Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-128-2022.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Subarea
3Co/128/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore navrhovateľa: S. Y., G. XX, Č., zastúpeného advokátom M.. A. A., W. XX, N., proti povinnému: O. C., Z. XX, O., A. C. XX, N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.02.2022, č.k. 41C/3/2022-23, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Povinnému nepriznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým povinnému uložil povinnosť, aby sa na určenú vzdialenosť, minimálne na 15 metrov nepribližoval k navrhovateľovi, s výnimkou priblíženia v konaniach vedených pred súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní (výrok I.), povinného poučil, že ako žalobca môže podať voči navrhovateľovi ako žalovanému žalobu o zrušenie zákazu približovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s tým, že ak bude táto žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bude konanie o tejto žalobe zastavené, neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené bez časového obmedzenia bude naďalej trvať (výrok II.) a navrhovateľovi priznal voči povinnému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 10.02.2022 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal povinnému približovať sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Dôvodil, že býva v obci Č., ktorú povinný nepravidelne navštevuje, pričom v minulosti ho viackrát fyzicky napadol, čo malo vyplývať z oznámení podaných na polícii v O.. Proti jednému z verbálnych útokov sa navrhovateľ bránil i pred Okresným súdom v Pezinku, v ktorom bol povinný zaviazaný na ospravedlnenie za nepravdivé ohováranie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX P. XX:XX hod. zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo zn. Z. Z. S. Č., pred predajňou Y., pričom čakajúc na svoju kamarátku p. O. Z. k jeho vozidlu nečakane pristúpil povinný, otvoril dvere vodiča a začal mu vulgárne nadávať a vyhrážať sa, že ho zlikviduje a zabije. Navrhovateľ trval na tom, aby povinný prestal a odišiel, avšak tento ho chytil pod krk a začal škrtiť, pričom ho rukou búchal v smere od hlavy, uší a sánky. Keďže navrhovateľ nemal vo veku 91 rokov silu sa brániť, pribehli k nemu p. I. G.F. a neskôr i p. O.F. Z., ktorí povinnému dohovárali, aby ho pustil, čo napokon tento i spravil. Navrhovateľ bol po predmetnom incidente vo veľmi zlom psychickom a fyzickom stave, nemohol sa nadýchnuť, a preto sa dopravil do prevádzky jeho synovca L. Y., ktorý zavolal záchranku a tá ho previezla do nemocnice v A., kde podstúpil viaceré vyšetrenia. Následne podal trestné oznámenie, o ktorom už bolo rozhodnuté a vec bola postúpená na priestupkové oddelenie Okresného úradu Pezinok. Navrhovateľ pociťoval z povinného strach a mal obavu o svoj život, keďže tento ho už viac krát napadol.
3. Súd prvej inštancie zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, Č.:P.-XXX/MD-A.-XXXX, zistil, že navrhovateľ podal na povinného trestné oznámenie z dôvodu obavy o svoj život a zdravie, v ktorom poukázal na jeho agresívne správanie a vyhrážky. Poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, Obvodné oddelenie PZ Modra, uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, Č.:P.- XXX/MD-A.-XXXX, po dôkladnom preskúmaní vyšetrovacieho spisu vyslovil záver, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu „výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) a d) Trestného zákona, ani prečinu „nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) a d) Trestného zákona, keď vyhrážky povinného nedosiahli potrebný stupeň intenzity tak ako mal na zreteli zákonodarca v ustanovení § 360 Trestného zákona. I napriek tomu, že sa povinný nedopustil trestného činu výtržníctva a nebezpečného vyhrážania, mohol svojím konaním naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 327/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a preto vec odovzdal na prejednanie priestupku Okresnému úradu Pezinok, odbor všeobecnej vnútornej správy.
4. Konajúci súd z lekárskej správy - nález X. D. N., D. Z.. Y. V. O., V. XX, ambulancia centrálneho príjmu chirurgie zistil, že navrhovateľ bol dňa 16.03.2021 ošetrený z dôvodu napadnutia, bol škrtený, minútu kontinuálne, pričom odvtedy udával zmenu hlasu, bolesti v krku a bolesť pri prehĺtaní.
5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami (listinnými dôkazmi) konštatoval, že zo správania povinného vyplýva potreba nariadenia zákazu približovania sa k navrhovateľovi na vzdialenosť nie menšiu ako 15 metrov, nakoľko z jeho doterajšieho chovania nie je vylúčené, že v tomto bude pokračovať v budúcnosti, čím môže ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľa. Navrhovateľ teda osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a povinným, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Na uvedenom základe, za súčasnej aplikácie § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h), § 328 ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 2, § 336 ods. 1 veta prvá, § 337 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), konajúci súd nariadil neodkladné opatrenie v znení požadovanom navrhovateľom.
6. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že navrhovateľ mal v konaní plný úspech.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Uviedol, že skutok, tak ako ho opísal navrhovateľ, je založený na klamstvách, tento sa nestal, pričom za jeho spáchanie nebol ani priestupkovo riešený; osobitne v tejto súvislosti poukázal na to, že incident sa mal stať dňa 16.03.2021 pred potravinami Y., avšak pred nimi sa nedá parkovať, nakoľko sú tam umiestnené betónové zábrany, pri incidente bolo prítomných asi desať svedkov, pričom navrhovateľ z nich označil len dvoch. Hoci sa mal skutok stať o 10.00 hod., navrhovateľ bol podľa lekárskej správy ošetrený až o 13.00 hod., pričom i napriek tomu, že praktický lekár ordinoval len cca 200 metrov od predajne s potravinami, nerozumel tomu, prečo ho mala odviesť privolaná záchranná služba. Na základe uvedeného vyslovil povinný podozrenie z podvodu, keď k tvrdenému ublíženiu na zdraví navrhovateľa malo dôjsť až s odstupom niekoľkých hodín. V tejto súvislosti podotkol, že ani navrhovateľom predložená lekárska správa nijako nepreukazovala, že opísané zranenia spôsobil navrhovateľovi práve on, ani že mu tieto vznikli v takom rozsahu ako popisoval vo svojej výpovedi. Naviac, opísaný skutok sa stal dňa 16.03.2021, pričom súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie až dňa 23.02.2022. Pokiaľ išlo o obsah uznesenia o odstúpení veci Okresnému úradu Pezinok, k tomu sa povinný nevedel bližšie vyjadriť, nakoľko mu ho konajúci súd doručil bez okrúhlej pečiatky.
8. Záverom povinný konštatoval, že nemá nič proti tomu, aby sa k navrhovateľovi nepribližoval, pretože to v živote neurobil, s výnimkou dňa 16.03.2021, ktoré stretnutie však vyvolalo predchádzajúce konanie navrhovateľa.
9. Povinný k svojmu odvolaniu pripojil fotokópie článkov s názvom „Oprášené drámy: Expolicajtovi zohavili tvár kyselinou“, „Kyselina v tvári“ a „Bývalému policajtovi chceli vypichnúť jediné zdravé oko“.
10. Navrhovateľ sa k odvolaniu povinného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, písomne nevyjadril.
11. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.
12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
18. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. súd ho nariadi v záujme ochrany osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Jeho primárnym účelom je zabrániť násiliu, či už vo forme fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia, vrátane obťažovania, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku, tak, aby sa chránenej osobe poskytla okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená; túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
19. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako „navrhovateľ“ a „odporca“, s ktorým označením, pokiaľ išlo o „odporcu“, nemožno bezvýhradne súhlasiť; v danej veci totiž ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľ“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie zákazu priblíženia ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval stranu, proti ktorej smeroval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „povinný“, pričom ide o totožný subjekt, ktorý súd prvej inštancie označil za „odporcu“.
20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu povinného, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z obsahu odvolania povinného, dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že v danom prípade nebol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia opodstatnený.
21. Súd prvej inštancie pri úvahe o potrebe úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením vychádzal správne z tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktoré posudzoval z aspektu ich osvedčenia. Navrhovateľ odôvodňoval dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov tým, že ho povinný v minulosti viac krát fyzicky napadol a dopustil sa voči nemu i verbálnych útokov, opisujúc konkrétnejšie udalosť zo dňa 16.03.2021, pri ktorej ho mal povinný škrtiť a slovne sa mu vyhrážať; ako dôkaz preukazujúci opísané správanie povinného navrhovateľ predložil zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, Č.: P.-XXX/MD-A.-XXXX, ktorej obsah, t.j. výpoveď navrhovateľa, prevzal poverený príslušník Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku, obvodné oddelenie PZ Modra, do uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX, Č.:P.-XXX/MD-A.-XXXX, o odovzdaní trestného oznámenia navrhovateľa Okresnému úradu Pezinok, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nešlo o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z oboch listinných dôkazov pritom vyplýva, že v súvislosti s postrelením otca povinného pri poľovačke vznikli medzi navrhovateľom a povinným vzájomné nezhody už v dávnej minulosti (pred 50 rokmi), kedy povinný navrhovateľa viackrát i fyzicky napadol, pričom tieto skutky sa stali pred 20 až 30 rokmi; navrhovateľ po opísaní priebehu incidentu zo dňa 16.03.2021 o 10.00 hod. pred potravinami Y. na ulici C. S. Č., pri ktorom ho, sediac v motorovom vozidle zn. Z. Z., mal povinný chytiť pod krk a nezisteným predmetom udrieť dvakrát po hlave opakujúc, že ho zlikviduje a zabije, pričom s útokom prestal potom ako navrhovateľ stláčaním klaksóna privolal pomoc, uviedol, že z konania povinného nepociťuje dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, avšak od daného incidentu sa stretnutiu s ním vyhýba. V súvislosti s uvedenou udalosťou bol vyslúchnutý ako svedok p. I. G., ktorý nevidel fyzické napadnutie navrhovateľa povinným, len reagoval na trúbenie klaksóna vychádzajúce z motorového vozidla navrhovateľa, pri ktorom stál povinný; ako svedok vypovedala i p. O. Z., ktorá bola v čase inkriminovanej udalosti na nákupe v potravinách a spozorovala len hrozbu povinného päsťou a krv vytekajúcu z hlavy navrhovateľa. Povinný, potvrdiac vzájomné nezhody s navrhovateľom v minulosti, naposledy ústiace do jeho trestného stíhania za nebezpečné vyhrážanie v roku 2002, poprel navrhovateľom opísaný priebeh udalosti zo dňa XX.XX.XXXX P. XX.XX C.. S. P. Č.. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež predložil lekársku správu zo dňa 16.03.2021, podľa ktorej bol o 13.00 hod. prijatý do X. D. N., D. Z.. Y. V. O., na V., z dôvodu bolesti krku, ktorú pociťoval aj pri prehĺtaní, udávajúc, že bol napadnutý a škrtený; jeho stav nevyžadoval ORL intervenciu, len kľudový režim a ošetrenie hlavy v oblasti vlasov.
