Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-55-2022.pdf
PDF · 137.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov: matky D. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. (bez uvedenia ulice), t.č. bytom D. E. XXX/ X/X, XXXX F., E. G. G., a otca H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, XXX XX C., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 1P/111/2020-89 zo dňa 23.06.2021, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. 1P/111/2020-333 zo dňa 15.03.2022, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. 1P/111/2020 – 333 zo dňa 15.3.2022.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej A. na návrh otca, ktorým sa domáhal zverenia maloletej A. do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany matky.
Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozhodol tak, že cit.:
„I. Mení rozsudok Okresného súdu Kežmarok, číslo konania XP/X/XXXX - XX zo dňa 15.06.2020 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že:
Zveruje maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXXX/XX, C., ktorý je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Matka D. B., nar. X.X.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 150 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca H. B., nar. XX.XX.XXXX.
Matka D. B., nar. X.X.XXXX je oprávnená stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX vždy v posledný víkend v mesiaci v čase od soboty od 11:00 hod. do nedele do 14.00 hod.
Otec H. B., nar. XX.X.XXXX je povinný maloletú na styk s matkou riadne pripraviť a maloletú matke odovzdať v mieste svojho bydliska.
Matka je povinná po ukončení styku v stanovený deň a čas v mieste bydliska otca maloletú otcovi vrátiť.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
Konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti k maloletej A. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného Kežmarok, č.k. XP/X/XXXX-XX, zo dňa 15.06.2020, ktorým mal. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, k zmene pomerov u maloletej nastalo prakticky bezprostredne po tom, čo súd rozhodnutím upravil výkon rodičovských práv, keď už v júli 2020 matka maloletú zanechala u jej otca, a s maloletou aj otcom maloletej prestala komunikovať, resp. komunikovala s nimi len veľmi obmedzene. Od uvedeného obdobia otec zabezpečuje maloletej všetku potrebnú starostlivosť. Maloletá má u otca vytvorené vhodné podmienky a stabilné prostredie pre svoj zdravý rast a vývoj. Maloletá si môže budovať a prehlbovať svoje vzťahové väzby či už so svojou blízkou rodinou (vrátane starých rodičov zo strany matky) alebo svojim nevlastným bratom J.. Maloletá sa ocitla v situácií, kde po rozvode rodičov spolu s matkou odišla do G., následne ju matka po krátkom čase zanechala u otca, pričom v kontakte s matkou bola už veľmi obmedzene. S prihliadnutím aj na vek maloletej, kde táto má od septembra začať navštevovať školu, je v jej najlepšom záujme, aby ostala v starostlivosti svojho otca. Matka aj po viacerých urgenciách a to aj zo strany súdu, bola pasívna a nepreukázala, že v G., kde žije, má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti maloletému dieťaťu. V neposlednom rade súd prihliadol aj na názor maloletej, ktorá v konaní opakovane uvádzala, že chce ostať u otca na Slovenku, do G. ísť nechce, ale so svojou matkou sa stretávať chce. Z týchto dôvodov súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorého zároveň poveril zastupovaním a správou majetku maloletej.
Stretávanie sa matky s maloletou súd upravil obdobne ako má matka upravené stretávanie sa s nevlastným bratom maloletej J., kde matka sa s ním môže stretnú vždy v posledný víkend v mesiaci v čase od soboty od 11.00 hod do nedele do 14.00 hod. Takto určený interval vzájomných stretnutí zohľadňuje obdobia, počas ktorých sa má matka nachádzať na Slovensku a zároveň pôsobí priaznivo na rozvoj tak rodičovských, ako aj súrodeneckých väzieb.
