezahrnul invalidný dôchodok priznaný otcovi vo výške sumy 452,80 eur do jeho mesačného príjmu, pretože podľa príslušných výpisov z účtu a výpovedí účastníkov konania, vrátane výsluchu matky oprávnenej vypočutej v pozícii svedkyne nesporne vyplynulo, že celá suma invalidného dôchodku je poukazovaná na účet matky a je ňou aj využívaná, keď zo sumy invalidného dôchodku otca uhradzuje pôžičku v sume 309,- eur a zostávajúci zvyšok 144 eur je k dispozícii dospelej dcéry a jej brata.

7. Pri hodnotení výdajovej časti povinného okresný súd bral v úvahu : jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k bratovi oprávnenej v mesačnej sume 250,- eur, výdavky na bývanie vo výške 810,- eur mesačne ( tvorené 785,97 eur nájomné a platba za elektrinu 24,30 eur) na stravu vo výške sumy 300 eur mesačne ako obvyklú sumu stravného dospelej osoby. Napriek preukázanému zhoršenému zdravotnému stavu ( podložené potvrdeniami lekárov ) otcom tvrdené výdavky na lieky vo výške sumy 100 eur mesačne súd neakceptoval, pretože vydokladované neboli a z rovnakého dôvodu neakceptoval ani otcom tvrdené výdavky na cestovné na Slovensko a za ubytovanie počas pobytu na Slovensku vo výške sumy 205 eur + 150 eur. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že by mala priateľka otca participovať na jeho nákladoch spojených s bývaním preukázané nebolo.

8. Súd zdôraznil aj povinnosť matky participovať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov na výžive oprávnenej. Plnenie vyživovacej povinnosti zo strany tohto rodiča súd vzhliadol v poskytovaní osobnej starostlivosti o dcéru ( žijú v spoločnej domácnosti ), i keď súd poznamenal, že táto vzhľadom na jej vek 20 rokov si už nevyžaduje takú starostlivosť ako dieťa v útlom veku. Dokazovanie preukázalo čistý mesačný príjem matky cca 900 eur, čo je nižší príjem ako má otec. Matkine mesačné výdaje ňou boli vyčíslené v súhrnnej výške 1.618,83 eur a pozostávajú : 100,- eur elektrika, 70,- eur plyn, 25,- eur vodné, 20,- eur žumpa, 65,- eur TV a internet, 130,- eur telefón, 4,50 eur komunálny odpad na 1 osobu, 35,- eur obedy pre syna, 30,- eur syn cestovné, 20,- eur syn fitness, 12,50 eur ZRŠ a stužková, 600,- eur , strava, 25,- eur obedy matka, 1,40 eur cestovné, 50,- eur lieky, 75,- eur drogéria a hygiena, pôžička 309,- eur. Časť z týchto výdavkov je pokrytá sumou dôchodku otca vo výške 452,80 eur, časť z nich bola zahrnutá už do uznaných mesačných výdajov na odôvodnené potreby oprávnenej a to konkrétne v sume 251,94 eur (alikvotná čiastka za elektriku, internet, plyn, voda, telefón, strava doma). S matkou býva v spoločnej domácnosti aj navrhovateľkin brat, na výživu ktorého otec prispieva sumou 250,- eur mesačne.

9. Na základe zistených skutočností rozoberaných v predchádzajúcom odseku súd prijal názor o dôvodnosti participácie matky poskytovaním výživného v rozsahu 1/3 odôvodnených výdajov oprávnenej a otec vo zvyšku - 2/3. Čo pri ustálených uznaných nákladov vo výške 787, 69 eur mesačne, zároveň čistého mesačného príjmu otca/povinného 3.167 Eur zodpovedá jeho povinnosti prispievať výživným k rukám dcéry vo výške 550 eur mesačne a to odo dňa začatia súdneho konania v predmetnej veci, t.j. 12.5.2021. Sumu určeného výživného považoval súd za primeranú tak odôvodneným potrebám oprávnenej ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného. Nad určenú sumu výživného okresný súd vyhodnotil návrh za nedôvodný a vo zvyšnej časti zamietol.

10. V závere odôvodnenia rozhodnutia okresný súd dodal, že určená suma výživného 550,-Eur je skutočne nadštandardnou sumou poukazujúc aj na to, že za rok 2022 predstavuje suma čistej minimálnej mzdy zamestnanca v SR 525,65 Eur mesačne, ktorý neraz z uvedenej sumy musí zabezpečovať aj výživu pre svoje deti. Podľa názoru súdu neobstojí argumentácia prezentovaná navrhovateľkou, že má mať také podmienky ako rakúske deti keďže jej otec pracuje v Rakúsku, navrhovateľka totiž žije v Slovenskej republike.

