Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-17-2022.pdf
PDF · 117.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B., pochádzajúce z matky B. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so sídlom Košice, Kováčska 40, a otca D. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. J. XXXXX/XE, právne zastúpeného JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom Martin, Holubyho 51, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.12.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného na mal. A. a vo výroku o dlžnom výživnom.
Mení rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na mal. C. tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. C. zo sumy 80 € mesačne na sumu 140 € od 1.9.2018 do 31.8.2022 a na sumu 160 € mesačne od 1.9.2022 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.10.2022 pre mal. C. vo výške 1.040 € je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 €, spolu s bežným výživným na mal. C. k rukám matky.
V prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok vo výroku III. potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
Matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloletú A. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne a pre maloletú C. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, od 01.09.2018.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 28P/245/2012-56 zo dňa 26.11.2012 tak, že:
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, od 01.09.2018 do 31.08.2021, a na sumu 170 Eur mesačne, od 01.09.2021 opakovane do budúcna, a pre mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 120 Eur mesačne, od 01.09.2018 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
II. dlžné výživné za obdobie od 01.09.2018 do 31.12.2021 pre mal. A. vo výške 40 Eur je otec povinný zaplatiť s najbližším splatným bežným výživným,
III. v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta,
IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba a náklady na maloleté deti sa zvýšili. Maloleté deti C. a A. v čase poslednej úpravy výživného navštevovali B. J. základnej školy, resp. materskú školu. V súčasnosti navštevujú F. J. základnej školy resp. strednú školu. Navštevujú súkromnú jazykovú školu, ako aj ďalšie platené mimoškolské aktivity. Obe deti sú zdravé a prekonávajú bežné detské ochorenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že návrh matky je dôvodný, aj keď nie tak ako matka žiadala. Základné nevyhnutné náklady, ktoré vyčíslila matka a ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky nemusia byť exaktne preukázané, tieto súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodné. Pokiaľ ide o náklady na bývanie, tie taktiež patria medzi oprávnené náklady, no doplnil, že síce samozrejme vníma potrebu matky naďalej uhrádzať hypotéku za rodinný dom, v ktorom s maloletými deťmi býva, podobne aj inkaso, poukazuje však na to, že rekonštrukciou, resp. prístavbou rodinného domu matka musela navýšiť hypotéku na terajšiu sumu a taktiež sa jej navýšilo inkaso. Dôvodom pre rekonštrukciu neboli potreby maloletých detí A. a C., ale skutočnosť, že matke pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti a rozhodla sa s rodičmi, že uskutoční prístavbu rodinného domu, aby jej mohli v starostlivosti o tieto maloleté deti pomáhať. Matke sa zvýšili výdavky tak na inkaso, ako aj na hypotéku, avšak samotní rodičia, ktorí v rodinnom dome bývajú, sa podľa matky na týchto zvýšených výdavkoch nepodieľajú. Súd prvej inštancie teda mal za to, že výdavky, ktoré predstavujú nárast hypotéky (v súčasnosti hypotéka 222,- eur oproti 188,- eur) a inkasa (v súčasnosti takmer 240,- eur oproti 220,- eur pred rekonštrukciou) nie sú dôvodom pre zvýšenie výživného u