Súd určil výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Náklady na výživu maloletej pozostávajú z bežných nákladov na stravu, ošatenie a hygienu, ako aj z nákladov súvisiacich s návštevou predškolského zariadenia. Otec do začiatku júna 2021 bol zapísaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde poberal dávku v nezamestnanosti priemerne vo výške 1.000,- Eur. Od 6.6.2021 je otec zamestnaný ako kuchár s hrubým príjmom 623,- Eur. Matka deklarovala svoje príjmy v G. na úrovni 2.500,- Eur mesačne. Matka maloletej na jej výživu dlhodobo nijakým spôsobom neprispieva. Vzhľadom na potrebu zabezpečovania bežnej výživy maloletej A. súd matku zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne. Pri stanovovaní výšky výživného súd vychádza z popísaných majetkových pomerov rodičov ako aj pomerov na strane maloletého dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil aj tú okolnosť, že maloletá je v súčasnosti výhradne v starostlivosti otca, ktorý bezprostredne znáša všetky náklady vzniknuté v súvislosti s výživou maloletej A..
O trovách konania rozhodol podľa § 57, § 58, § 52 CMP.
II. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Namietala tvrdenie, že dcéru opustila a nekomunikovala s otcom dieťaťa a s maloletou A.. Ďalej namietala, že súd ju v konaní nevypočul a pojednávanie dňa 23.6.2021 sa
konalo bez jej prítomnosti. Namietala, že kolízny opatrovník prešetril iba domácnosť otca, komunikoval výhradne iba s otcom maloletej A.. Kolízny opatrovník ignoroval matku, neodpovedal na jej maily, nedvíhal telefóny, nie je prítomný na pracovisku, keď sa ho matka pokúša osobne kontaktovať a v predmetnej veci sa vyjadroval o synovi matky, čo nemá žiaden súvis s predmetnou vecou. Matka má výhrady voči tvrdeniu otca, že matka mala vycestovať spoločne s maloletou a so synom, ktorého má z predošlého vzťahu začiatkom júla 2020 do G., následne sa vrátila a mala mu priniesť maloletú na 2 týždne. Uvedené tvrdenie považuje matka za klamlivé, pretože maloletá neodcestovala spoločne s matkou, pred touto cestou kontaktovala otca a spoločne sa dohodli, že maloletá A. bude do času u otca, kým si matka nezabezpečí bývanie, škôlku a školu pre obe deti. Pred a po rozvode ostala matka bez bývania, bola nútená odísť zo spoločného bývania kvôli agresívnemu správaniu zo strany otca. Dňa 5.6.2020 podala na otca trestné oznámenie za ublíženie na zdraví. Otec svojim konaním zamedzil kontakt aj starým rodičom matky aj bratovi maloletej, pričom maloletá vyrastala so synom matky spoločne.
Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami matky v celom rozsahu. Uviedol, že počas pobytu maloletej A. v G. (obdobie pred rozvodom) menili adresy, bydliská, o čom nebol otec informovaný a zároveň maloletá A. bola vystavovaná psychickému stresu zo zmeny prostredia. Od matky nedostal nikdy žiaden relevantný doklad ako je o dcéru v zahraničí postarané, preto otec vyslovuje obavy o jej psychický a fyzický zdravotný stav. V mesiaci júl v zmysle dohody zobral otec dcéru na mesačné prázdniny k sebe. Pred uplynutím mesiaca mailom kontaktoval niekoľkokrát matku dcéry, kedy po dcéru príde, vzhľadom na to, že mesačné prázdniny na Slovensku sa mali končiť. Matka na maily nereagovala. Opätovne ju žiadal o informáciu ako bude o dieťa po návrate do G. postarané, avšak bezúspešne. Daná situácia pretrvávala aj v auguste a v septembri mala maloletá nastúpiť do povinnej školskej dochádzky. Preto otec riešil operatívne škôlku, aby nevznikol problém s neabsolvovaním povinnej predškolskej dochádzky v zmysle platnej slovenskej legislatívy. V tomto čase však bol riešený prípad brata maloletej A., ktorého má matka z predchádzajúceho vzťahu a v tomto čase bol s matkou v G. G., kuratela bola kontaktovaná vo veci opustenia dieťaťa v aute. Maloletý J. bol totiž nájdený políciou v nočných hodinách v aute. Z uvedeného dôvodu bol maloletý J. zverený neodkladným opatrením do starostlivosti