Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: PPSK, s.r.o., so sídlom Adama Trajana 4834/27, 921 01 Piešťany, IČO: 46 345 531, právne zastúpený: JUDr. Marek Lehuta, advokát so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, proti odporkyni: P. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. B.. C.. X. XXXX/X, F., štátne občianstvo SR, o zaplatenie 711,03 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 425,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 425,- eur od 16.08.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Súd určuje, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená v čl. VIII, bod 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 07.11.2011 v znení: „Veriteľ má právo na zmluvnú pokutu vo výške a) 10 % zo sumy istiny v prípade omeškania dlžníka so splnením splátky v rozsahu 15 až 30 kalendárnych dní, b) 50 % zo sumy istiny v prípade, že dlžník je v omeškaní so splnením splátky o viac ako 30 kalendárnych dní.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2012 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 711,03 eur, zmluvnej pokuty vo výške 87,50 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 711,03 eur od 15.08.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 07.11.2011 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 500,- eur. Poskytnuté finančné prostriedky sa odporkyňa zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom v 12 mesačných splátkach po 75,- eur. Nakoľko sa odporkyňa dostala do omeškania so splácaním úveru, keď uhradila len jednu splátku vo výške 75,- eur, navrhovateľ využil svoje právo a od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpil, pričom požadoval od odporkyne úhradu nesplatenej časti úveru vyčíslenej v sume 711,03 eur. Odporkyňa dňa 11.09.2012 písomne uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi čo do dôvodu i výšky vrátane príslušenstva. Účastníci si v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodli pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti odporkyne platiť splátky úveru podľa dohody zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ vyčíslil vo výške 87,50 eur. Keďže odporkyňa nesplatila svoj peňažný dlh riadne a včas, navrhovateľ si voči nej uplatňuje tiež úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 711,03 eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na okamžité splatenie dlhu.

Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na začatie konania, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, odstúpením od zmluvy a doručenkou preukazujúcou jeho doručenie, uznaním dlhu, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 07.11.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur v hotovosti pri podpise zmluvy. Odporkyňa sa zmluvou zaviazala splatiť navrhovateľovi úver a zaplatiť mu úroky pri ročnej úrokovej sadzbe 80 % v 12 pravidelných mesačných splátkach pozostávajúcich zo splátky istiny a splátky dohodnutého úroku. Splátky boli splatné vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola dojednaná ku dňu 15.12.2011 a splatnosť poslednej splátky ku dňu 15.11.2012. Odporkyňa sa tak zaviazal splatiť navrhovateľovi celkom sumu 900,- eur. V zmysle znenia zmluvy bol úver poskytovaný pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 229,53 %, pričom priemerná hodnota RPMN predstavovala 45,66 %. Podľa čl. VIII bod 1 zmluvy, v prípade omeškania dlžníka so splátkou je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške 0,2 % za každý kalendárny deň zo sumy a) pravidelnej splátky alebo iného plnenia, s ktorým je dlžník v omeškaní alebo b) z rozdielu medzi dohodnutou výškou splátky a reálne uhradenou splátkou alebo rozdielu medzi dohodnutou výškou iného plnenia a reálne uhradeným plnením. Podľa čl. VIII bod 2 zmluvy, veriteľ má právo na zmluvnú pokutu vo výške a) 10 % zo sumy istiny v prípade omeškania dlžníka so splnením splátky v rozsahu 15 až 30 kalendárnych dní, b) 50 % zo sumy istiny v prípade, že dlžník je v omeškaní so splnením splátky o viac ako 30 kalendárnych dní. Podľa čl. VIII bod 3 zmluvy veriteľovi vznikne právo na zmluvnú pokutu aj v prípade, že dlžníkom poskytnuté plnenie nie je v dohodnutom rozsahu a to bez ohľadu na výšku rozdielu medzi dohodnutým a skutočným plnením. Podľa čl. VIII bod 4 zmluvy, veriteľovi vznikne právo na zmluvnú pokutu za každú splátku v omeškaní samostatne, bez ohľadu na to, že už dlžníkovi vznikla povinnosť platiť zmluvnú pokutu za inú splátku. Podľa čl. VIII bod 6 zmluvy, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie dlžnej sumy spolu s úrokmi ak: a) dlžník je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo je v omeškaní s vrátením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Listom zo dňa 27.07.2012, doručeným odporkyni dňa 31.07.2012, si navrhovateľ uplatnil právo vyplývajúce mu zo zmluvných dojednaní (čl. VIII. bod 6 zmluvy) a z dôvodu omeškania odporkyne odstúpil od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s účinnosťou ku dňu 25.07.2012 s tým, že odporkyňu vyzval na vrátenie poskytnutej sumy úveru (500,- eur) spolu s úrokom do dňa odstúpenia od zmluvy vyčísleným vo výške 286,03 eur zníženej o sumu plnení odporkyne, t.j. o sumu 75,- eur, a to všetko do 15.08.2012.