týchto maloletých detí, nakoľko na týchto nákladoch by sa mali podieľať aj rodičia matky, alebo otec jej synov. Pokiaľ ide o náklady, ktoré sú nákladmi na dovolenky, prípadne akékoľvek iné náklady spojené s návštevami múzeí, galérií, mimoškolské aktivity, tie všetky výdaje je možné považovať vždy za dôvodné vtom rozsahu, v akom sú schopní obaja rodičia uspokojovať potreby svojho dieťaťa nad rámec tých nevyhnutných potrieb. Vždy je to spojené s možnosťami a schopnosťami aj povinného rodiča, pokiaľ sa to má odraziť vo výške zvýšeného výživného. Tu súd prvej inštancie poukázal, že matka si zobrala úver, ako sama uviedla, na zvýšenie životnej úrovne. Pokiaľ matka zaťažila svoj rozpočet takýmto výdavkom, je to jej právo, ale tento výdavok, na splácanie spotrebného úveru použitého na dovolenku, súd nepovažoval za nevyhnutný a nie je povinnosťou súdu zahrňovať ho do odôvodnených výdavkov matky a následne z neho vychádzať pri určovaní výšky výživného. Taktiež súd prvej inštancie ustálil, že mimoškolské aktivity detí sú možné a rodičia by mali mať záujem pestovať talent svojich detí v rôznych oblastiach. Zároveň však tieto mimoškolské aktivity musia zodpovedať možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Pokiaľ oprávnený rodič vníma, že možnosti povinného rodiča tu nie sú, alebo ich vôbec nepozná, alebo sa nesnaží ich zistiť, ale napriek tomu maloleté deti zapíše na viaceré mimoškolské aktivity, je to jeho právo, ale podiel povinného rodiča tu bude limitovaný jeho možnosťami a výškou príjmu. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že matka síce predložila zmluvy o pôžičke od svojho otca v celkovej výške 76.000,- eur, avšak ich vrátenie súd nepovažoval za reálne, a to vzhľadom na možnosti matky a vek veriteľa, teda jej otca (viac ako 70 rokov), ustálil, že ide skôr o simulované právne úkony zo strany otca matky a ide o darovacie zmluvy. Hoci matke pribudli dve vyživovacie povinnosti, súd prvej inštancie neprihliadol na výdavky matky v súvislosti s platením súkromných jaslí, prípadne súkromnej materskej školy, keďže tu má vyživovaciu povinnosť biologický otec maloletých detí. Hoci matka uhrádzala za súkromné jasle asi 700,- eur mesačne, s otcom jej maloletých detí sa dohodla na výživnom vo výške 200,- eur. Pokiaľ sa matka rozhodla zabezpečiť starostlivosť o svoje ďalšie deti takýmto spôsobom, súd opäť konštatuje, že je to jej právom, avšak chýbajúce finančné prostriedky nemôže vo forme výživného žiadať od otca jej starších detí. Matka naďalej poberá výživné v rovnakej výške. Čo sa týka príjmu matky, tento stúpol z pôvodných 1.100,- eur na terajších asi 1.500,- eur.
Súd prvej inštancie ďalej podľa pokynov krajského súdu zistil majetok otca, jeho príjmy. Doplneným dokazovaním nebolo zistené, že by otec mal iné príjmy než príjmy z pracovného pomeru a ešte do roku 2019 z funkcie konateľa, tak ako vyplýva z predchádzajúceho rozhodnutia. Taktiež nebolo preukázané, že by mal vyplatený podiel na zisku, keďže spoločnosť, v ktorej bol konateľom, dlhodobo zisk negenerovala. Neboli zistené ani ďalšie príjmy otca. Skutočnosť, že sa otec finančne podieľal, či už úsporami, alebo že zobral úver na dokončenie rodinného domu svojej manželky, súd prvej inštancie vyhodnotil ako investíciu do jeho bývania, ktorú by uskutočnil, či už v rámci nájomného bytu alebo získavania svojho bývania. Taktiež sa otec v súčasnosti primeraným spôsobom podieľa na nákladoch na bývanie. Ide o jediné miesto, kde otec býva. Finančne sa na inej nehnuteľnosti ani na inom bývaní nepodieľa. Rovnaké, ak nie vyššie náklady by mal otec, ak by žil v prenajatom byte alebo ak by investoval do vlastnej nehnuteľnosti v súvislosti s hypotekárnym úverom. Rovnako by otec musel vynaložiť náklady na zariadenie tohto bývania.
