Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5C-421-2012.pdf
PDF · 228.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/421/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkyne: B. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. H. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK so sídlom ul Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Ján Havlát, advokát, AK HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, o neplatnosť revolvingovej zmluvy a ochranu práv spotrebiteľa t a k t o
rozhodol:
Súd u r č u j e, že rozhodcovská doložka uzavretá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ako súčasť revolvingovej zmluvy č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná.
Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Taktiež určenia, že rozhodcovská doložka uzavretá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľná. Žalobkyňa sa domáhala tiež zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur a zaplatenia trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka má právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej so žalovaným. Jej nároky sú odôvodnené aj z cieľom európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali (najmú Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyňa a vedľajší účastník dávajú do pozornosti rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009. Uviedla, že ako spotrebiteľka so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere vo výške 1.500,- eur - vrátené 1.500,- eur. Na podpis žalovaný predložil zmluvu s početnými neprijateľnými podmienkami na čo ju až neskôr upozornil vedľajší účastník. V čase uzatvárania zmluvy nebola dobre zorientovaná a pre ňu to boli tak narýchlo
veľmi zložité veci. Zmluvu podpísala v nepriaznivej finančnej situácií, čím bola daná aj jej finančná tieseň. Žalovaný sa voči nej - spotrebiteľovi dopustil vážnej nekalej obchodnej praktiky - použil drobné písmo a je problém súvisle čítať zmluvné dojednania zmluvy o RÚ, pretože sa začínajú po pár odsekoch zlé čítať riadky a bez technickej pomôcky (lupy) sa ani nedajú riadne prečítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno bežne vyžadovať. Tu uvádza, že OS Bratislava II. judikoval túto vážnu praktiku ako nekalú. Jeho rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné. Nekalou praktikou je vždy konanie bez odbornej starostlivosti. Nekalé obchodné praktiky sú podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zakázané. Žalovaný konal bez odbornej starostlivosti, keď ju - spotrebiteľa vystavil zjavne nečitateľným, iba veľmi obtiažne čitateľným zmluvným podmienkam. Žalovaný porušil jej spotrebiteľské práva ďalej tým, že použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré napĺňajú znaky ustanovené v § 53 ods. 1 Obč. zákonníka („OZ“) a sú neplatné podľa § 53 ods. 5 OZ. K jednotlivým podmienkam - k otázke vzniku zmluvy žalobkyňa uviedla, že čl. 1 a ods. 1.2 a čl. 2 ods. 2.1 a 2.2 sú typickým príkladom ako dodávateľ dokáže v praxi na ujmu a v neprospech spotrebiteľa využiť svoju faktickú nadvládu v zmluvnom vzťahu. Takto koncipované podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto ust. čl. 1 ods. 1.2 a čl. 2 a ods. 2.2 a 2.3 a 2.4 predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Okrem iného dodáva, že predmetné zmluvné podmienky sú nezrozumiteľné a pre bežného spotrebiteľa nejasné - vzniká tak neprípustná neistota v otázke postavenia spotrebiteľa, konkrétne vo otázke, kedy vlastne vznikne zmluva. K podmienky, že RPMN bude dlžníkovi oznámené v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ žalobkyňa uviedla, že + 3.1 Zmena RPMN - podmienka umožňujúca zmenu RPMN je nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. RPMN je obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nie je preto možné ujednanie o tom, že RPMN bude dlžníkovi oznámené neskôr, ako sa uzatvára zmluva. JE to ukazovateľ, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje o tom, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Je preto neakceptovateľné, aby RPMN jednostranne menil žalovaný v akceptácií návrhu zmluvy. Uvedené zmluvné podmienky je nutné vnímať v kontexte zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch („ZSÚ“), podľa ktorého „(5) Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. „Ak teda neposkytuje dodávateľ pred uzavretím zmluvy relevantný údaj o RPMN, ktorá sa má týkať daného spotrebiteľského úveru a súčasne jednostranne tento významný údaj mení, dopúšťa sa v predzmluvnom a aj po zmluvnom štádiu klamania spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktiky podľa ZOS, ktoré sú zákonom zakázané. Dôsledky tohto konania je potrebné vnímať v súvislosti s uplatnením § 39 OZ. Ide zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Hrubá nerovnováha spočíva aj v tom, že spotrebiteľ je vystavený svojvoľnému konaniu dodávateľa pri súčasnom znemožní uplatnenia jeho práva súhlasu so zmluvou. K zmene RPMN ešte uviedla, že je to ukazovateľ, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje o tom, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Nie je preto možné výšku RPMN meniť len na základe skutočnosti, že dôjde k úprave výšky alebo počtu splátok, ktorých úprava je ponechaná výlučne na veriteľovi. Zároveň ide o neprípustnú podmienku aj z dôvodu, že spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojho práva - práva súhlasiť so zmenou zmluvy v časti, ktorá upravuje režim splácania úveru. