Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-38-2022.pdf
PDF · 108.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/38/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého MP. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: matky Ing. C. W., PhD. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Košiciach na F. ulici č. XX zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Prievozník PhD., advokát, s.r.o. so sídlom kancelárie v Košiciach na Krmanovej ulici č. 1 a otca Ing. P. W. nar. X.X.XXXX bývajúceho v K. na A. ulici č. XX zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. IVANA VACULČIAKOVÁ, s.r.o. so sídlom kancelárie v Prešove na Duchnovičovom námestí č. 1 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 17P/186/2020 - 254 zo dňa 22.11.2021 takto
rozhodol:
P o t v d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 23P/383/2015 - 173 zo dňa 9.11.2016 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. V. zo sumy 190 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred opakovane do budúcna počnúc od 14.12.2020. Výrokom II. dlžné výživné za obdobie od 14.12.2020 do 30.11.2021 v sume 1.273,90 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Výrokom III. v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oproti predchádzajúcej úprave výživného sa zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania, a to predovšetkým na strane maloletého dieťaťa. Konštatoval, že mal. V. bol v čase predchádzajúcej úpravy žiakom 2. ročníka ZŠ, v súvislosti s čím matka uhrádzala poplatok škole 20 Eur ročne, príspevok do triedneho fondu od 15 do 20 Eur, za krúžok anglického jazyka 11 Eur mesačne. Navštevoval hokejový krúžok, a to 2. ročník hokejovej prípravy, kde úhrada nákladov na jeden ročník v trvaní 8 mesiacov predstavovala 230 Eur. Uhrádzala výdavky na tzv. suché tréningy v telocvični 16 Eur mesačne, zakúpila maloletému kompletnú výstroj v sume 250 Eur. Od decembra 2015 do marca 2016 maloletý navštevoval lyžiarsky kurz, za čo uhradila 285 Eur. Od januára 2016 maloletý pokračoval v návšteve krúžku plávania, za čo uhrádzala 11 Eur mesačne. Maloletý trpel na ekzém, s čím súviseli zvýšené výdavky na liečebné pobyty pri mori. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý navštevoval 7. ročník ZŠ. Keď nastúpil do 5. ročníka školy, začal nosiť dioptrické okuliare, ktoré matka obmieňa každý polrok, prípadne zabezpečuje výmenu skiel. K dispozícii má dvoje okuliare. Za jedny uhrádza 120 Eur, za výmenu skiel 90 Eur. Stravuje sa doma. Výdavky na stravu matka vyčíslila sumou 210 Eur mesačne. V súvislosti s ekzémom mu zakupuje mastičky v sume 12 Eur štvrťročne. Taktiež mu zakupuje vitamíny a hygienické prostriedky v sume 45 Eur mesačne. Maloletý od septembra 2021 roku navštevuje športový klub plávania za čo mesačne uhrádza 70 Eur a tento sa bude uhrádzať i
počas letných prázdnin. Mal preukázané, že trpí skoliózou chrbtice, z tohto dôvodu potrebuje pravidelne plávať. Zakúpila mu výbavu na plávanie v sume cca 200 Eur. V škole maloletému uhrádza 10 Eur mesačne na školské aktivity. Na začiatku roka v škole uhradila 35 Eur na zakúpenie školských potrieb a zakúpila mu školské pomôcky v celkovej sume 70 Eur. Škole musí uhradiť poplatok, ktorý v minulom roku uhradila v sume 35 Eur. Maloletý navštevuje ľudovú školu jazykov za čo uhrádza 74 Eur ročne a poplatok škole 10 Eur. Taktiež mu zakupuje učebnice v sume 30 Eur. Za telefón maloletému uhrádza paušál 10 Eur mesačne. Do školy, na tréningy a do jazykovej školy ho vozí osobným motorovým vozidlom, v súvislosti s čím za nákup pohonných hmôt uhrádza 70 Eur mesačne. Mesačne mu zakupuje oblečenie v sume 213,50 Eur. Trikrát v roku maloletý absolvuje dentálnu hygienu, kde za jednu uhrádza 25 Eur. Za