11. Vyčíslený nedoplatok na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 11.04.2022 vo výške 1.787,10 eur uložil súd otcovi zaplatiť k rukám dospelej dcéry do 3 mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Žiada sa dodať, že pri ustálení výšky nedoplatku bolo preukázané, že otec v uvádzanom rozhodnom období výživné zaplatil v sume 4 050 eur a tieto ním poskytované platby boli započítané.

12. Proti rozsudku sa odvolal v zákonom stanovenej lehote otec, navrhoval buď zrušenie rozhodnutia s vrátením veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenu, v rámci nej

výživné určiť na dospelú dcéru od neho v sume 450 eur mesačne a v zmysle takto určenej výšky výživného vychádzať pri výpočte zameškaného výživného.

13. Argumentoval tým, že v čase podania návrhu bola dcéra po maturite, teda mesiac máj, jún, júl a august do školy nechodila a žiadne výdavky jej za toto obdobie nevznikali, z uvedeného dôvodu nesúhlasil aby bol zaviazaný aj za tieto 4 mesiaci k povinnosti platiť výživné v rovnakej výške ako od doby kedy už dcéra začala študovať na vysokej škole. Zdôraznil aj charakter prebiehajúceho vysokoškolského štúdia - dištančnou formou, nevidí preto žiaden dôvod na zohľadnenie nákladov cestovného do školy vo výške 32,04 eur mesačne a aj s poukazom na skutočnosť, že vysokoškolák má cestovné vlakom zadarmo. Čo sa týka nákladov na internát, hoc tie boli uznané, dcéra ale internát do marca vôbec nevyužívala v dôsledku prebiehajúcej online výučby, napáda tak aj výdavky na MHD v Bratislave vo výške 15,- eur.

14. Odvolateľ vytýka súdu, že dcére uznal náklady stravného vo výške sumy 436,- eur mesačne čo on považuje za výdaj prehnaný, objektívne nevynaložený a nespotrebovaný a jemu súd náklady stravného priznal len vo výške 300,- eur mesačne. Navrhovateľka taktiež súdu predložila neúplný výpis z jej účtu, ktorý preukazoval len výdavky, ktoré však v skutočnosti navrhovateľke nepatrili (topánky pre priateľa, nákup benzínu, diaľničnej známky, ošatenie pre priateľa a pod.). Z uvedeného vychádzajúc otec ako objektívne preukázané ( a ním nenamietané ) súdu považuje, že navrhovateľka platí mesačne za internát od októbra 2021 80,83 eur, kartu ISIC 1,60 eur, kancelárske potreby a potreby pre školu 10,- eur mesačne, výdavky na skriptá vo výške 21,05 mesačne, kozmetiku 20,83 eur mesačne, telefón 52,- eur mesačne, internet 10,56 eur mesačne, náklady vo výške 36,18 eur v súvislosti so zubnou hygienou, alikvotnú časť nákladov v rodinnom dome v Q. vo výške 65,53 eur. V súhrnej výške ide o výdaje v sume 298,58 eur od mesiaca marec 2022, kedy začalo štúdium prezenčnou formou. Pokiaľ k tejto sume by boli podľa odvolateľa prirátané náklady na stravu vo výške 300,- eur tak, ako ich v tejto výške okresný súd zohľadnil aj jemu, náklady pre dcéru by predstavovali výšku 598,58 eur mesačne, teda cca 600,- eur a ak by súd rozdelil túto sumu v pomere, ako to ozrejmil na strane 15 rozsudku, tak potom by mal hradiť výživné vo výške 400,- eur mesačne a matka výživné vo výške 200,- eur mesačne. . Pri zohľadnení rodinných prídavkov, brigádnickej práci dcéry aj finančných prostriedkov ktoré má ku dňu vyhlásenia rozsudku dcéra našetrené vo výške cca 8.500,- eur, je otec presvedčený o tom, že jeho participácia výživným v sume 450 eur mesačne zodpovedá potrebám navrhovateľky a aj jeho možnostiam. V závere odvolania otec poznamenal, že sa dcéra o neho nezaujíma, nekomunikuje s ním, hoc on jej bol vždy nápomocný. Je presvedčený o tom, že výživné má byť aj v súlade s dobrými mravmi, svojej vyživovacej povinnosti sa ale nikdy nebránil, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že doposiaľ celý invalidný dôchodok, napriek zlým vzťahom poukazuje manželke, ktorá mu bráni v užívaní ich rodinného domu, ich spoločného majetku a preto je prirodzené, že pri cestách na Slovensko mu vznikajú náklady nielen na cestovné, ale aj na ubytovanie.