svojho biologického otca K. D.. Vzhľadom na uvedené okolnosti otec nadobudol vážnu obavu o psychické a fyzické zdravie svojej dcéry. K prvému konfliktu došlo 12.12.2019, kedy v podvečerných hodinách búchala na dvere jeho bytu matka maloletej s cieľom zobrať si ju so sebou do G.. Otec bol nútený privolať policajnú hliadku. Následne 16.12.2021 bol kontaktovaný učiteľkou zo škôlky, ktorú dcéra navštevuje, že v priestoroch škôlky sa nachádza matka maloletej a snaží sa ju odniesť. Opätovne otec kontaktoval policajnú hliadku. Po týchto incidentoch naďalej umožňoval telefonický kontakt dcéry s mamou. Do telefonátu s mamou musel dcéru častokrát nútiť, nakoľko chcel predísť jej ďalšej nevyspytateľnej reakcii. Matka neplatí súdom určené výživné, nezasiela dieťaťu žiadne darčeky na Vianoce, meniny, narodeniny, neprispieva na školské pomôcky, nezakúpila jej žiadne oblečenie a obuv. K námietke matky, že aktuálne otec spí v izbe so svojou súčasnou partnerkou a maloletou A. uvádza, že po príchode dcéry z G. v júli 2020 dcéra nechcela v noci zaspávať sama, respektíve ju bolo potrebné uspávať z dôvodu, že sa bála, že ostane doma sama tak, ako ich mama zamykala a nechala samých v byte, keď boli v G..
Stará matka vo vyjadrení zo dňa 9.9.2021 uviedla, že je matkou matky maloletej A., a vzhľadom na predošlé okolnosti a skutočnosti vyjadruje nesúhlas, aby jej vnučka bývala a žila v G., nakoľko má obavy, že s ňou stratí akýkoľvek kontakt. Okrem toho, že jej dcéra D. býva v G., sama nemá žiadne iné informácie, nepozná jej sociálne postavenie, ani stabilitu jej bytových podmienok a hmotné zabezpečenie. Zdôraznila, že bola kontaktovaná ÚSVaRom C. ohľadne neplnenia si povinnej školskej dochádzky jej vnuka J., pričom v uvedenom čase bola matka v G. a nejavila žiaden záujem o svojho syna, ktorého nechala pri starom otcovi K. E., a J. nenastúpil riadne do školy, čo stará matka riešila s riaditeľom základnej školy a K. L. M. N. v C.. Okrem toho v júli 2020 vycestovala matka spolu s maloletým J. do G., kde nemala zabezpečené riadne zázemie, bývanie, školu pre syna, ale nechala ho v noci v aute samého bez dozoru v cudzej krajine, kde ho našli G. policajti. Na základe tejto nezodpovednosti a ľahostajnosti bol maloletý J. zverený do starostlivosti svojho otca K. D., preto tvrdenia otca maloletej A. plynú z obavy, ktoré sa opierajú o minulosť, ktorou je fakt, že už v minulosti svojho syna J. nechala v noci samého v aute. Zamedzila celej rodine akýkoľvek kontakt a dokonca aj jeho otcovi K. D., ktorému je syn J. zverený do starostlivosti. Stará matka uviedla, že nemajú vedomosť ako plní povinnú školskú dochádzku, kde sa nachádza, s kým je, keď je jeho matka v práci a ako sa adaptoval v cudzom prostredí s cudzím jazykom a podobne. Stará matka nesúhlasí s vyjadrením fyzického a psychického týrania vnučky A. zo strany svojho otca. S otcom maloletej A. je v úzkom kontakte. Vnučku si často berie na víkendy k sebe a určite
by si všimla známky týrania, nakoľko je vyštudovanou H. a počas svojej 26-ročnej praxe vie odhadnúť, kedy je dieťa týrané. Naopak maloletá A. je šťastná a spokojná pri otcovi, ktorého má veľmi rada, lebo ho často spomína a rovnako tak aj jeho súčasnú partnerku. Stará matka má vytvorený vzťah založený na dôvere a komunikácii s otcom maloletej. V lete si vnučku A. vzala so súhlasom na dovolenku, zároveň dostala od jej otca splnomocnenie, ktoré tvorí prílohu jej vyjadrenia. S vnučkou strávili zhruba 2 týždne v lete 2021. Nie je pravdou tvrdenie matky, že starí rodičia majú zamedzený prístup k svojej vnučke. Stará matka ďalej zdôraznila, že maloletá A. má na Slovensku vytvorené rodinné zázemie, kamarátov, záujmy a podobne, má vytvorenú pravidelnú rutinu, ktorá je vytvorená z hľadiska jej istoty a bezpečia. V septembri 2021 maloletá nastúpila do X. G. O. L. a je dôležité vytvoriť podmienky pre ďalšiu zmenu v jej vývine. Preto by nebolo vhodné ani z pohľadu starej matky, aby v tomto čase radikálne menila prostredie a učila sa cudzí jazyk a podobne. Vyjadrenie dcéry o obavách o život maloletej A. považuje stará matka za neopodstatnené zakladajúce sa na manipulácii a zavádzaní. Na situáciách, z ktorých má strach, sa práve jej matka podieľa a hrotí ich. Uvedené vyjadrenie doručila stará matka súdu z vlastnej iniciatívy vo veci zverenia maloletého dieťaťa.