Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/10/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zast. Mgr. Michalom Sabelom, zamestnancom Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., proti žalovanému W.. D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX T., občanovi SR, zast. JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, AK Lieskovec, so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec, o zaplatenie 8.286,94 Eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.286,93 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 497,- Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8.286,93 Eur. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil aj náhradu trov konania, predstavujúcu čiastku zaplatenú z titulu vyrúbeného súdneho poplatku.

Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09. 01. 2015, ústneho vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného, listinných dôkazov a to poverenia zo dňa 14. 08. 2014, výpisu z obchodného registra žalobcu, Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26. 04. 2006, Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, oznámenia o odstúpení zmluvy zo dňa 01. 10. 2013, odstúpenia od zmluvy zo dňa 01. 10. 2013, fotokópie doručenky zo dňa 02. októbra 2013, vydaného platobného rozkazu zo dňa 16. 02. 2015, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 20. 03. 2015, písomného vyjadrenia žalobcu k odporu, doplneného súpisu všeobecnej podstaty správcu konkurznej podstaty úpadcu G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T. Š. XX a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 1978395 9 03 bola s G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XX, XXX XX T. a žalovaným uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 1978395 6 04 o stavebnom úvere č. 1978395 9 03 zo dňa 27. 04. 2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 11.617,87 Eur.

Dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať 7,49 % ročný úrok z mimoriadneho medziúveru v mesačných splátkach vo výške 72,53 Eur a zároveň do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení mesačné vklady vo výške minimálne 58,09 Eur.

Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť splniť dlh, ak ho nesplní dlžník.

Uvedené skutočnosti žalobca preukázal listinnými dôkazmi a to Zmluvou o mimoriadnom medziúvere č. 1978395 6 04 a stavebnom úvere č. 1978395 9 03 zo dňa 27. 04. 2006, ako aj všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení.

Pretože boli naplnené podmienky na odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle čl. VII. úverovej zmluvy v spojení s čl. XIX. Všeobecných podmienok, žalobca listom zo dňa 01. 10. 2013 od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval dlžníka, aby vrátil zostatok úveru. Dlžník peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bol upovedomený aj žalovaný ako ručiteľ, pričom svoje ručiteľské vyhlásenie nesplnil.

Uvedené skutočnosti žalobca preukázal listinnými dôkazmi a to písomným odstúpením od zmluvy zo dňa 01. 10. 2013, doručenkou, oznámením o odstúpení od zmluvy, doručenkou.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 09. 2013 pod sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02. 10. 2013, bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka bola dlžná suma 12.179,71 Eur. Žalobca následne započítal nasporenú sumu na konte sporenia žalovaného voči splatnému dlhu z úveru vo výške 3.892,78 Eur, zostatok pohľadávky potom predstavoval žalovanú sumu 8.286,93 Eur. Na základe uvedeného potom žiadal súd, aby vo veci vydal platobný rozkaz, pričom súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj doručenými listinnými dôkazmi návrhu vyhovel a dňa 16. 02. 2015 platobný rozkaz vo veci vydal.

V zákonnej lehote žalovaný podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, ktorým potvrdil pravdivosť tvrdenia žalobcu o uzatvorení predmetnej zmluvy, kde bol ako účastník v postavení dlžníka. Nepoprel, že na majetok dlžníka G. D. bol vyhlásený konkurz a celý jeho majetok v hodnote 60.000,- Eur bol speňažený v konkurznom konaní. Vzhľadom na prebiehajúce konanie o žalobe na určenie, či hnuteľné veci patria alebo nepatria do konkurznej podstaty, nebolo možné vykonať rozvrh a teda nebolo možné na tento čas stanoviť, či pohľadávka zanikne alebo zanikne čiastočne jej uspokojením počas konkurzného konania. Súčasne žalovaný poukázal na to, že dlžník G. D. je riadne zamestnaný, plní si záväzky a preto požiadal o oddĺženie a je teda predpoklad, že samotná pohľadávka v predmetnom konaní zanikne a teda zanikne s ňou aj žalovaného ručiteľský záväzok. Tvrdil, že ručiteľský záväzok je viazaný na existenciu hlavného záväzku. S poukazom na uvedené mal za to, že je nevyhnutné na tento čas počkať na výsledok rozvrhového uznesenia, kde bude jasne stanovené, v akej miere sa bude žalobca uspokojovať a či záväzok dlžníka nezanikne. S poukazom na tieto skutočnosti žiadal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania, pretože žalobcom požadované rozhodnutie je podľa neho predčasné.

Následne sa k odporu písomne dňa 19. 05. 2015 vyjadril žalobca, ktorý považoval skutočnosti obsiahnuté v jeho odôvodnení za účelové a právne irelevantné. Vo vyjadrení uviedol, že na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27. 04. 2006, poskytol žalobca dlžníkovi G. D., nar. XX. XX. XXXX úver, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť včítane príslušenstva. Žalovaný ručiteľským vyhlásením prevzal na seba povinnosť splniť dlh žalobcovi za dlžníka, ak ho nesplní dlžník. Z dôvodu naplnenia ustanovení úverovej zmluvy žalobca listom zo dňa 01. 10. 2013 od zmluvy odstúpil a vyzval dlžníka na splnenie dlhu. Ide o skutočnosti, ktoré aj v zmysle obsahu podaného odporu žalobca nepovažoval medzi sporovými stranami za sporné.

