Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/283/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., V. XX, právne zastúpená JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 3, proti žalovanému E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.E., Q. XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o vrátenie zálohy 5.000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 5.000,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania v sume 1.325,80 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala vrátenia sumy 5.000,- Eur od žalovaného z titulu poskytnutého preddavku na kúpnu cenu nehnuteľností.

Žalobu odôvodnila nasledovne:

Dňa 26. 07. 2012 na podnet žalovaného v realitnej kancelárii bola vyhotovená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú účastníci konania podpísali a zároveň žalobkyňa odovzdala žalovanému sumu 5.000,- Eur ako preddavok na kúpnu cenu nehnuteľností. K uzavretiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve však platne nedošlo, nakoľko žalovaný, ktorý zmluvu v mene predávajúcej podpísal, nemal písomné splnomocnenie na tento úkon zo strany predávajúcej. Pre platné uzavretie zmluvy o budúcej zmluve zákon vyžaduje písomnú formu a nedostatok písomného plnomocenstva na konanie pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o kúpe nehnuteľností má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve.

Žalovaný nebol oprávnený konať žiadnym spôsobom za predávajúcu, preto prijatím preddavku od žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať.

K okolnostiam uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na podnet žalovaného bola dňa 26. 07. 2012 vyhotovená v realitnej kancelárii zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú účastníci konania v ten istý deň podpísali a žalobkyňa v prítomnosti pracovníčky realitnej kancelárie F. Q. odovzdala žalovanému sumu 5.000,- Eur z titulu preddavku na kúpnu cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Kúpna cena bola ústne dohodnutá s vlastníčkou nehnuteľností - matkou žalovaného na sumu 33.000,- Eur, ktorú žalobkyňa chcela zaplatiť z časti zo stavebného úveru a z časti z finančných prostriedkov získaných predajom svojho bytu. V lehote dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve na uzavretie kúpnej zmluvy sa nepodarilo žalobkyni zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na zaplatenie plnej výšky kúpnej ceny nehnuteľností, preto sa nedostavila do advokátskej kancelárie za účelom

spísania a podpísania kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému oznámila, že nehnuteľnosti môže ponúknuť na predaj, nakoľko ona nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny a so žalovaným sa nedohodli ani na výmene domovej nehnuteľnosti za byt žalobkyne, pretože žalovaný byt žalobkyne nechcel. Žalobkyňa viackrát vyzývala žalovaného na vrátenie zálohy - sumy 5.000,- Eur, ktorý najprv sľúbil, že tieto peniaze žalobkyni vráti. Žalobkyňa na svoje tvrdenia poukázala na obsah SMS správ, ktoré jej žalovaný poslal v apríli 2014 a ktorými sľuboval vrátenie sumy 5.000,- Eur potom, ako získa finančné prostriedky predajom svojho bytu. Napriek tomu k vráteniu sumy 5.000,- Eur zo strany žalovaného žalobkyni nedošlo.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že so žalobkyňou uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 26. 07. 2012, túto zmluvu podpísal a prevzal sumu 5.000,- Eur ako zálohu na kúpnu cenu nehnuteľností. Tvrdil, že konal však za svoju t.č. už nebohú matku ako to vyplýva aj zo samotnej zmluvy a túto sumu jej odovzdal ako budúcej predávajúcej. Poukázal na to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z toho dôvodu, že žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá v sume 33.000,- Eur.

Namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní, pretože pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve a pri preberaní preddavku na budúcu kúpnu cenu konal v mene svojej matky, tieto peniaze prijal v jej mene a tieto jej napokon v plnej výške odovzdal.

Namietal, že z bodu IV., 4.1. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy a ani k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy, je zmluvná strany, ktorá zavinila neuzavretie kúpnej zmluvy, povinná uhradiť druhej strane všetky náklady, ktoré jej vznikli v súvislosti s prípravou realizácie prevodu nehnuteľností a ktoré zahŕňajú najmä všetky reálne náklady, náhradu škody a peňažné vyjadrenie vzniknutej ujmy. Účastníci konania sa v tomto bode dohodli aj na celkovej sume paušálnej náhrady výdavkov vo výške 5.000,- Eur, teda vo výške, ktorú žalobkyňa zaplatila jeho právnej predchodkyni. Uzavretie kúpnej zmluvy nezavinil, preto žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť mu titulom náhrady paušálnych výdavkov sumu 5.000,- Eur. Z opatrnosti, pre prípad, že súd posúdi ako nedôvodnú ním vznesenú námietku nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, vzniesol aj kompenzačnú námietku ohľadne svojej pohľadávky voči žalobkyni vo výške 5.000,- Eur z titulu náhrady paušálnych výdavkov oproti pohľadávke žalobkyne v rovnakej výške.