Podľa písomného uznania dlhu zo dňa 11.09.2012 odporkyňa uznala svoj dlh voči navrhovateľovi vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.11.2011 vyčíslený vo výške 789,53 eur, ktorý pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 458,33 eur, z odmeny za poskytnutie úveru vo výške 252,70 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 87,50 eur.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g), h) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa a , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa a , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom, konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňou, fyzickou osobou - spotrebiteľom, bola uzavretá úverová zmluva podľa , avšak súčasne aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere stanovuje ďalšie špecifické náležitosti, a keďže podľa je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, treba na posudzovaný vzťah aplikovať tiež ustanovenia a nasl. .

Obsahom predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver a jemu zodpovedajúci záväzok odporkyne poskytnutý úver mu vrátiť a zaplatiť cenu úveru a to v dohodnutých mesačných splátkach. Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá platne a obsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ však ide o dojednanie týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru vo forme úrokov, ktoré boli vyjadrené ročnou úrokovou sadzbou 80 %, súd má za to, že toto dojednanie je rozpore s dobrými mravmi, nakoľko dojednaná úroková miera podstatným spôsobom presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase uzavretia zmluvy. Súd k tomuto zisteniu dospel porovnaním dohodnutej úrokovej sadzby s úrokmi uplatňovanými v tom čase bankami pri poskytovaní obdobných úverov. Z prehľadu NBS priemerných úrokových mier z obdobných úverov obchodných bánk vyplýva, že v období, kedy bola predmetná spotrebiteľská zmluva uzavretá, predstavovali úrokové miery pri nových spotrebiteľských úveroch s počiatočnou dobou fixácie úrokov od 1 do 5 rokov v priemere 11,32 % ročne. V uvedenom prípade teda dohodnutý ročný úrok presahuje 7 - násobok priemernej úrokovej miery. Súd nepopiera tú skutočnosť, že navrhovateľ ako nebankový subjekt, ktorý poskytuje finančné úvery za oveľa menej prísnych podmienok ako banky (spravidla osobám, ktoré nesplnili podmienky pre úver v banke), berie na seba väčšie riziká z hľadiska návratnosti požičaných finančných prostriedkov, a preto je možné akceptovať, že si v porovnaní s bankovými inštitúciami účtuje vyššie úroky. To však neznamená, že výška úrokov stanovená nebankovým subjektom je neobmedzená, bezbrehá a nemajúca žiadne limity. V súdnej praxi je všeobecne akceptovaný právny názor, podľa ktorého dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon, ktorý je postihnutý takouto vadou, je absolútne neplatný. O takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2009). Vychádzajúc z uvedeného tak súd uzavrel, že zmluvné dojednanie o úrokoch predstavujúcich odmenu za poskytnutie úveru vo výške 80 % ročne je pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle absolútne neplatné a z tohto dôvodu plnenie z neho vyplývajúce navrhovateľovi nemožno priznať.