Podľa , ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že zákon v takejto situácii nepredpokladá a ani nepožaduje na vznik povinnosti ručiteľa žiadne iné skutočnosti, ani vznik povinnosti ručiteľa nijakým iným okamihom nelimituje. Podľa platnej právnej úpravy je právne irelevantné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vo vzťahu ku vzniku povinnosti ručiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca dlžníka vyzval na splnenie dlhu, tento dlh do dňa podania žaloby, ako aj meritórneho rozhodovania vo veci splnený nebol, preto v zmysle platnej právnej úpravy bol žalobca oprávnený domáhať sa splnenia dlhu voči žalovanému ako ručiteľovi.

Podľa , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Z uvedeného je zrejmé, že platná právna úprava stanovuje, že v prípade ak je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, nie je na vznik povinnosti ručiteľa potrebná ani výzva na plnenie zo strany veriteľa dlžníkovi a následné nesplnenie dlhu dlžníkom. Oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia dlhu voči ručiteľovi vzniká momentom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka „ex lege“.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v odpore namieta, že pohľadávka žalobcu môže byť v konkurze uspokojená, čím zanikne povinnosť žalovaného ako ručiteľa. Právne predpisy neobmedzujú vznik povinnosti ručiteľa plniť na výsledok uplatnenia pohľadávky zo strany veriteľa voči dlžníkovi. Takéto poňatie ručiteľského záväzku by absolútne poprelo zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu ručiteľského vyhlásenia ako zabezpečenia pohľadávky. V prípade pripustenia právnej podstaty argumentácie žalovaného by potom musela nastať situácia, kedy v prípade nevyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka musel podať veriteľ osobitnú žalobu voči dlžníkovi, následne dlh exekučne vymáhať a až za predpokladu, že dlh by od dlžníka nebol vymožený, mohol by veriteľ svoju pohľadávku uplatniť voči ručiteľovi. Takéto poňatie vzniku povinnosti ručiteľa, podľa žalobcu, je absurdné a odporuje právnym predpisom.

Súd sa taktiež stotožnil s tvrdením žalobcu ktorý uviedol, že skutočnosť, že pohľadávka bude v konkurze splnená, čo i len čiastočne, predpokladá sám zákon o konkurzne o reštrukturalizácii. Podľa § 27 predmetného zákona, postavenie účastníka konania v konkurze veriteľovi prihlásenej pohľadávky zaniká v rozsahu, v akom bola splnená. Zákon neobmedzuje pritom takéto splnenie pohľadávky iba na splnenie zo strany úpadcu. Súčasne mal žalobca za to, že pohľadávka ručiteľa, ktorý ešte nesplnil dlh za dlžníka, je príkladom podmienenej pohľadávky, ktorú si ručiteľ môže v konkurze uplatniť. Za predpokladu, že ručiteľ počas konkurzu splní dlh veriteľovi za úpadcu, bude splnená podmienka prihlásenej pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že prihlásil do konkurzu nezabezpečenú pohľadávku, teda bude uspokojovaný spolu s ostatnými veriteľmi pomerne z výťažku zo všeobecnej podstaty. Podľa podaní uverejnených v Obchodnom vestníku, je v súpise všeobecnej podstaty majetok v hodnote 1.678,88 Eur (preddavok zložený úpadcom vo výške 663,88 Eur a súpis hnuteľného majetku zapísaní správcom vo výške 1.015,- Eur). Podania uverejnené v Obchodnom vestníku žalobca priložil súdu v prílohe. Na dôvažok, hnuteľný majetok v hodnote 1.015,- Eur je zapísaný s poznámkou o spornom zápise, teda vôbec nie je zrejmé, či tento majetok nakoniec bude speňažený ako majetok patriaci do podstaty a výťažok z neho rozdelený pomerne medzi nezabezpečených veriteľov. Na druhej strane z oddelenej podstaty sa uspokojujú len zabezpečení veritelia. Zabezpečeným veriteľom, ktorý sa z výťažku zo speňaženia oddelenej podstaty, je veriteľ odlišný od žalobcu, nakoľko žalobca nemal pohľadávku zabezpečenú majetkom tvoriacim oddelenú podstatu. Podľa informácií žalobcu, mal zabezpečený veriteľ svoju prihlásenú pohľadávku zabezpečenú vo výške cca 79.000,- Eur teda výška zabezpečenia podstatne prevyšuje žalovaným avizovanú hodnotu speňaženia majetku.

S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj uzavretú Zmluvu o stavebnom sporení a zmluvu o mimoriadnom medziúvere a ďalších dôkazov má súd za to, že žaloba žalobcu je plne opodstatnená, dôvodná a v súlade so všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie, pre fyzické osoby (v znení platnom pre január 2009). Z tohto dôvodu súd žalobe ako opodstatnenej vyhovel.

V závere je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nespochybňoval výšku žalovanej sumy, preto sa súd v rámci dokazovania nezameral na túto skutočnosť; naopak pri rozhodovaní vo veci samej sa zameral na dôvodnosť a opodstatnenosť podanej žaloby a obsah skutočností uvádzaných žalovaným v odpore zo dňa 20. 03. 2015. V tomto prípade súd mal za to, že nie je vôbec právne relevantné zaoberať sa v prejednávanej veci vôbec tým, či si žalobca uplatnil pohľadávku voči dlžníkovi, eventuálne voči žalovanému ako ručiteľovi v rámci konkurzného konania alebo nie. Povinnosť žalovaného splniť za dlžníka mu priamo vyplývala z jeho postavenia ručiteľa vyplývajúcom zo Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o mimoriadnom medziúvere.

Žalobca si neuplatnil úroky z omeškania, ale len vyčíslenú istinu, v konaní bol úspešný a preto v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní, súd žalobcovi priznal podľa aj náhradu uplatnených trov v konaní vo výške 497,-Eur, ktorá predstavuje výšku zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).