Súd prvej inštancie nezistil, že by životná úroveň povinného rodiča, teda otca bola vyššia ako životná úroveň maloletých detí. Otec žije s manželkou, ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Aj keď je konateľkou vlastnej firmy, preukázala, že poberá nižší príjem, keďže pracuje na čiastočný úväzok. Súd nezistil nadštandardný majetok na strane otca. Čo sa týka majetku manželky otca, bolo zistené, že je vlastníčkou rodinného domu a v rámci firmy vlastníčkou motorového vozidla. Ďalšie preukazovanie, resp. dokazovanie výšky majetku manželky otca súd prvej inštancie považoval v rámci tohto konania za nadbytočné, keďže táto osoba sa nijakým spôsobom nemôže podieľať na plnení vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k jeho deťom. Otec súhlasil so zvýšením výživného na každé dieťa na sumu 140,- eur mesačne a neskôr podľa rozhodnutia krajského súdu. U maloletej C. sa suma 120,- eur súdu javí primeraná, a preto určil výživné v tejto výške. U maloletej A. súd zohľadnil jej vyšší vek, ako aj zvýšené náklady na zubný strojček. Súd určil výživné vo výške 160,- eur mesačne a od 01.09.2021, od nástupu na strednú školu 170,- eur. Matka síce plní časť svojej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, avšak neznamená to, že otec má v rámci výživného uhrádzať všetky platby týkajúce sa maloletých detí. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutočného stavu, poukázal aj na uznesenie krajského súdu o neodkladnom opatrení vydané po zrušení pôvodného rozsudku, pričom mal za to, že určené výživné zodpovedá možnostiam otca a pokryje odôvodené potreby maloletých. O dlžnom výživnom rozhodol tak, že otcovi u maloletej C. dlžné výživné nevzniklo, pričom u maloletej A. má otec zaplatiť 40,- eur, ktoré mu súd prvej inštancie uložil zaplatiť s najbližším splatným výživným. O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
III. Obsah odvolania matky
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Namietala, že priznaná výška výživného je v priamom rozpore s právami maloletých dcér a zjavne nereflektujú skutkový stav a odôvodnené potreby maloletých dcér. Uviedla, že riadne zdokladovala všetky náklady a výdavky, ktoré sú nevyhnutné pre harmonický vývin a všestranný rozvoj maloletých dcér, pričom doplnila, že maloleté dcéry majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Namietala závery súdu o navyšovaní hypotéky, ako aj závery o simulovanom právnom úkone, poukázala na skutočnosť, že dňa 01.02.2022 vrátila otcovi časť poskytnutých pôžičiek v sume 30.000,- eur, ktorá jej bola poskytnutá bankou. Rovnako namietala aj závery súdu prvej inštancie o výške jej príjmu, ktorý činí 1.134,49 eur a nie 1.559,- eur ako uviedol súd prvej inštancie. Podrobne zdôvodnila, prečo jej maloleté dcéry navštevujú finančne nákladné krúžky s tým, že nejde o rozmar, ale o všestranný a náležitý rozvoj jej maloletých dcér. Zotrvala na doterajších vyjadreniach ohľadom príjmu otca maloletých, ktorý podľa nej zatajuje svoje majetkové pomery, nakoľko sa nechce spolupodieľať na výžive maloletých dcér v rozsahu ich odôvodnených potrieb. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností o skutočných majetkových pomeroch otca. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné zo strany otca na sumu 250,- eur na každú maloletú dcéru a povoliť otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 60,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom výhody splátok. Rovnako navrhla zmeniť výrok o trovách konania tak, že súd prizná matke náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Poukázal na zavádzajúce tvrdenia matky, ktorá pred súdom prvej inštancie deklarovala výdavky na škôlku ako opodstatnené výdavky vo výške 700,- eur, pričom v odvolacom konaní uviedla, že na výdavky spojené so škôlkou jej prispieval štát vo výške 560,- eur,
a teda až do tohto času túto skutočnosť pred súdom zámerne tajila. K ostatným bodom odvolania matky uviedol, že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a navrhol ho potvrdiť.
K vyjadreniu otca zaslala repliku matka. Uviedla, že z dôvodu zmien, ku ktorým došlo po 16.12.2021 dopĺňa odvolanie o nové skutočnosti. Poukázala na skutočnosť, že matka v celom rozsahu financovala lyžiarsku výstroj a lyžiarsky kurz pre maloletú C., pričom len zabezpečenie lyžiarskej výstroje predstavovalo sumu 500,- eur. V mesiacoch január až jún 2022 matke vznikli ďalšie výdavky na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých dcér, a to pri mal. A.: jazyková škola, okuliare, šošovky, cestovný pas, doplatok za lyžiarsky kurz, kolenačky, rehabilitácie, H. J., stužková, autoškola, ktoré celkovo predstavovali sumu 1.538,- eur a pri mal. C.: botasky do haly, jazyková škola, okuliare, doučovanie na prijímacie skúšky, ISIC na gymnázium, kolenačky, spolufinancovanie na Majstrovstvá A. H. G., H. J., čo celkovo činilo 822,- eur, teda celkovo pre obe maloleté dcéry vznikli matke ďalšie výdavky vo výške 2.360,- eur. Poukázala na skutočnosť, že maloletá C. bola prijatá na bilingválne štúdium, a teda úhrada nákladov na súkromnú jazykovú školu sú podľa nej dôvodné. Poukázala tiež na nárast inflácie, ako aj na skutočnosť, že otec okrem súdom stanoveného výživného iným spôsobom neprispieva na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na skutočnosť, že od septembra obe maloleté dcéry budú navštevovať strednú školu. Má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť matkou požadované výživné.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je sčasti dôvodné.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zmene výšky výživného je potrebné vziať do úvahy všetky kritéria dané § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine: „Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.“.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“.