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka spolu so svojimi oboma maloletými deťmi po dohode s oboma otcami vycestovala v júni 2020 za prácou do G.. Dňa 20.8.2020 bola kolíznemu opatrovníkovi doručená žiadosť P. H. K. H. Q. R. J. K. o prešetrenie pomerov ohľadne zabezpečenia starostlivosti o maloletého J., nakoľko v noci z 5.7. na 6.7. bol vo F. nájdený spiaci v aute sám a opustený. Následne bol vzatý do krízového centra vo F., pričom matka nadviazala kontakt s príslušným centrom a dieťa jej bolo odovzdané späť. Matka rodinným príslušníkom uvedenú skutočnosť zatajila. Otec maloletej A. kontaktoval kolízneho opatrovníka 28.8.2020 s tým, že zabezpečuje starostlivosť o svoju dcéru od júla 2020, kde mu matka maloletú priniesla a mala si ju vyzdvihnúť začiatkom augusta 2020. Matka s otcom maloletej A. prestala komunikovať, na telefonáty nereagovala a bolo nutné riešiť zabezpečenie starostlivosti o maloletú A.. Zo strany kolízneho opatrovníka v období, kedy zabezpečovali starostlivosť o deti ich otcovia, boli vykonané pohovory s vykonanou maloletou ako aj J., ktorí uviedli, že mama ich v G. niekedy nechala samých v byte a odišla do práce a prišla naspäť večer. Maloletý J. uviedol, že bývali u jedného uja a vrátil sa jeho brat, ktorý ich v noci vyhodil a museli si hľadať iné bývanie. Občas spali aj v aute. Obe deti síce prejavili záujem byť s matkou, ale odmietli byť s ňou v G.. Po dohode s otcom si matka zobrala maloletého J. na návštevu do G. dňa 30.6.2021 a od tej doby maloletého J. otcovi nevrátila do starostlivosti, aj keď je stále rozhodnutím Okresného súdu zverený do jeho starostlivosti. Otec vykonal právne kroky pre jeho navrátenie. Matka uviedla, že maloletý J. odmieta návrat k otcovi, avšak podľa vyjadrenia jeho otca, doteraz mu nie je umožnený kontakt s maloletým J. zo strany matky. Snaží sa s ním skontaktovať aj cez sociálne siete, ale vždy bezúspešne. Neskôr matka začala s kolíznym opatrovníkom intenzívnejšie komunikovať telefonicky alebo emailom ohľadne svojich detí, hlavne styku s maloletou A., a zo strany kolízneho opatrovníka jej bolo poskytované sociálne poradenstvo vo veci jej maloletých detí. V septembri 2021 podala matka podnet na otca maloletej, že je z jeho strany týraná. Kolízny opatrovník vykonal šetrenia v domácnosti maloletej, vykonal pohovor s maloletou, ďalej kontaktoval školu a lekára, pričom všetky správy boli pozitívne. Otec riadne zabezpečoval starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach a matka bola o tejto skutočnosti informovaná. Kolízny opatrovník vyžiadal správy zo školy a lekára, z ktorých vyplýva, že maloletá A. do školy dochádza pravidelne, jej príprava je príkladná a úprava zovňajšku svedčí o výbornej starostlivosti. Otec sa o situáciu v škole zaujíma pravidelne. Zo správy od lekára vyplýva, že maloletá je v starostlivosti otca, prospieva dobre, s otcom má pekný vzťah a nie je na nej badať známky stresu. Vykonaná návšteva v domácnosti otca bola za prítomnosti A., ktorá si vyžadovala jeho prítomnosť. Počas jeho prítomnosti bola spokojná, veselá a komunikatívna. Aj o tejto situácii kolízny opatrovník informoval matku. Maloletá A. je v kontakte s rodinou matky, starí rodičia zo strany matky, ktorých pravidelne navštevuje a stará matka si ju bráva na víkendy.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca o zmene úpravy výkonu osobnej starostlivosti. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre vyhovenie návrhu otca na zmenu ostatného rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletej.
Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom matkou dieťaťa, preskúmal v danej veci napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že matka dieťaťa sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností vyhovel. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.
Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018).
Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3 umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Pokiaľ matka poukazovala na nevykonanie dôkazov (najmä neprešetrenie jej pomerov kolíznym opatrovníkom), odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné resp. neúčinné, nevzťahujúce sa k veci vytriedi a nehodnotí) súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania považoval za nesúvisiace s danou vecou, nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich.
Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej forme úpravy osobnej starostlivosti o maloletú. Zároveň neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že otec sa nebude vedieť postarať o maloletú. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie domácnosti otca, kde nezistil žiadne nedostatky, pričom práve otec zaručuje, že bude mať omnoho širší priestor na realizáciu výchovy maloletej, ako matka. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj vyjadrenie starej matky, by doplňovanie dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, správami kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne
- vývojom objektívnych okolností.
Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí, odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia súdu, príp. dohody rodičov. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletých detí. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy, zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého dieťa.
Zo zisteného skutočného stavu veci a obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Matka má okrem mal. A. vyživovaciu povinnosť aj voči mal. J. pochádzajúceho z predchádzajúceho vzťahu. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej A. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného Kežmarok, č.k. 3P/9/2019-90, zo dňa 15.6.2020, ktorým mal. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 50 Eur mesačne a stretávanie sa dcéry s otcom upravené nebolo. K zmene pomerov u maloletej nastalo prakticky
bezprostredne po tejto súdnej úprave, keď už v júli 2020 matka maloletú zanechala u jej otca, a s maloletou aj otcom maloletej prestala komunikovať, resp. komunikovala s nimi len veľmi obmedzene. Od uvedeného obdobia otec zabezpečuje maloletej všetku potrebnú starostlivosť. Maloletá bola neodkladným opatrením zverená do starostlivosti otca. Z rovnakého dôvodu bol zverený neodkladným opatrením maloletý J. do starostlivosti svojho otca (K. D.), nakoľko nebola zabezpečená starostlivosť o maloletého J.. Obe deti síce prejavili záujem byť s matkou, ale odmietli byť s ňou v G.. Po dohode s otcom mal. J. (K. D.), si matka zobrala maloletého J. na návštevu do G. dňa 30.6.2021 a od tej doby maloletého J. otcovi nevrátila do starostlivosti, aj keď je stále rozhodnutím Okresného súdu zverený do jeho starostlivosti. Otec vykonal právne kroky pre jeho navrátenie. Matka tvrdí, že maloletý J. odmieta návrat k otcovi, avšak podľa vyjadrenia jeho otca, doteraz mu nie je umožnený kontakt s maloletým J. zo strany matky. S poukazom na správy zo školy a lekára je zrejmé, že maloletá A. do školy dochádza pravidelne, jej príprava je príkladná a úprava zovňajšku svedčí o výbornej starostlivosti. V starostlivosti otca nie sú zo strany lekárov žiadne výhrady. Maloletá A. je v kontakte s rodinou matky, starí rodičia zo strany matky, ktorých pravidelne navštevuje a stará matka si ju bráva na víkendy. Dňa 19.3.2022 sa matka vydala, má zmenené meno na D. A. a so súčasným manželom S. A. spoločne žije vo F.. Je zamestnaná, pracuje ako asistentka pre vysokopostaveného človeka v G.. V snahe predísť ďalším konfliktným situáciám bola obidvom rodičom maloletej A. ponúknutá možnosť odbornej psychologickej pomoci prostredníctvom psychológa referátu poradenskopsychologických služieb v podmienkach ÚSVaR C.. Taktiež možnosť zaradenia roviny v rámci odborného programu, ktorý by sa v rodine realizoval prostredníctvom akreditovaného subjektu P. R. za účelom stabilizácie situácie v rodine, otec súhlasil, aj s maloletou A. sa podrobili psychologickému poradenstvu. Matka pri poslednom pohovore uviedla, že si to rozmyslí.
