Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-209-2015.pdf
PDF · 82.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/209/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa P. C., bytom L. G. XXXX/X, O., právne zastúpený Advokátska kancelária Vaľo & Partners, s.r.o., Konštantínova 3, Prešov, proti odporcovi B. C., bytom B. X, L., právne zastúpený Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., Jahodová 6748/8, Prešov, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/317/2014-73 zo dňa 22.4.2015 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 70,- Eur vždy do 20.dňa v mesiaci počnúc od 10.9.2014. Dlžné výživné za obdobie od 11.9.2014 do 30.4.2015 vo výške 323,- Eur, je odporca povinný splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania, citoval ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje na budúce povolanie vo forme denného štúdia, čím je splnená podmienka pre určenie výživného v jeho prospech od odporcu, ktorý je jeho otcom. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb navrhovateľa, ale zároveň zo schopností a možností a majetkových pomerov odporcu. Pokiaľ sa týka majetkových pomerov odporcu, tieto neodôvodňujú priznanie výživného v takej výške ako žiadal navrhovateľ, lebo bolo preukázané z listinných dôkazov, že príjem odporcu po odpočítaní dane a nutných odvodov sa pohybuje vo výške okolo 600,- Eur mesačne. Z tejto sumy je odporca povinný prispievať na výživu mal. J. sumou 150,- Eur mesačne ako to vyplýva z konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P/325/2014. Taktiež má výdavky na bývanie vo výške 120,- Eur mesačne, pričom súd vychádzal z čestného vyhlásenia jeho priateľky a nepovažoval za nutné vykonať výsluch osobne, lebo suma je reálna a odzrkadľuje skutočné náklady spojené s bývaním v danej lokalite a v danom čase. Podľa vedomostí súdu je primerané inkaso vo výške 240,- Eur za bývanie a z toho uhrádza odporca 1-icu, a preto považoval to za primerané výdavky na bývanie. Taktiež odporca uviedol, že má mesačné výdavky na stravovanie a nevyhnutné potreby vo výške 200,- Eur a pôžičky vo výške 100,- Eur, t. j. celkom jeho výdavky predstavujú približne 570,- Eur, pričom súd dospel k záveru, že nie je v jeho schopnostiach, možnostiach prispievať na výživu navrhovateľa sumou vyššou než 70,- Eur, tak aby bola zachovaná rovnaká zásada životnej úrovne rodičov a detí. Súd nepovažoval za primeranú sumu 300,- Eur mesačne aj napriek tomu, že navrhovateľ vydokladoval všetky svoje výdavky v sume vyššej než súdom určené výživné. Pri stanovení vyživovacej povinnosti zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ prehlásil pred súdom, že má finančné úspory, z ktorých financuje svoje štúdium na základe svojho pracovného pobytu v Q., kde pracoval cca 17 mesiacov. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že samotný navrhovateľ odmietol akýkoľvek kontakt s odporcom s poukazom na rozvodové konanie rodičov, čo
podľa názoru súdu je potrebné zohľadniť. Nejedná sa o situáciu, kedy by bolo dôvodné zamietnuť návrh na určenie vyživovacej povinnosti tak, ako to žiadal odporca, lebo len samotná skutočnosť, že manželstvo rodičov bolo rozvedené, nemôže viesť k postoju dospelého dieťaťa v tom zmysle, že žiada od rodiča výživné bez toho, aby sa s ním odmietal stretnúť. K určenej vyživovacej povinnosti na mal. J. vo výške 150,- Eur súd uviedol, že pri určení tejto vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutkového stavu v čase rozhodovania, kedy odporca nemal inú vyživovaciu povinnosť, nakoľko v tom čase netrvala jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa však túto výšku takto určeného výživného na mal. J. zohľadnil. Súd zdôraznil, že odporca nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, lebo aj v súvislosti s majetkovým vyporiadaním po rozvode manželstva došlo k prenechaniu nehnuteľností, ako aj finančných prostriedkov pre bývalú manželku odporcu, ktorá zabezpečuje výživu aj pre navrhovateľa. Aj táto skutočnosť bola dôležitá pre posudzovanie výšky výživného. Z tohto dôvodu súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 70,- Eur od 10.9.2014.