22. Z predložených dôkazov, ktoré siahajú do obdobia spred takmer roka pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, síce vyplýva, že medzi sporovými stranami panuje nevraživosť a nepochybne i negatívne vzájomné vzťahy, ktoré vyústili i do fyzického napadnutia navrhovateľa povinným, avšak tieto udalosti, s výnimkou incidentu zo dňa 16.03.2021, siahajú do obdobia pred cca 20 až 30 rokmi (viď výpoveď navrhovateľa), a teda z týchto dôkazov nevyplýva existencia kontinuálneho aktuálneho správania povinného voči navrhovateľovi spočívajúceho vo fyzických alebo verbálnych útokoch, resp. jeho vyhrážaní sa navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ vyvodzoval potrebu obmedzenia slobody pohybu povinného vo vzťahu k nemu na určitú vzdialenosť z jeho obavy z hrozby fyzického násilia, resp. usmrtenia, nemožno prehliadnuť, že okrem incidentu zo dňa 16.03.2021 nekonkretizoval inú udalosť sporových strán, pri ktorej by sa mal povinný dopustiť voči nemu fyzického alebo psychického násilia, pričom bezprostredne po ňom, pri podaní trestného oznámenia dňa 26.03.2021, výslovne uviedol, že z konania povinného nepociťuje dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ktoré vyhlásenie je v priamom rozpore s jeho tvrdením uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaným 10.02.2022; v ňom navrhovateľ totiž opísal strach z toho, že povinný svoje vyhrážky zo dňa 16.03.2021 naplní. Je potom prekvapivé, že navrhovateľ začal pociťovať dôvodnú obavu zo správania sa povinného, prameniacu v udalosti zo dňa 16.03.2021, takmer 11 mesiacov od tejto udalosti, hoci túto nepociťoval bezprostredne po jej vzniku, a to bez toho, aby medzičasom (t.j. od 16.03.2021) došlo medzi ním a povinným k inej konkrétnej udalosti, príp. vyhrážkam, zakladajúcim, resp. vzbudzujúcim strach o jeho osobu. Navrhovateľ tým podľa mienky odvolacieho súdu neosvedčil existujúcu obavu z bezprostredného a aktuálneho fyzického ohrozenia zo strany povinného. I keď odvolací súd pripúšťa, že v prípadoch ohrozenia telesnej a najmä duševnej integrity fyzickej osoby zo strany inej osoby ako
agresora, je náročnejšie také správanie agresora preukázať, resp. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, v postačujúcej miere, bolo v možnostiach navrhovateľa, najmä pokiaľ tento mal byť podľa jeho vlastných tvrdení povinným v minulosti viac krát fyzicky a verbálne napadnutý, v prvom rade opísať také udalosti a následne predložiť také dôkazy, ktoré by osvedčovali ním uvádzané tvrdenia, pričom tieto nemuseli zakladať trestnoprávny postih povinného.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľa, ako možnej obete konania ohrozujúceho jej duševnú, príp. telesnú integritu, tento dostatočne spoľahlivo neosvedčil dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami, ktoré by opodstatňovali vyhovenie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich tak z návrhu navrhovateľa, z odvolania povinného, ako i z obsahu súdneho spisu, dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia; preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
24. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že povinnému, ktorý mal v konaní o nariadení neodkladného opatrenia plný úspech, nepriznal proti navrhovateľovi nárok na ich náhradu, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).