Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-412-2015.pdf
PDF · 72.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/412/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: K. V., nar. XX. X. XXXX, bytom C., F. XX/X, zastúpeného JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom so sídlom Žilina, Dolný Val 574/7, IČO: 42 219 191 proti odporkyni: X. N., X. XX. XXXX, bytom C., T. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Kecerová Veselá Anna, advokátka so sídlom Rajec, Námestie SNP 2/2, IČO: 37 908 928, o vydanie vecí, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/63/2013-80 zo dňa 26. 1. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni vydania hnuteľných vecí, špecifikovaných v návrhu, resp. v prípade ich neexistencie alebo nevydania, zaplatenia sumy 1 625,- eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou žili v spoločnej domácnosti od roku 2001 do roku 2006. V tom čase zakúpil viaceré hnuteľné veci, z ktorých po odchode zo spoločnej domácnosti mu nebolo umožnené si vziať tie, ktoré boli predmetom návrhu na ich vydanie. V priebehu konania odporkyňa vzniesla protinávrh, ktorým žiadala, aby bola určená za vlastníčku predmetných vecí, čo súd zamietol. Prvostupňový súd dospel k záveru, že predmetné veci kupovali účastníci v čase spolužitia spoločne, stali sa tak podielovými spoluvlastníkmi, pričom k vyporiadaniu spoluvlastníctva došlo po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Keďže nepreukázal výlučné vlastníctvo k veciam, súd návrh zamietol s poukazom na ust. § 126, resp. 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal odporkyni ako úspešnej v konaní vo výške 637,84 eur, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie navrhovateľ. Zdôvodnil ho ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p., rozsudok považuje za nesprávny, nezrozumiteľný, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihnutý procesnou vadou a nesprávnym skutkovým zistením. Prvostupňovému súdu vyčítal nesprávny procesný postup v zmysle ust. § 97 ods. 1 O.s.p., keď vzájomný návrh odporkyne bol zamietnutý. Takýto postup Občiansky súdny poriadok neumožňuje, súd ho mal v predmetnom konaní prejednať. Nesprávne závery tiež videl v tom, že prvostupňový súd považoval veci kúpené účastníkmi v čase ich spolužitia v rokoch 2001 až 2005, resp. 2006 za veci podliehajúce režimu podielového spoluvlastníctva. Nie je možné považovať za spoločné finančné prostriedky mzdu, finančné úspory, resp. dary s poukazom na spoločné
hospodárenie. Nesprávne tiež súd uviedol, že podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam účastníci zrušili vzájomnou dohodou po ukončení vzťahu v decembri 2005. Prvostupňový súd si osvojil len skutkové tvrdenia odporkyne, pričom o týchto v konaní nebol predložený žiadny dôkaz. Nelogické sú tiež závery o počítači, ktorý súd považoval za dar dcére odporkyne, ktorý bol zakúpený v roku 2006. Odvolateľ uviedol, že predmetný počítač kúpil v čase, keď býval u odporkyne, nakoľko to, že opustil spoločnú domácnosť koncom roka 2005, neznamenalo trvalé opustenie. S odporkyňou viackrát obnovil spolužitie, čo bolo aj v čase, keď predmetný počítač zakúpil. Poprel, že by tento mal kúpiť ako dar jej dcére. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Z obsahu spisu, z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako aj z preskúmavaného rozsudku, mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vydania vecí (stolný počítač, čalúnené rozkladacie kreslo, drevená manželská posteľ, rohová jedálenská zostava TEMPO KONDELA, kombinovaná chladnička s mrazničkou GORENJE, sektorový drevený nábytok, vysávač ETA SWING), ktoré považoval za svoje výlučné vlastníctvo, keď veci zakupoval v priebehu rokov 2001 až 2005, v čase, keď žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou. Vlastníctvo preukazoval jednotlivými príjmovými pokladničnými dokladmi, z ktorých vyplýva, že kúpnu cenu platil on. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal výlučné vlastníctvo k predmetným veciam, ale dospel k záveru, že tieto veci boli nadobudnuté účastníkmi v čase ich spolužitia do podielového spoluvlastníctva, pričom po jeho ukončení sa účastníci dohodli na rozdelení týchto vecí. Časť hnuteľných vecí zakúpených v období spolužitia si prevzal navrhovateľ, časť vecí ostala u odporkyne. Účastníci jednotlivé veci užívali po roku 2005, takže niektoré z nich výlučne užíval navrhovateľ, niektoré odporkyňa a až po 7 rokoch sa navrhovateľ rozhodol veci žiadať od odporkyne, resp. zaplatiť ich hodnotu v prípade nevydania týchto vecí. Prvostupňový súd tiež zdôvodnil, prečo nepripustil protinávrh navrhovateľky, pričom poukázal na to, že skúmanie vlastníctva vykoná ako prejudiciálnu otázku. Z odvolania navrhovateľa vyplynulo, že prvostupňovému súdu vyčítal nesprávny procesný postup pri rozhodovaní o vzájomnom návrhu, ako aj vyhodnotenie jednotlivých dôkazov (výpovede účastníkov, listinné dôkazy), na základe čoho mal dospieť k nesprávnym právnym záverom.
Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku plne stotožňuje a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne na to nadväzujúce vydané rozhodnutie prvostupňového súdu. Pokiaľ bola namietaná procesná vada, táto nemala vplyv na konečné rozhodnutie prvostupňového súdu a navyše takýto procesný postup sa navrhovateľa na jeho právach nijakým spôsobom nedotkol, jeho práva porušené neboli a voči nesprávnemu procesnému postupu súdu sa odporkyňa neodvolala. Pokiaľ prvostupňový súd hodnotil výpovede účastníkov, vychádzal z celkovej situácie, teda z toho, že účastníci žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili, spoločne nakupovali veci (čo navrhovateľ nevyvrátil), ako aj z toho, že po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľ sa rozhodol žiadať veci po uplynutí doby 8 rokov. Prvostupňový súd logickým spôsobom v odôvodnení rozsudku (v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.) vysvetlil svoje myšlienkové postupy pri hodnotení jednotlivých dôkazov a dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu právnych záverov. Z tých dôvodov potom odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol úspešný v odvolacom konaní a odporkyňa si trovy neuplatnila.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.