Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_10C-69-2022.pdf
PDF · 86.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/69/2022
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci navrhovateľky: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX I., proti odporcovi: H.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, J. Z. XXXX/X, XXX XX I. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zákaz priblíženia k maloletému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by odporcovi zakázal úmyselne približovať sa k maloletému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť nie kratšiu ako 30 metrov, z a m i e t a.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
X. Navrhovateľka podala dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod., návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil odporcovi zákaz, aby sa k maloletému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako XX metrov.
X. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že sa jej syn dávnejšie zdôveril, že odporca si ho opakovane fotí a nahráva na video, takmer vždy, keď ho stretne na ulici. W. uviedol, že ide o dlhodobý problém. Od roku XXXX mal. Q.- syn navrhovateľky, navštevuje strednú hotelovú školu (W. odborná škola služieb a priemyslu sv. X., S. XX) v I.. R. býva hneď oproti škole, na S. ulici XXXX/ XX v byte jeho priateľky (trvalý pobyt má inde, na ulici J. Z.). I. najčastejšie dochádza k stretnutiu syna s odporcom. Q. odporcu pozná, vie o spore, ktorý má odporca s jeho otcom, tak z domu, ako aj z relácie J., v ktorej bola odvysielaná na podnet odporcu hanlivá reportáž o stavebnej firme otca maloletého. R. maloletého dlhodobo fotí a nahráva. Q. syn situáciu od počiatku neznáša dobre, mal však obavy, že ak sa s tým zdôverí otcovi, otec by mohol situáciu riešiť impulzívne a nechcel, aby jeho otec mal s odporcom akýkoľvek problém. S. roku XXXX došlo opakovane k situáciám, kedy si odporca fotil a filmoval maloletého so spolužiačkou W. K. na rôznych miestach v I. (pred školou, v meste, pri S.). W. syna bola zo situácie zmätená, cítila sa nepríjemne. X. čestné prehlásenie súdu navrhovateľka predložila v prílohe. Q. má strach a má obavy, že sa situácia bude naďalej zhoršovať. K. už štvrtý mesiac berie lieky na srdce. D. aj na neurológiu, lebo sa mu trasú ruky. K. tvrdí, že je pravdepodobné, že tieto komplikácie súvisia so stresom, ktorý maloletému vytvára odporca. B. na to, žiadala súd o vydanie neodkladného opatrenia.
X. K návrhu priložila potvrdenie o návšteve školy, čestné prehlásenie W. K., lekársku správu Q.. U. O.- detskej neurologičky.
X. Podľa § 3X4 ods. 1, 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov - D. sporový poriadok (ďalej len „D.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
X. Podľa § 325 ods. 1/ D., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
X. Podľa § 3X5 ods. 2 písm. d/ D., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
X. Podľa ust. § 3X5 ods. 2 písm. h/ D., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
X. Podľa ust. § 326 ods. 1/ D., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
X. Podľa § 326/ D., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
XX. Podľa § 326 ods. 2/ D., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
XX. Podľa § 328 ods. 1/ D., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
XX. Podľa § 328 ods. 2/ D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do XX dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 3X5 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do XX hodín od doručenia návrhu.
XX. Podľa prvej vety § 329 ods. 1, ods. 2/ D., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V. neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
XX. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností.
XX. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 3X5 ods. 2 písm. c) až h) D. upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. H. o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. V. účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. D. osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. L. neodkladného opatrenia podľa § 3X5 ods. 2 písm. e) D. a účel neodkladných opatrení podľa písm. h) a f) sa do určitej miery prekrýva. S. požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. R. telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby(v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
XX. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz, alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
XX. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. V. násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. K. je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Z. definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. K. je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. K. nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. K. je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. K. nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. V. násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. K. síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. R. formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. K. je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR, sp. zn. XMCdo XX/ XXXX).
