Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoE-13-2022.pdf
PDF · 86.43 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom H. Y. XX, N., proti povinnému: M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, N. S., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 6,87 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia bola vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Bc. Vladimíra Usačeva, so sídlom Lehockého 4, Bratislava, pod sp. zn. EX 14146/16, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/4338/2006-29 zo dňa 18.3.2013, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného voči výroku (I.) o zastavení exekúcie o d m i e t a .
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku (II.) o trovách exekúcie.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie, resp. exekučný súd) zastavil (výrok I.) exekúciu podľa § 31 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej len EP) u v znení účinnom od 1.9.2005 do 30.11.2006 v spojení s § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 197 ods. 2 spolu s § 240 ods. 1 EP (všetky ustanovenia citované v napadnutom uznesení), t.j. z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov. 2. Súd prvej inštancie argumentoval, že súdny exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 197 ods. 2 EP. Primeranosť výšky preddavku treba posudzovať tak, aby nenastala situácia, kedy by súdny exekútor uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov a aby nedochádzalo k preplatkom. Výška preddavku nesmie presiahnuť 50 % z odmeny, na ktorú môže exekútorovi vzniknúť v exekučnom konaní nárok. Súdny exekútor môže, ale nemusí požadovať od oprávneného zloženie preddavku. V praxi k tomu dochádza v tých prípadoch, keď sa pohľadávka javí ako rýchlo vymožiteľná. Ak však súdny exekútor vyzve oprávneného na jeho zloženie, určí mu lehotu, v ktorej má oprávnený preddavok uhradiť. Súdny exekútor môže požadovať zloženie preddavku kedykoľvek v priebehu exekučného konania, prípadne môže požadovať zloženie ďalšieho primeraného preddavku, ak je to vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie potrené. Ak v priebehu konania dôjde k vymoženiu časti trov exekúcie od povinného, súdny exekútor by mal upraviť primerane výšku preddavku, t.j. preddavok alebo jeho časť vrátiť. Súdny exekútor je oprávnený, nie však povinný, podať na súd návrh na zatavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku. Rozhodnutie závisí od uváženia súdu. Z Výzvy na úhradu preddavkov na trovy exekučných konaní zo dňa 4.12.2008 súd zistil, že ňou súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu preddavkov na odmenu a na náhradu hotových výdavkov v lehote do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Súčasťou výzvy bolo aj poučenie o tom, že v prípade, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na
náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Výška požadovaného preddavku, t.j. 19,75 eur, bola v súlade s ust. § 24 č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútor. Oprávnený výzvu prevzal, pričom požadovaný preddavok v lehote stanovenej súdnym exekútorom neuhradil. Súdny exekútor podaním zo dňa 2.4.2009, doručeným súdu dňa 14.4.2009, navrhol exekúciu s poukazom na ust. § 31 EP. Oprávnený sa v odvolaní proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky k dôvodu nezloženia požadovaného preddavku nevyjadril. 3. Na základe opísaného exekučný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje taký dôvod, pre ktorý by oprávnený nemohol v danom štádiu exekučného konania zložiť súdnym exekútorom požadovaný preddavok a pre ktorý by bolo dôvodné riziko znášania všetkých trov exekúcie preniesť len na súdneho exekútora. Preto považoval návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie za dôvodný.
4. Následne (výrok II.) okresný súd s poukazom na § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 24 ods. 1 - 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútor v znení účinnom od 1.7.2006 do 30.4.2008 v spojení s § 200 ods. 1,2 § 203 ods. 1 EP priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 135,34 eur. 5. Vychádzal z toho, že súdny exekútor si odmenu vyčíslil vo výške 265,60 eur za 40 hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo špecifikácie súdneho exekútora je zrejmé, že k časovej špecifikácii počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (40 hodín) dospel súdny exekútor tak, že jednotlivý špecifikovaný úkon vykonával celú hodinu, prípadne že úkony vykonávané v ten istý deň robil prerušovane, t.j. každý úkon začal robiť v inú hodinu. Výsledkom takéhoto výpočtu je navýšenie odmeny. 