Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Cpr-7-2013.pdf
PDF · 150.73 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne: C. E., občianka SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. nad Z., O. I. č. XXXX/XXX, práv. zast. Mgr. Lenkou Rolníkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Soblahovská č. 7262 proti žalovanému: Mestská poliklinika Dubnica príspevková organizácia so sídlom v Dubnici nad Váhom, Pod Hájom č. 1288/116, IČO: 17 336 244 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom žalobkyni zo dňa 19.07.2013 je neplatné. Pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 495,32€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Mgr. Lenky Rolníkovej.
III. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy sa v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 13.9.2013 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom zo dňa 19.7.2013 je neplatné, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá a náhrady mzdy v sume jej priemerného zárobku 728,71€ brutto odo dňa, kedy oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, kým jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a náhrady trov konania. Uviedla, že vykonávala u žalovaného prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.1.1992 v znení jej dodatku zo dňa 7.1.2003 ako finančná účtovníčka. Svoju prácu vykonávala riadne 20 rokov a nástupom novej riaditeľky Bc. M. W. sa na pracovisku výrazne zmenili pracovné podmienky. V decembri 2012 bol primátorovi mesta doručený anonym, upozorňujúci na nehospodárne nakladanie s majetkom polikliniky, na pracovnú dochádzku riaditeľky a jej metódy jednania so zamestnancami; čo sa prejavilo skončením pracovného pomeru 13-tich zamestnancov z celkového počtu 41. Dňa 3.7.2013 žalovaný doručil žalobkyni oznámenie o zložení a výške funkčného platu, ktoré odmietla prevziať, lebo jej spätne od 1.6.2013 zamestnávateľ určil plat bez osobného príplatku a zmenil tak jej výšku mzdy. Dňa 10.7.2013 žalovaný doručil žalobkyni oznámenie o odobratí osobného ohodnotenia zo dňa 28.6.2013. Dňa 19.7.2013 bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods.1 písm. b/ Zák.č. 311/2011 Z.z., ktorý zamestnávateľ odôvodnil nasledovnými porušenia mi pracovnej disciplíny:
1/ „V priebehu posledného roka ste boli riaditeľkou Mestskej polikliniky Dubnica viacnásobne ústne upozornená na nedostatočné plnenie si pracovných úloh, spočívajúcich v odovzdávaní chybných údajov a neodovzdaní potrebných pokladov riadne a včas. V dôsledku opakovaného nerešpektovania
príkazov nadriadeného zamestnanca a neplnenia si svojich pracovných povinností došlo s účinnosťou od 1.6.2013 v zmysle ust. § 10 ods.2 zák.č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, k odobratiu osobného príplatku. Prevzatie osobného príplatku ste odmietli podpísať, pričom riaditeľke Mestskej polikliniky Dubnica ste oznámili, že o tejto skutočnosti by sa s ňou rád rozprával Váš manžel T.. O. E.. Po odmietnutí rozhovoru s Vaším manželom z dôvodu, že nie je zamestnancom Mestskej polikliniky Dubnica a rozhodovanie o pridelení a odobratí osobného príplatku patria do výlučnej pôsobnosti riaditeľky Mestskej polikliniky Dubnica, ste riaditeľku Mestskej polikliniky Dubnica dňa 12.7.2013 arogantným a hrubým spôsobom slovne napadli a vyhrážali ste sa jej fyzickým napadnutím a útokom zo strany Vášho manžela T.. O. E..“ Uvedené konanie žalovaný kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle čl.12 ods.5 písm. j/ Pracovného poriadku z dôvodu slovného napadnutia nadriadeného na pracovisku a vulgárneho správania voči nemu.
2/ Dňa 15.7.2013 bolo pri hľadaní účtovnej evidencie pre potreby závierky zistené, že v kancelárii zadržiavate dokumentáciu týkajúcu sa pohľadávky vo výške 2.192,95€ vo či dlžníkovi B. J., bytom O. č. XXXX/XX-XX V. nad Z., ktorej držbu ste pre potreby jej vymáhania v mesiaci január zatajila, resp. tvrdili ste, že takouto dokumentáciou nedisponujete a nemáte vedomosť, kde sa nachádza. Uvedeným konaním, ktorým ste bránili vymáhaniu pohľadávky vo výške 2.192,95€ ste úmyselne porušili svoje povinnosti , ktoré Vám priamo vyplávajú z náplne práce a v dôsledku čoho hrozila škoda na majetku Mestskej polikliniky V..“ Uvedené konanie žalovaný kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle čl.12 ods.5 písm. g/ Pracovného poriadku.
3/ Dňa 16.7.2013 pri vstupe riaditeľky Mestskej polikliniky V. a zamestnanca Mestskej polikliniky V. M.. L. H. do kancelárie, ktorá Vám bola pridelená na plnenie pracovných úloh , ste sa riaditeľke snažili znemožniť prístup do Vašej kancelárie vytvorením zátarasy z vnútornej strany miestnosti (podopretie dverí stoličkou). Ako dôvod svojho konania ste uviedli, že sa jedná o Vašu kanceláriu a riaditeľka Mestskej polikliniky V. je oprávnená do predmetnej kancelárie vstúpiť len za Vašej prítomnosti a počas Vašej pracovnej doby. Ďalej ste uviedli, že zátarasu ste vytvorili úmyselne, aby sa riaditeľka Mestskej polikliniky V. nedostala do Vašej kancelárie. Počas Vášho podania vysvetlenia k uvedenej situácii ste voči svojmu nadriadenému zamestnancovi vystupovali hrubým a arogantným spôsobom, kedy ste opätovne riaditeľku Mestskej polikliniky V. slovne napadli.“ Uvedené konanie žalovaný kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle čl.12 ods.5 písm. j/ Pracovného poriadku, z dôvodu vulgárneho správania sa na pracovisku voči riaditeľke Mestskej polikliniky V. a spôsobom nedôstojným a nerešpektujúcim nadriadeného zamestnanca.