pečatenie zubných stoličiek mu v minulom roku uhradila 80 Eur. Ďalšie výdavky maloletého spojené so zakúpením športových a iných pomôcok, ako aj v súvislosti s voľnočasovými aktivitami predstavujú cca 100 Eur mesačne. V súvislosti s celospoločenskou pandemickou situáciou a dištančnou výučbou maloletému zakúpila počítač a zabezpečila internet, za čo uhradila 1 000 Eur. Výdavky má v súvislosti s obmieňaním mobilného telefónu každé 2 až 4 roky v sume 400 Eur. Celkové náklady na maloletého so započítaním alikvótnej časti výdavkov spojených s bývaním vyčíslené matkou predstavujú 848,31 Eur, po odpočítaní výdavkov spojených s vodným pólom, ktorému sa aktuálne maloletý nevenuje a kontaktnými šošovkami celkové náklady predstavujú 763,31 Eur. Súd prvej inštancie mal preukázanú aj zmenu pomerov na strane matky. Jej príjem sa zvýšil zo sumy 874,50 Eur na 1.298,44 Eur. S maloletým býva naďalej u svojich rodičov, ktorým prispieva na výdavky spojené s bývaním 240 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol, že pomery sa zmenili i na strane otca. Kým v čase poslednej úpravy bol jedným zo spoločníkov a konateľov spoločnosti A.. s.r.o., a dosahoval príjem za obdobie od 1.8.2019 v priemernej sume 960 Eur, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J. B. s.r.o., kde dosahoval čistý mesačný príjem 1.350 Eur. V čase poslednej úpravy výživného bol výlučným vlastníkom 1-izbového bytu, za ktorý uhrádzal 134 Eur bytovému družstvu, 21 Eur za elektrickú energiu, 212 Eur hypotekárny úver a mesačnou splátkou 111 Eur splácal ďalší úver. V súčasnej dobe naďalej spláca hypotekárny úver sumou 209,04 Eur mesačne. Úver, ktorý uhrádzal sumou 111 Eur mesačne, už splatil. Ďalej uhrádza platby spojené s bývaním sumou 109 Eur mesačne, úhradu elektrickej energie 29,40 Eur mesačne, za internet 19,92 Eur mesačne. Jeho ďalšie výdavky predstavujú výdavky na stravu, zakúpenie drogérie, kozmetiky v sume 200 Eur mesačne, na zakúpenie oblečenia, ktoré uhrádza podľa potreby v sume 50 Eur mesačne spoločne s výdavkami spojenými s jeho športovými a záujmovými aktivitami. Osobné motorové vozidlo, ktoré vlastnil v čase poslednej úpravy výživného dňa 4.3.2020 predal za sumu 1.300 Eur a kúpil auto na základe leasingovej zmluvy, vlastníkom ktorého je jeho spoločnosť. Do apríla 2017 podnikal so spoločníkom. Po ukončení spoločného podnikania bývalý spoločník vyčíslil výšku jeho dlhu voči nemu v sume cca 4.000 Eur. Na tohto spoločníka previedol bezodplatne svoj obchodný podiel bez vplyvu na výšku tohto dlhu z dôvodu, že si bol vedomý svojho dlhu voči nemu.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že aj súd prvej inštancie považoval matkou špecifikované výdavky na maloletého za nadhodnotené. Pripustil, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo na jeho strane k nárastu jeho príjmu o 390 Eur mesačne. Namietal však, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že na jeho strane došlo aj k zmene druhu príjmu, ktorý dosahuje, a to z príjmu plynúceho zo závislej činnosti v pracovnom pomere, ktorý bol pravidelným a stabilným, na príjem plynúci z podnikateľskej činnosti, ktorý je nestabilný a nepravidelný. Nezohľadnil ani celosvetovú ekonomickú situáciu spojenú so šírením pandémie Covid-19 a skutočnosť, že jeho spoločnosť stratila významného zákazníka. Poprel, že by mu na bývanie prispievala jeho priateľka, táto mu prispieva len príležitostne, preto pri posudzovaní jeho výdavkov je potrebné prihliadať na plnú sumu nákladov na bývanie. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že prevod obchodného podielu spoločnosti E., s.r.o., ktorý previedol bezodplatne, treba posudzovať tak, že sa vzdal majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Hodnota obchodného podielu v čase jeho prevodu nebola v sume 2.500 Eur, ako to uvádza súd v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že trhová hodnota obchodného podielu nemusí korešpondovať s výškou vkladu do základného imania spoločnosti. Ako bolo zrejmé z vykonaného dokazovania, prevod obchodného podielu bol vykonaný v časovej súvislosti so vznikom spoločnosti J. B., s.r.o., v ktorej je on jediným spoločníkom a konateľom. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na jeho dobrú vôľu, keď navrhol matke zvýšiť výživné na sumu 250 Eur mesačne, pretože chápe a nerozporuje zmenu pomerov na strane maloletého. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak že zvýši výživné
na sumu 250 Eur mesačne a zároveň požiadal odvolací súd, aby v prípade, že rozhodne aj o dlžnom výživnom, aby mu povolil jeho úhradu v splátkach.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že otec nepoprel, že došlo k nárastu jeho príjmu o 390 Eur mesačne. Zároveň poukázala na to, že nepreukázal, že by vo svojich príjmoch z podnikania mal nejaké výraznejšie výkyvy, jeho príjmy v medziročnom porovnaní vykazujú relatívne stabilnú rastovú tendenciu. V súvislosti s jeho podnikaním poukázala aj na možnosť zahrnúť do podnikania výdavky, ktoré majú z časti osobnú povahu, napríklad je možné zakúpiť firemné motorové vozidlo a dávať si do nákladov pohonné hmoty ako aj ďalšie výdavky. Takúto možnosť zamestnanec v pracovnom pomere nemá. Uviedla, že hlavným predmetom činnosti spoločnosti J. B., s.r.o., v ktorej je otec jediným spoločníkom a konateľom, je poradenstvo týkajúce sa počítačov. Tento segment bol ekonomicky počas pandémie Covid-19 zasiahnutý asi najmenej zo všetkých. Jeho tvrdenie, že mu v sledovanom období odišiel významný zákazník, nebolo v konaní preukázané žiadnym dôkazom. Zdôraznila, že platby otcovej priateľky na úhradu nákladov domácnosti boli preukázané z bankových výpisov. Vyjadrila súhlas s hodnotením súdu prvej inštancie, že za prevod obchodného podielu spoločnosti E., s.r.o. mohol otec získať vyššie plnenie, než 0 Eur. Konštatovala, že otec sa so synom vôbec nestretáva, nezaujíma sa o neho, nenavštevuje ho a nad rámec súdom stanoveného výživného nemá s maloletým žiadne náklady. K tvrdeniu otca, že chcel dobrovoľne platiť 250 Eur na výživu maloletého uviedla, že to potom v konečnom dôsledku potvrdzuje správnosť súdom určenej sumy výživného 300 Eur. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich dôvodoch odvolania, nepopiera zvýšené náklady na maloletého, preto aj navrhol zvýšiť výživné na 250 Eur mesačne. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že nielen jemu sa zvýšil príjem, ale tento sa zvýšil aj matke. Poprel, že by sa pandémia Covid-19 nepremietla aj do jeho podnikania. Do spisu predložil mailovú komunikáciu so zákazníkom, z ktorej je zrejmé, že došlo k ukončeniu vzájomnej spolupráce. K prevodu obchodného podielu v spoločnosti E., s.r.o. poznamenal, že k prevodu došlo v roku 2017, teda roky pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného, a teda nemalo by to byť pre rozhodovanie o výživnom relevantné. Upriamil pozornosť aj na to, že aj on má záväzky, musí splácať hypotekárny úver za byt, musí platiť platby spojené s nákladmi na bývanie, spláca motorové vozidlo. Naproti tomu matka žije v rodinnom dobe so svojimi rodičmi a využíva motorové vozidlo vo vlastníctve obchodnej spoločnosti. Uvedomuje si fakt, že výživné má prednosť pred inými záväzkami, pričom on výživné na maloletého vždy a pravidelne hradí a súhlasil so výšením výživného na 250 Eur. Suma 300 Eur mesačne je už nad jeho majetkové a zárobkové pomery. Zároveň poukázal na to, že maloletý má 12 rokov, má obavy, aké výživné bude matka žiadať v jeho neskoršom veku. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu.
