Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: O. + R. J. F., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, E.Č. XX, T., zastúpenému Advokátskou kanceláriou F. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, Š. XX, T., proti žalovanému: O. R., C. XXX, A. U., o zaplatenie 2.503,79 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o uloženie povinnosti zabezpečiť daňové doklady a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.07.2021, č.k. -211, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.453,79 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.050 eur od 16.09.2018 do 13.12.2018 a zo sumy 1.354,21 eura od 01.07.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie v časti o zaplatenie sumy 1.050 eur zastavil (výrok II.), žalobcovi v konaní o žalobe priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.), vzájomnú žalobu žalovaného zamietol (výrok IV.) a žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok V.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 05.10.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.503,79 eura s príslušenstvom, t. j. spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.050 eur od 16.09.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.354,21 eura od 01.07.2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania dôvodiac, že na základe zmluvy o výkone správy č. 04/002 zo dňa 07.06.2004 (ďalej len „zmluva o výkone správy“) vykonáva správu bytového domu na ulici Stavbárska 34 a 36 v Bratislave, v súlade s ktorou je poverený vykonávať správu spoločných častí a zariadení bytového domu, jeho príslušenstva a prevádzku bytového domu. Súčasťou správy bytového domu je podľa článku III. odsek 1 písm. d) zmluvy o výkone správy, ako aj podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“) i príprava podkladov pre podanie návrhov na súd vo veciach týkajúcich sa správy domu, vrátane zabezpečenia vymáhania nedoplatkov od vlastníkov. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru č. XX-XXA, nachádzajúceho sa na 2. podlaží bytového domu, vchod J. XX, súpisné číslo stavby XXXX, postaveného na pozemkoch parcela č. XXXX/X, Č.. XXXX/ I. Č.. XXXX/X, všetko nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú.S. T. - P. Z., Z.: T. O., Z.: T.-E.. Č.. R., katastrálne územie: R., pričom podľa zmluvy o výkone správy je povinný platiť na účet domu mesačné zálohové platby na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, priestorov, zariadení domu a

správy domu v celkovej sume 210 eur, na základe výpočtového listu platného odo dňa 01.01.2016. Kontrolou úhrad za byty a nebytové priestory v bytovom dome žalobca zistil nedoplatok žalovaného ku dňu 18.09.2018 v sume 2.404,21 eura; nedoplatok pozostával z neuhradených zálohových platieb za služby poskytované s užívaním bytu (zrejme mal na mysli nebytového priestoru - pozn. odvolacieho súdu), z odmeny za výkon správy, ako aj z nedoplatku úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie od mája do septembra 2018 v sume á 210 eur za kalendárny mesiac, spolu 1.050 eur a z nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2017 v sume 1.354,21 eura. Vzhľadom na to, že v zmysle zmluvy o výkone správy je žalobca ako správca oprávnený účtovať si odmenu za prípravu podkladov pre podanie návrhov na súd a zabezpečenie vymáhania nedoplatkov od jednotlivých vlastníkov v sume 99,58 eura za jednotlivý prípad, predstavovala jeho celková pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania žaloby sumu 2.503,79 eura. Žalobca si uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej zálohovej platby, t. j. odo dňa 16.09.2018, a vo vzťahu k nároku na úhradu nedoplatku na vyúčtovaní za rok 2017, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyúčtovania, t. j. odo dňa 01.07.2018.