4/ „Z dôvodu kontroly dodržiavania inertných predpisov zamestnávateľa bola dňa 17.7.2013 riaditeľkou Mestskej polikliniky V., zástupcom odborovej organizácie a ďalším zamestnancom vykonaná kontrola kancelárie č.d.408, ktorá Vám bola pridelená za účelom plnenia pracovných povinností. Vykonaním kontroly bolo zistené, že zanedbávate svoje pracovné povinnosti tým, že nedodržiavate mlčanlivosť o osobných údajoch, s ktorými prichádzate do styku, nakoľko tieto boli voľne prístupné osobám prichádzajúcim do Vašej kancelárie. Uvedené zanedbanie pracovných povinností, v dôsledku ktorého hrozí bezprostredné riziko úniku informácií kvalifikujeme ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej bolo zistené, že v skrinke pri dokladoch a v chladničke sa nachádzalo viacero fliaš s obsahom alkoholu, pričom niektoré boli otvorené (2 fľaše). O uvedených zisteniach bol spísaný zápis. V súvislosti s výkonom Vašej práce je prítomnosť akýchkoľvek fliaš alkoholu vo Vašej kancelárii vylúčená, preto toto Vaše počínanie taktiež kvalifikujeme ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.“ Žalobkyňa tvrdila, sa uvedených porušení pracovnej disciplíny nedopustila a nesúhlasné stanovisko oznámila žalovanému, s tým, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktoré mu doručila dňa 12.8.2013. Žalobkyňa poprela, že by porušovala pracovnú disciplínu spôsobom, uvedeným pod bodom 1/. Žiadne konkrétne nedostatky jej neboli vytýkané, písomne nebola napomenutá ani na nič upozornená a nebol o tom spísaný žiadny záznam. S riaditeľku žalovaného komunikovala štandardne, v rámci slušnosti a pracovných vzťahov. Poukázala na atmosféru na pracovisku, ktorá hraničila so šikanou a preto si vzájomnú komunikáciu s riaditeľkou nahrávala ma mobil a stretnutie s manželom navrhla kvôli stupňujúcemu sa správaniu riaditeľky, ktoré ju psychicky vyčerpávalo a nie pre odobratý osobný príplatok. Kvalifikáciu správania žalobkyne rozhodne nemožno označiť za výtržnosť, fyzické a slovné napadnutie iných osôb, hrubé a vulgárne správanie sa na pracovisku tak, ako to označuje IS 03/2013 Pracovný poriadok žalovaného. Pohľadávku voči Jozefovi Zbranekovi žalobkyňa riadne odovzdala
právnikovi žalovaného Mgr. C. na vymáhanie ešte v roku 2012 a originálmi dokladov nedisponovala a rozhodne popiera, že by chcela akoukoľvek formou zabrániť vymáhaniu tento pohľadávky. Okrem toho, ide o pohľadávku z 90-tych rokov, ktorá je riešená právnou cestou a žalovanému žiadna škoda nehrozila. Výskyt dokumentácie v prvej zásuvke svojho pracovného stola si vysvetľuje tým, že do jej kancelárie mali prístup aj iné osoby. Nakoľko žalobkyňa zistila, že po jej odchode z pracoviska po 15,00 hod., niekto navštívil jej kanceláriu, zabezpečila dvere stoličkou pre ochranu originálov účtovných dokladov. Nie je pravdou, že nechcela riaditeľku pustiť do kancelárie, aby ona nemohla vojsť dnu, ale len tvrdila, že tam niekto bol. Nasledujúci deň bola žalobkyni prehľadaná kancelária, kde bolo údajne zistené, že nedodržiava mlčanlivosť o osobných údajoch tým spôsobom, že ich necháva voľne prístupné osobám vchádzajúcim do kancelárie. V uvedený deň žalobkyňa kontrolovala čiastočné úhrady odvodov za zamestnancov pre potreby polročnej závierky. Dokumenty, obsahujúce osobné údaje mala v poličke. Je absurdné očakávať, že zamestnanec riadne si vykonávajúci svoju prácu pri takejto konkrétnej činnosti bude mať dokumenty zamknuté v trezore alebo inak zabezpečené, keď ich pri práci používa. Žalobkyňa nikomu neoznamovala osobné údaje zamestnancov žalovaného ani tieto voľne nikomu nesprístupnila. K prítomnosti fliaš alkoholu na pracovisku uviedla, že toto nie je uvedené v internej smernici Pracovný poriadok ako porušenie pracovnej disciplíny. Naviac žalovaného žiadala o vykonanie dychovej skúšky, ktorá jej bola odmietnutá. Zápis z kontroly jej nebol poskytnutý ani s ním nebola oboznámená. Žalobkyňa považovala okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatné a mala za to, že žalovaný vykonával svoje zamestnávateľské práva šikanóznym spôsobom. Uvedených porušení pracovnej disciplíny sa nedopúšťala a správanie žalovaného bolo zámerné, s úmyslom skončiť s ňou pracovný pomer, nakoľko táto vydržala jeho nátlak a nedala dobrovoľne výpoveď, ako 10 zamestnancov pred ňou. Žalobkyňa listom zo dňa 12.8.2013 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a zamestnávateľ jej prácu neprideľuje.
Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vypočul svedkov B. Z., N. M., M.. L. H., Q. Y. a Bc. M. W., oboznámil dodatok k pracovnej zmluve, náplň práce navrhovateľky, oznámenie o zložení a výške funkčného platu, odobratie osobného ohodnotenia, pracovný poriadok odporcu, okamžité skončenie pracovného pomeru, oznámenie zo dňa X.X.XXXX, výplatné pásky a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobkyňa vykonávala u žalovaného prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.1.1992 v znení jej dodatku zo dňa 7.1.2003 ako finančná účtovníčka. Z náplne práce jej vyplývala povinnosť: komplexne spracovávať finančnú agendu a fakturáciu, zabezpečovanie včasného zostavenia účtovných uzávierok, výkazov o hospodárení a účtovných výkazov, vypracúvanie podkladov pre finančné a daňové orgány, orgány soc. poisťovne a zdravot. poisťovne, vykonávať styk sa bankou, spracovanie o kontrola pokladne a cenín, kontrolovanie zostatkov na účtoch, vypracúvanie prehľadov dlžníkov a veriteľov a zabezpečovanie likvidácie a vymáhania, spracovávanie štatistických výkazov v zmysle platných právnych predpisov, sledovanie legislatívnych zmien v uvedených oblastiach, zúčastňovať sa školení a uplatňovať ich v praxi, plnenie operatívnych úloh podľa pokynov nadriadených.