15. V písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávnená zdôraznila mimomanželské pomery ako dôvod pre ktorý otec od nich odišiel. Rodičia sa neustále hádali, otec ich dokonca aj fyzicky napadol a niekoľkokrát u nich zasahovala polícia. Od 03/2021 jej otec žije vo N. s priateľkou a ako zamestnanec personálnej agentúry dostáva príspevok na bývanie vo výške 15,- eur na noc. Sám sa rozhodol prenajať si dvojizbový byt a bol si vedomý, že výdavky spojené s bývaním nad limit určený v kolektívnej zmluve si bude platiť sám. V súvislosti s jeho uvádzanými výdavkami na Slovensku uvádza, že otec pravidelne chodí z N. na víkendy do S. C., kde býva jeho priateľka v nájomnom byte spolu s jej dvomi dospelými dcérami a ich priateľmi. Je zdravotne poistený v Rakúsku, teda prístup k lekárom má aj tam a to, že si vybral lekárov na Slovensku je jeho rozhodnutie. O tom, že bol na operácií ona nevedela. Má vedomosť o tom, že otec chodí privyrábať popri zamestnaní. Jej rodičia spolu prestali finančne hospodáriť v 07/2020, všetky poplatky za domácnosť, pôžičky, poistky, platby, sporenia, telefóny, stravu, poplatky do škôl, dane, poistenie áut, stužkovú a servisy áut boli platené z účtu, na ktorý bola zasielaná mamina výplata a otcov invalidný dôchodok vo výške 435,50 eur. Hoc otec vedel, že v 07/2020 už na ich spoločný účet nepríde jeho výplata, vybral z neho peniaze v hotovosti vo výške 690,- eur a sumu vo výške 543,- eur z predmetného účtu zaplatil kartou za jeho nákupy v Rakúsku. Hoc na spoločný účet rodičov už nechodila otcova výplata, mama z neho platila aj otcove životné poistky vo výške 193,-eur/mesačne, ako aj účty za jeho telefón, ktoré sa v priemere pohybovali okolo sumy cca 120,- eur/mesačne. Odporca si nechal svoje poistky vyplatiť v 07/2021, avšak matka mu ich mala platiť do 05/2021, rovnako, ako aj jeho telefónne poplatky.

16. Pred nástupom na vysokú školu si musela podať prihlášky, za ktoré bolo potrebné zaplatiť poplatky spolu vo výške 255,- eur. Taktiež si musela dať úradne overiť vysvedčenia, urobiť si fotografie, zakúpiť si knihy, paplón, vankúš, či prenosný matrac na internát. Už v letných mesiacoch sa platili zálohy - napr. za ubytovanie sa musela zaplatiť kaucia, pričom prvá platba za ubytovanie musela byť zaplatená v auguste. Hoc internát pravidelne nevyužívala, musela ho platiť, pretože bola podpísaná zmluva, ktorá bola záväzná. Naďalej trvá na ňou preukázaných nákladoch. Uvádza, že výživné v Rakúsku sa stanovuje 22 % z akéhokoľvek príjmu povinného a stanovuje sa aj vreckové. Považuje za zarážajúce, že otec zaplatí len o 8 % viac než jej mama s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Zároveň poukázala na to, že matka jej posielala všetky rodinné prídavky, ktoré chodili do mája 2021, do novembra jej posielala 200,- eur, potom 100,- eur na účet, 15,- eur stavebné, 20,- eur na vkladnú knižku. Čo sa týka cestovného, upriamuje pozornosť na to, že nežije v Žiline, ale 30 km od Žiliny. Vlak jej z miesta bydliska nechodí, a preto sa musí dopraviť autobusom do Žiliny (cena jednej jazdy je 0,98 eur). Pokiaľ nejde spoj, ktorý jej vyhovuje, alebo nestíha spojmi školu, či skúšku, do a z Bratislavy ju vozí mama. Taktiež už nechodí pravidelne brigádovať, takže príjem 96,- eur nie je aktuálny. Opakovane poukazuje na rozdielne príjmy rodičov, dodal, že hoc invalidný dôchodok otca chodí na účet jej matky, avšak platí sa z neho od 06/2021 ich spoločná pôžička. Otcovi v minulosti pravidelne na Vianoce kupovali darčeky; tieto Vianoce s tým prestali, vzhľadom na jeho neadekvátne správanie. Otec za nimi chodil tak, že o tom ani nevedeli a zväčša iba odnášal veci z domu (napr. z garáže zobral skoro všetko elektrické aj neelektrické náradie, dokonca prívesný vozík za auto, či veľký technický vysávač). Čo sa týka darčekov od neho na 18. a teraz 20. narodeniny nedostala nič. Na minuloročnej oslave jej mal dať otec peniaze na darček, ktoré chcel neskôr odrátať z výživného, hoc svojej priateľke zakúpil psa za 400,- eur, kabelky v hodnote 2.000,- eur - 3.000,- eur, kúpil si nové auto, nechal si vyplatiť poistky vo výške cca 5.000,- eur, má nový telefón, pravidelne chodí na wellness pobyty s priateľkou a pod. Oprávnená dodáva, že otec sa o ňu nikdy nezaujímal, nevedel do ktorej triedy chodí, nepoznal ani meno jej triednej učiteľky, či mená jej kamarátok. Keď od neho potrebovala peniaze na autobus, vždy ju poslal za mamou, pričom sa sťažoval, koľko peňazí míňajú. Rozsudok súdu prvej inštancie ona považuje za správny a zákonný navrhuje jeho potvrdenie.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario, za súčasnej aplikácie a ) rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil podľa v spojení s tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výroku odvolaním nenapadnutého sa nedotýkal.

