Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/24/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: I. E., bytom I. N. XX, zastúpeného opatrovníkom JUDr. Z. Z., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu G., o vymoženie 2.571,60 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 4.12.2013 pod č. k. -17, jednohlasne takto

rozhodol:

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie zdôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 26.11.2013 podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného, a to pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. RK-PC-1766/13-EK zo dňa 31.7.2013. K návrhu, okrem rozhodcovského rozsudku, pripojil kópiu Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 20.6.2012, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 20.6.2012 a zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. V rozhodcovskej zmluve je uvedená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z tam uvedených dvoch rozhodcovských súdov, a to so sídlom jedného v Bratislave a ďalšieho v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu je ponechaný na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe uvedeného konštatoval, že rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. V prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, je spotrebiteľ v takomto prípade nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov (miesto rozhodcovského konania je v Bratislave alebo v Banskej Bystrici). V danom prípade bol rozsudok vydaný rozhodcovským súdom v Žiline. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, pretože rozhodcovský súd sa nachádza podstatne ďalej než všeobecný súd spotrebiteľa, a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Zároveň poukázal na hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorá vyplýva z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania. V tejto súvislosti odkázal na judikatúru EÚ najmä v rozsudkoch C-240/98 až C-244/98 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého má exekučný súd povinnosť skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, pričom pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal zrušiť uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zastáva názor, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. To vyplýva nielen z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Preto spĺňa charakter individuálneho dojednania a z tohto dôvodu nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, je nevyhnutné jej akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Preto oprávnený má za to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne. Z formulácie čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred súdom rozhodcovským. Neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania. Z jej obsahu je ďalej zrejmé aj to, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ a dodávateľ teda nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby. Uzavrel, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná.

Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že jeho odvolanie je v podstate dôvodné, ak poukazuje v ňom na Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 20.6.2012, ale aj na osobitne dojednanú Rozhodcovskú doložku medzi ním a povinným č. 8300048677 zo dňa 20.6.2012 (č. l. 11).

Podľa o rozhodcovskom konaní (účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi - 20.6.2012), rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské konanie, ktoré prebieha na Stálom rozhodcovskom súde, platia ustanovenia rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu o mieste rozhodcovského konania.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Tak, ako konštatoval rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku (č. l. 6), je nesporné, že účastníci (predtým žalobca a žalovaný) uzavreli dňa 20.6.2012 písomne platnú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej, okrem iného, dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Veriteľ pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzavretia, a to nasledovne: „Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzavrú, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní.“ Ďalej v rozhodcovskej zmluve je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či jej neplatnosťou, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z vyššie označených rozhodcovských súdov podľa ich rozhodcovského poriadku. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodov do 14 dní od jej uzavretia.

V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že osobitne dojednaná Rozhodcovská zmluva zo dňa 20.6.2012 obsahuje všetky zákonné náležitosti tak, ako sú uvedené v § 3 a § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, a to bez ohľadu na to, že ide o riešenie sporov zo zmluvy spotrebiteľskej. Dôležitým pre toto konštatovanie je najmä znenie rozhodcovskej zmluvy, že veriteľ pred jej uzavretím poučil dlžníka (povinného) o dôsledkoch jej uzavretia ako spotrebiteľa. Preto je nesprávny záver súdu prvého stupňa, ak žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, tvrdiac, že v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy a z tohto dôvodu je exekučný titul v tomto konaní považovaný za nesúladný so zákonom. Naopak, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade bola uzavretá platná rozhodcovská dohoda písomnou formou so všetkými jej zákonnými náležitosťami tak, ako to predpokladá ustanovenie § 3 a § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. Teda v danom prípade nemožno konštatovať správnosť aplikácie judikatúry Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08), ani vychádzať z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011, sp. zn. .

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že v danom prípade ide o platne individuálne uzavretú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.