Rovnako súd považoval za nedôvodný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej navrhovateľom vo výške 87,50 eur. Vo vzťahu k inštitútu zmluvnej pokuty súd poznamenáva, že jej význam nespochybňuje a uznáva aj jej vzťah k úrokom z omeškania, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže tento žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí súd zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky.

Navrhovateľ si uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe zmluvných dojednaní obsiahnutých v čl. VIII bod 2, 3 a 4 zmluvy, v zmysle ktorého má mať právo na zmluvnú pokutu vo výške a) 10 % zo sumy istiny v prípade omeškania dlžníka so splnením splátky v rozsahu 15 až 30 kalendárnych dní, b) 50 % zo sumy istiny v prípade, že dlžník je v omeškaní so splnením splátky o viac ako 30 kalendárnych dní. Právo na zmluvnú pokutu má vznikať aj v prípade, že dlžníkom poskytnuté plnenie nie je v dohodnutom rozsahu a to bez ohľadu na výšku rozdielu medzi dohodnutým a skutočným plnením. Zmluvná pokuta má patriť za každú splátku v omeškaní samostatne, bez ohľadu na to, že už dlžníkovi vznikla povinnosť platiť zmluvnú pokutu za inú splátku. Z obsahu a formy zmluvy vyplýva, že zmluvná pokuta je vedľajším dojednaním vopred naformulovaným navrhovateľom ako dodávateľom, ktoré je používané opakovane v štandardizovaných úverových zmluvách navrhovateľa uzatváraných so spotrebiteľmi. Na základe uvedeného tak súd vychádzal z predpokladu, že toto zmluvné dojednanie nebolo medzi účastníkmi individuálne dojednané, pričom sa žiada dodať, že navrhovateľ, ktorý v tomto smere nesie dôkazné bremeno, v konaní nepreukázal (a napokon ani netvrdil), že ustanovenia o zmluvnej pokute boli s odporkyňou individuálne dojednané.

Súd pri skúmaní dojednania o zmluvnej pokute z vyššie uvedených hľadísk vychádzal z predpokladu, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. zo zákona dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane však výška sankčného zabezpečenia tejto povinnosti, ktoré v zmysle obsahu predmetnej zmluvy spočívalo popri zmluvnej pokute s vyššie špecifikovanou výškou aj v úrokoch z omeškania vo výške presahujúcej zákonný rozsah (0,2 % za každý deň omeškania, čo je 73 % ročne), sa súdu javí ako neprimerane vysoká. Neprimeranosť zmluvnej pokuty je zrejmá nielen pri spoločnom posúdení s úrokmi z omeškania v zmluvne dojednanej výške (nároky z ktorého zmluvného dojednania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje, preto sa súd jeho platnosťou osobitne nezaoberal), avšak aj pri samostatnom posúdení. Súd vychádzal z toho, že na základe tohto ustanovenia si navrhovateľ mohol voči odporkyni uplatňovať v prípade omeškania so splátkou vo výške 75,- eur po dobu 15 dní (kedy by mu v zmysle zákona patrili úroky z omeškania len vo výške 0,27 eur) a viac sumu 7,5 eur a pri omeškaní s úhradou splátky po dobu 30 dní (kedy by mu v zmysle zákona patrili úroky z omeškania len vo výške 0,59 eur) a viac až polovicu splátky, t.j. sumu 37,50 eur, čo je (najmä pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty pri omeškaní o viac ako 30 dní) vo výraznom nepomere k zabezpečovanej povinnosti riadne a včas zaplatiť splátku úveru v dohodnutej výške. Navrhovateľ mohol takto postupovať pri každom omeškaní odporkyne a účtovať jej zmluvnú pokutu bez ďalších zmluvných obmedzení. Na základe uvedeného súd uzavrel, že zmluvné dojednanie, z ktorého navrhovateľ vyvodil voči odporkyni právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, je ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle absolútne neplatné a pre spotrebiteľa, teda odporkyňu nie je právne záväzné. Súd v tejto súvislosti dodáva, že kontrola štandardných zmlúv v zmysle a nasl. je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, ktorú je potrebné uplatňovať bezvýnimočne, bez ohľadu na to, či si navrhovateľ na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky uplatňuje plnenie v menšom rozsahu, než aké mu z takejto podmienky podľa jej obsahu mohlo plynúť. Z uvedeného dôvodu preto súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky neuznal a návrh aj v tejto časti ako nedôvodný zamietol, pričom súčasne v zmysle ustanovenia neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení uvádzanom v zmluve výslovne uviedol i vo výroku rozhodnutia. K uvedenému súd poznamenáva, že hoci neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je zjavná najmä v prípade omeškania s úhradami po dobu viac ako 30 dní, súd posudzoval úpravu inštitútu zmluvnej pokuty v zmluve ako jeden celok tak, ako to napokon vyplýva aj z formulácie zvolenej navrhovateľom, z ktorého je zrejmá jeho vôľa ako výlučného zostavovateľa zmluvy uplatňovať zmluvnú pokutu vo výške 10 % zo sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní, len po dobu omeškania najviac do 30 dní a v prípade dlhšieho omeškania už v rozsahu 50 %; osobitné posudzovanie výšky zmluvnej pokuty by v tomto prípade jednak nereflektovalo zjavný prístup dodávateľa v uplatňovaní sankcií voči spotrebiteľom a jednak by takýto postup nebol pre prax využiteľný (keďže je zrejmé, že v prípade vyhlásenia neplatnosti len druhej časti zmluvného dojednania by navrhovateľ pri realizácii svojich oprávnení vyplývajúcich mu zo zmluvy nemohol postupovať pri omeškaní dlžníka po dobu dlhšiu ako 30 dní).