18. Krajský súd vyhodnotil odvolanie otca za dôvodné.

19. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní vychádzal z totožného skutkového stavu ako to zistil okresný súd s ním vykonaného rozsiahleho dokazovania, aplikoval pri právnom posúdení nároku dospelej dcéry na výživné tiež totožné ustanovenia hmotnoprávnej úpravy, bol ale názoru, že súdom prvej inštancie určená výška výživného presahuje hranicu primeranosti ako aj zásadný účel na ktorý má výživné v prospech na to oprávnenej osoby slúžiť - a tým je uspokojovanie odôvodnených potrieb.

20. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že boli v súdenej veci splnené zákonné podmienky pre určenie výživného k rukám dospelej dcéry od otca, určujúce skutkové ako aj právne súvislosti v tomto smere boli v rozhodovaní okresného súdu ustálené vecne správne. Ako to uvádza aj hmotnoprávna úprava - Zákon o rodine v ust. § 62 ods. l „ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a podľa ust. § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. „

21. V ust. § 75 ods. l Zákona o rodine sú vymedzené základné pravidlá pre určenie výšky výživného ( tie sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností ) a podľa prvej vety označeného ustanovenia súd rozhodujúc o výživnom prihliadne pri určení na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

22. V prejednávanej veci okresný súd vychádzal vo svojej podstate zo zákonných hľadísk, po zhodnotení a vzájomnom vyvážení ktorých, stanovil výšku výživného na dospelú dcéru od otca v sume 550,- eur mesačne. Ťažisko podaného odvolania, ale aj odpoveď na v tomto súdenom prípade zásadnú otázku videl odvolací súd v tom, či musí súd stanoviť výživné vo výške priamo úmernej majetkovým možnostiam a schopnostiam povinného alebo, či je vo svojej úvahe o výške výživného limitovaný jeho hornou hranicou, ktorá odráža aplikáciu určitého právneho, sociálneho, ekonomického či kultúrneho korektívu. Odvolací súd je v tomto smere názoru, že by sa pri určovaní výšky výživného i keď sa zohľadňuje individualita v každom jednotlivom prípade, nemalo by sa ale odkláňať od všeobecných racionálnych hľadísk, inými slovami okolnosť, že je povinný rodič objektívne schopný plniť určitú - vyššiu, nadštandardnú sumu výživného presahujúcu dokonca hranicu primeranosti odôvodnených potrieb na to odkázanej oprávnenej - vrátane dospelého dieťaťa ešte neznamená, že takúto nadštandardnú výšku by mala bez ďalšieho dostať.

23. Odvolaciemu súdu je známe, že v Rakúsku sa uplatňuje paušálne určenie/stanovenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázaného príjmu povinného rodiča, avšak takéto paušálne určenie výšky výživného slovenská právna úprava v Zákone o rodine neupravuje pri žiadnej vyživovacej povinnosti ale sa určuje individuálne v každom jednotlivom prípade.