6. Podľa okresného súdu však z logického a gramatického výkladu vyhl. č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že pri výpočte odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov, ako je tomu v prípade výpočtu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky je rozhodujúce časové hľadisko jednotlivých úkonov, t.j. aký čas je reálne potrebný na ich vykonanie. Kvantita jednotlivých úkonov za nejaký čas nie je v tomto prípade smerodajná. Pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bolo oceňovať každý úkon samostatne, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, tak by to expressis verbis bolo v tomto ustanovení zakotvené. Vzhľadom na časovú špecifikáciu pri jednotlivých vykonaných úkonoch súdnym exekútorom v priebehu exekúcie mal súd za to, že odmena za 10 začatých hodín vo výške 66,40 eur je primeraná, a to aj vzhľadom na rozsah a obsah spisu súdneho exekútora, preto exekútorovi priznal odmenu v tejto výške. So zreteľom na to je na mieste sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky (rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2007, sp. zn. 1MCdo 7/2006). 7. Paušálnu odmenu súd priznal súdnemu exekútorovi za 7 úkonov exekučnej činnosti namiesto pôvodne vyúčtovaných 20 úkonov (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x zisťovanie majetku povinného a bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného a 14 x doručovanie príkazov na začatie exekúcie) vo výške 3,32 eur / 1 úkon, spolu v sume 23,24 eur. Súd krátil (23,24 eur z pôvodne uplatnenej sumy vo výške 66,40 eur) uplatnenú paušálnu odmenu o sumu 43,16 eur (13 x doručovanie príkazov na začatie exekúcie), nakoľko v zmysle aplikovanej vyhlášky keby úmyslom zákonodarcu bolo odmeňovať každé doručovanie daného úkonu upravil by znenie predmetného ustanovenia zákona (§ 15 ods. 1 písm. b) Vyhl. č. 288/1995 Z. z.) obdobne ako pri zisťovaní majetku, či bydliska povinného. Na základe uvedených skutočností súd priznal doručovanie príkazu na začatie exekúcie len ako jeden úkon. 8. Hotové výdavky si exekútor účtoval v zmysle § 22 Vyhl. č. 288/1995 Z.z., a to ako náklady na poštovné vo výške 43,20 eur, archiváciu spisu vo výške 6,64 eur, cestovné - 10 km vo výške 1,70 eur, vytlačený papier vo výške 5,04 eur a na obálky vo výške 3,60 eur. Čo sa týka uplatnených nákladov na poštovné, z predloženého spisu súdneho exekútora mal súd preukázané len jedno doručovanie do vlastných rúk, a to doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a dvakrát doručovanie doporučene - zaslanie žiadosti o udelenie poverenia na súd a vrátenie poverenia. Za toto doručovanie priznal súd exekútorovi sumu 1,19 eur a sumu 2 x 1,13 eur. Za ostatné poštovné výdavky, ktoré neboli doručované ani doporučene, ani do vlastných rúk, priznal súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov ako pri obyčajnom doručovaní, t. j. vo výške 0,50 eur (14 x doručovanie príkazov na začatie exekúcie, 14 x ich odblokovanie). Spolu tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov týkajúcich sa poštovného vo výške 17,45 eur. Ohľadne ostatných kancelárskych výdavkov, do ktorých súd zahrnul použitý papier, toner, ale aj samotnú archiváciu spisu, súd za primeranú vzhľadom na obsah predloženého exekučného spisu a rozsah vykonaných úkonov, považoval sumu vo výške 6,64 eur. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi vyúčtované cestovné náhrady, nakoľko tieto nemal z predloženého
exekučného spisu zdokladované. Celkovo tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 24,09 eur. 9. Súdny exekútor si ďalej v rámci predloženého vyúčtovania uplatnil aj sumu 24,42 eur, a to ako náhradu za čas strávený mimo úradu. V rámci predloženej špecifikácie súdny exekútor pri každom vykonanom úkone uviedol časovú dobu 1 minúty, ktorá pripadala na čas strávený doručovaním, t.j. mimo úradu. Nakoľko ale čas strávený na pošte patrí do administratívy, ktorej hodnota je zahrnutá v odmene súdneho exekútora v zmysle Vyhl. č. 288/1995 Z. z., a teda nejde o úkon vykonaný v rámci exekúcie, súd takto stanovenú náhradu času súdnemu exekútorovi nepriznal. 10. Napokon, súdny exekútor si k odmene a hotovým výdavkom uplatnil aj položku 19 % DPH. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len "Zákon o DPH") je súdny exekútor zdaniteľnou osobou, nakoľko nezávisle vykonáva ekonomickú činnosť, z ktorej dosahuje príjem a ktorá je predmetom dane. Podľa kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty je súdny exekútor zaregistrovaný pre daň z pridanej hodnoty a ako zdaniteľná osoba má súdny exekútor daňovú povinnosť (povinnosť odviesť daň) voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Keďže sa jedná o službu poskytovanú čiastkovo v priebehu určitého obdobia, za deň dodania služby sa považuje posledný deň obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávanú službu vzťahuje. V predmetnom prípade je takýmto obdobím trvanie exekučného konania a dňom dodania služby je deň právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou, ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia (oprávnený) alebo inej osoby (napr. povinný, ak by bol zaviazaný na platenie trov exekúcie) za dodanie služby. Konečným nositeľom daňového zaťaženia pri dani z pridanej hodnoty je osoba, pre ktorú sa služby, ktorá je predmetom dane, poskytuje, alebo osoba, od ktorej zdaniteľná osoba (súdny exekútor) požaduje plnenie za poskytnutie služby, ktorá je predmetom dane. V zmysle § 196 EP a § 22 ods. 2 písm. b/ Zákona o DPH v platnom znení, tak priznal súdnemu exekútorovi k odmene a hotovým výdavkom aj položku 19 % DPH vo výške 21,61 eur (19 % zo sumy 113,73 ).