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol odporkyni úver vo výške 500,- eur, pričom odporkyňa si svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas platiť dohodnuté splátky úveru neplnila, keď uhradila len jednu splátku vo výške 75,- eur. V zmysle dojednaných zmluvných podmienok vzniklo navrhovateľovi z dôvodu omeškania odporkyne s platením právo od zmluvy odstúpiť, čo urobil listom zo dňa 27.07.2012, v ktorom odporkyňu vyzval na úhradu záväzkov zo zmluvy v lehote do 15.08.2012. Na základe uvedeného a súčasne vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti dojednaní týkajúcich sa žalovaných úrokov a zmluvnej pokuty súd uzavrel, že navrhovateľovi vznikol nárok len na zaplatenie sumy 425,- eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou úhrad odporkyne. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené uznanie dlhu, súd uvádza, že uznať možno len záväzok, ktorý v čase uznania existoval. Keďže v konaní bolo preukázané, že zmluva bola v časti zmluvných úrokov a zmluvnej pokuty neplatná, odporkyňa nemohla platne uznať svoj dlh zo zmluvy v týchto častiach, a preto súd na uznanie dlhu v časti zmluvných úrokov a zmluvnej pokuty neprihliadal.

Zároveň, keďže odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, navrhovateľ má nárok na zákonný úrok z omeškania zo sumy dlžnej istiny, ktorý mu súd priznal odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v liste zo dňa 27.07.2012, t.j. od 16.08.2012, a to vo výške 8,75 % ročne v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením nariadenia vlády č. v znení účinnom v čase omeškania odporkyne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k obom dňom omeškania bola 0,75 %; v ostatnom rozsahu čo do zaplatenia úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Predmetom konania bola suma 798,53 eur príslušenstvom, pričom súd návrhu navrhovateľa vyhovel v časti sumy 425,- eur s príslušenstvom a vo zvyšnom rozsahu, t.j. v sume 373,53 eur s príslušenstvom návrh zamietol. Z uvedeného je zrejmé, že pomer úspechu navrhovateľa (53,22 %) a odporkyne (46,77 %) bol približne rovnaký, a preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.