3. Podaním zo dňa 10.07.2020 žalovaný uplatnil proti žalobcovi svoje práva vzájomnou žalobou, domáhajúc sa uloženia povinnosti žalobcovi 1/ zabezpečovať také daňové doklady - faktúry od dodávateľov tovarov a služieb pre dom J. XX, ktoré budú v súlade so o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) pre odpočítanie DPH na vstupe jeho firmou, 2/ prepracovať (opraviť) ročné zúčtovania za roky 2016 až 2019 tak, aby zohľadňovali žalobcom zmarenú DPH na vstupe, ktorú si nemohol odpočítať a 3/ vložiť na účet bytového domu sumu 1.990,85 eura, účtovanú ako vklad žalovaného, o ktorý budú znížené jeho záväzky; suma 1.990,85 eura podľa žalovaného predstavovala odhad zmarenej DPH na vstupe za obdobie od apríla 2016 do decembra 2019. Žalovaný podaním zo dňa 05.07.2021 rozšíril (zmenil) vzájomnú žalobu o nový nárok, keď žiadal žalobcovi uložiť povinnosť do 14 dní zriadiť účet vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu SQ. XX, T. v súlade s a následne do 5 dní previesť na takto zriadený účet vlastníkov všetky finančné prostriedky z účtu J., ako aj z iných účtov, na ktorých sú finančné prostriedky domu, ak také existujú. Rozšírenie vzájomnej žaloby odôvodnil tým, že dňa 01.07.2021 v rámci šetrenia v Q., I..J.. zistil, že účet č. J., na ktorý žalobca žiada posielať platby viažuce sa k správe domu J. XX, T., nepatrí do vlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď tento patrí priamo žalobcovi, čo je v rozpore s Zmenu (rozšírenie) žaloby konajúci súd pripustil na pojednávaní dňa 08.07.2021.

4. Žalobca podaním zo dňa 25.02.2019 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 1.050 eur, keď zistil, že žalovaný uhradil dňa 13.12.2018 v prospech účtu bytového domu sumu 1.680 eura, bez bližšieho určenia. Žalobca túto sumu započítal na zaplatenie neuhradených zálohových platieb za obdobie od mája do septembra 2018 v sume 1.050 eur a zostávajúcu časť v sume 630 eur na zaplatenie neuhradených zálohových platieb za obdobie október až december 2018 (ktoré neboli predmetom žaloby); neuhradeným tak ostal nedoplatok žalovaného na vyúčtovaní služieb za rok 2017 v sume 1.354,21 eura a odmena v sume 99,58 eura. Keďže žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby ešte pred pojednávaním vo veci, súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 1.050 eur v súlade s , a 5 Z.z. (ďalej len „“) zastavil.

5. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.453,79 eura (ako nedoplatok na vyúčtovaní služieb za rok 2017 v sume 1.354,21 eura a odmena za prípravu podkladov pre podanie žaloby v sume 99,58 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.050 eur od 16.09.2018 do 13.12.2018 a zo sumy 1.354,21 eura od 01.07.2018 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca ako správca vykonáva na základe zmluvy o výkone správy, ktorú podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správu bytového domu na J. K. XX I. XX R. T., v zmysle a nasl. , pričom je v zmysle citovaného zákona povinný sledovať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (nebytového priestoru) a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj vymáhať vzniknuté nedoplatky. Žalobca pritom v zmysle zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov a koná na ich účet pred súdom vo vlastnom mene; svedčala mu preto aktívna vecná legitimácia v spore, keďže zmocnenie podávať žaloby na neplatičov mu vyplývala priamo zo a na toto konanie nepotreboval žiaden pokyn, súhlas alebo rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Naviac, konajúci súd mal dokazovaním za preukázané, že žalobca skutočne vykonáva správu bytového domu, t.j. zabezpečuje plnenie služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Považoval pritom za irelevantné, či dal zadosť povinnosti podľa , t.j. doručil zmluvu o výkone správy jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov do 30 dní, keď splnenie tejto povinnosti žalovaný nespochybnil. Nerozhodným bolo i to, či zmluvu o výkone správy podpísali jej účastníci v roku 2004, keď rozhodujúce bolo obdobie rokov 2016 až 2020.