Podľa ust. § 78 ods. 1Zákona o rodine: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.“.
Odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je len výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie v zmysle pokynov odvolacieho súdu. S ohľadom na odvolacie námietky matky vo vzťahu k majetkovým pomerom otca, odvolací súd je toho názoru, že obaja rodičia zavádzajú súd ohľadom svojich príjmov a výdavkov.
Vo vzťahu k majetkovým pomerom otca, odvolací súd uvádza, že tento pred súdom prvej inštancie uviedol, že pracuje ako referent pre mesto G. s funkčným platom 999,50 eur v hrubom (otec sa súdu nezmienil o tom, či mu je okrem funkčného platu vyplácaný aj osobný príplatok, ktorý je obvykle zamestnancom mesta, či štátnej správy vyplácaný každý mesiac ako súčasť výplaty). Ďalej otec uviedol, že bol v čase od 05.09.2013 do 31.12.2019 konateľom D. B. J. G. J. s mesačnou odmenou 100,- eur v hrubom, nakoľko však v danom období bola spoločnosť v strate, otcovi žiadna odmena vyplatená nebola. Tvrdenie otca, že mu neboli vyplácané odmeny za jeho pôsobenie vo funkcii konateľa D. B. J. G. J. z dôvodu, že v čase jeho pôsobenia bol podnik v strate, sa javia ako dôvodné. Avšak výška odmeny za pôsobenie vo funkcii konateľa podniku, ktorú uviedol otec, t. j. 100,- eur v hrubom je podľa názoru odvolacieho súdu mimoriadne nízka a neadekvátna vo vzťahu k danej funkcii, a preto vznikajú pochybnosti, či otec hovoril pravdu o tom, že mu neboli vyplácané odmeny z dôvodu, že podnik bol v strate.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že otec je členom Klubu slovenských turistov ako inštruktor vysokohorskej turistiky II. triedy, pričom podľa tvrdení otca z tejto činnosti príjem nemá. Uvedené skutočnosti sa odvolaciemu súdu javia ako málo pravdepodobné, nakoľko nie je ničím nezvyčajným, že výlety a túry, viacdenné putovania, či výstupy na vrcholy pod vedením inštruktora sú spoplatnené, a to v podobe odmeny pre sprevádzajúceho inštruktora, ktorý buď skupinu alebo jednotlivca vybranou trasou sprevádza vo svojom voľnom čase, (keďže nejde o jeho zamestnanie), ktorý by pritom mohol využiť úplne iným spôsobom. Je teda neadekvátne očakávať, že inštruktor bude sprevádzať úplne cudzích ľudí, dávať im rady a odporúčania ako najlepšie zvládnuť vybranú trasu, a to všetko bezodplatne.
