Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-16-2015.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Helenou Dudzíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú C. G., nar. XX.XX.XXXX , bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, odborom sociálnych vecí a rodiny, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: J. M., nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom Q. T. XXXX/XW., D. , L. a U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., I. XXXX, o zníženie výživného , takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zníženie výživného, v ktorom návrhu uviedol, že mu bolo zvýšené výživné v celkovej výške 133,- eur. Od posledného pojednávania sa však zmenili pomery na jeho strane, keďže aktívne sa snažil nájsť vhodné zamestnanie, ktoré naďalej aj hľadá, avšak doposiaľ sa mu to nepodarilo, preto sa zaevidoval na Úrade práce v D. ako uchádzač o zamestnanie, avšak podpora v nezamestnanosti mu nebola priznaná. Poukázal na to, že je mu vyplácaný príspevok v hmotnej núdzi vo výške 2.200,- Kč a doplatok na bývanie vo výške 4.230,- Kč, pričom nemá žiadny majetok. Uviedol, že si je vedomý, že má dlh na výživnom, ale jeho životné podmienky sa natoľko zmenili, že nie je schopný hradiť bežné výživné. Žiadal znížiť výživné zo sumy 133,- eur na sumu 20,- eur, vždy k 30-temu dňu v mesiaci.
Matka s návrhom nesúhlasila a uviedla, že otec si riadne neplní vyživovaciu povinnosť, preto požiadala o vyplácanie náhradného výživného, ktoré je jej naďalej vyplácané a absolútne nevie uviesť, kde sa otec nachádza a nemá o ňom žiadnu vedomosť. Navštevuje starých rodičov zo strany otca, avšak ani oni nemajú vedomosť, kde sa otec maloletého dieťaťa nachádza.
Bolo vypracované dožiadanie s cieľom výsluchu otca cestou dožiadaného súdu Okresného súdu v Karvinej, Česká republika, ktoré dožiadanie nebolo vybavené, nakoľko otec sa na predvolanie k výsluchu nedostavil, pričom bol predvolávaný z troch adries, t.j. D. , G. XXXX/XX, D., L. XXXX/XX a D., O. XXXX/ XX, pričom ani na jednej adrese sa nezdržuje a nepreberá poštu. Súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu a vo väznici sa nenachádza. Bol zisťovaný pobyt otca na adrese Q. , D. XXXX, . avšak zo správy zo dňa 24.08.2015 bolo zistené, že otec maloletého dieťaťa ukončil ubytovanie dňom 31.07.2015 na vlastnú žiadosť a jeho nový pobyt nie je známy.
Kolízny opatrovník doporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, nakoľko nie je na prospech maloletej C..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, dokladmi o poplatkoch, správou o výške opatrovateľského príspevku, správou kolízneho opatrovníka, správami o výške príspevkov poskytovaných otcovi, správou o povesti, pripojením spisov Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11P/27/2010, 9P/234/2008 a zistil tento skutkový stav:
Maloletá C. G., nar. XX.XX.XXXX je dieťa narodené mimo manželstva, ku ktorému otcovstvo je riadne usporiadané.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 11P/27/2010 zo dňa 04.08.2010 bolo zvýšené výživné na maloletú C. zo sumy 2.000,- Sk na sumu 133,- eur, od 01.03.2010.
V čase poslednej úpravy výživného matka poberala príspevok za opatrovanie z ÚPSVaR Topoľčany, prídavok na jedno dieťa a náhradné výživné poukazované za otca dieťaťa. Bývala s maloletou C. v 3- izbovom obecnom byte, platila 150,- eur mesačne a poistku za C. v sume 20,- eur mesačne.
Otec maloletého dieťaťa mal trvalý pobyt v D. v L. a o dieťa dlhodobo nejavil záujem, pričom bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v Karvinej, od začiatku r.2009. Vyživovaciu povinnosť mal len k maloletej C..
V súčasnej dobe tak ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, maloletá C. má 13 rokov, je žiačkou 7.ročníka ZŠ, na ul. K. v J.. Stravuje sa doma, pričom matka platí školské potreby, zošity, prispieva na výlety a exkurzie. Maloletá C. vo voľnom čase hráva futbal za MFK Topvar Topoľčany, kde matka mesačne platí poplatok 10,- eur. Kupuje jej kopačky, halovky, dresy a ostatné veci podľa potreby. Maloletá C. je pomerne vyspelá a vysoká.
Matka je slobodná, vyživovaciu povinnosť má len k maloletej C., pričom je opatrovateľkou ťažko zdravotne postihnutého synovca A. F., ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Poberá z tunajšieho úradu príspevok za opatrovanie, náhradné výživné a prídavok na dieťa. Žije s dcérou a synovcom v spoločnej domácnosti , v 3-izbovom byte, zariadenom , udržiavanom v poriadku, kde platí mesačne 121,85 eur nájomné, elektrinu 7,- eur, plyn 5,- eur a spláca pôžičku v sume 300,- eur, v mesačných splátkach po 10,- eur. Momentálne má aj dlh na nájomnom, s ktorým dlhom sa musí vysporiadať.
Otec je v súčasnej dobe nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 06.11.2012 doposiaľ, pričom na základe rozhodnutia Úradu práce, Českej republiky - Krajskej pobočky v Ostrave, nebola mu priznaná podpora v nezamestnanosti. Je mu vyplácaný príspevok v hmotnej núdzi na živobytie vo výške 2.200,- Kč a doplatok na bývanie v sume 4.230,- eur.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery.
Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )
Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)
Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov, pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.
Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný, keďže v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá C. 8 rokov, v čase poslednej úpravy výživného bol otec nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a ako vyplýva z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/27/2010 otec so sumou výživného 133,- eur súhlasil. V súčasnej dobe má maloletá C. 13 rokov, navštevuje 2.stupeň ZŠ, jedná sa o vyspelé dievča, pričom otec o maloleté dieťa nejaví záujem, neplní si vyživovaciu povinnosť, má dlh na výživnom a matke je vyplácané náhradné výživné. V súčasnej dobe otec je naďalej nezamestnaný, avšak sú mu vyplácané dávky pomoci v hmotnej núdzi, ako aj príspevok na bývanie, preto súd má za to, že návrh otca na zníženie výživného nie je opodstatnený, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo zdravotných dôvodov sa nemohol zamestnať, preto súd návrh otca zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O.s.p. nakoľko ide o konanie o výživnom, ktoré možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.