11. Celkovú sumu trov exekúcie vo výške 135,34 eur (66,40 eur + 23,24 eur + 24,09 eur + 21,61 eur) okresný súd uložil (§ 203 ods. 1 EP) nahradiť exekútorovi oprávneným, nakoľko oprávnený tým, že nezložil požadovaný preddavok na odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora, zavinil, že sa predmetná exekúcia zastavila. 12. Záverom exekučný súd doplnil, že oprávneným požadované použitie moderačné práva v zmysle ust. § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (v tom čase účinného - pozn. odvol. súdu) v exekučnom konaní pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné, nakoľko nejde o sporové konanie, ale o vykonávacie konanie, kedy nie je dôvodné na základe voľnej úvahy súdu znižovať odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora, ktoré exekútorovi pri výkone jeho činnosti vznikli a na ktorých náhradu má exekútor právo. Exekučný súd môže posúdiť len účelnosť ich vynaloženia a neúčelne vynaložené trovy exekútorovi nepriznať.
13. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Namietal, že zastavenie exekúcie z dôvodu neuhradenia preddavku oprávneným na odmenu súdneho exekútora je fakultatívnou možnosťou súdu. Súdny exekútor teda je oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku, ale súd nemusí podľa okolnosti exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od voľného uváženia súdu. Podľa odvolateľa zastavenie exekúcie nie je opodstatnené, nakoľko zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. 14. Čo sa týka trov konania uplatnených exekútorom, odvolateľ poukázal na moderačné právo súdu
- ustanovenie § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého môže súd nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke.
15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), odvolanie oprávneného voči výroku o zastavení exekúcie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietol v zmysle § 386 písm. c/ CSP a vo zvyšku preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu v dotknutej časti prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
16. Primárne odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP poznamenáva, že sa aktuálne účinný procesný predpis - Civilný sporový poriadok - vzťahuje aj na konania začaté pred 1.7.2016 (akým je i súdená vec). 17. Súčasne - § 470 ods. 2 CSP veta prvá - platí, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nadväzne je určujúcim posúdenie, či právna úprava relevantná (Občiansky súdny poriadok) v čase uplatnenia riadneho opravného prostriedku (16.4.2013), jeho podanie pripúšťala. 18. Z takto vymedzeného hľadiska je potrebné konštatovať, že v prípade exekučného konania je určujúcim zákonom (od ktorého sa odvodzuje ne/prípustnosť riadneho opravného prostriedku) Exekučný poriadok ako lex specialis, ktorý (zákon) vo svojom ustanovení § 58 (resp. ani v rámci § 31) odvolanie proti výroku o zastavení v konania z dôvodu neuhradenia preddavku na odmenu exekútora (§ 31 ods. 1 veta prvá EP) v rozhodnom období nepripúšťal (ako náležite v rámci poučenia uviedol i okresný súd). 19. Z tohto dôvodu muselo byť odvolanie súdneho exekútora, ako smerujúce proti rozhodnutiu/výroku (o zastavení exekúcie), proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietnuté.
20. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o trovách exekúcie, v prejednávanom prípade exekúcia začala dňa 5.12.2006, kedy v zmysle § 58 ods. 5 EP bolo odvolanie proti výroku o náhrade trov v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa § 57 EP prípustné. Zákonom č. 299/2013 Z. z. bolo dotknuté ustanovenie novelizované a odvolanie voči výroku o trovách exekúcie uznesenia o jej zastavení už prípustné nebolo/ nie je. V zmysle všeobecného prechodného ustanovenia - § 243b ods. 1 EP - sa však začaté exekučné konania dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013. Inými slovami, v zmysle prechodných ustanovení (a to aj neskorších novelizácií) prípustnosť odvolania voči trovám exekúcie trvá/zostala zachovaná v exekúciách, ktoré začali do 31.10.2013.Tretí odsek dotknutého zákonného ustanovenia síce obsahoval aj úpravu vzťahujúcu sa na náhradu trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 EP, ale pre jej nejednoznačnosť odvolací súd má za to, že je nutné aplikovať všeobecné intertemporálne pravidlo definované touto novelizáciou Exekučného poriadku; t.j. dokončiť exekučné konania podľa predpisov účinných do 31.10.2013. 21. Z konštatovaného teda vyplýva prípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie. Následne však odvolací prieskum (ktorého rozsah je striktne daný odvolateľom vymedzenými odvolacími dôvodmi) viedol k vysloveniu vecnej správnosti predmetného výroku, nakoľko oprávnený sa obmedzil len na všeobecnú požiadavku použitia moderačného práva (vo vzťahu k trovám exekúcie), bez akejkoľvek reflexie ma konkrétne dôvody, ktoré ohľadne ne/aplikovateľnosti tohto inštitútu pomenoval (náležite) už exekučný súd (bod 12 tohto odôvodnenia).
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 súhrnným výrokom tak, že účastníci nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ/oprávnený nebol v odvolacom konaní vôbec úspešný - v časti odmietnutie odvolania, v časti potvrdenie napadnutého výroku -, avšak v súvislosti s týmto odvolacím prieskumom nevznikli trovy žiadnemu z účastníkov konania, čomu zodpovedá zvolená úprava trov tohto odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.