Matka podané odvolanie odôvodňovala, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, namietala tvrdenie, že dcéru opustila. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dal veľkú váhu vyjadreniu kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní predniesol objektívne stanovisko po prešetrení vzťahov v rodine. Od júla 2020 je maloletá v starostlivosti otca dobre adaptovaná na rodinné prostredie u otca, adaptačné ťažkosti sa u nej neprejavujú. Zo strany opatrovníka, školy, pred tým materskej škôlky, lekára, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, maloletej prospela stabilita rodinného prostredia, v ktorom sa nachádza.
Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. dieťaťa. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine.
Pokiaľ ide o názor maloletej, niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa a nevenovalo im náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku, rozumovej a mravnej vyspelosti, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/492/2015 zo dňa 22. júna 2016)
Súd prvej inštancie preukázateľne prihliadol na názor maloletej A., maloletej bolo umožnené realizovať jej tzv. participačné právo na konaní, ktoré sa jej týka, čím dal súd jasne najavo, že dieťa nie je len pasívnym a objektívnym pozorovateľom udalostí, ktoré sa ho týkajú, ale je predovšetkým dôležitým subjektom práva, ktorému je venovaná pozornosť. Súd vyhodnotil názor maloletej spoločne so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo, v dôsledku čoho rozhodol tak, že návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti vyhovel. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť názoru vyjadrenému maloletou, zohľadnil jej úroveň chápania prejednávanej veci a dôsledkov konkrétneho rozhodnutia. Zároveň vyhodnotil všetky ostatné skutočnosti prejednávanej veci a následky svojho rozhodnutia nielen vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem maloletej, osobnosť rodičov, vzťah rodičov k dieťaťu, vzťah dieťaťa ku každému rodičovi.
Odvolací súd konštatuje, že v danej veci boli splnené podmienky pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, pretože táto forma osobnej starostlivosti lepšie zaistí potreby maloletej a je v jej záujme (v priebehu konania bolo zistené, že matka obe deti v G. niekedy nechala samých v byte a odišla do práce a prišla naspäť večer, občas spali aj v aute a v noci z 5.7. na 6.7. bol mal. J. vo F. nájdený spiaci v aute sám a opustený, následne bol vzatý do krízového centra vo F., pričom matka nadviazala kontakt s príslušným centrom a dieťa jej bolo odovzdané späť). Z uvedeného je zrejmé, že matka neuchopila svoju rodičovskú zodpovednosť. Súd prvej inštancie riadne zohľadnil všetky kritériá významné pre rozhodnutie o vhodnej forme osobnej starostlivosti o maloletú, vysporiadal sa s najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami a odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletej podloženého vykonaným dokazovaním v časovej súvislosti, kedy bola maloletá v starostlivosti matky a od kedy je v starostlivosti otca.