Na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 vo svojej výpovedi uviedol, že v skutočnosti mu žiadne náklady nevznikli v súvislosti s uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31. 08. 2015 po uskutočnení pojednávania dňa 28. 07. 2015 žalovaný uviedol, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi ním a jeho nebohou matkou v súvislosti s prevodom sporných nehnuteľností na žalobkyňu je potrebné právne kvalifikovať v zmysle a nasl., teda ako príkaznú zmluvu, ktorá je osobitným druhom záväzkovej zmluvy a ktorá je upravená všeobecne v ustanoveniach až 732 a jednak vo forme osobitných zmlúv a to je vo forme o obstaraní veci ( až 736) a vo forme zmluvy o obstaraní predaja veci ( až 741). Poukázal na to, že príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, na úpravu ktorého sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, teda zákon nevyžaduje striktne písomnú formu, hoci pochopiteľne nie je vylúčené, aby sa príkazná zmluva uzavrela v písomnej forme. Poukázal na to, že pojmovým znakom príkaznej zmluvy je, že príkazník vykonáva činnosť pre príkazcu, t.j. nielen v jeho mene, ale aj v jeho záujme. Nerobí to teda pre seba, vo vlastnom záujme, ale v záujme príkazcu. Uviedol, že on nemal žiaden iný dôvod, aby konal za svoju matku, ak by nebol ňou k tomu poverený. Jednalo sa o jej nehnuteľnosti a nie o nehnuteľnosti žalovaného, čo žalobkyni bolo veľmi dobre známe. Je evidentné, že konal v mene svojej nebohej matky ako príkazcu a tým vznikli z jeho konania práva a povinnosti priamo jeho matke - príkazcovi. Vzťahuje sa to aj na prevzatie sporných 5.000,- Eur, pretože ich prevzal nie pre seba, ale pre ňu. So samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve jasne vyplýva, že konal nie vlastným menom, ale že konal za svoju matku a aj zmluvu podpisoval za ňu. Uviedol ďalej, že žalobkyňa doposiaľ nikdy žiadnym spôsobom ani žiadnou formou nespochybnila otázku jeho splnomocnenia jeho matkou.

V konaní bola vypočutá svedkyňa F. Q., pracovníčka realitnej kancelárie, ktorá vyhotovila zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Uviedla, že žalovaný je jej kamarát a žalobkyňu pozná od tej doby ako

obidvaja účastníci konania boli u nej v realitnej kancelárii a vyhotovila pre nich zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Žalovaný ju najprv telefonicky požiadal, aby zmluvu o budúcej zmluve pre neho vyhotovila. Následne obidvaja účastníci sa dostavili do realitnej kancelárie, ona pre nich vyhotovila vyššie uvedenú zmluvu, pričom obsah zmluvy bol vopred pripravený a doplňovali sa konkrétne údaje účastníkov zmluvy, predmetu zmluvy, kúpnej ceny a ďalšie konkrétne dojednania medzi účastníkmi. Potvrdila, že v realitnej kancelárii, za jej prítomnosti žalobkyňa odovzdala žalovanému preddavok na kúpnu cenu nehnuteľností v sume 5.000,- Eur. Účastníci konania podpísali zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a to bolo všetko. Uviedla, že ona neriešila, či žalovaný má písomné splnomocnenie od svojej matky na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Uviedla, že medzi dokumentmi evidovanými v realitnej kancelárii týkajúcimi sa tejto zmluvy je uvedený vzor písomného splnomocnenia, ktorý však nie je podpísaný matkou žalovaného. Nepamätala sa, či tento vzor žalovanému odovzdala. Vyjadrila sa, že pred ňou písomné splnomocnenie pre žalovaného na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve matka žalovaného nepodpísala. Svedkyňa po nahliadnutí do fotokópie splnomocnenia zo dňa 26. 07. 2012 predloženého žalovaným na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 uviedla, že toto splnomocnenie nie je totožné so splnomocnením, ktoré ona vyhotovila ako vzor a ktoré mu mienila dať, aby ho matka žalovaného podpísala. V zmluve je uvedené, že za budúcu predávajúcu podpisuje syn, pričom v zmluve sú uvedené údaje predávajúcej vlastníčky. To, že za predávajúcu podpisuje syn je uvedené preto, lebo v skutočnosti sa tak stalo. Vyjadrila sa, že pri vyhotovení a uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo strany žalovaného jej nebolo predložené písomné splnomocnenie oprávňujúce žalovaného na konanie v mene jeho matky.

Súd sa oboznámil s obsahom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, zmluvou o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere a fotokópiou splnomocnenia predloženého žalovaným na pojednávaní dňa 16. 09. 2015.

Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa nasl. v nadväznosti na a nasl. vyplýva, že na strane predávajúcej je uvedené, že za budúcu predávajúcu podpisuje E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, C.. Ďalej v článku I. bol dohodnutý predmet budúcej kúpnej zmluvy, v článku II. lehota na uzavretie kúpnej zmluvy, v článku IV., ods. 2 bolo dohodnuté, že zmluvné strany sa dohodli na celkovej sume paušálnej náhrady výdavkov v sume 5.000,- Eur, pričom nárok na úhradu paušálnej náhrady výdavkov vzniká tej strane, ktorá nespôsobila neuzavretie kúpnej zmluvy. Zmluva bola uzavretá dňa 26. 07. 2012 medzi E. A., ktorý zmluvu podpísal za budúcu predávajúcu - vlastníčku nehnuteľností X. A. a budúcou kupujúcou X. I. - žalobkyňou.

Na opakované výzvy súdu žalovaný na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 predložil súdu fotokópiu splnomocnenia zo dňa 26. 07. 2012, ktorého text bol vyhotovený na počítači a z obsahu ktorého vyplýva, že X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, C.E. splnomocňuje syna E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, C., aby v jej mene vykonal všetky právne úkony smerujúce k prevodu nehnuteľností patriacich do jej vlastníctva v obci W., zapísaných na LV č. XXX, vedených Správou katastra C., okres C., obec C., k.ú. W., aby v jej mene uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, samotnú kúpnu zmluvu, prevzal kúpnu cenu ako aj zálohu na ňu. Pod textom sa nachádza meno a priezvisko X. A. a nad ním nečitateľný prefotený podpis.

Zo zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 05. 04. 2012 vyplýva, že žalobkyňa ako stavebný sporiteľ - dlžník čerpala medziúver, pričom ako spoludlžník je uvedený aj druh žalobkyne H. T.. Z poslednej vety zmluvy vyplýva, že spoludlžník sa zaväzuje k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom.

V zmysle prvej vety , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

V zmysle , neplatný je právny úkon , ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

V zmysle , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

V zmysle , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2012 je uvedené, že za budúcu predávajúcu podpisuje syn. Z obsahu zmluvy však nevyplýva, na základe čoho podpisuje zmluvu syn predávajúcej, že by predávajúca splnomocnila svojho syna na konanie v jej mene na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve. V danom prípade predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo dojednanie o podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a samotná zmluva o budúcej zmluve v zmysle sa musí vyhotoviť v písomnej forme. Vzhľadom na to, plnomocenstvo udelené predávajúcou - vlastníčkou nehnuteľností svojmu synovi - žalovanému malo mať písomnú formu s predpísanými náležitosťami, mal z neho vyplýva rozsah splnomocnenia a malo byť vlastnoručne podpísané splnomocniteľom a z obsahu zmluvy o budúcej zmluve malo vyplývať, že žalovaný koná ako zástupca predávajúcej na základe plnomocenstva. V danom prípade z obsahu zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva, že by žalovaný konal v mene predávajúcej ako zástupca na základe písomného splnomocnenia, preto zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatná v zmysle , svojim obsahom odporuje zákonu pre nedodržanie písomnej formy plnomocenstva potrebného na vykonanie právneho úkonu v písomnej forme.

Splnomocnenie, ktoré žalovaný predložil na opakovanú výzvu súdu na pojednávaní dňa 16. 09. 2015, je vyhotovené technickými prostriedkami na počítači a podpis splnomocniteľa je prefotený. Žalovaný nepredložil prvopis tohto splnomocnenia, na ktorom by sa nachádzal originálny podpis splnomocniteľa, pretože tvrdil, že originál splnomocnenia stratil.

Predložením splnomocnenia zo dňa 26. 07. 2012, na ktorom podpis splnomocniteľa je prefotený z inej listiny, súd nepovažoval za preukázanú existenciu tohto splnomocnenia ku dňu uzavretia zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 26. 07. 2012, pretože toto splnomocnenie žalovaný nepredložil pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve, čo potvrdili žalovaný aj svedkyňa F. Q. a existencia tohto splnomocnenia daného pre žalovaného nevyplýva ani z obsahu zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný túto listinu predložil až na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 tvrdiac, že originál tohto splnomocnenia stratil, pričom pri svojom prvotnom vyjadrení k žalobe neuviedol, že takéto splnomocnenie existovalo, iba poukázal na to, že pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a preberaní sumy 5.000,- Eur od žalobkyne konal za svoju matku a poukázal na to, že to vyplýva zo samotnej zmluvy. V písomnom vyjadrení zo dňa 31. 08. 2015 poukazuje na to, že daný právny vzťah medzi ním a jeho nebohou matkou v súvislosti s prevodom sporných nehnuteľností na žalobkyňu je potrebné kvalifikovať v zmysle § 724 Občianskeho zákonník a nasl., teda ako príkaznú zmluvu, pričom na úpravu tohto vnútorného vzťahu medzi príkazcom a príkazníkom sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, teda nevyžaduje sa striktne písomná forma zmluvy.