7. Žalovaný ako podielový spoluvlastník nebytového priestoru č. XX-XXA, nachádzajúceho sa v bytovom dome, o veľkosti podielu 1/2, bol viazaný ustanoveniami zmluvy o výkone správy, a preto bol povinný poukazovať vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu/nebytového priestoru na mesačnej báze, a to podľa výpočtového listu platného od 01.01.2016, v sume 210 eur mesačne, ako aj platiť odmenu za výkon správy. V prípade zistenia nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov bol povinný tento v zmysle zmluvy o výkone správy uhradiť do 15 dní od doručenia vyúčtovania. Žalovaný si však tieto svoje povinnosti nesplnil riadne a včas, v dôsledku čoho mu za obdobie roku 2017 (k 31.12.2017) vznikol dlh (nedoplatok) na úhradách do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhradách za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru a úhradách odmeny za výkon správy v sume celkom 1.354,21 eura. Z vykonaného dokazovania pritom podľa mienky konajúceho súdu vyplynulo, a nepoprel to ani žalovaný, že platil dlhodobo (prinajmenšom od roku 2016) len mesačné zálohové platby v sume 210 eur, pričom nedoplatky z ročných vyúčtovaní neuhrádzal. Žalobca si vo vzťahu k žalovanému pritom splnil všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti, keď mu doručil predpis zálohových (preddavkových) platieb (tzv. výpočtový list), ako aj ročné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru, pričom vybavil i jeho reklamáciu vyúčtovania v súlade so ; prípadná ďalšia reklamácia žalovaného vo forme výzvy na opravu vybavenia reklamácie nemala žiaden právny základ. V tomto smere súd prvej inštancie podotkol, že na daný právny vzťah nedopadali ustanovenia o ochrane spotrebiteľa; žalovaný vlastnil nebytový priestor ako podnikateľ (živnostník) a používal ho na podnikateľské účely. Na uvedenom základe, za súčasnej aplikácie veta prvá až tretia, , veta prvá, , , , , vyhodnotil konajúci súd žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.354,21 eura za dôvodnú.

8. Za opodstatnenú považoval súd prvej inštancie i žalobu na zaplatenie sumy 99,58 eura zodpovedajúcu odmene žalobcu za prípravu podkladov na súdne vymáhanie dlžných nedoplatkov, ktorej dôvodnosť vyplývala z článku IV. ods. 20 zmluvy o výkone správy; predmetné zmluvné dojednanie zaväzovalo účastníkov zmluvy o výkone správy, a teda aj žalovaného ako vlastníka nebytového priestoru, a ako také predstavovalo právny základ uplatneného plnenia, keďže neodporovalo žiadnemu zákonnému ustanoveniu.

9. Vzhľadom na to, že žalovaný sa nezaplatením mesačných zálohových platieb do 15. dňa príslušného mesiaca, resp. nezaplatením nedoplatku na ročnom vyúčtovaní služieb za rok 2017 v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, konajúci súd v súlade s a (ďalej len „“) v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne tak, ako to žiadal žalobca v žalobe, resp. v čiastočnom späťvzatí žaloby, a to zo sumy nedoplatku na zálohových platbách za obdobie od mája do septembra 2018 vo výške 1.050 eur od 16.09.2018 (kedy sa stala splatná posledná zálohová platba) do 13.12.2018 (kedy žalovaný svoj dlh uhradil), a z nedoplatku na vyúčtovaní služieb za rok 2017 v sume 1.354,21 eura od 01.07.2018 (kedy sa stalo splatné) až do zaplatenia. V tejto súvislosti konajúci súd poznamenal, že žalobca nebol povinný vyzvať žalovaného na dodatočné splnenie jeho zákonných, či zmluvných povinností, ani mu poskytovať dodatočnú lehotu na ich realizáciu, nakoľko záväzok uhrádzať zálohové platby, či nedoplatok na ročnom vyúčtovaní v stanovených lehotách vyplývala žalovanému priamo zo , ako i z ustanovení zmluvy o výkone správy.

10. Pokiaľ išlo o vzájomnú žalobu žalovaného, konkrétne v časti, ktorou sa domáhal voči žalobcovi predloženia ďalších (iných) daňových dokladov podľa a opravy ročných vyúčtovaní služieb o DPH, túto konajúci súd vyhodnotil za nedôvodnú, majúc súčasne za to, že žalovaný formuloval žalobný návrh tak, že tento nebol vykonateľný; ukladal totiž žalobcovi povinnosť, ktorej splnenie nezáviselo len od jeho vôle, ale aj od vôle tretích strán (dodávateľov energií, služieb a tovarov), a