Dňa 28.6.2013 bol žalobkyni s účinnosťou od 1.6.2013 odňatý osobný príplatok v sume 81,50€ z dôvodu opakovaného nerešpektovania príkazov nadriadeného a neplnenia si pracovných povinností ( bez bližšej špecifikácie).
Dňa 12.7.2013 bola žalobkyňa obvinená z arogantného a hrubého slovného napadnutia riaditeľky žalovaného Bc. M. W. s údajnými vyhrážkami fyzickým napadnutím zo strany jej manžela T.. O. E.. Okrem toho sa jej vytýkalo , že v priebehu posledného roka si údajne neplnila svoje povinnosti, ktoré mali spočívať v odovzdávaní chybných údajov a neodovzdaní potrebných pokladov riadne a včas.
Dňa 15.7.2013 bol v kancelári žalobkyne objavený originál rozhodnutia týkajúci sa B. J., ktorý údajne zadržiavala a zatajovala, čím mala brániť vo vymáhaní jeho pohľadávky v sume 2192,95€
Dňa 16.7.2013 sa jej vytýkalo, že podoprela v kancelárii dvere stoličkou, aby sa riaditeľka nedostala do jej kancelárie.
Dňa 17.7.2013 sa zistilo, že žalobkyňa nedodržiava mlčanlivosť o osobných údajoch s ktorými prichádza do styku a tieto boli voľne prístupné osobám, prichádzajúcim do jej kancelárie. V skrinke pri dokladoch a v chladničke boli objavené fľaše s alkoholom, z ktorých boli 2 otvorené. Dychová skúška na prítomnosť alkoholu u žalobkyne nebola v tento deň vykonaná.
Žalovaný listom zo dňa 19.7.2013 s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer podľa ust. § 68 ods.1 písm. b/ zák.č. 311/2001 Z.z zákonníka práce, z dôvodu porušenia podľa čl. 12 ods. 5 písm. g/ Pracovného poriadku (porušenie povinností, v dôsledku ktorých hrozí vznik ujmy na zdraví, majetku alebo iných významných záujmoch zamestnávateľa) a čl. 12 ods.5 písm. j/ Pracovného poriadku (výtržnosti, fyzické a slovné napadnutie iných osôb, hrubé a vulgárne správanie sa na pracovisku). Toto porušenie pracovnej disciplíny, ktoré zamestnávateľ považoval za závažné a viedlo k skončeniu pracovného pomeru malo spočívať v arogantnom a hrubom správaní voči nadriadenej pri preberaní odňatia osobného príplatku zo dňa 12.7.2013, v zatajení dokumentácie k pohľadávke B. J. vo výške 2.192,95 €, v zatarasení vstupu do kancelárie dňa 16.7.2013, a za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v nedodržiavaní mlčanlivosti o osobných údajoch zo dňa 17.7.2013 a prítomnosť fliaš alkoholu na pracovisku.
Žalobkyňa sa listom zo dňa 8.8.2013 domáhala neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a prideľovania práce podľa pracovnej zmluvy. Žalovaný jej žiadosti nevyhovel.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že originál rozhodnutia o dlžníkovi B. J., mal dispozícii len riaditeľ, ona mala len kópiu rozhodnutia. O tejto pohľadávke sa vedelo roky, viedla sa v inventarizácii a keď žalobkyňa dňa 15.07.2013 prišla do kancelárie, zistila, že tam niekto bol, lebo riaditeľka pri nazeraní do šuplíka našla zrazu originál rozhodnutia na J.. V kancelárii podľa nej zrejme niekto musel byť, pretože to rozhodnutie tam predtým nebolo. Na pracovisku vládla hustá atmosféra, za obdobie čo bola vo funkcii riaditeľka p. W. odišli 3 lekári, 4 sestry, 4 ďalšie pracovníčky. S riaditeľkou sa nedalo rozprávať, na pracovisku vládla doslova šikana a psychický teror. Na pracovisku boli kamery. Je pravda, že v kancelárii mala žalobkyňa 2 fľaše alkoholu, jedna mala 7 rokov, druhá 5, pričom jednu dostala od bývalého riaditeľa a druhú od hlavnej sestry, ktorá odchádzala, týchto sa nedotkla. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa jej doručovalo na pracovisku dňa 19.07.2013 za prítomnosti M.. C., M.. B. Z., L. H. a riaditeľky a keď toto odmietla prevziať, chceli na ňu zavolať políciu. Ona mala s riaditeľkou konfliktné vzťahy, pretože táto jej vytýkala rôzne nedostatky, raz povedala, že sa veci budú robiť tak, potom zasa onak. Žalobkyňa už nevedela, čo robí dobre a čo zle, stalo sa, že riaditeľka na ňu zdvihla hlas, robila to často a komunikácia s ňou bola ťažká. Keď sa žalobkyni stalo, že zadala zlé číslo účtu, tak jej to vytýkala, nechcela jej poskytnúť svoju tabuľku pri robení závierky, pričom neustále jej vytýkala nejaké chyby. Pred 15.07.2013 od nej nikto nepýtal žiadne odklady týkajúce sa J., len riaditeľka prišla kontrolovať doklady a vtedy v šuplíku našla originál rozhodnutia. Žalobkyňa kópiu, ktorú mala, dala C.. Po zistení, že sa v jej kancelárii niekto pohybuje žalobkyňa dala pri odchode z pracoviska dňa 15.07.2013 za dvere stoličku. Riaditeľka jej to vyčítala a žalobkyňa jej povedala, že v kancelárii niekto cudzí bol, že sú tam rôzne doklady. Uvedenú skutočnosť, že do kancelárie jej niekto chodí hlásila viceprimátorovi telefonicky a formou SMS. Pokiaľ ide o nedodržiavanie interných predpisov žalobkyňa poukázala na to, že keď robí uzávierku, má v kancelárii porozkladané doklady, je v nej len sama a pokiaľ príde niekto cudzí, napr. sestry fotiť doklady z kopírky, tieto čakajú predo dvermi, resp. kopírujú doklady za jej prítomnosti. Nikto cudzí tam nechodí. Takto to fungovalo vždy a pokiaľ ide o vytýkanie, že odovzdáva chybné údaje a nedodáva potrebné doklady riadne a včas, žalobkyňa uviedla, že vôbec nevie, čo tým žalovaný myslel. Žalobkyňa poprela, že by som sa k riaditeľke chovala arogantne, komunikáciu má nahratú na mobile a nebola prítomná rokovaniu odborov ohľadne prerokúvania okamžitého skončenia pracovného pomeru. Problémy na pracovisku začali v súvislosti s anonymom upozorňujúcim na nehospodárne nakladanie s majetkom polikliniky, na pracovnú dochádzku riaditeľky a jej metódy riadenia.