Súd s poukazom na ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie od 11.9.2014 do 30.5.2015 vo výške 323,- Eur v mesačných splátkach po 30,- Eur splatných spolu s bežným výživným do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné bolo určené za 2/3-iny mesiaca september 2014 a následne októbra 2014 až apríl 2015, čo spolu predstavuje 443,- Eur, pričom po započítaní nesporne zaplateného výživného vo výške 120,- Eur, činí dlžné výživné sumu 323,- Eur. V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal výšku určeného výživného. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 200,- Eur. Namietal nesprávne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj porušenie rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi v prospech mal. J.. Zdôraznil, že konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P/325/2014 o zníženie výživného je právoplatne skončené s tým, že návrh odporcu v tomto konanie o zníženie výživného bol právoplatne zamietnutý vydaným rozsudkom č. k. 30P/325/2014-34 zo dňa 21.1.2015. Mal. J. je vo veku sedemnástich rokov a určené výživné je taktiež určené na uspokojovanie nevyhnutých odôvodnených potrieb spojených s výživou, ako aj prípravou na budúce povolanie a záujmových aktivít, vrátane trávenia voľného času. Ďalej poukázal na nedostatočne vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa s tým, že k vysporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva rodičov navrhovateľa v prospech matky navrhovateľa došlo len z dôvodu, že odporca bol závislý len z dôvodu ochrany rodinného majetku vzhľadom na pretrvávajúcu negatívnu závislosť odporcu spojenú s požívaním alkoholických nápojov, požičiavaním si finančných prostriedkov, tzv. pôžičkární, ktoré následne nesplácal, a preto veritelia vymáhajú poskytnuté finančné prostriedky v rámci exekúcie. Zdôraznil, že v Q. si len navrhovateľ zabezpečil finančné prostriedky na štart na vysokoškolské štúdium v O. ako na zabezpečenie bývania, nákup počítača a pod.. Poukázal na to, že matka má nízky príjem, a preto nie je schopná mu prispievať na zvýšené výdavky na vysokoškolské štúdium. Spochybnil čestné prehlásenie podpísané Mgr. N. L. o platení príspevku na bývanie odporcom vo výške 120,- Eur. Uviedol, že podľa neho overených informácií, odporca v skutočnosti býva v zamestnaneckej ubytovni Železníc Slovenska, za ktoré bývanie ako zamestnanec neplatí žiadnu odplatu. V tomto smere spochybnil postup súdu, ktorý nevypočul priateľku odporcu, ktorú skutočnosť si neoveril jej výsluchom. Trval na tom, že odporca je povinný prispievať mu na výživu minimálne sumou 150,- Eur mesačne, rovnako ako na výživu jeho sestry, mal. J.. Napadnutý rozsudok považoval v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Navrhol ho zmeniť a návrhu vyhovieť.
Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že priemerná mesačná mzda podľa predložených listinných dôkazov odporcu predstavuje 600,- Eur a jeho mesačné výdavky približne 570,- Eur. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ sa sám vyjadril, že nechce sa s odporcom stretávať, ale len chce, aby mu finančne prispieval. Zdôraznil, že odporca vedie usporiadaný život so svojou priateľkou, u ktorej býva a denne dochádza do svojej práce, v ktorej pracuje približne 30 rokov. K neusporiadanému spôsobu života uviedol, že nikdy na žiadnu závislosť liečený nebol, nie je vedený v žiadnej ambulantnej starostlivosti. K návrhu na zníženie výživného pre mal. J. uviedol, že tento návrh podal z dôvodu podaného návrhu na určenie výživného v tomto konaní. Trval na tom, že nebýva v zamestnaneckej ubytovni, ale býva so svojou priateľkou N. L. od júla 2014 v jej rodinnom dome na ul. B. č. X, L., ktorej prispieva na bývanie mesačne sumou 120,- Eur. Prehlásil, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný
majetok a jeho jediným príjmom je mzda vo výške 600,- Eur mesačne, pričom jeho mesačné výdavky predstavujú 570,- Eur a odporca nemá žiadne úspory. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru nie je schopný platiť vyššie výživné viac ako 50,- Eur.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacím dôvodmi, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.
Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorej výška zodpovedá sociálnym a majetkovým pomerom rodičov.
Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvého stupňa nedostatočne skúmal sociálne a majetkové pomery odporcu, ako aj matky navrhovateľa, ktorá je taktiež povinná prispievať na výživu navrhovateľa. V spise sa nenachádza opis mzdového listu za rozhodné predchádzajúce obdobie rodičov navrhovateľa, ktorí sú obaja povinní prispievať na jeho výživu, lebo navrhovateľ doposiaľ nenadobudol schopnosť sám sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Vychádzajúc len z predložených kópií výplatných pások odporcom, podľa názoru odvolacieho súdu bolo zistenie nedostatočné vzhľadom na rozhodovanie o výške výživného prvýkrát s tým, že skutkový stav nezistením všetkých rozhodných skutočností, t. j. posúdením sociálnych a majetkových pomerov oboch povinných na výživu vo vzťahu k navrhovateľovi malo za následok, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne. Odvolací súd uznal odvolacie námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, t. j. náležitého nepreverenia sociálnych a majetkových pomerov odporcu, najmä overenia si, či odporca skutočne býva v zamestnaneckej ubytovni, za ktorú neplatí alebo finančne prispieva Mgr. N. L., priateľke, sumou 120,- Eur, u ktorej má údajne bývať od júla 2014. Ďalej súd neskúmal dostatočne ani výšku odôvodnených potrieb navrhovateľa vzhľadom k tomu, že navrhovateľ síce preukázal svoje výdavky, avšak súd neskúmal, či navrhovateľ nepoberá sociálne štipendium, ďalej v akej výške mu na výživu prispieva jeho matka. Tvrdenie súdu, že navrhovateľ má finančné prostriedky z pobytu v Q., ktoré mu slúžia na zabezpečenie vysokoškolského štúdia, nemožno považovať za správne s prihliadnutím k tomu, že zákonná vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo živiť. Nebolo možné na túto skutočnosť prihliadať a stanoviť nižšie výživné ako na mal. J., ktorá je vo veku sedemnástich rokov, býva v spoločnej domácnosti matky. Výškou určeného výživného na mal. J. bol súd viazaný (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), o ktorej skutočnosti je právoplatne rozhodnuté a bolo potrebné na túto skutočnosť prihliadať pri stanovení výšky výživného, avšak so zachovaním zásady rovnakej životnej úrovne oboch oprávnených a odkázaných na výživu od odporcu. Aj táto namietaná skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu bola dôvodná. Z týchto dôvodov odvolací súd preto napadnutý rozsudok zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Nedostatočne zistený skutkový stav mal za následok nesprávne právne posúdenie dôvodnosti uplatneného návrhu, ako aj stanovenie výšky výživného.
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie o preukázanie skutočných odôvodnených potrieb navrhovateľa na prípravu spojenú s prípravou na budúce povolanie, ako aj doplniť dokazovanie o opisy mzdových listov odporcu za rozhodné obdobie, ako aj skúmať sociálne a majetkové pomery matky navrhovateľa, ktorá má taktiež zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nemu.
Ďalej je potrebné skúmať, aké skutočné náklady odporca vynakladá na bývanie a na základe doplneného dokazovania vo veci samej následne rozhodnúť.
V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. V danom prípade dôkazná povinnosť sa vzťahuje na oboch účastníkov konania, ktoré svoje tvrdenia musia v konaní preukázať za účelom posúdenia náležite zisteného skutkového stavu a následného stanovenia primeranej výšky výživného na plnoleté dieťa študujúce v zahraničí s prihliadnutím aj na počet vyživovacích povinností a výšku určeného výživného na mal. J. mesačne vo výške 150,- Eur.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 224 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.