to povinnosť zabezpečiť od nich daňové doklady (faktúry). Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca ako správca môže konať len to, čo mu ukladajú právne predpisy, zmluva o výkone správy alebo k čomu ho zaviažu vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním na schôdzi vlastníkov alebo v rámci písomného hlasovania; žalovaný ako jeden z mnohých vlastníkov tak nebol oprávnený ukladať žalobcovi žiadne pokyny mimo zákonného rámca. Pokiaľ išlo o hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 13.12.2018 toto sa týkalo len fakturácie stavebných prác smerom do budúcnosti. Žalobca teda nedisponoval zmluvným základom na to, aby od dodávateľov energií, služieb a tovarov mohol žiadať to, čo v rámci vzájomnej žaloby požadoval žalovaný; v tomto smere vyjadril konajúci súd domnienku, že žalobca by zrejme musel uzavrieť i nové zmluvy s dodávateľmi služieb, k čomu by ho opäť museli zaviazať vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z oboch stanovísk Finančného riaditeľstva SR predložených v konaní vyplýva, že prípadný prenos daňovej povinnosti si vlastník - platiteľ DPH musí najskôr ošetriť s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí potom uložia správcovi zodpovedajúcu povinnosť v rámci hlasovania a správca sa následne musí dohodnúť s dodávateľmi energií, služieb a tovarov; iný spôsob riešenia tejto situácie neexistuje. Naviac, stotožniac sa s mienkou žalobcu, konajúci súd hodnotil požiadavky žalovaného za právne a fakticky v praktickom živote nerealizovateľné, pretože samotné rozúčtovanie nákladov medzi vlastníkov robí správca, zatiaľ čo dodanie energií, služieb a tovarov zabezpečujú a účtujú správcovi (ako zástupcovi všetkých vlastníkov) jednotliví dodávatelia. Dodávatelia by tak podľa neho museli vykonávať aj rozúčtovanie nákladov medzi všetkých vlastníkov (čo by poprelo význam správcu bytového domu), alebo by sa museli spoliehať na rozúčtovanie nákladov predložené správcom, čo je len ťažko predstaviteľné. V tomto smere bolo otázne i to, či by žalovaným žiadaná „príloha“ k faktúre spĺňala náležitosti v zmysle .

11. Pokiaľ žalovaný v rámci vzájomnej žaloby žiadal od žalobcu zaplatenie sumy 1.990,85 eura konajúci súd zdôraznil, že tento svoj nárok dostatočne skutkovo nevymedzil, a preto mu nebolo zrejmé, čoho sa vlastne domáhal a či išlo o nárok na náhradu škody alebo o iný zákonný alebo zmluvný nárok. V situácii, keď by žalovaný mienil uplatniť voči žalobcovi nárok na náhradu škody, nepreukázal pritom porušenie povinnosti žalobcu, ani z toho prameniaci vznik škody na jeho strane (na strane žalovaného); preto i v tejto časti vyhodnotil súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú.

12. A napokon, za neopodstatnenú vyhodnotil konajúci súd i časť vzájomnej žaloby, ktorou žalovaný žiadal uložiť žalobcovi povinnosť zriadiť bankový účet vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj povinnosť previesť na tento účet všetky finančné prostriedky bytového domu. Uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že bankový účet č. J. nepatrí vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktoré tvrdenie žalobca poprel, uvádzajúc súčasne, že tento účet zriadil v súlade s Konajúci súd naviac vyjadril pochybnosti o tom, či žalovanému v banke skutočne potvrdili, že majiteľom tohto účtu je žalobca, a nie vlastníci bytov a nebytových priestorov, keďže tento údaj podlieha ochrane bankového tajomstva.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to tak v konaní o žalobe, ako aj v konaní o vzájomnej žalobe. Súd prvej inštancie zohľadnil i procesné zavinenie žalovaného v časti zastavenia konania o zaplatenie sumy 1.050 eur, nakoľko žalovaný zaplatil túto sumu žalobcovi až po podaní žaloby (dňa 13.12.2018), a teda žalobca podal žalobu v tejto časti dôvodne.

14. Proti výrokom I., III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. S poukazom na požiadavku uvedenú v podaní zo dňa 10.07.2020, konajúcemu súdu vytýkal, že v spore nepostupoval podľa druhej hlavy prvého oddielu Predmetný spor, týkajúci sa spôsobu plnenia zo zmluvy o výkone správy, treba totiž považovať za spor medzi správcom a vlastníkom nebytového priestoru ako spotrebiteľom, v ktorom výška plnenia predstavuje len technickú záležitosť. V tejto súvislosti žalovaný konajúcemu súdu zároveň vytkol, že sa nezaoberal jeho tvrdením, že podpis žalobcu a pripojená pečiatka na zmluve o výkone správy boli opatrené až dodatočne a pochádzali z iného obdobia, a teda sa nezaoberal jeho tvrdeniami o podozrení z falšovania dokladov; zároveň bol toho názoru, že bezdôvodne obhajoval záujmy žalobcu, keďže mu priznával samé práva, kým jemu ukladal len povinnosti, bez nároku na také plnenie, ktoré je pre vlastníka efektívne, z čoho žalovaný vyvodil, že zákonný sudca bol počas jeho pôsobenia v spore prinajmenšom zaujatý. Pokiaľ išlo o jeho požiadavku na úpravu faktúr, táto nebola

