Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_17C-147-2010.pdf
PDF · 103.62 KB
No categories available
17C/147/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu L. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. N., A. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Vladimírom Varinským, advokátom AK Banská Bystrica, Horná 51, proti žalovanej Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 001 664 81, pre zaplatenie 1 276,45 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd n e p r i p ú š ť a zmenu žaloby zo sumy 1 276,45 Eur na sumu 1 358,11 Eur, t.j. o sumu 81,66 Eur.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 276,45 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 22. 11. 2010 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 634,33 Eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v H. N. V..Z.. N., A. N. N., Č.. Ú. L. : Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX , N. (Z.): H..
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 1 276,45 Eur s príslušenstvom z titulu nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie príslušníka Policajného zboru Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Banskej Bystrici zo dňa 15. 01. 2008, ČVS: ORP - 2314/1- OSV-BB-2007. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť zo dňa 24. 01. 2008, pričom dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici túto svojim uznesením vydaným dňa 04. 02. 2008 pod č.k. 3Pv 893/2007-7 ako nedôvodnú zamietol. V predmetnej trestnej veci dňa 24. 01. 2008 žalobca poveril obhajobou JUDr. Jána Smetanu, advokáta so sídlom Banská Bystrica, Horná 51. Následne dozorujúci prokurátor trestné stíhanie aj napriek opakovaným návrhom nezastavil a dňa 15. 01. 2009 podal na Okresný súd v Banskej Bystrici obžalobu pod č.k. 3Pv/893/2007-41. Okresný súd Banská Bystrica žalobcu svojim rozsudkom zo dňa 04. 06. 2009, č.k. 1T 6/2009-275 spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil z dôvodu, že nebolo dokázané, že žalovaný skutok žalobca spáchal. Prokurátor okresnej prokuratúry proti tomuto rozsudku podal odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 23. 09. 2009 pod č.k. 3To 241/2009 odvolanie ako nedôvodné zamietol. Za právne služby poskytnuté obhajcom žalobca vyplatil advokátovi sumu 1 276,45 Eur, pričom táto suma pozostávala z odmeny za jednotlivé úkony poskytnutej právnej služby, ako aj náhrady hotových výdavkov. Zaplatené trovy obhajoby žalobca považuje za škodu, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym rozhodnutím. Žalobca podal žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré dňa 19. 05. 2010 žalobcovi oznámilo, že predmetná záležitosť bola postúpená na vybavenie Generálnej prokuratúre SR. Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR prípisom zo dňa 08. 07. 2010, č.k. XV/5 Spr 38/2010-7 žalobcu upovedomila o tom, že jeho žiadosť považuje za nedôvodnú a túto odmietla.
Tunajší súd vydal dňa 18. 08. 2010 pod č.k. 7RO/188/2010-63 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 276,45 Eur s prísl. a na náhradu trov konania. V zákonom stanovenej lehote podala žalovaná voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedla, že uplatnený nárok žalobcu považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Žalovaná vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre v Banskej Bystrici postupovala lege artis ak zamietla sťažnosť žalovaného z 24. 01. 2008, ako i vtedy, keď na žalobcu bola podaná obžaloba. Prokurátor sa riadil obžalovacou zásadou, ktorá núti prokurátora podať obžalobu aj vtedy, ak je možný rozličný výklad dôkazov zhromaždených v trestnom konaní, ktorý spôsobuje pochybnosti o vine obvinenej osoby. Taktiež zákonným bolo podanie odvolania v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici, č.k. 1T 6/2009, keďže súd samotnú vec po podaní žaloby nevrátil prokurátorovi na došetrenie. Súd v čase prijatia obžaloby sa s ňou stotožnil a prokurátor podaním odvolania neporušil žiadnu z povinností daných mu zákonom a podaním odvolania sa pokúsil zvrátiť výsledok konania.
Právny zástupca žalobcu upravil návrh na začatie konania a písomným podaním, zo dňa 20. 06. 2011 sa domáhal zaplatenia sumy 1 358,11 Eur s príslušenstvom.
Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 11. 2011 uviedla, že žalobca v žalobe označuje viaceré konania orgánov verejnej správy v oblasti trestného konania a to jednak konanie povereného príslušníka PZ, ako aj konania orgánov prokuratúry, ako aj konanie trestného súdu, avšak napriek označeniu viacerých úkonov, žiaden z nich priamo a jasne neoznačoval za nesprávny úradný postup prípadne za nezákonné rozhodnutie. Žalobca teda presne neoznačil ktoré konanie ktorého orgánu verejnej moci považuje za nezákonné rozhodnutie, či za nesprávny úradný postup a je teda sporné, ktorý orgán má za odporcu konať v danom konaní a žalobný návrh je neurčitý. Podľa názoru žalovanej v danom prípade po rozhodnutí tunajšieho súdu o zámene účastníkov ide o procesný nedostatok podmienok.
Právny zástupca žalobcu v konaní do rozhodnutia súdu rozsudkom zo dňa 24. 04. 2012 uviedol, že žiada, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1 276,45 Eur s prísl. ako náhrady škody z nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 15. 01. 2008, ČVS: ORP-2314/1-OSV-BB-2007. V podanej žalobe je popísaný postup žalobcu a to podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu, ktorá bola zamietnutá a následne bola podaná obžaloba, avšak v konečnom dôsledku Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 04. 06. 2009 pod č.k. 1T 6/2009-275 žalobcu spod obžaloby oslobodil. Škoda spočíva v zaplatení trov obhajoby v tomto trestnom konaní. Pred podaním žaloby sa domáhali aj predbežného prerokovania nároku, avšak nebolo mu vyhovené. V prípade úspechu si právny zástupca žalobcu uplatnil náhradu trov konania. Tunajšiemu súdu bolo dňa 17. 04. 2012 doručené čiastočné späťvzatie návrhu pre zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % počítaného zo sumy 1 276,45 Eur od 23. 05. 2010 do 21. 11. 2010.
Žalobca v konaní uviedol, že sa pripája k výpovedi svojho právneho zástupcu.
Splnomocnený zástupca žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
Splnomocnený zástupca žalovanej v konaní do rozhodnutia súdu rozsudkom zo dňa 24. 04. 2012 uviedol, že zotrváva na písomnom podaní zo dňa 22. 11. 2011. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť uznesenie policajného zboru. Toto uznesenie vydal orgán, ktorý spadá pod riadiacu právomoc Ministerstva vnútra SR a v trestnom konaní prokurátor zodpovedá za zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a teda aj orgánov polície. V danom prípade okresný súd konajúci o obžalobe voči žalobcovi prijal obžalobu a ďalej o nej konal a uznal tým, že prípravné konanie prebehlo legálne. Zákon presne nedefinuje nesprávny úradný postup, ale súdna prax ustálila, že nesprávnym úradnom postupom nie je také konanie, ktoré vedie priamo k vydaniu rozhodnutia. Preto ani podanie obžaloby, ani podanie odvolania nie je možné vnímať ako nesprávny úradný postup a obidva tieto dva úkony realizoval prokurátor v rámci oprávnení, ktoré mu zákon poskytuje a tieto úkony priamo viedli k vydaniu rozhodnutia. Podanie obžaloby je nevyhnutnou podmienkou k vydaniu rozhodnutia súdu 1. stupňa konajúceho v režime trestného poriadku, ako aj podanie odvolania je nevyhnutnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia súdu 2. stupňa. Ustálená judikatúra súdov uznáva právnu fikciu nezákonného rozhodnutia len vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým policajný orgán vznáša obvinenie voči konkrétnej osobe a iba toto rozhodnutie je