24. V súdenej veci bolo navrhovateľke priznané výživné vo výške 550,- eur mesačne. Uvedenú sumu by bolo možné považovať (z formálneho hľadiska) vzhľadom na výšku príjmu otca za zodpovedajúcu. Avšak výživné v sume 550,- eur mesačne, je výživným, ktoré dokonca prevyšuje výšku aktuálnej čistej minimálnej mzdy v Slovenskej republike (525,65 eur), z ktorej sumy častokrát uspokojuje svoje potreby celá rodina a nielen jeden subjekt. Aj súdom prvej inštancie ustálenú súhrnnú výšku uznaných výdajov na odôvodnené potreby oprávnenej na výživné hodnotí odvolací súd za presahujúcu hranicu akceptovateľnosti pre neprimeranosť, na čo otec odôvodnene poukazuje, napr. v prípade súdom uznaných nákladov na mesačné stravovanie. Odvolací súd vo svojich úvahách vychádza zo všeobecnej ľudskej skúsenosti, podľa ktorej zaistenie príliš veľkými istotami (nadštandardné stravovanie študentov v drahších reštauráciách, splácanie drahého mobilného telefónu a pod.) s charakterom prirodzeného luxusu môže viesť u detí vo svojom dôsledku k pravému opaku, a to k deformácii základných životných hodnôt. Suma výživného pre plnoletú študentku vysokej školy by mala byť v zásade taká, aby neprišla o prirodzenú motiváciu nútiacu človeka „bojovať“ za svoj vlastných úspech a miesto v živote a aby nebola odtrhnutá od fungovania reálneho života.

25. Nadväzne na to, sa odvolací súd (pri nezmenených skutkových a právnych záveroch okresného súdu) čiastočne odchýlil jednak od hodnotenia dôvodnosti uplatnených nákladov/potrieb na strane navrhovateľky, keď uznal argumentáciu otca o nedôvodne vysokých nákladov na stravné navrhovateľky (436,- eur mesačne), prípadne nákladoch na cestovné v čase dištančného vyučovania, ako i berúc do úvahy zmysel a poslanie výživného v kontexte vyššie uvedeného. Zhrnúc doteraz konštatované, ustálil krajský súd za primerané všetkým určujúcim kritériám/zisteniam sumu výživného vo výške 450,- eur mesačne a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dcéry touto sumou odo dňa podania návrhu. Žiada sa dodať, že na jej výdajoch odôvodnených potrieb ako druhý rodič je povinná participovať aj matka a odvolací súd nepochybuje o tom, že aj ona voči maloletej dcére primerane svojmu príjmu plní vyživovaciu povinnosť. Iba príkladmo odvolací súd poznamenáva, že ak matka hoc svojej dcére každý mesiac poskytne na výživné minimálne v sume 150 eur - čo je 1/3 sumy určeného výživného otcovi, celková suma výživného od rodičov vo výške 600 eur mesačne zodpovedá primeranosti ale aj konzumnému charakteru výživného.

26. Vzhľadom na zmenu sumy výživného krajský súd zmenil rozsudok aj v bezprostredne súvisiacom výroku o zameškanom výživnom. Pri určenej sume výživného 450 eur mesačne bolo povinnosťou otca za obdobie od 12.05.2021 do 31.03.2022 ( za stavu, že splatnosť výživného za mesiac apríl 2022 ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie ešte nenastala ) zaplatiť 4 790,20 eur (pomerná časť za 20 dní máj 2021 - 290,20 eur + 10 mesiacov x 450 Eur), po zápočte plnenia otca v rozhodnom období v sume 4 050 eur nedoplatok na výživnom zodpovedá sume 740, 20 eur, túto čiastku je otec povinný zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia k rukám navrhovateľky.

27. Odvolací súd ako nedôvodný vyhodnotil návrh oprávnenej nad určenú sumu výživného 450 eur, preto jej návrh v časti nad sumu 450 eur do 550 eur v rámci zmeny rozhodovania zamietol

28. Postupujúc podľa v spojení s a odvolací súd rozhodol súhrnným výrokom o náhrade trov celého konania ( prvoinštančné a odvolacie ) a to tak, že žiadnemu z účastníkov tento procesný nárok nepriznal, ide o taký typ konania v ktorom každý z účastníkov si znáša svoje trovy sám.

29 . Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie podľa .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v .