podľa mienky žalovaného v rozpore so záujmom ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestoroch, čo malo preukazovať i hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 13.12.2018. Žalobca ako správca mal konať v prospech žalovaného a realizovať jeho pokyny a až pokiaľ by jeho požiadavky prekročili zákonné alebo zmluvné právomoci, mal túto skutočnosť oznámiť. Samotnú požiadavku zabezpečenia zúčtovateľných dokladov žalovaný nepovažoval za nemožnú, keďže žalobca mal len inštruovať dodávateľov služieb, aby fakturácie spĺňali predpísané náležitosti; zaväzovanie tretích strán je pritom bežnosťou činnosťou správcu. V tejto súvislosti vyslovil konajúci súd podľa mienky žalovaného i špekulatívny názor, že ak by aj žalobca doklady ním žiadané od dodávateľov zabezpečil, tieto by nemuseli postačovať finančnej správe, ktorá okolnosť však s vecou samou nesúvisela. Žalovaný zdôraznil, že vo svojom podaní, ktorým špecifikoval obsahové náležitosti dokladov, netrval na ich presnom formáte, keď tento uviedol až na výslovnú žiadosť konajúceho súdu. V tomto smere pritom vzniesol požiadavku na vykonanie dôkazu - vypočutie znalca, ktorý dôkaz však konajúci súd odmietol vykonať.

15. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že konajúci súd bez dôkazu konštatoval, že náklady na požadované rozúčtovanie služieb by prevýšili jeho úsporu DPH, že tieto by znášali všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov a že v takom prípade by musel žalobca uzatvárať s dodávateľmi služieb nové zmluvy, po predchádzajúcom hlasovaní vlastníkov, čo sa však nezakladalo na pravde. Nesprávne bolo podľa mienky žalovaného i hodnotenie vybavenia reklamácie ročných vyúčtovaní služieb zo strany konajúceho súdu, keď za splnenie tejto povinnosti považoval len vágne vyjadrenia žalobcu v tomto smere.

16. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením konajúceho súdu, že vzájomnú žalobu dostatočne skutkovo nevymedzil, keď z jeho podaní bolo zrejmé, že išlo o náhradu škody, pričom pod termínom škoda mal na mysli zmarenú DPH, o ktorú ho žalobca pripravil nerešpektovaním oprávnenej požiadavky na predloženie dokladov spôsobilých na zaúčtovanie DPH na vstupe.

17. Pokiaľ išlo o nárok týkajúci sa účtu bytového domu, žalovaný zdôraznil, že žalobca v skutočnosti nepoprel, že by išlo o účet vedený na jeho meno, keďže len tvrdil, že tento zriadil v súlade so , čo je podľa neho rozdiel; komu patrí bankový účet pritom nemožno považovať za bankové tajomstvo, nakoľko túto informáciu mu poskytol samotný úradník pracujúci v banke. Na jeho doplňujúcu otázku, či je ako majiteľ účtu vedený žalobca mu síce bankový úradník nemohol odpovedať, avšak dalo sa to vyčítať z jeho tváre. Na uvedenom základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo sám rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietne a jeho vzájomnej žalobe vyhovie.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že konajúci súd vykonal všetky potrebné dôkazy na ustálenie skutkového stavu, tento riadne zistil, pričom následne ho i správne posúdil po právnej stránke, a preto sa s odôvodnením napadnutého rozsudku plne stotožnil, a to aj pokiaľ išlo o vzájomnú žalobu žalovaného, ktorú konajúci súd vyhodnotil za nedôvodnú. Žalobca osobitne zdôraznil, že dodávatelia služieb mu predkladajú faktúry, ktoré spĺňajú všetky zákonné náležitosti, tieto následne spracuje a na ich základe vypracuje vyúčtovanie nákladov služieb pre jednotlivé byty a nebytové priestory. pritom striktne stanovuje obsahové náležitosti daňových dokladov a neupravuje možnosť rozpočítania časti DPH na jednotlivých vlastníkov, ktorí sú platcami DPH tak, aby také rozpočítanie bolo ako príloha k faktúre dokladom uplatniteľným pri odpočte DPH zo strany žalovaného. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že zabezpečenie faktúr od dodávateľov služieb môže byť pre správcu objektívne nesplniteľné a tento sa môže dostať do patovej situácie, keď žiaden z poskytovateľov služieb (elektrickej energie, TUV a iných médií) nebude mať v konečnom dôsledku záujem tieto služby do bytového domu dodávať.