Vo vzťahu k tvrdeniam matky, že otec pôsobí aj ako distribútor drinkov pre Martin a okolie pre spoločnosť J. J., odvolací súd uvádza, že otec figuroval na webovej stránke danej firmy ako distribútor produktov uvedenej spoločnosti až do času, kým na to matka neupozornila súd, pričom následne po upozornení matky na túto skutočnosť došlo na webovej stránke k zmene telefónneho čísla otca na telefónne číslo jeho terajšej manželky. Tvrdenia otca, že tieto drinky kupuje len pre seba a svoju rodinu, a teda nie je distribútorom pre danú spoločnosť, sa odvolaciemu súdu rovnako javia ako nanajvýš nepravdepodobné, pretože pokiaľ by otec predmetné drinky nakupoval naozaj len pre svoju osobnú spotrebu a spotrebu rodiny, nebol by najmenší dôvod, aby bolo jeho telefónne číslo uvedené na webovej stránke danej spoločnosti. O to väčšie pochybnosti vyvoláva skutočnosť, že došlo k zmene telefónneho čísla otca na telefónne číslo jeho terajšej manželky práve vtedy, keď na to upozornila matka súd, ktorý konal vo veci zvýšenia výživného na maloleté dcéry, pričom povinnou osobou je práve otec. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd neuveril tvrdeniam otca, že dané drinky nakupuje len pre seba a že nie je distribútorom danej spoločnosti, z ktorej by mu plynul nárok na odmenu za vykonávanie tejto činnosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má odvolací súd dôvodné pochybnosti o tom, aký je skutočný príjem otca, ktorý súdu prvej inštancie poskytoval nelogické informácie, vzbudzujúce oprávnené obavy o tom, že otec v otázke svojich majetkových pomerov uvádzal zavádzajúce údaje.
Vo vzťahu k výdavkom matky, ktorá poukazovala na jej finančné záväzky voči svojmu otcovi, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý zmluvy o pôžičke, ktoré matka predložila súdu, posúdil ako simulované právne úkony zo strany otca matky a posúdil ich ako darovacie zmluvy. Dôvodnosť týchto záverov potvrdzuje aj konanie matky, ktorá potom, čo súd prvej inštancie v danej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.12.2021, v ktorom poukázal aj na vyššie uvedené skutočnosti, sa rozhodla uhradiť svojmu otcovi časť pohľadávky vo výške 30.000,- eur, pričom na úhradu tejto sumy jej peňažné prostriedky poskytla banka. Až do dňa 01.02.2022, kedy matka svojmu otcovi vrátila sumu 30.000,- eur, mu svoj dlh splácala, ako sama uviedla súdu prvej inštancie, sumou 200,- eur mesačne, čo by pri sume 78.000,- eur predstavovalo dobu splácania 390 mesiacov, t. j. 32,5 roka, pričom splatenie tejto pohľadávky otcovi zo strany matky, ako správne uviedol súd prvej inštancie, je nereálne vzhľadom na vek otca matky. V kontexte uvedených skutočností tak konanie matky, t. j. bezprostredné vyplatenie sumu 30.000,- eur cca po mesiaci od vyhlásenia napadnutého rozsudku, sa odvolaciemu súdu javí ako účelové a tendenčné. Ani odvolací súd neuveril tvrdeniam matky, že má skutočné finančné záväzky voči svojmu otcovi, pričom ako samotná matka pred súdom prvej inštancie uviedla, jej rodičia jej pravidelne vypomáhajú, a to tým, že jej poskytujú mesačne sumu asi 700,- eur. Je teda úplne nelogické, aby matka svojmu otcovi splácala pôžičku sumou 200,- eur mesačne, pričom jej otec aj matka mesačne poskytujú sumu 700,- eur. Tvrdenia matky ohľadom jej skutočných výdavkov odvolací súd posúdil ako nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že matka pred súdom prvej inštancie uvádzala ako opodstatnené výdavky aj náklady na súkromné jasle, či škôlku pre jej maloletých synov vo výške 700,- eur, pričom v odvolacom konaní uviedla, že jej na výdavky spojené so škôlkou prispieval štát vo výške 560,- eur, a teda jej doplatok pre oboch maloletých synov predstavoval len sumu 140,- eur mesačne a nie 700,- eur ako deklarovala pred súdom prvej inštancie.
Vo vzťahu k opodstatneným výdavkom pre maloleté dievčatá, odvolací súd uvádza, že obe dievčatá sú značne talentované, a to nielen v oblasti cudzích jazykov, ale aj v športoch. Odvolací súd kvituje postoj matky, ktorá svoje maloleté deti podporuje vo všestrannom rozvoji, umožňuje im navštevovať rôzne krúžky a rozvíjať ich talent, no súčasne je potrebné zdôrazniť, že tieto mimoškolské aktivity musia zodpovedať možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.