XX. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi/navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu/návrh (v takom prípade sa stáva žalobcom/navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba/návrh (v takom prípade sa stáva žalovaným/odporcom). Či však bude žalobca/navrhovateľ v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V. označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. K. aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok K. súdu SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX ). W. vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok K. súdu SR, sp. zn. XCdo XXX/XXXX).
XX. V posudzovanom prípade pokiaľ ide o uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa ku maloletému dieťaťu, je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie výlučne dotknuté dieťa navrhovateľky, t.j. len ono je oprávnené sa procesne voči odporcovi domáhať, aby mu bol navrhovaný zákaz uložený. Ak taký návrh podala v jeho prospech navrhovateľka, musí byť súdom s poukazom na vyššie uvedené zamietnutý. P. navrhovateľky totižto nie je sporovou stranou v predmetnej veci (nepodalo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a preto iba na návrh navrhovateľky súd prvej inštancie nemôže uložiť odporcovi zákaz vo vzťahu k nemu. I. uložený zákaz vo vzťahu k dieťaťu navrhovateľky by odporca nebol ani povinný rešpektovať práve z dôvodu, že dieťa navrhovateľky nemá procesné postavenie navrhovateľa. H. situácia by bola, ak by okrem navrhovateľky návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podalo aj jej dieťa (zastúpené zákonným zástupcom, keďže je maloleté), k čomu však nedošlo, pretože v prejednávanej veci podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne iba sama navrhovateľka. To svedčí z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S. podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala navrhovateľka vo vzťahu k maloletému dieťaťu splnené neboli, navrhovateľka nemala na podanie takéhoto návrhu aktívnu vecnú legitimáciu, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
XX. Ak by aj súd odhliadol od vyššie uvedeného, navrhovateľka listinnými dôkazmi neosvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany maloletého dieťaťa spočívajúcej v zákaze priblíženia sa odporcu k maloletému. B. z tvrdení navrhovateľky, z listín ňou predložených a majúc pritom na pamäti zmysel tu požadovaného neodkladného opatrenia, v danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia v žiadanom znení, pretože opiera dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia iba o také tvrdenia a o také dôkazy, z ktorých nie je
osvedčené, že by konaním zo strany odporcu k maloletému došlo k ohrozeniu jeho telesnej alebo duševnej integrity práve tak, ako to vyžaduje ustanovenie §3X5 ods. 2 písm. h/ D..
XX. Z návrhu na začatie konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že medzi otcom maloletého a odporcom existuje určitý spor a tento spor maloletý neznáša dobre. V. hlavným dôvodom, by malo byť vyhotovovanie fotografii maloletého, vždy keď ho odporca stretne na ulici, či pred školou. K týmto udalostiam malo dôjsť v rokoch XXXX a XXXX, ako uvádza navrhovateľka. Z predloženej lekárskej správy vyplýva, že maloletý navštevuje neurologickú ambulanciu, z dôvodu bolesti hlavy a trasenia rúk. I. stav je zhoršovaný pri psychickom napätí, úzkosti alebo strachu. Z predložených dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila, však ohrozenie integrity maloletého takýmto konaním, nie je osvedčené. K. tvrdenia súd považuje za jej subjektívny predpoklad, ktorý sám o sebe, bez pristúpenia ďalších okolností opodstatňujúcich dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené neboli, nemôže byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci.
XX. Súd záverom dodáva, že ak by došlo po vydaní uznesenia, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, môže sa navrhovateľka domáhať ochrany svojich práv novým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ( § X29 ods. 3 D.).
XX. Podľa § 251/ D., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
XX. V zmysle § 255 ods. 1/ D., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa § 262 ods. X a 2/ D., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. V konaní bol úspešný odporca a v zmysle § 251 ods. 1, by tak patrila náhrada trov konania odporcovi. S. však doposiaľ odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. XX D. - W. postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb) už v tomto konečnom rozhodnutí rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v dvoch vyhotoveniach. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). Odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.