Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/370/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: v rade 1/ T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, N. a v rade 2/ P. X., nar. X.X.XXXX, bytom T. X, N., v konaní o zaplatenie 3.690,53 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -107 zo dňa 19. januára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, potvrdzuje.

V nenapadnutých výrokoch ponecháva rozhodnutie nedotknuté.

Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 450,65 eur, úrok z omeškania z jednotlivých splátok, vo zvyšnej časti návrh zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere, obsahom ktorého bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcom úver v dojednanej výške a záväzok odporcov tento vrátiť v splátkach a zaplatiť úroky a dohodnuté poplatky. Odporcovia svoju povinnosť porušili. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami má charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s ustanovením prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva v dôsledku premlčania. Nepremlčaných tak zostalo 9 splátok splatných od 20.11.2008 do 20.7.2009, zvyšné neuhradené splátky sú premlčané, pričom zo špecifikácie predloženej navrhovateľom a zo žalobného návrhu vyplýva, že po 31.10.2008 odporcovia vykonali úhrady, a to dňa 14.1.2009 vo výške 67,72 eur, dňa 20.2.2009 vo výške 67,72 eur a dňa 20.3.2012 vo výške 116,- eur, spolu 251,44 eur. Ďalej súd nemal preukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Splatnosť celého úveru tak nastala jeho konečnou splatnosťou dňa 20.7.2009. Pokiaľ sa týka navrhovateľom predloženej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 19.3.2012, súd dospel k záveru, že na základe tejto dohody nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Dospel k tomu, že dôvodný je len návrh navrhovateľa na zaplatenie nepremlčaných 9 splátok od 20.11.2008 do 20.7.2009, čo pri výške mesačnej splátky 78,01 eur predstavuje sumu 702,09, znížený o platby odporcov po 31.10.2008 spolu vo výške 251,44 eur, t.j. 450,65 eur. Vo zvyšku súd nemal preukázané, že by nárok na zaplatenie zvyšnej istiny pri konštatovaní neplatnosti zmluvnej podmienky, v zmysle ktorej bol tento zostatok naakumulovaný a pri premlčaní časti nároku, bol dôvodný. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh vo zvyšku zamietol. Odporcovia mali v konaní pomerne väčší úspech, preto majú právo na náhradu pomernej časti trov konania. Nakoľko si však títo náhradu trov konania neuplatnili, súd im ju nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietol, že rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení skutkového stavu. Nemohol súhlasiť s tým, aby bolo v danom prípade aplikované ust. ZoOS. Navrhovateľ tvrdil, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta (teda namiesto pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba) zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Zároveň poukázal na ustanovenie bod 3.4 dohody, v ktorej odporca potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Tiež dal do pozornosti, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia až len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa ust. . V dôsledku toho sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Podľa jeho názoru je nutné aplikovať ustanovenia , keďže išlo medzi zmluvnými stranami o zmluvu o úvere, čiže absolútny obchodno-záväzkový vzťah, pričom na podporu svojich tvrdení poukázal aj na viaceré súdne rozhodnutia. Podľa komentára k k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc., podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je veľmi dôležité posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluva, či ide o zmluvu občianskoprávneho charakteru alebo obchodnoprávneho charakteru. Má to zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v jednom prípade - práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami je úprava jednotná a spoločná bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide. Avšak, pokiaľ pôjde o ostatné prostriedky, bude práve dôležité posúdiť, či ide o zmluvu občianskoprávnu alebo obchodnoprávnu, pretože v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch. Navrhol rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa odporcovia nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. tento rozsudok vo výroku, ktorým návrh v časti zamietol, podľa ust. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutých výrokoch ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

V prvom rade je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 7.9.2004 bola uzavretá medzi osobou (právnym predchodcom navrhovateľa), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala (okrem iného aj) spotrebiteľské úvery a fyzickou osobou (odporcom), ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporca teda v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch mal v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu. Pre posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod ( ) spravuje výhradne ustanoveniami . Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle a nasl. formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa na určité typy zmlúv (zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho poriadku. V tomto smere je nutné poukázať aj na znenie ust. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na ktoré poukázal aj okresný súd.

Uzavretý zmluvný vzťah je preto potrebné posudzovať v zmysle ako spotrebiteľský vzťah, ako aj v kontexte o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa, v znení neskorších predpisov. Aj keď ustanovenie výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú bez ohľadu na povahu a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom. Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj ), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané pod sp. zn. ). V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy sa prednostne použijú ustanovenia , aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR ustanovenie tretej vety , podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. ).

Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu otázku, ktorá bola vo veci vznesená, a to, či v danom prípade došlo k uznaniu dlhu zo strany odporcu a či toto založilo plynutie novej desaťročnej premlčacej doby. Vychádzajúc z obsahu uvedenej dohody o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 20.2.2012, ako aj z okolností, za akých k jej uzavretiu došlo, aj odvolací súd považoval uplatňovanie práv z takejto dohody v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko išlo o nekalú obchodnú praktiku. Odvolanie navrhovateľa, namietajúceho nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v tom, že zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Bol názoru, že na základe ust. možno uznať aj premlčaný dlh za podmienky, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel (R 51/1968). Písomným uznaním premlčaného dlhu čo do dôvodu výšky právne účinky už vzniknutého premlčania zaniknú a právo sa začne premlčovať znova (tentoraz v 10-ročnej premlčacej dobe). Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok nemá.

Pokiaľ išlo o aplikáciu ust. , tak toto bolo do nášho právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 1. mája 2014 . Podľa tohto ustanovenia orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Predmetným ustanovením bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia druhá veta (resp. ), podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna úprava druhá veta (resp. (prihliadania súdu na premlčanie nároku)) je vo svojej podstate procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku premlčania. Predmetné zákonné ust. upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy. Aj v prípade, že by prvostupňový súd neaplikoval predmetnú úpravu musel by odvolací súd v súlade s vyzvať účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia a aplikovať toto ustanovenie ex offo v odvolacom konaní.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . Navrhovateľ ako odvolateľ nebol úspešný a odporcovia si náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa neuplatnili, resp. ani im žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.