Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/412/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: K. V., nar. XX. X. XXXX, bytom C., F. XX/X, zastúpeného JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom so sídlom Žilina, Dolný Val 574/7, IČO: 42 219 191 proti odporkyni: X. N., X. XX. XXXX, bytom C., T. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Kecerová Veselá Anna, advokátka so sídlom Rajec, Námestie SNP 2/2, IČO: 37 908 928, o vydanie vecí, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. -80 zo dňa 26. 1. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni vydania hnuteľných vecí, špecifikovaných v návrhu, resp. v prípade ich neexistencie alebo nevydania, zaplatenia sumy 1 625,- eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou žili v spoločnej domácnosti od roku 2001 do roku 2006. V tom čase zakúpil viaceré hnuteľné veci, z ktorých po odchode zo spoločnej domácnosti mu nebolo umožnené si vziať tie, ktoré boli predmetom návrhu na ich vydanie. V priebehu konania odporkyňa vzniesla protinávrh, ktorým žiadala, aby bola určená za vlastníčku predmetných vecí, čo súd zamietol. Prvostupňový súd dospel k záveru, že predmetné veci kupovali účastníci v čase spolužitia spoločne, stali sa tak podielovými spoluvlastníkmi, pričom k vyporiadaniu spoluvlastníctva došlo po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Keďže nepreukázal výlučné vlastníctvo k veciam, súd návrh zamietol s poukazom na ust. , resp. 136 ods. 1 . O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že ich náhradu priznal odporkyni ako úspešnej v konaní vo výške 637, eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. .

Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie navrhovateľ. Zdôvodnil ho ust. , , , a , rozsudok považuje za nesprávny, nezrozumiteľný, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihnutý procesnou vadou a nesprávnym skutkovým zistením. Prvostupňovému súdu vyčítal nesprávny procesný postup v zmysle ust. , keď vzájomný návrh odporkyne bol zamietnutý. Takýto postup neumožňuje, súd ho mal v predmetnom konaní prejednať. Nesprávne závery tiež videl v tom, že prvostupňový súd považoval veci kúpené účastníkmi v čase ich spolužitia v rokoch 2001 až 2005, resp. 2006 za veci podliehajúce režimu podielového spoluvlastníctva. Nie je možné považovať za spoločné finančné prostriedky mzdu, finančné úspory, resp. dary s poukazom na spoločné

hospodárenie. Nesprávne tiež súd uviedol, že podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam účastníci zrušili vzájomnou dohodou po ukončení vzťahu v decembri 2005. Prvostupňový súd si osvojil len skutkové tvrdenia odporkyne, pričom o týchto v konaní nebol predložený žiadny dôkaz. Nelogické sú tiež závery o počítači, ktorý súd považoval za dar dcére odporkyne, ktorý bol zakúpený v roku 2006. Odvolateľ uviedol, že predmetný počítač kúpil v čase, keď býval u odporkyne, nakoľko to, že opustil spoločnú domácnosť koncom roka 2005, neznamenalo trvalé opustenie. S odporkyňou viackrát obnovil spolužitie, čo bolo aj v čase, keď predmetný počítač zakúpil. Poprel, že by tento mal kúpiť ako dar jej dcére. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu ako vecne správny, podľa potvrdil.

Z obsahu spisu, z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako aj z preskúmavaného rozsudku, mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vydania vecí (stolný počítač, čalúnené rozkladacie kreslo, drevená manželská posteľ, rohová jedálenská zostava TEMPO KONDELA, kombinovaná chladnička s mrazničkou GORENJE, sektorový drevený nábytok, vysávač ETA SWING), ktoré považoval za svoje výlučné vlastníctvo, keď veci zakupoval v priebehu rokov 2001 až 2005, v čase, keď žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Vlastníctvo preukazoval jednotlivými príjmovými pokladničnými dokladmi, z ktorých vyplýva, že kúpnu cenu platil on. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal výlučné vlastníctvo k predmetným veciam, ale dospel k záveru, že tieto veci boli nadobudnuté účastníkmi v čase ich spolužitia do podielového spoluvlastníctva, pričom po jeho ukončení sa účastníci dohodli na rozdelení týchto vecí. Časť hnuteľných vecí zakúpených v období spolužitia si prevzal navrhovateľ, časť vecí ostala u odporkyne. Účastníci jednotlivé veci užívali po roku 2005, takže niektoré z nich výlučne užíval navrhovateľ, niektoré odporkyňa a až po 7 rokoch sa navrhovateľ rozhodol veci žiadať od odporkyne, resp. zaplatiť ich hodnotu v prípade nevydania týchto vecí. Prvostupňový súd tiež zdôvodnil, prečo nepripustil protinávrh navrhovateľky, pričom poukázal na to, že skúmanie vlastníctva vykoná ako prejudiciálnu otázku. Z odvolania navrhovateľa vyplynulo, že prvostupňovému súdu vyčítal nesprávny procesný postup pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu, ako aj vyhodnotenie jednotlivých dôkazov (výpovede účastníkov, listinné dôkazy), na základe čoho mal dospieť k nesprávnym právnym záverom.

Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožňuje a v zmysle na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne na to nadväzujúce vydané rozhodnutie prvostupňového súdu. Pokiaľ bola namietaná procesná vada, táto nemala vplyv na konečné rozhodnutie prvostupňového súdu a navyše takýto procesný postup sa navrhovateľa na jeho právach nijakým spôsobom nedotkol, jeho práva porušené neboli a voči nesprávnemu procesnému postupu súdu sa odporkyňa neodvolala. Pokiaľ prvostupňový súd hodnotil výpovede účastníkov, vychádzal z celkovej situácie, teda z toho, že účastníci žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili, spoločne nakupovali veci (čo navrhovateľ nevyvrátil), ako aj z toho, že po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľ sa rozhodol žiadať veci po uplynutí doby 8 rokov. Prvostupňový súd logickým spôsobom v odôvodnení rozsudku (v zmysle ust. ) vysvetlil svoje myšlienkové postupy pri hodnotení jednotlivých dôkazov a dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu právnych záverov. Z tých dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol úspešný v odvolacom konaní a odporkyňa si trovy neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.