Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-29-2005.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/29/2005
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00151700 proti povinnému: R.N. D. J., Z.: XXXXXXXX, (ex offo výmaz z Obchodného registra Okresného súdu Prešov D. X. X. XXXX) pre vymoženie pohľadávky vo výške 610,30 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou, Vrútocká č. 12, Bratislava, pod sp. zn. EX 6/2005 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Andreou Ondrejkovou pod sp. zn. P. X/XXXX z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 34,86 eur, a to v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
IV. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal na Exekútorský úrad JUDr. Andrey Ondrejkovej, so sídlom exekútorského úradu Vrútocká č. 12, Bratislava, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XRo/XX/XXXX, ktorý sa stal vykonateľný XX. X. XXXX a pre vymoženie trov exekúcie.
Dňa X. X. XXXX vydal Okresný súd Kežmarok vyššie uvedenému exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Súd pri nahliadnutí do obchodného registra zistil, že povinný bol X. X. XXXX ex offo vymazaný z obchodného registra, čím došlo k jeho zániku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Dôvodom neprípustnosti exekúcie procesného charakteru je i strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, keďže došlo k jeho zániku bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra X. X. XXXX. Ide o neodstrániteľnú podmienku konania, za existencie ktorej súd nemôže konať vo veci.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 19 ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade je dôvodné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, keďže povinný ako účastník konania stratil procesnú spôsobilosť dňom zániku, teda dňom X. X. XXXX. Dňom výmazu z obchodného registra došlo k zániku povinného ako účastníka konania bez právneho nástupcu. Súd má za to, že v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok konania, za ktorého súd nemôže konať vo veci. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a povahu konania, považoval súd za opodstatnené rozhodnúť v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a predmetnú exekúciu zastaviť.
Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
V čase začatia exekučného konania nemal Exekučný poriadok výslovnú právnu úpravu o náhrade trov exekúcie v prípade, ak bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. XXCoE/XXX/XXXX M. D.G. XX. X. XXXX v ktorom sa uvádza: " Nejednotnosť v otázke, či môže súd v procesnej situácii zastavenia exekučného konania vyhlásením konkurzu ex lege rozhodnúť o trovách exekúcie na základe analógie procesného práva, alebo že pohľadávka exekútora sa po zastavení konania ex lege stala pohľadávkou konkurznou, ktorú si súdny exekútor môže uplatňovať prihlásením do konkurzu, vyriešila novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 348/2011 Z.z., ktorá s účinnosťou od 01.01.2012 doplnila doterajšie znenie ust. § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku o nový odsek 3, ktorý ustanovuje: "Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku, pokiaľ nie je ustanovené inak. Pretože novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 348/2011 Z.z. nemá prechodné a záverečné ustanovenia, ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa aplikuje aj na konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z. Pretože sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený ".
Súdny exekútor si uplatnil trovy vo výške 90,98 Eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej v čase začatie exekučného konania) ďalej len "vyhl.", ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk /6,64 €/ za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (paušálna odmena) paušálnou sumou za 5 úkonov, spolu v sume 16,60 eur. Konkrétne súdny exekútor vykonal tieto úkony : získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 1x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 2x, zisťovanie majetku povinného Sociálna poisťovňa - 1x, zisťovanie sídla povinného - 1x. Exekučný súd považuje všetky vyššie uvedené exekútorom uplatnené úkony za účelné a preukázané obsahom spisového materiálu. Preto exekučný súd priznal odmenu za 5 paušálne odmeňované úkony t.j. v sume 16,60 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (časová odmena) za 9 začatých hodín (540 minút = celkový čas spolu po sčítaní jednotlivých časových úsekov) v sume 59,76 eur. Súd nepriznal časovú odmenu za úkony - vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia 60 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 60 minút, nakoľko súdnemu exekútorovi bola priznaná paušálna odmena za uvedené úkony, teda ide o úkony za ktoré si súdny exekútor duplicitne uplatnil odmenu aj v rámci paušálnej odmeny (ktorú mu súd priznal), a preto mu ju súd v rámci vyčíslenia časovej odmeny nepriznal. Súd nepriznal odmenu ani za úkony: práca so spisom - 60 minút, vypracovanie oznámenia o nemajetnosti povinného - 60 minút, vypracovanie
vyúčtovania exekúcie - 60 minút, vypracovanie žiadosti o zastavenie exekúcie - 60 minút, fakturácia trov exekúcie - 60 minút, archivovanie spisu - 60 minút, nakoľko tieto časové úseky týchto administratívnych úkonov neboli účelne vynaložené na exekúciu, t.j. nesmerovali k účelu exekúcie a ide o administratívne úkony, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. Exekučný súd priznal časovú odmenu iba za 1 začatú hodinu (60 minút) a to za: prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 60 min., t.j. spolu 1 x 6,64 eur = 6,64 eur.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné - spolu vo výške 11,62 eur, a náhrada telekomunikačných výdavkov spolu vo výške 3,- eur. Súd nepriznal náhradu telekomunikačných výdavkov vo výške 3,- eur, nakoľko zo spisu súdneho exekútora nebolo žiadnym spôsobom preukázané vynaloženie týchto výdavkov. Ostatné hotové výdavky povereného exekútora považuje súd za primerané rozsahu a povahe vykonávanej exekúcie a za preukázané obsahom spisového materiálu a preto ich v požadovanej výške exekútorovi priznal. Suma súdom priznanej náhrady hotových výdavkov exekútora je teda 11,62 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 34,86 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výroku č. III tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o trovy ostatných účastníkov tohto exekučného konania súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov exekučného konania, pretože konanie bolo zastavené. Žiadny z ostatných účastníkov konania si náhradu trov tohto konania ani neuplatňoval, pričom v zmysle § 151 ods. 1, 1. vety OSP súd rozhoduje o trovách konania len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 374 ods. 4 OSP.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.