Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-204-2015.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/204/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: Z. Pichler, nar. XX.X.XXXX, S. 6, H., toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice okolie, v konaní o zaplatenie 3.266,04 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi 3.266,04 eur spolu s úrokom z omeškania, a to úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11.12.2010 do 13.11.2011 vo výške 24,30 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3.266,04 eur od 14.11.2011 do zaplatenia a n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy konania vo výške 195,50 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 309,54 eur, a to všetko na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s., č. účtu: 0630176844/0900, VS: 447084693, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3.266,04 eur s prísl. a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel dňa 13.7.2006 s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. 0447084693. Navrhovateľ si touto žalobou uplatnil 68 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 3.266,04 eur s príslušenstvom. Zároveň navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd vydal vo veci dňa 18.2.2014 platobný rozkaz, č. k. 43Ro/564/2013-29, ktorý však zrušil uznesením zo dňa 18.2.2015, č. k. 43Ro/564/2013-40, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Pobyt odporcu sa po dôslednom šetrení nepodarilo zistiť, preto podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) mu bola ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní, ktorá v tomto konaní súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 16.9.2015, ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť navrhovateľa na pojednávaní nariadenom na deň 17.9.2015 a žiadal, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporných strán.
V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p., súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a opatrovníčky odporcu.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to Zmluvou o splátkovom úvere č. 0447084693, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej
sporiteľne a.s., Oznámením o postúpení pohľadávky, Výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, Zmluvou o postúpení pohľadávok, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Pokusom o zmier, Platobným rozkazom, vykonaným šetrením o pobyte odporcu, Uznesením o zrušení platobného rozkazu ako aj ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:
Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzavreli dňa 13.7.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXXX o splátkovom úvere (ďalej len Zmluva), na základe ktorého právny predchodca navrhovateľa požičal odporcovi sumu 3.319,39 eur (100.000 Sk), ktorú mal odporca splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 48,03 eur (1.447 Sk). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.9.2011 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa spol. Slovenská sporiteľňa a.s. na navrhovateľa. Keďže ale odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Navrhovateľ si žalobou uplatnil 68 neuhradených splátok úveru splatných od 10.12.2010 do 10.7.2016 v celkovej výške 3.266,04 eur. Pričom splátky pôvodne splatné od 20.11.2011 do 10.7.2016 sa stali splatnými dňa 13.11.2011, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z uvedených jednotlivých splátok si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie 11.12.2010 - 13.11.2011 vyčíslený vo výške 24,30 eur a taktiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z celej dlžnej sumy (3.266,04 eur) od 14.11.2011 do zaplatenia.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.
Podľa ust. § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 (vychádzajúc z príslušných prechodných ustanovení) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami k uzavretiu zmluvy o úvere. Keďže odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, mal súd za to, že nárok navrhovateľa je dôvodný, preto zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej istiny spolu s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nakoľko sa odporca dostal s úhradou predmetnej istiny do omeškania a navrhovateľ si uplatnil zákonné úroky z omeškania, súd mu ich priznal v súlade s nariadením, v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
V tomto konaní bola základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, určená hodnotou záväzku pri začatí poskytovania právnej služby - 3.266,04 eur a teda základná sadzba tarifnej odmeny je 121,17 eur (41,49 eur + 8 x 9,96 eura = 121,17 eur).
Preto úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania vo výške 505,04 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 195,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 309,54 eura, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd), pričom za jeden úkon 121,17 eur + režijný paušál 7,81 eur + DPH vo výške 20 %, spolu 154,77 eur.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.