Svedkyňa Q. Y., ktorá pracovala pre žalovaného od 01.03.2001 do 30.06.2013 na pozícii personálna mzdová účtovníčka uviedla, že medzi žalobkyňou a Bc. W. od začiatku boli konflikty ohľadne postupu
práce. Žalobkyňa bola dlhoročná účtovníčka a Bc. W. prišla ako nová. K závažnej zmene pomerov došlo, keď W. získala titul Bc. a bola vymenovaná do funkcie riaditeľky. Vtedy prišla jej chvíľa. Po žalobkyni doslova išla, neustále ju preháňala v práci spôsobom: ,,poď sem, dones mi inventarizáciu, doklady" a dávala jej oneskorene podklady s tým, že keď si po tie podklady žalobkyňa prišla, riaditeľka tvrdila, že musí odísť a potom jej vytýkala, že doklady, ktoré jej nedala, neskoro spracovala. Stávalo sa, že riaditeľka prišla za svedkyňou a ukazovala jej jednotlivé účtovné doklady s výhradami, že s ich obsahom nesúhlasí, pričom žiadne konkrétne nedostatky nevytkla, len že nejaký údaj bol v inej kolónke. Toto však nemalo žiaden vplyv na chybné zúčtovanie, nikde žiadne peniaze nechýbali a Bc. W. opakovane od svedkyne žiadala, aby napísala na žalobkyňu kárne opatrenie s tým, že aby jej už v roku 2010 jej zrušila osobné ohodnotenie, ktoré jej riaditeľka následne odobrala na 3 mesiace. Svedkyňa z tohto zamestnania odišla pre zlú pracovnú situáciu. Svedkyňa poukázala na to, že pohľadávka B. J. sa vymáhala celé roky a všetky originály dokladov a zmlúv mala k dispozícii svedkyňa Bc. W.. Žalobkyňa mala k dispozícii len kópie, tieto postúpila dohodárovi na vymáhanie tak ako vždy. Žalobkyňa žiaden originál dokladu nemala a kľúče od jej kancelárie mala Bc. W. a svedkyňa. V tejto kancelárii žalobkyne sa nenachádzala žiadna skriňa, ktorá by sa dala uzavrieť a do ktorej by sa dávali jednotlivé dokumenty. Kancelária bola zariadená bežným sektorovým nábytkom a nebol v nej trezor. Spisy boli voľne položené a priebežne sa spracovávali. Problémy v zamestnaní nastali po odoslaní anonymu v roku 2012. Bc. W. sa prestala venovať svojej náplni práce a začala pátrať po tom, kto ten anonym mohol napísať, nakoľko tento obsahoval veľmi podrobné informácie a to z rôznych oddelení. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že už v čase, keď bola Bc. W. riaditeľkou žalovaného si Bc. Geregová vybrala hotovosť, ktorú zúčtovala oficiálne ako ,,záloha na nákup", ktorá mala byť koncom mesiaca vrátená, avšak nebola a pri avizovaní kontroly zo strany hlavného kontrolóra, v jeden deň bola hotovosť vrátená. Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru Bc. W. používala peniaze pre vlastnú potrebu. Predtým, keď bola pokladníčka, si toto dovoliť nemohla, pretože mala nad sebou kontrolu. Na toto sa prišlo po podaní anonymu. A. uviedla, že od 01.01.2015 na Mestský úrad nastúpila nová kontrolórka, ktorá dostala ako prvoradé skontrolovať žalovaného z hľadiska hospodárenia a výsledky kontroly boli medializované cestou novín, dokonca na internete. Čiastková kontrola odhalila schodok v pokladni žalovaného 42.000,- €, neoprávnené súkromné jazdy 230.000km za 3 roky a pod., pričom Bc. W. bola odvolaná z funkcie, následne dala výpoveď a k 31.05.2015 skončila vo funkcii riaditeľky.