Odvolací súd poukazuje na to, že v súčasnosti rodinné prostredie na strane otca nadobudlo trvalý charakter, maloletá žije u otca od leta 2020, ktorý lepšie zabezpečí progres mal. po fyzickej aj psychickej stránke. Matka uvádzala svoje subjektívne tvrdenia, ktoré však vôbec žiadnym spôsobom nepreukázala a tieto neboli ani v rámci konania na súde prvej inštancie preukázané ako pravdivé. Vzhľadom k tomu odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia matky sú v rovine jeho subjektívnych pocitov a tvrdení, ktoré neboli žiadnym dôkazom preukázané. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú za súčasného (aktuálneho) stavu splnené zákonné podmienky pre zverenie maloletej do starostlivosti matky, pretože lepšie predpoklady a podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti sú na strane otca. Rozhodujúcim faktorom je nesporne skutočnosť, že otec aktuálne dokáže primerane reagovať na vývinové potreby maloletej z hľadiska poskytovania emočného bezpečia a spoľahlivosti, teda uvedené je v súlade so záujmom maloletej.
Záverom k otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že v starostlivosti otca neboli zistené žiadne pochybenia, zdôrazňujúc pritom fakt, že starostlivosť otca o maloletú bola sledovaná a vyhodnocovaná priebežne, bez zistenia akýchkoľvek nedostatkov. Nevylučuje to však skutočnosť, že aj matka má plné rodičovské práva, pričom je v záujme maloletej, aby sa podieľala na jej výchove a starostlivosti, je preto nevyhnutné, aby rodičia spolupracovali pri výkone rodičovských práv, matka aby bola nápomocná a naslúchala potrebám maloletej, to všetko odosobniac sa od minulosti a sporov. Naproti tomu povinnosťou otca je maloletú viesť k upevňovaniu väzieb s matkou a následne maloletú pozitívne motivovať k stretávaniu s otcom. Na uvedené súd prvej inštancie reflektoval, keď upravil stretávanie sa matky s maloletou obdobne ako má matka upravené stretávanie sa s nevlastným bratom maloletej J..
Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný stav a vec bola správne právne posúdená aj vo vzťahu k výživnému. Mal. dieťa má X rokov a svojou výchovou a výživou je prirodzene odkázaná na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o mal. A. stará otec, pričom výkon jeho osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 150 Eur mesačne na mal. dieťa za adekvátnu jeho potrebám s poukazom na príjem, schopnosti a možnosti matky. Je nepochybné, že výživné v prepočte 5 Eur na deň (150/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletých na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné a školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Súdom určené výživné na zabezpečovanie výživy mal. nevybočuje z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského
vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. A.. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné v sume 150,- eur mesačne bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. A., typický pre jej vek. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o určení výživného zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a tiež odôvodnené potreby maloletej, z čoho mal za preukázané, že na strane matky ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletej, sú dané dostatočné pomery pre to, aby boli jej potreby pokryté výživným v rozsahu, v akom určil súd prvej inštancie, t.j. vo výške 150 eur mesačne.
Matka ďalej namietala, že súd ju v konaní nevypočul a pojednávanie dňa 23.6.2021 sa konalo bez jej prítomnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 23.6.2021 pojednával v jej neprítomnosti, matka však na predchádzajúcom pojednávaní dňa 17.5.2021, na ktorom súd odročil pojednávanie na 23.6.2021 bola prítomná, termín pojednávania vzala na vedomie a bola poučená, že súdom nebude predvolávaná, zároveň svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila mailom dňa 22.6.2021 z dôvodu choroby, avšak tento dôvod súdu nepreukázala.
Podľa § 180 Civilného sporového poriadku, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Uvedeným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k namietanému porušeniu práv matky, pretože termín pojednávania 23.6.2021 bol oznámený osobne obom účastníkom sudcom na pojednávaní dňa 17.5.2021, a zároveň boli účastníci informovaní o tom, že predvolanie na pojednávanie im nebude doručované. Napriek tomu sa matka na pojednávanie dňa 23.6.2021 nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila mailom dňa 22.6.2021 z dôvodu choroby, avšak tento dôvod súdu nepreukázala. Pokiaľ matka tvrdí, že v čase pojednávania bol chorá, a preto sa nedostavila na pojednávanie, mala požiadať o odročenie pojednávania. Keďže takýmto spôsobom matka nepostupovala, súd prvej inštancie neporušil právo na spravodlivý proces, ak pojednával v jej neprítomnosti. Preto uvedená odvolacia argumentácia nie je opodstatnená.
Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v spojení s opravným uznesením potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolacie námietky matky teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).