19. Žalobca sa nestotožnil s námietkou žalovaného o prípadnej zaujatosti konajúceho súdu. Mal za to, že v konaní hájil práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v mene a na účet ktorých ako správca plnil len svoje zákonné a zmluvné povinnosti, čo zahŕňalo i vymáhanie nedoplatkov z ročného vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, a nenamietal to napokon ani samotný žalovaný, že to bol on, ktorý si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo , t.j. povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania nákladov, a to bez ohľadu na to, či by tento pozostával i z DPH alebo nie. Za nedôvodný považoval poukaz žalovaného na zápisnicu o hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 13.12.2018, keďže toto sa týkalo len stavebných prác a zaväzovalo ho len do budúcna, t.j. nie spätne, čo napokon vyplývalo i

zo stanoviska Finančného riaditeľstva SR, na ktoré sa žalovaný sám odvolával; schôdza vlastníkov pritom predstavovala jeden zo spôsobov komunikácie vlastníka so správcom a ukladania mu prípadných pokynov v zmysle

20. Žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o jeho postavení spotrebiteľa, a tým slabšej strany v spore. Žalovaný je totiž podnikateľom, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, pričom oproti nemu vystupujú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých žalobca len zastupuje ako správca, a to na základe platne uzavretej zmluvy o výkone správy, na ktorej sa nachádzal jeho vlastný podpis. Na uvedenom základe žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III., IV. a V., prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je, keď súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, tento správne ustálil a následne i po právnej stránke posúdil. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2022 ( v spojení s ).

22. Odvolací súd v prvom rade udáva, že sa stotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného, že v danej veci išlo o spor majúci spotrebiteľský charakter ( ). V tomto smere poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie vo veci sp. zn. ), podľa ktorej zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle predstavuje svojim charakterom spotrebiteľskú zmluvu. V zmluve o výkone správy sú totiž upravené najmä vzájomné práva a povinnosti správcu (tu žalobca) a vlastníkov bytov a nebytových priestorov (tu žalovaný) v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, ako i práva a povinnosti týkajúce sa vyúčtovania nákladov služieb spojených s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Je pritom irelevantné, či žalovaný v súvislosti s nebytovým priestorom vykonával podnikateľskú činnosť, keď podľa právneho názoru prijatého veľkým senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , ak právny poriadok počíta so vstupom osoby so statusom spotrebiteľa do právneho vzťahu, ktorého stranou, okrem neho a dodávateľa (poskytovateľa určitej služby stojaceho na opačnej strane než spotrebiteľ), môžu byť ďalšie osoby, a to také, spadajúce pod zákonnú definíciu spotrebiteľa, avšak i tie, ktoré pod ňu naopak nespadajú, a tiež možné kombinácie jedného i druhého typu osôb, treba preferovať interpretáciu, ktorá nepochybne vztiahne vyšší štandard ochrany spotrebiteľa aj na osoby definične pod pojmové vymedzenie spotrebiteľa nespadajú. Preto pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia i na zmluvy o výkone správy podľa uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorými sú fyzické, ako aj právnické osoby. So zreteľom na uvedené, keď žalobca nepochybne spĺňa pojmové znaky dodávateľa ( ) a žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru, s ktorým žalobca ako dodávateľ uzatvoril zmluvu o výkone správy, treba spor o plnenie, majúce základ v zmluve o výkone správy, považovať za spor spotrebiteľský. Uvedené možno pritom aplikovať i na vzájomnú žalobu žalovaného, ktorá vychádza tiež zo zmluvy o výkone správy.

23. Pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý prejednávaný spor neposúdil ako spor spotrebiteľský, však nemal vplyv na vecnú správnosť samotného rozsudku; hodno pritom podotknúť, že žalovaný v tomto smere ani nešpecifikoval konkrétne porušenie jeho procesných práv ako slabšej strany - spotrebiteľa konajúcim súdom. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, konajúci súd správne konštatoval, že vzhľadom na ustanovenia zmluvy o výkone správy, na základe ktorej vykonával žalobca funkciu správcu bytového domu, v ktorom sa nachádza i nebytový priestor patriaci žalovanému, bol oprávnený a zároveň povinný vo vlastnom mene vymáhať voči žalovanému nedoplatok vyplývajúci z ročného vyúčtovania služieb spojených s užívaním nebytového priestoru, a to v zmysle ustanovenia ; túto okolnosť napokon žalovaný v konaní nenamietal, keď namietal, že konajúci súd sa nezaoberal jeho argumentáciou spochybňujúcou tak dátum podpisu tejto zmluvy zo strany žalobcu, resp. jeho štatutárneho orgánu, ako i odtlačok jeho pečiatky. Z obsahu podania žalovaného je však zrejmé, že v ňom vyslovil len podozrenie na sfalšovanie zmluvy o výkone správy, resp. na antidatovanie podpisu tejto zmluvy, ktoré žalobca výslovne poprel, majúc za to, že zmluvu o výkone správy riadne podpísal v deň jej uzavretia, pripojac k podpisu i v tom čase

ním používaný odtlačok pečiatky, čo malo vyplývať z ním predloženej zmluvy. V ďalšom priebehu konania žalovaný tieto skutočnosti nenamietal, resp. sa k nim nijakým spôsobom nevyjadril, pričom i sám označoval žalobcu za správcu bytového domu; nebol preto dôvod, aby sa konajúci súd k týmto prvotným tvrdeniam žalovaného, ktoré žalobca sporoval, bližšie vyjadroval, príp. ich urobil predmetom dokazovania, naviac, pokiaľ to sám žalovaný nenavrhol. V tomto smere pritom žalovaný súdu prvej inštancie nedôvodne vytýkal, že nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom znalca, keďže taký návrh žalovaný v konaní neuplatnil a tento nevyplýva ani z jeho podania zo dňa 10.07.2020. V ňom totiž žalovaný len ozrejmil, že pokiaľ vec dostatočne zreteľne neobjasnil, navrhuje vypočutie znalca „daňového a účtovného práva“, prípadne „oslovenie priamo finančnej správy“; jeho podanie tak nepredstavuje spôsobilý návrh na vykonanie dokazovania vo vzťahu ku konkrétnym sporným skutočnostiam. Z obsahu súdneho spisu pritom nevyplýva žiadne také správanie vec prejednávajúceho zákonného sudcu, z ktorého by bolo možné vyvodiť a následne konštatovať jeho prípadnú zaujatosť. Napokon, také konkrétne správanie nešpecifikoval v odvolaní ani samotný žalovaný; v ňom totiž vyjadril len svoje pocity o „bezdôvodnom obhajovaní záujmov žalobcu“, ktoré vyvodil z toho, že mu konajúci súd priznal práva (zrejme uplatnené žalobou) a jemu ako žalovanému uložil povinnosti. Je pritom prirodzené, že pokiaľ konajúci súd po vykonaní dokazovania, jeho zhodnotení a právnom posúdení veci dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu, viazaný žalobným návrhom musel pristúpiť k uloženiu navrhovanej povinnosti žalovanému; táto skutočnosť však bez ďalšieho nezakladá jeho zaujatosť.

24. Odvolací súd ďalej udáva, že z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že tento okrem námietky týkajúcej sa zmluvy o výkone správy, nenamietal nesprávnosť skutkových zistení, ani následného právneho posúdenia veci konajúcim súdom ohľadne dôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním nebytového priestoru za rok 2017, ako i odmeny správcu, v sume celkom 1.453,79 eura spolu s uplatneným príslušenstvom. Primárne sa totiž zameral na dôvody, na základe ktorých konajúci súd zamietol jeho vzájomnú žalobu ako neopodstatnenú.