Svedkyňa N. M. vypovedala, že pracovala u žalovaného do 30.09.2013, pričom na sekretariáte spracovávala rôzne údaje a mala na starosti aj poistné zmluvy a rôzne vyúčtovania. Zažila troch riaditeľov a ani jeden z nich nemal so žalobkyňou problémy. Nikto jej nič v práci nevytýkal až na Bc. W.. Zo sekretariátu sa dalo ísť do kancelárie Bc. W. pričom medzi žalobkyňou a ňou boli napäté vzťahy už v čase, keď Bc. W. pracovala v pokladni. Žalobkyňa upozornila riaditeľa na to, že Bc. W. zadržiava peniaze. Keď sa Bc. W. stala riaditeľkou, vychádzala s nimi dobre dovtedy, pokiaľ ich potrebovala. Len čo získala dostatočný počet informácií, ktoré potrebovala pre výkon práce o účtovníctve a pod., začala dokazovať svoju moc. Svedkyňa videla, ako žalobkyňu riaditeľka viackrát nechala čakať, napr. keď potrebovala podpis na dovolenke, kázala jej pripraviť úhrady a keď ich mala pripravené, nechala ju čakať dve hodiny, potrebné doklady jej neodovzdala, odišla preč a následne jej vytýkala, že nevypracovala potrebné údaje riadne a včas. Ona to však bez zadržiavaných dokladov urobiť nemohla. Všetky originály dôležitých dokumentov vrátane dokladov dlžníka J. boli uložené v kancelárii Bc. W. a žalobkyňa mala k dispozícii len kópie a stalo sa, že mnohokrát nemohla vypracovať riadne podklady, pretože sa nedostala včas k zmenám poistných zmlúv a pod., pretože jej to riaditeľka jednoducho znemožnila. Svedkyni riaditeľka zakázala, aby prepájala žalobkyňu, že na ňu nemá čas, potom následne sa rozčuľovala, že žalobkyňa jej netelefonuje, kázala svedkyni , aby ju nevpúšťala do kancelárie s odôvodneným, že na ňu nemá čas. resp. má jednanie. Stalo sa, že prišla návšteva z odboru školstva a Bc. W. zakázala kohokoľvek vpustiť, pretože má jednanie. Ona si však nedovolila takúto návštevu odmietnuť a uviedla ich k Bc. W., ktorá si v kancelárii robila make up. Následne jej Bc. W. za toto vynadala. Svedkyňa poprela, že by sa žalobkyňa k riaditeľke chovala arogantne, práve naopak, vždy keď išla k nej do kancelárie sa prežehnala, lebo mala z nej strach. Raz žalobkyňa dokonca v kancelárii riaditeľky odpadla, z čoho sa jej potom Bc. W. vysmievala pred ostatnými zamestnancami. Riaditeľka na žalobkyňu doslova vrieskala a žalobkyňa sa nikdy nebránila a vždy bola len ticho. Svedkyňa uviedla, že situácia sa zhoršila ešte viac po anonyme v roku 2012, pričom začala sa poľovačka na zamestnancov, čo všetci zle znášali. V budove sa nachádzal kamerový systém a p. W. všetkých sledovala, kto sa s kým rozpráva, nepohodlné osoby volala k sebe na výsluchy do kancelárie, nikto sa nemohol s nikým rozprávať.
Svedkyňa B. Z. uviedla, že nastúpila do zamestnania u žalovaného 12.10.2009 zo začiatku v pozícii asistentky, v roku 2010 bola na PN z dôvodu rizikového tehotenstva a vrátila sa do práce v 6 - 7/2013, ale už ako ekonomický referent. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by bola žalobkyňa prichytená pod vplyvom alkoholu, námatkovo sa však zamestnancom dávalo fúkať. Zamestnancom sa nekontrolovali chladničky a ohľadne konfliktov medzi p. W. a žalobkyňou svedkyňa vedela len toľko, že riaditeľka behala, že jej žalobkyňa odovzdala nejaké nesprávne podklady pre mestské zastupiteľstvo a uhradila 3.000,-€, ktoré sa hradiť nemali, avšak na chybu sa prišlo a peniaze, ktoré osoba prevzala neoprávnene boli vrátene späť. O aké konkrétne chyby ide a o čo šlo, svedkyňa nevedela. Originály dokumentov mala u seba riaditeľka a táto hľadala originál rozhodnutia B. J. a tento sa našiel u žalobkyne. Svedkyňa uviedla, že riaditeľka mala kľúče od kancelárie žalobkyne. Žalobkyňa nemala kľúče od kancelárie riaditeľky. Svedkyňa bola prítomná pri odovzdávaní výpovede žalobkyni, a keď táto odmietla prevziať výpoveď, riaditeľka povedala, že ak ju neprevezme, dá jej ju doručiť policajtmi, a potom žalobkyňa výpoveď prevzala.
Svedkyňa M.. L. H., ktorá pracovala vo funkcii asistentky žalovaného do 09/2014 uviedla, že vzájomné vzťahy medzi žalobkyňou a p. W. v poslednom čase boli napäté. Žalobkyni sa vytýkalo poskytovanie chybných podkladov, pripísala zle nulu alebo dala nesprávne desatinnú čiarku, čo sa stalo raz a raz bol problém so splátkou auta na leasing. Pokiaľ ide o spis J., originál - celý šanon sa nachádzal u svedkyne, pripadne ho mala u seba p. W.. V spornom období sa po spise pátralo, pretože sa stratil celý spis. Žalobkyňa sa k nemu mohla dostať tak, že svedkyňu požiadala, aby jej ho požičala, resp. by jej ho dala riaditeľka, pretože bol u nej. Svedkyňa však spis J. žalobkyni nedala. Išlo o pohľadávku, ktorá sa kontrolovala pravidelne štvrťročne a robila sa správa. Je pravda, že dňa 16.07.2013 ju požiadala po pracovnej dobe p. W., aby išla s ňou do kancelárie žalobkyne a tam zistili, že po otvorení kancelárie bola táto z druhej strany podoprená stoličkou, túto odsunuli a vošli. Svedkyňa sa nepýtala p. W., prečo tam idú ani čo tam budú robiť. Bc. W. hľadala konkrétne dokumenty a našla tam celý spis J.. Svedkyňa uviedla, že keď prišla žalobkyňa odovzdávať kľúče, tak manžel žalobkyne bol veľmi nepríjemný voči svedkyni, dožadoval sa vstupu do kancelárie p. W., zvýšil na ňu hlas, pričom p. W. bola ochotná prijať len žalobkyňu ako bývalú zamestnankyňu.