možné bez toho, že by bolo zrušené alebo zmenené, považovať za nezákonné, ak bola konkrétne fyzická osoba spod obžaloby oslobodená alebo ak trestné stíhanie voči nej bolo zastavené. Na základe oslobodzujúceho rozsudku nemožno za nezákonné považovať žiadne z rozhodnutí vydaných v danom konaní prokurátorom a teda ani rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu. Z týchto dôvodov neuznáva nárok žalobcu uplatnený voči žalovanej a návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si trovy konania, ktoré vyčísli v prípade úspešnosti. Splnomocnený zástupca žalovanej poukázal aj na tú skutočnosť, že škoda vznikla tak, ako je uplatnená v súlade s ostatnou úpravou návrhu zo strany žalobcu po predložení dokladov. Naďalej ale zastáva názor, že správne označenie žalovanej strany malo byť Slovenská republika zast. Ministerstvom vnútra SR, keďže žaloba sa opiera o nezákonné rozhodnutie, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia učinené policajným orgánom a za vydanie takéhoto rozhodnutia zodpovedá výlučne Ministerstvo vnútra SR, i keď je ťažké namietať pasívnu legitimáciu, keďže účastníkom za každého právneho stavu je a zostáva Slovenská republika. Toto konanie vyžaduje, aby pre označenie účastníka lege artis bol uvedený nielen samotný účastník, ale aj ten jeho ústredný orgán, ktorý je v príčinnej súvislosti objektívne zodpovedný, tým však nie je Generálna prokuratúra SR, ale Ministerstva vnútra SR. Navrhol, aby bol návrh, ktorý smeruje voči SR zast. Generálnou prokuratúrou SR zamietnutý.
Súd z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania - západ, Banská Bystrica zo dňa 15. 01. 2008, č.k. ČVS: ORP-2314/1-OSV-BB-2007 zistil, že voči žalobcovi bolo začaté stíhanie z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.
Súd z fotokópie uznesenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 04. 02. 2008, č.k. 3Pv 893/07-7 zistil, že sťažnosť žalobcu zo dňa 24. 01. 2008 proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica zo dňa 15. 01. 2008, ČVS: ORP-2314/1-OSV-BB-2007 bola ako nedôvodná zamietnutá.
Súd z fotokópie plnomocenstva zo dňa 24. 01. 2008 zistil, že žalobca splnomocnil JUDr. Jána Smetanu, advokáta AK Banská Bystrica, Horná 51 na zastupovanie.
Súd z fotokópie návrhu na zastavenie trestného stíhania zo dňa 09. 10. 2008 zistil, že žalobca podal návrh na zastavenie trestného stíhania, ktoré bolo začaté dňa 17. 12. 2007 a dňa 15. 01. 2008 bolo vznesené obvinenie.
Súd z obžaloby Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č.k. 3Pv 893/07-41 zo dňa 14. 01. 2009 zistil, že dňa 15. 01. 2009 bola na okresný súd doručená obžaloba na žalobcu.
Súd z fotokópie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 04. 06. 2009, č.k. 1T 6/2009-275 zistil, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, ktorá mu kládla za vinu prečin krádeže.
Súd z odvolania Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 09. 06. 2009 zistil, že proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 04. 06. 2009, č.k. 1T 6/2009-275 bolo podané v zákonnej lehote odvolanie.
Súd z fotokópie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 09. 2009, č.k. 3To 241/2009 zistil, že odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 04. 06. 2009, č.k. 1T 6/2009-275 bolo zamietnuté.
Súd z fotokópie vyúčtovania JUDr. Jána Smetanu zistil, že žalobcovi za rok 2008 boli vyúčtované trovy obhajoby vo výške 1 099,83 Eur, za rok 2009 suma 75,91 Eur a následne za rok 2009 suma 453,43 Eur.
Súd z fotokópie faktúry č. 0900004 zo dňa 25. 03. 2009 zistil, že JUDr. Ján Smetana žalobcovi vyúčtoval za poskytnuté právne služby 823,02 Eur a faktúrou č. 1000008 zo dňa 30. 04. 2010 sumu 453,43 Eur.
Súd z fotokópie žiadosti právneho zástupcu žalobcu zo dňa 06. 05. 2010 zistil, že na Ministerstvo spravodlivosti SR bola podaná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej v trestnom konaní.