V zmysle , príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Pre formu príkaznej zmluvy nie sú stanovené žiadne požiadavky. Medzi podstatné náležitosti zmluvy patrí dohoda o predmete príkazu. Pojmovým znakom tohto druhu zmlúv bude okolnosť, že smeruje k obstaraniu záležitosti pre príkazcu a že príkazník nekoná za seba (pre seba) alebo na svoj účet. Poskytnutie odmeny musí byť dohodnuté.

Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že v danom prípade medzi ním a jeho nebohou matkou bola uzavretá príkazná zmluva v súvislosti s prevodom sporných nehnuteľností z matky žalovaného na žalobkyňu, nakoľko žalovaný ani netvrdil, že by medzi ním a matkou bola dohodnutá odmena za vykonanie činností súvisiacich s úkonmi pri uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a samotnej kúpnej zmluvy. Obsah prípadnej príkaznej zmluvy nie je možné preukázať, nakoľko matka žalovaného už nežije a podľa tvrdenia žalovaného išlo o ústne dohodnutú zmluvu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na platné uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalovaný mal mať písomné splnomocnenie od vlastníčky nehnuteľností a z obsahu

zmluvy malo vyplývať, že tento právny úkon robí ako splnomocnený zástupca vlastníčky nehnuteľností zmluvy.

Žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2012 bez písomného splnomocnenia od vlastníčky nehnuteľností - od jeho matky na daný právny úkon, teda na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve a prevzatie zálohy na kúpnu cenu nehnuteľností v sume 5.000,- Eur. Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2012 nevyplýva, že by žalovaný konal za predávajúcu ako splnomocnený zástupca na základe písomného splnomocnenia na uzatváranie zmluvy o budúcej zmluve a prevzatie zálohy na kúpnu cenu nehnuteľností a preto súd zmluvu o budúcej zmluve považoval za absolútne neplatný právny úkon v zmysle .

V zmysle , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

V zmysle , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Žalovaný potvrdil, že sumu 5.000,- Eur ako preddavok na kúpnu cenu nehnuteľností od žalobkyne prevzal, ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa F. Q.. Vychádzajúc z toho, že zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatná, žalovaný prevzatím sumy 5.000,- Eur získal bezdôvodné obohatenie, ktoré v zmysle je povinný vydať žalobkyni, čím je daná jeho vecná pasívna legitimácia v konaní.

Žalovaný namietal nedostatočný okruh účastníkov konania na strane žalobcov, nakoľko suma 5.000,- Eur pochádzala zo stavebného medziúveru, ktorý čerpala žalobkyňa ako stavebný sporiteľ - dlžník a v zmluve je uvedený aj jej dlh ako spoludlžník. Zo zmluvy o čerpaní medziúveru vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník a jej druh ako spoludlžník sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť čerpaný úver voči stavebnej sporiteľni. Žalovanému však sumu 5.000,- Eur poskytla žalobkyňa, na základe zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzavrela so žalovaným ona a ktorá je neplatná, preto je daná aktívna legitimácia žalobkyne v súdnom konaní o zaplatenie sumy 5.000,- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Druh žalovanej H. T., ktorý vo vzťahu k stavebnej sporiteľni je uvedený ako spoludlžník nebol účastníkom zmluvy, na základe ktorej sa poskytla suma 5.000 Eur žalovanému, preto nie je potrebné, aby bol účastníkom konania na strane žalobcu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie , v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

V danom prípade na strane žalobkyne trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 300,- Eur a z trov právneho zastúpenia, v zmysle § Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Uplatnené trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných položiek:

- tarifná odmena právneho zástupcu v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za 5 úkonov právnych služieb - prevzatie a príprava pojednávania, písomné podanie - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 27. 07. 2015, účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 04. 09. 2015, písomné podanie - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 09. 09. 2015, účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16. 09. 2015 po 170,97 Eur za každý úkon, spolu 854,85 Eur,

- 20 % DPH v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky počítané z tarifnej odmeny, ktoré predstavuje sumu 34,19 x 5, t.j. sumu 170,95 Eur.

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky žalobkyňa v rámci náhrady trov konania si neuplatnila.

Celkové trovy právneho zastúpenia činia 1.025,80 Eur. Celkové trovy konania vzniknuté na strane žalobkyne činia 1.325,80 Eur, k náhrade ktorých bol žalovaný zaviazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /, uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.