Svedkyňa Bc. M. W. uviedla, že spočiatku so žalobkyňou boli kolegyne, žalobkyňa pracovala ako účtovníčka a neskôr sa svedkyňa stala jej priamou nadriadenou. Žalobkyňa mala problémy v práci aj v minulosti, informácie mala od T.. P., ktorý bol riaditeľom od 1.1.2003 do roku 2008 a tvrdil, že žalobkyňa nerozumie problematike. Žalobkyňa mala problémy s pani O. a Y.. Pokiaľ ide o ňou vytýkané nedostatky, žalobkyňu viackrát upozornila, že odovzdávala chybné údaje a neodovzdávala potrebné údaje pre poisťovne riadne a včas. Stalo sa, že čísla v tabuľkách nesedeli. Zistilo sa, že viackrát boli presunuté finančné prostriedky na iné účty než mali byť a tieto peniaze sa v konečnom dôsledku po zistení chyby z nesprávnych účtov vrátili. Chyby si overovala napr. u T.. O. a je pravda, že niektoré úlohy žalobkyňa vykonávala na základe vopred známych termínov, ale potom boli aj obdobia, kedy bolo treba zohnať údaje zo dňa na deň. Žalobkyňa robila chyby nielen vtedy, keď bola pod tlakom, ale aj keď mala na vypracovanie účtovníctva dostatok času. Od viceprimátora sa žalobkyňa dozvedela, že manžel žalobkyne sa mal svedkyni vyhrážať, ona nevedela, kvôli čomu, pretože s ním do kontaktu vôbec neprišla. Jej osobne sa nevyhrážal, ona ho iba počula ako kričí na pani H., že ju vyhodí z okna, netušila však, prečo takto reagoval. Svedkyňa uviedla, že mali problém so spisom B. J., pričom tento spis v origináli mala žalobkyňa a táto sa mohla dostať do archívu, kde spisy boli. Žalobkyňa zatajovala, že tento spis u seba má, svedkyňa ho náhodou našla v šuflíku, keď hľadala pokladňu. Tento spis vtedy, keď ho našla, neodniesla k sebe do kancelárie, ale požiadala žalobkyňu, aby mi jej ho dala a táto stále zatajovala, že ho má. Žalobkyňa nebola oprávnená vymáhať pohľadávku J., lebo robila účtovníctvo, toto bolo povinnosťou právnika pána C.. Táto pohľadávka bola dlhodobá a nakoniec ju dotyčný aj uhradil. Pokiaľ ide o problém so znemožnením prístupu do kancelárie, svedkyňa sa nevedela do kancelárie žalobkyne dostať, táto jej povedala, že to urobila naschvál, aby tam svedkyňa nemohla prísť. Svedkyňa uviedla, že do kancelárie žalobkyne chodila aj mimo pracovnej doby v nevyhnutných prípadoch, keď niečo potrebovala. Pokiaľ ide o problémy s osobnými údajmi, zistila, že žalobkyňa kopírovala správy pre lekárov na použité dokumenty, kde boli osobné údaje, ju na toto upozornili lekári. Sestry mali prístup do kancelárie žalobkyne, ktorá tam mala voľne poukladané papiere a je pravdou, že nemala žiadne uzamykateľné skrine, do ktorých by sa mohli spisy dať, ale len bežný nábytok. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa požívala alkohol na pracovisku, a to
už z minulosti, toto však nikomu neoznámila a nepamätala sa, či žalobkyňa bola pristihnutá, že požila na pracovisku alkohol napriek tomu, že kontroly sa robili. Pokiaľ ide o skutočnosť, či sa vykonávali u všetkých zamestnancov kontroly kancelárskych priestorov , či tam majú fľaše s alkoholom, k tomuto sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Svedkyňa poukázala na to, že do funkcie nastúpila 09.09.2009, pričom od júla 2008 bola poverená riadením a napriek chybám, ktoré žalobkyňa robila, situáciu začala riešiť až v roku 2013. Dovtedy jej nechcela robiť zle, ale postupne ju prestala žalobkyňa rešpektovať ako autoritu, jej chyby sa množili a chovala sa arogantne, dokonca sa jej v kancelárii hodila o zem a ona vedela, že to hrá a chcela jej zavolať sanitku. Žalobkyňa tvrdila, že ona nechce byť na PN-ke, a potom, ako jej bolo odňaté osobné ohodnotenie, sa jej žalobkyňa vyhrážala osobnou likvidáciou, tvrdila, že "jej muž jej ukáže".
Podľa § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Súd mal za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne sa mal skončiť okamžite dňa 19.7.2013 nárok bol na súde uplatnený žalobou dňa 13.9.2013 v 2-mesačnej zákonnej lehote.
Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca [§ 47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82]. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom možno považovať napríklad opakovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci, napadnutie nadriadeného alebo spoluzamestnanca a pod. Dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1).
Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru dourčeného žalobkyni dňa 19.7.2013 vyplýva, že okolnosti, ktoré viedli žalovaného k ukončeniu pracovného pomeru, a ktoré boli kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny sa mali udiať v rozmedzí od 12.7.2013 až 16.7.2013 a spočívali v tvrdeniach jedinej osoby - K.. M. W., vtedajšej riaditeľky žalovaného. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považovalo odovzdávanie chybných údajov a neodovzdávanie potrebných podkladov riadne a včas, vyhrážanie sa fyzickým napadnutím, slovné napadnutie Bc. W., zatajenie spisu B. J. a podopretie dverí stoličkou.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne bol podaný dôvodne. Z výpovede svedkov ako i samotnej žalobkyne vyplynulo, že správanie žalobkyne, ktoré pracovný
poriadok zamestnávateľa označoval za závažné porušovanie pracovnej disciplíny nebolo preukázané a dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa neboli dané.