Súd z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19. 05. 2010 zistil, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu bola odstúpená Generálnej prokuratúre SR.
Súd z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 08. 07. 2010, č.k. XV/5 Spr 38/10-7 zistil, že žiadosť na náhradu škody je považovaná v plnom rozsahu za nedôvodnú a bola odmietnutá.
Súd z fotokópie výpisu z účtu č. 1214593002 Dexia banka Slovensko a.s. zistil, že žalobca dňa 20. 03. 2009 vyplatil JUDr. Jánovi Smetanovi sumu 823,02 Eur a dňa 04. 05. 2010 sumu 453,43 Eur.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24. 04. 2012 č.k. 17C/147/2010-250 tak, že konanie pre zaplatenie 9 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 1 276,45 Eur od 23. 05. 2010 do 21. 11. 2010 zastavil a zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 1 276,45 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 22. 11. 2010 až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vo zvyšku návrh žalobcu súd zamietol.
Na odvolanie žalobcu ako aj žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 29. 01. 2015 č.k. 17Co/171/2012 - 288 rozsudok tunajšieho súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 276,45 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškanía ročne od 22.11.2010 až do zaplatenia a vo výroku ktorým návrh žalobcu vo zvyšku zamietol ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil tun. súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení Krajský súd uložil tun. súdu povinnosť procesne náležite ustáliť predmet konania - rozhodnúť o zmene žaloby.
Podľa § 95 ods. 1 veta prvá O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania.
Podľa § 95 ods. 2 veta prvá O.s.p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 tun. súd zmenu návrhu spočívajúcu v rozširení žaloby o sumu 81,66 Eur t.j. zo sumy 1 276,45 Eur na sumu 1 358,11 Eur nepripustil pretože nárok žalobcu pre zaplatenie sumy 81,66 Eur súd nepovažoval za dôvodný vzhľadom k tomu, že predmetom predbežného prerokovania nároku bola len suma 1 276,45 Eur a nie suma 1 358,11 Eur, s poukazom aj na právny názor Krajského súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení zo dňa 29. 01. 2015, č.k. 17Co/171/2012.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 žiadal rozhodnúť o rozšírení žaloby tak, aby súd zmenu návrhu pripustil. Po nepripustení zmeny návrhu uviedol, že trvá na zaplatení sumy 1 276,45 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 22. 11. 2010 až do zaplatenia a navrhol žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov konania.
Žalobca na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 po nepripustení zmeny návrhu uviedol, že naďalej na podanej žalobe pre zaplatenie sumy 1 276, 45 Eur s prísl. trvá.
Splnomocnená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 uviedla, že titulom náhrady škody v danom prípade je uznesenie o vznesení obvinenia a v tejto súvislosti poukázala na závery, ktoré prijal Ústavný súd SR v náleze vedenom pod sp. zn. II ÚS 163/2013-50 zo dňa 13. 11. 2013, z ktorého vyplýva skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak predpokladom tohto šetrenia. Z citovaného nálezu je nesporné, že na vydanie uznesenia o vznesení obvinenia boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti uzneseniu. Nemožno ho bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Ďalej uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia, resp. vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce k tomu, aby orgány činné v priebehu trestného konania zistili skutkový stav. Pre dokazovanie v prípravnom konaní sa v rozhodujúcej miere otvára priestor až po vznesení obvinenia. Je teda nelogické predpokladať,
že pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže práve toto je cieľom následného vyšetrovania, ako i prípadného súdneho rozhodnutia. Zároveň poukázala na skutočnosť, že dôkazy zhromaždené v rámci prípravného konania neumožňovali prokurátorovi urobiť iné rozhodnutie ako podať obžalobu vo veci, aby súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozhodol o vine, či nevine obžalovaného. V tejto súvislosti poukázala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tz 13/97, ako aj 4Tz 105/76. S prihliadnutím na citovaný nález Ústavného súdu SR a s prihliadnutím na osobitosti sa javí, že neexistuje základný predpoklad na priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Z tohto dôvodu navrhla žalobu pre zaplatenie sumy 1 276,45 Eur spolu s prísl. zamietnuť.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci podľa písm. a/ nezákonným rozhodnutím.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa ods. 2 citovaného zákona, právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že voči žalobcovi bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania Banská Bystrica - západ dňa 15. 01. 2008, č.k. ČVS: ORP-2314/1-OSV-BB-2007 vznesené obvinenie z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 24. 01. 2008 sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 04. 02. 2008, č.k. Pv 893/07-7 ako nedôvodná zamietnutá.
Žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatnil v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. u Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré žiadosť odstúpilo žalovanej a teda požiadal o predbežné prerokovanie nároku. Žiadosť žalobcu bola zamietnutá, čo vyplýva z listu žalovanej zo dňa 08. 07. 2010, č.k. XV/5 Spr 38/10-7. Súd po vykonanom dokazovaní skúmal, či žalovaná ako orgán konajúci v mene štátu zodpovedá vo veci náhrady škody.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Súd je toho názoru, že v danom prípade za škodu zodpovedá Generálna prokuratúra SR, t.j. žalovaná a ku škode žalobcu došlo v trestnom konaní. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Pri výkone tohto dozoru, okrem iného, je prokurátor oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastným rozhodnutím. Na úseku trestného konania, ktoré začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania
je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ PZ, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany Ministerstva spravodlivosti SR odstúpená Generálnej prokuratúre SR, tunajší súd má za to, že pasívne legitimovanou v tomto spore je Slovenská republika zast. Generálnou prokuratúrou SR. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1 276,45 Eur z titulu nezákonného rozhodnutia, pričom za nezákonné rozhodnutie treba považovať uznesenie o vznesení obvinenia, o sťažnosti proti ktorému rozhodol prokurátor. Trestné stíhanie žalobcu bolo ukončené tak, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Pri vyhovení návrhu súd vychádzal aj z právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveného v zrušujúcom uznesení zo dňa 29. 01. 2015, č.k. 17Co/171/2012-288.
Žalobca sa zároveň domáhal aj zaplatenia 9 %-ného úroku z omeškania ročne od 22. 11. 2010 a súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania ročne zo sumy 1 276,45 Eur od 22. 11. 2010 až do zaplatenia, nakoľko žalovaná mala možnosť zaplatiť uvedenú sumu ako náhradu škody už na základe žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku, pričom úrok z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb a žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ktorá uplynula dňa 21. 11. 2010.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá v konaní úspešná nebola. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 634,33 Eur za 8 úkonov po 61,41 Eur z priznanej sumy: rok 2009 - 16. 10. 2009 - príprava a prevzatie + RP vo výške 6,95 Eur + 20 %-ná DPH vo výške 13,67 Eur, rok 2010 - 06. 08. 2010 - podanie žaloby + RP vo výške 7,21 Eur + 20 %-ná DPH vo výške 13,72 Eur, rok 2011 - 20. 03. 2011 - písomne vyjadrenie k stanovisku žalovanej + RP vo výške 7,41 Eur + 20 %-ná DPH vo výške 13,76 Eur, rok 2012 - účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2012, 24. 04. 2012, podanie odvolania 12. 06. 2012, t.j. 3 x po 61,41 Eur + 3 x RP po 7,63 Eur + 20 %-ná DPH vo výške 41,42 Eur + úkon 10. 07. 2012 vo výške 61,41 Eur - vyjadrenie k odvolaniu žalovanej + RP vo výške 7,63 Eur, rok 2015 - účasť na pojednávaní dňa 17. 09. 2015 + RP vo výške 8,39 Eur. Takto vyčíslené a priznané trovy právneho zastúpenia sú v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o nepripustení zmeny návrhu odvolanie nie je prípustné /( 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p. ).
Proti ostatným výrokom rozhodnutia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.