Vo vzťahu k maloletej A., odvolací súd uvádza, že súdom stanovenú výšku výživného, t. j. 160,- eur a následne od 01.09.2021 na sumu 170,- eur za zodpovedajúcu a adekvátnu odôvodneným potrebám maloletej A., na ktorých úhrade sa má podieľať aj jej matka, pričom odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, zohľadnil skutočnosť, že matka obe maloleté dcéry dobrovoľne sama zapísala na viaceré finančne náročné mimoškolské aktivity bez súhlasu otca, resp. bez ohľadu na jeho finančné možnosti, na čo nepochybne má matka maloletých právo, no musí si byť tiež vedomá, že podiel povinného rodiča bude limitovaný jeho možnosťami a výškou jeho príjmu. Súdom stanovená výška výživného je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná majetkovým pomerom otca, ktoré odvolací súd posúdil vyššie.
Vo vzťahu k maloletej C. odvolací súd uvádza, že výšku výživného, ktorý súd prvej inštancie ustálil na sumu 120,- eur, považuje za nedostatočnú a neprimeranú aj vzhľadom na jej odôvodnené potreby, rovnako aj so zreteľom na majetkové schopnosti a možnosti otca.
V kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností, má odvolací súd za to, že matka dostatočne preukázala výšku odôvodnených potrieb maloletej C., pričom odvolací súd opäť prihliadol na istý nadštandard v oblasti mimoškolských aktivít, ktorý matka svojim maloletým dcéram dopriala, čo samozrejme odvolací súd nehodnotí ako niečo negatívne, no nemôže sa to prejaviť neprimeraným zásahom do majetkovej sféry otca. Odvolací súd zohľadnil aj príjem matky, ktorý činí 1.134,49 eur, ako aj jej výdavky, rovnako ako aj majetkové schopnosti a možnosti otca a dospel k záveru, že je dôvodné výživné zo strany otca na maloletú C. zvýšiť zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 140,- eur od 01.09.2018 do 31.08.2022 a následne od nástupu na strednú školu na sumu 160,- eur mesačne. Uvedená výška výživného podľa odvolacieho súdu zodpovedá nielen odôvodneným potrebám maloletej C., ale aj finančným možnostiam jej otca.
Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že na strane povinného sa preskúmavajú nielen jeho reálne majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a možnosti, t. j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu, podľa svojich schopností a možností, povinný môže získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec maloletých detí bez akýchkoľvek pochybností schopný pracovať, je
teda len na ňom, aby si našiel také zamestnanie, ktoré mu umožní prispievať na výživu jeho maloletých dcér v súdom stanovenej výške. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a kladie pred ich potreby, potreby maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na maloletú A., vo výroku o dlžnom výživnom ako aj vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, ďalej rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na maloletú C. postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú C. zo sumy 80,- eur na sumu 140,- eur od 01.09.2018 do 31.08.2022 a na sumu 160,- eur mesačne od 01.09.2022 opakovane do budúcna, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-dňa v mesiaci vopred.
Nakoľko odvolací súd zvýšil výživné na maloletú C. zo sumy 80,- eur na sumu 140,- eur od 01.09.2018 do 31.08.2022 a na sumu 160,- eur mesačne od 01.09.2022 do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.10.2022 pre mal. C. predstavuje sumu vo výške 1.040,- eur, ktorú odvolací súd zaviazal otca zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur, spolu s bežným výživným k rukám matky (za obdobie od 1.9.2018 do 31.08.2022 140 eur – 120 eur, t.j. 20,- eur x 48 mesiacov (960,- eur) + za obdobie od 1.9.2022 do 31.10.2022 160 eur – 120 eur, t.j. 40,- eur x 2 mesiace (80,- eur)). Pri jeho určení mohol vychádzať len z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným a tým ako otec výživné skutočne uhrádzal, čo vyplýva z vykonaného dokazovania. Čo sa týka splatnosti dlžného výživného, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj otca k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok nebude mať ťaživý dopad na maloletú, prípadne či je možné od nej spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k sume dlžného výživného, priznanému nároku (rozsah bežného výživného na maloleté deti), považuje za spravodlivé priznať výhodu splátok vo výške 50,- eur, pretože poskytuje otcovi primeraný čas na zabezpečenie sumy dlžného výživného popri uhrádzaní bežného výživného s poukazom na jeho príjem.
O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 CSP za použitia ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).