Z obsahu svedeckých výpovedí Q. Y. a N. M. bez najmenších pochybností vyplynulo, že na pracovisku zamestnávateľa žalobkyne dochádzalo k mobbingu (psychoteroru). Jeho aktérom bola (v súčasnosti už bývalá) riaditeľka žalovaného Bc. M. W., ktorej opakované psychické útoky zamerané proti žalobkyni mali za cieľ ublížiť jej, ponížiť ju a zničiť jej povesť (v konaní pred súdom ju označila za osobu, ktorá požíva alkohol). Z výpovede svedkýň Q. Y., N. M. a M.. L. H. vyplýva, že vzťahy medzi žalobkyňou a Bc. W. boli napäté od jej nástupu do funkcie riaditeľky polikliniky. Žalobkyňa poznala jej minulosť z čias, keď ešte bola pokladníčkou a hlavne spôsob jej nakladania s finančnými prostriedkami, teda žalobkyňa predstavovala pre novú riaditeľku priamu hrozbu. Po objavení sa anonymu v roku 2012, (obsahujúceho podrobné údaje, ktorými mohol disponovať iba obmedzený počet zamestnancov) a ktorý poukazoval na nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami u žalovaného, došlo k eskalácii napätia medzi žalobkyňou a Bc. W.. Bc. W. bezvýsledne pátrala po autorovi anonymu a zrejme z jeho spoluautorstva podozrievala aj žalobkyňu.
Bc. M. W. - iniciátorka a zároveň autorka okamžitého skončenia pracovného pomeru tvrdila, že žalobkyňa si dlhodobo neplnila svoje povinnosti, spočívajúce v odovzdávaní chybných informácií a neodovzdaní potrebných podkladov riadne a včas. Z obsahu náplne práce žalobkyne bolo zistené, že žalobkyňa bola poverená termínovanými a špecifickými úlohami, pričom k tomu, aby boli tieto splnené riadne, včas a v požadovanej kvalite, nutne musela mať k dispozícii (a to v dostatočnom časovom predstihu) aktuálne údaje a podklady. Zo zhodných výpovedí žalobkyne a svedkýň Q. Y. a N. M. bolo preukázané, že Bc. W. cielene a úmyselne sabotovala prácu žalobkyne tým, že jej podklady, nevyhnutné pre výkon jej práce, nedávala včas, nechávala ju čakať a tým ju dostávala pod tlak a psychický stres. Následne jej vytýkala nedostatky v práci bez bližšej špecifikácie, čo vyplýva zo svedectva B. Z. (hoci nebola účtovníčka- „nesedeli jej čísla“), nezadávala jasné a nemenné pokyny, takže žalobkyňa nevedela presne, ako má postupovať, aby požiadavkám riaditeľky vyhovela. Pod sústavným tlakom začala robiť chyby ( napr. odoslala peniaze na nesprávne číslo účtu, ktoré sa však vrátili ), čo jej bolo následne bezohľadne Bc. W. vytýkané a to aj pred kolegami, a nakoniec viedlo k odobratiu osobného príplatku a osobného ohodnotenia žalobkyni.
Udalosti, ktoré viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru u pracovníčky s dlhoročnou praxou, ktorej žiaden iný riaditeľ ( okrem Bc. W.) nijaké nedostatky v práci nevytýkal, sa udiali v rozpätí 5-tich dní. Arogantné a hrubé správanie sa žalobkyne voči Bc. W. dňa 12.7.2013 ani inokedy a prípadné vyhrážky vo vzťahu k jej osobe zo strany žalobkyne, sa nepreukázali. Avšak preukázal sa neštandardný postup riaditeľky Bc. W. pri doručovaní odobratia osobného ohodnotenia žalobkyni, ktorá odmietla dokument prevziať a následne bola informovaná Bc. W., že pokiaľ ho neprevezme, zavolá na ňu políciu, čo potvrdila okrem navrhovateľky aj svedkyňa B. Z.. Takto riaditeľka žalovaného postupovala napriek skutočnosti, že podľa ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec má právo odmietnuť prevziať zásielku (s účinkami, že dňom odopretia jej prevzatia sa považuje zásielka za doručenú) a k jej prevzatiu ho nemožno žiadnym spôsobom a už vôbec nie políciou donucovať. Z výpovede svedkyne M.. L. H. vyplýva, že manžel navrhovateľky chcel hovoriť s Bc. W., ktorá ho odmietla prijať a manžel navrhovateľky kričal na svedkyňu H. a nie na riaditeľku žalovaného. Manžel žalobkyne nebol zamestnancom žalovaného, takže nebolo možné vyvodzovať pracovnoprávnu zodpovednosť za jeho konanie voči žalobkyni. Správanie manžela žalobkyne, ktorý jej krivdu na pracovisku vnímal ako svoju vlastnú a reagoval emocionálne zvýšením hlasu a krikom možno považovať za ospravedlniteľné a jeho hnev, vzhľadom na doteraz zistené a preukázané okolnosti prípadu za oprávnený. Ako vyplýva z výpovedí svedkýň Q. Y., N. M., žalobkyňa sa nevedela proti cielenej agresii nijako brániť a situáciu len v tichosti znášala.