25. Preskúmaním súdneho spisu, s ohľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento zamietol vzájomnú žalobu žalovaného. Odvolací súd udáva, že je nepochybné, že žalobcovi ako správcovi bytového domu možno ukladať len také povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení , ako i tie, na ktorých sa uznesú (dohodnú) príslušnou väčšinou vlastníci bytov a nebytových priestorov, a teda nielen žalovaný ako jeden vlastník konkrétneho nebytového priestoru v podiele o veľkosti 1/2. Žalovaným uplatnená požiadavka týkajúca sa spôsobu fakturácie a opravy vyúčtovania nákladov súvisiacich s užívaním nebytového priestoru, tak, aby si na ich základe mohol následne zúčtovať DPH pritom nevyplývala zo žiadneho ustanovenia citovaného , ani z rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvolával na zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 13.12.2018, z jej obsahu vyplýva, že prítomní vlastníci súhlasili, aby žalovaný (t.j. nie žalobca) požiadal firmy vykonávajúce stavebné práce v dome o predkladanie faktúr, a to samostatne na jeho nebytový priestor a samostatne pre ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov; netýkal sa teda predkladania faktúr vo väzbe na ročné vyúčtovanie nákladov služieb. Uvedený súhlas (pokiaľ udelený správcovi), korešpondoval s obsahom stanoviska Finančného riaditeľstva SR k fakturácii stavebných, a nie iných prác, prípadne dodávok iných služieb, pre správcov bytových domov po 01.01.2016 (č.l. 70 a nasl.); predmetné stanovisko si žalovaný zrejme nesprávne vyložil i ako vzťahujúce sa k vyúčtovaniu nákladov za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov. V nadväznosti na vykonané dokazovanie, zohľadniac i závery schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 13.12.2018 potom nemohol žalobca porušiť povinnosť, ktorá mu nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu, a napokon ani z rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a ktorá mala následne vyústiť do vzniku žalovaným uplatňovanej škody v sume 1.990,85 eura (viď podanie na č.l. 167). Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom konajúceho súdu, že vo vzťahu k tejto požiadavke na náhradu škody žalovaný nepreukázal tvrdené porušenie povinnosti zo strany žalobcu, vznik škody, ktorú naviac sám označil ako „odhadovanú“, a napokon ani príčinnú súvislosť medzi týmito atribútmi, ktoré patria k základným predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti za škodu. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď vzájomnú žalobu žalovaného v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

26. A napokon, správne ako neopodstatnenú, vyhodnotil súd prvej inštancie i vzájomnú žalobu žalovaného týkajúcu sa uloženia povinnosti žalobcovi zriadiť bankový účet vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorej dôvodnosť žalovaný vyvodil z tvrdenia, že účet,

na ktorý žalobca žiadal poukazovať platby súvisiace so správou bytového domu, nepatrí vlastníkom bytového domu, ale samotnému žalobcovi. Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva, že žalobca sporoval predmetné tvrdenia žalovaného argumentujúc, že ním označený bankový účet (O. J.) spĺňa požiadavky stanovené ustanovením Žalovaný, hoci sa odvolával na výsledky šetrenia v Q., I..J.., svoje tvrdenia ohľadne vlastníctva bankového účtu - J.XXXXXXXXXXX, nijako a ničím nepreukázal, a preto tieto ostali len v rovine jeho nepodložených tvrdení; ako nositeľ dôkazného bremena teda žalovaný nepreukázal, že tento účet bol zriadený ako účet patriaci správcovi, a nie ako účet bytového domu. Napokon jeho tvrdenia vyvracia dôkaz založený v súdnom spise, a to výpočtový list na úhradu zálohových platieb spojených s užívaním priestoru (č.l. 36), na ktorom je bankový účet J. označený ako domový účet, t.j. účet, ktorý nepatrí žalobcovi ako správcovi.

27. S poukazom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou možno uzavrieť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch vo veci samej, rovnako ako vo výrokoch o náhrade trov konania, ktorých vadnosť vyvodzoval len z nesprávneho rozhodnutia konajúceho súdu o žalobe a vzájomnej žalobe. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutých častí rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., III., IV. a V. ako vecne správny v zmysle potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, plný nárok na ich náhradu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).