6. Iné vyjadrenia do spisu doložené neboli.
7. Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákona neustanovuje inak.
9. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozbavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa §232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
18. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. V.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie tohto zákonného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konanie, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
23. K odvolacej námietky otca, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V civilnom mimosporovom konaní súd zisťuje skutočný stav veci (§ 35 CMP). V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.
24. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že preukázateľné výdavky na strane mal. V. sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšili. K zmene pomerov došlo z dôvodu samotného veku maloletého dieťa, pričom výživné bolo naposledy upravené v roku 2016, keď mal maloletý 7 rokov a bol žiakom 2. ročníka ZŠ. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol maloletý žiakom 7. ročníka ZŠ, čím sa mu zvýšili výdaje na zabezpečenie školských potrieb, učebníc, je už blízky veku dospelosti s čím súvisia zvýšené náklady na stravu, hygienu a kozmetiku. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že matkou prezentované mesačné výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy maloletého v sume 848 Eur boli nadhodnotené. Platí však premisa, že deti rovnakého veku majú v zásade rovnaké potreby, preto ich nie je potrebné osobitne preukazovať. Mesačné výdavky mal. V. 210 Eur na stravu, poplatok 70 Eur za športový klub plávania, 10 Eur na školské aktivity, 10 Eur za mobilný telefón sú náklady, ktoré aj odvolací súd považoval za nespochybniteľné, pričom medzi ne neboli ešte zarátané poplatky za okuliare, lieky, dentálnu hygienu, oblečenie, obuv, drogériu, cestovné a voľnočasové aktivity. Podstatným spôsobom sa zmenili pomery aj u otca, u ktorého sa zvýšil mesačný príjem o 390 Eur, ubudol mu výdavok na splácanie úveru 111 Eur mesačne, pričom len tieto položky sú zvýšením jeho príjmu o 500 Eur mesačne oproti predchádzajúcej úprave výživného. Naproti tomu otec výrazný nárast nevyhnutných výdavkov oproti predchádzajúcej úprave nepreukázal. Je pravdou, že mesačný príjem sa zvýšil aj u matky približne o 400 Eur, ale matka si vyživovaciu povinnosť plní jednak osobnou starostlivosťou ako aj zabezpečovaním starostlivosti o domácnosť, poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.
25. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Povinnosť vyživovať svoje dieťa má každý z rodičov. Vyživovacia povinnosť môže mať niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a domácnosť, ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti môže byť poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je plnenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je zistiteľná rôznymi dôkazmi. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča je potrebné považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadnia aj benefity z pracovného pomeru ako sú diéty, alebo poskytnuté finančné náhrady za auto, resp. mobilný telefón tak, že ich súd započíta ako faktory určujúce životnú úroveň rodiča. Ako je to uvedené v ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.
26. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné je primerané schopnostiam a možnostiam otca. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výživné 300 Eur mesačne (10 Eur denne) zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb mal. V., pretože je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, a preto sú rozhodne jeho odôvodnené potreby vyššie ako už stabilizované potreby jeho rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v rozhodnom období uspokojovať svoje vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od nej spravodlivo
žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v zmysle ktorého je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
27. Vzhľadom k odvolacej námietke otca o nesprávnom zvýšení výživného a jeho žiadosti o poskytnutie možnosti splácať dlžné výživné v splátkach, odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného a spôsob jeho zaplatenia pričom uvádza, že vzhľadom na určenie správnej sumy mesačného výživného 300 Eur bolo dlžné výživné súdom prvej inštancie vypočítané matematicky presne a preto odvolací súd naň odkazuje. Zároveň poukazuje na ustanovenia § 232 ods. 2, 3, 4 CSP z ktorých vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrh účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci (výživné na mal. dieťa), priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu (od 14.12.2020), nepovažuje za spravodlivé priznať výhodu splátok, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plnil vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol vyčísliť dlžné výživné a postupne vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného, pretože je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb mal. V. nebola zvýhodnená splátkami a musela jeho potreby uspokojovať postupne tak ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého.
28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
29. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).