Žalovaný ďalej vytýkal žalobkyni, že zadržiavala originál spisu, resp. rozhodnutia dlžníka B. J., skutočnosť, že má spis u seba zatajovala a mala tak zabrániť vymáhaniu dlhu v sume 2.192,95€. Tieto skutočnosti sa nepreukázali. Z výpovede svedkýň Q. Y., N. M. a B. Z. vyplýva, že žalobkyňa nemala k dispozícii žiaden originál tohto rozhodnutia na ani celý spis, pohľadávku totiž sama nevymáhala a ani na to nemala oprávnenie. Išlo o starú pohľadávku, ktorá však existovala a vymáhala sa roky, spis teda
bol živý a nemohol byť v archíve, ako tvrdila svedkyňa Bc. W.. Originál spisu mala u seba len Bc. W. alebo svedkyňa M.. L. H.. Žalobkyňa nemala od kancelárie riaditeľky kľúče a k originálu spisu alebo rozhodnutia týkajúcej sa B. J. sa mohla dostať len tak, že jej ho osoba, ktorá k nemu mala prístup, fyzicky odovzdala ; teda riaditeľka alebo M.. H.. Bc. W. však mala kľúče od kancelárie žalobkyne a z jej výpovede je jasné, že chodila do jej kancelárie aj po pracovnej dobe, v neprítomnosti žalobkyne, pokiaľ niečo potrebovala. Okruh osôb s prístupom k originálu spisu B. J. bol teda preukázaný, išlo o Bc. W. a M.. H.. M.. H. poprela, že by žalobkyni tento spis odovzdala a tvrdila, že sa stratil celý spis. U žalobkyne sa však celý spis nenašiel, ale iba jedno rozhodnutie v origináli, a toto „náhodou “ našla práve jedna z osôb, ktorá k mala k stratenému spisu a ku kľúčom od kancelárie prístup a to Bc. W.. Pokiaľ Bc. W. chodila do kancelárie žalobkyne a tento spis jej osobne dala, mohla si ho kedykoľvek bez problémov zasa vziať, pretože ako vyplýva z výpovedí svedkov, v kancelárii žalobkyne neboli žiadne uzamykateľné skrine ani trezor, len bežný sektorový nábytok. Bc. W. spis hľadala po pracovnej dobe, v neprítomnosti žalobkyne, avšak za prítomnosti svedkyne M.. H., ktorej účasť si vopred zabezpečila, a s ktorou vošla do kancelárie žalobkyne a našla v zásuvke hľadané rozhodnutie týkajúce sa B. J., ktoré nevyhnutne potrebovala a napriek tomu si ho z nepochopiteľných dôvodov okamžite neodniesla, ale nechala ho ležať na mieste a obvinila žalobkyňu z toho, že ho údajne zadržiava. J. poprela, že by ten dokument predtým u nej bol a mala za to, že ho tam niekto dal a po zistení, že do jej kancelárie niekto chodí, zabezpečila dvere stoličkou, ktorá sa však dala po otvorení kancelárie bez problémov odsunúť, o čom svedčí výpoveď svedkyne M.. H.. V konaní nebolo preukázané, že by originál spisu alebo rozhodnutia zadržiavala žalobkyňa a táto nemala ani ako zabrániť vymáhaniu pohľadávky B. J., pretože túto vymáhala poverená osoba - právnik M.. C.. Podopretie dverí stoličkou, ktorá sa dá kedykoľvek odsunúť nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom.
Za závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa čl.12 pod 5 písm. a/ Pracovného poriadku žalovaného sa považuje znížená schopnosť zamestnanca vykonávať prácu v dôsledku požitia alkoholu alebo omamných látok. U žalobkyne sa požitie alkoholu na pracovisku nikdy nepreukázalo a samotná prítomnosť otvorených fliaš alkoholu na pracovisku sa podľa pracovného poriadku nepovažuje za žiadne porušenie pracovnej disciplíny. Treba v tejto súvislosti poukázať na neštandardný a zjavne diskriminačný postup žalovaného použitý dňa 17.7.2013 výlučne u žalobkyne, keď sa cielene prehľadávala len jej kancelária, za účelom zistenia prítomnosti alkoholu na pracovisku, a u iných zamestnancov sa takáto prehliadka ten deň nevykonala. Po nájdení otvorených fliaš s alkoholom sa Bc. W. vôbec nedomáhala, aby bola u žalobkyne okamžite vykonaná dychová skúška, hoci tvrdila, že mala vedomosť už z minulosti o tom, že žalobkyňa požíva alkohol. Taktiež sa nepreukázalo žiadne neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi ani nedodržanie mlčanlivosti zo strany žalobkyne. V jej kancelári sa nachádzalo kopírovacie zariadenie, avšak osoby prichádzajúce kopírovať dokumenty boli v kancelárii len v prítomnosti žalobkyne a nemali prístup k osobným údajom, s ktorými pracovala. Pre riadny výkon práce žalobkyňa potrebovala mať dokumenty, ktoré práve spracovávala, položené pred sebou, na písacom stole a pokiaľ zamestnávateľ požadoval zabezpečenie osobných údajov lepším spôsobom, nevytvoril zjavne na to žalobkyni podmienky, lebo jej kanceláriu nebavil trezorom ale bežným sektorovým nábytkom, ako je uvedené vyššie a do jej kancelárie mali prístup aj iné osoby, ktoré od kancelárie vlastnili kľúče a chodili do nej v jej neprítomnosti aj po pracovnej dobe. Tvrdeniam svedkyne K.. W., že žalobkyňa kopírovala správy pre lekárov na použité dokumenty s osobnými údajmi súd neuveril, a mal ich vzhľadom na výpovede svedkov v tomto konaní (svedčiacich v neprospech Bc. W.) a jej negatívny vzťah k žalobkyni za nepravdivé a účelové. Tieto skutočnosti neboli totiž okrem jej výpovede nijako preukázané a žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by takéto závery vyplývali. Preto súd návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru okamžite je neplatné a jej pracovný pomer trvá.
Nárok na náhradu mzdy súd z dôvodu hospodárnosti vylúčil na samostatné konanie podľa ust. § 112 ods.2 O.s.p.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 60,07€/úkon (príprava a prevzatie veci 26.3.2013, podanie žaloby na súd dňa 13.9.2013, za účasť na pojednávaní dňa 4.12.2013), 4 x 64,53€/úkon za účasť
na pojednávaní dňa 22.6.2015 v trvaní 2,20hod. a za účasť na pojednávaní dňa 16.9.2015) + 3x 7,81€ paušál za úkony vykonané v roku 2013, 4 x 8,39€ paušál za úkony vykonané v roku 2015, spolu 495,32€ podľa § 11 ods. 1 písm.a/, § 13a ods. 1 písm. a/,c/,d/,f/, § 16 ods. 3, vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.