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - na čl. 4.1 podmienky upravujúce revolving ako automatické navýšenie ďalšieho úveru - vznik nových úverových vzťahov. Taktiež na čl. 4.2 V prípade, že dlžník splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy každých ďalších 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne vždy každých ďalších 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy prvých 18 splátok a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. vždy každých 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automatický navýšený, t. j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1 schválenú výšku revolvingu oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ. Na poskytnutie revolvingu nemá dlžník bez predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa právny nárok. Ak spotrebiteľ bude stáť o ďalšie úverové prostriedky, tak nič mu nebráni požiadať o ich poskytnutie. Každopádne však už na začiatku právneho vzťahu dojednávať ďalšie úverové prostriedky, ktoré sa majú poskytnúť v priebehu úverového obdobia, je pre spotrebiteľa jednoznačne znevýhodňujúce a prekvapujúce. Veriteľ si zároveň istí budúceho spoľahlivého klienta, ktorý v čase revolvingu už ani nemuší mať záujem o poskytnutie ďalších finančných prostriedkov. Ide o neprimerané vnucovanie služby popri inej službe. Obdobná neprijateľná podmienka je zakázaná v § 53 ods. 4 písm. n) Obč.
zákonníka. Rovnako ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa si myslí, že pri revolvingu by mal súd zároveň prísnejšie posúdiť aj kauzu právneho úkonu (§ 495 v spojení s § 54 ods. 2 OZ v čase uzavretia zmluvy), pretože spotrebiteľ nie je podnikateľom, ktorý berie revolving na opakované hradenie objednávok služieb napríklad. Spotrebiteľ che spravidla vždy len dočasne preklenúť určitú - konkrétne časovo vymedzenú finančnú tieseň - ako tomu bolo aj v jej prípade. Revolving by tak v jej prípade nemal obstáť nielen pre neprijateľné zmluvné podmienky, ale aj z dôvodu absencie kauzy opodstatňujúcej uzavretie zmluvy o revolvingu. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 8.3 dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník sa zaväzujú v prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré poskytli veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j. napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho čísla túto zmenu nahlásiť veriteľovi najneskôr do 10 pracovných dní od vzniku tejto s vkutočnosti. K tomu žalobkyňa uviedla, že spotrebiteľ nemá dôvod oznamovať zamestnávateľa veriteľovi a nieto ešte aj jeho zmeny. Sankcia bez ohľadu na jej výšku je absurdná. V zmysle čl. 4 ods. 1 smernice Rady 93/13 je významné iné ustanovenie zmluvy a to dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je bez osobitného vyjednania neprijateľná. A iný legitímny dôvod na oznamovanie zamestnávateľa nie je daný. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 9.3 výpoveď revolvingu je dlžník povinný doručiť veriteľovi najneskôr do 15 pracovných dní pred splatnosťou 6 splátky resp. každej splátky 12 splátky pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. pred splatnosťou 12 splátok, resp. každej ďalšej 18 splátky pri úvere so splatnosťou 24 a 30 ....... K tomu uviedla, že ide o hrubo neprimerané ustanovenie, pretože sa môže v bežnom živote uponáhľaného človeka stať , že zabudne písomne podať výpoveď automatického revolvingu a následky sú neprimerané. Spotrebiteľ nemôže byť automatický viazaný ďalším revolvingom a dodávateľ pritom najjednoduchšou komunikáciou môže zistiť, či spotrebiteľ má záujem o ďalší revolving. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 10.2 v prípade, že dlžník požiada veriteľa o započítanie svojej pohľadávky, ktorú má voči veriteľovi na poskytnutie úveru podľa tejto zmluvy o RÚ s pohľadávkou veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky/úveru, príp. ďalších záväzkov zo zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere uvedenej v žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru, stávajú sa ku dňu uzavretia tejto Zmluvy o RÚ splatnými všetky záväzky dlžníka zo zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere špecifikovanej v žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru. K tomu žalobkyňa uviedla, že je to nezrozumiteľné a nejasné ustanovenie pre priemerného spotrebiteľa, preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejasná zmluvná podmienka je neprijateľná. Naviac zmluvné podmienky majú byť formulované vhodným spôsobom, inak ide o klamlivé opomenutie podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 11.1 dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 prehlasujú, že: a) Nezatajili veriteľovi žiadne ručiteľské záväzky ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy a samosprávy, peňažného ústavu, súčasnému ani predchádzajúcemu zamestnávateľovi, FO alebo PO splatné ku dňu podpísania tejto Zmluvy o RÚ, a b) Ku dňu podpisu tejto zmluvy o RÚ nebola na jeho/ich osobu podaná súdna žaloba, nie je proti nemu/ ním vedené ani žiadne iné konanie, ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť jeho/ich finančnú situáciu alebo schopnosť plniť záväzky podľa tejto Zmluvy o RÚ, alebo ktoré by mohlo ovplyvniť platnosť tejto Zmluvy o RÚ a nie je/sú si ani vedomí dôvodov, pre ktoré by takéto konanie mohlo byť začaté, a c) Akékoľvek údaje uvedené v tejto Zmluve o RÚ a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo, a d) Sa nenachádza v insolvencií, nie je/sú účastníkom dohôd či zmlúv, ktorých plnenie by bolo v rozpore s plnením záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ. K tomu žalobkyňa uviedla, že nesplnený voči FO môže predstavovať aj záväzok voči susedovi, spoluzamestnancovi aj v bagateľných výškach, následok neoznámenia takéhoto záväzku je však veľmi neprimeraný. Súdnym konaním môže byť aj exekučné konanie vedené pre nezaplatenie blokovej pokuty za dopravný priestupok a následky neoznámenia takéhoto konania, na čo priemerný subjekt práva ani v bežnom živote nepomyslí, sú neprimerané. Uviesť údaje úplne je niekedy problematické a vyvstáva otázka vágnosti takéhoto zmluvného dojednania. Takéto podmienky robia zo spotrebiteľa „vazala“ a neprimerane zasahujú do jeho bežného života, pretože ho popri dennodenných starostiach nútia myslieť ešte aj na to, že takéto bagateľné veci treba ešte aj oznamovať veriteľovi. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 obč. zákonníka podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 13.2 v prípade omeškania dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 s úhradou splátky alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RÚ je veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku tejto zmluvy o RÚ.... K tomu žalobkyňa uviedla, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcií, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 14.1 v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa čl. 14.1. tejto zmluvy o RÚ je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z výšky splátky za každý deň omeškania (t. j. 23,725 p.a.). K tomu žalobkyňa uviedla, že ide o neprimeranú sankciu podľa § 53 ods. 4 písm. k) v spojení s § 53 ods. 1 OZ. Predstavuje to 23,275 % p. a. Ide jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou Smernice Rady 93/13/EHS. Osobitne by chcela poukázať na rozhodnutia súdov (dostupné na internete) a to na rozsudok Okresného súdu v Galante sp. zn. 23C/154/2008, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 14.4 v prípade omeškania dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 12 s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ má veriteľ právo zverejniť (použiť) osobné údaje dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 v rozsahu mena a priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov, k čomu dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ udeľujú svoj výslovný a neodvolateľný súhlas. K tomu žalobkyňa uviedla, že ide o veľmi neprimeraný zásah do osobnostnej sféry spotrebiteľa. Je to absolútne neakceptovateľné dojednanie spôsobilé vážne zasiahnuť do súkromia spotrebiteľa. Zverejnenie v zozname dlžníkov je vážnou nekalou obchodnou praktikou podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (tým, že nevhodne ovplyvňuje správanie spotrebiteľa - mohlo by ísť aj o trestný čin nátlaku), a zároveň možno takéto konanie hodnotiť ako zneužitie práva. V každom prípade, podmienka, ktorá takéto konanie dovoľuje spôsobuje nesporne hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa - § 53 ods. 1 OZ. Priložila súdu v prílohe list z Európskej komisie, ktorá vyjadruje názor na zverejňovanie spotrebiteľov vo verejných zoznamoch a vyjadruje aj názor na neprimerané sankcie vymáhané voči spotrebiteľom. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 14.6 (spoludlžník 1, spoludlžník 2) podpisom tejto Zmluvy o RÚ vyhlasuje, že zmluvné pokuty, ktoré mu môžu byť uložené v súlade s touto Zmluvou o RÚ sú v plnom rozsahu primerané a bez akýchkoľvek pochybnosti zodpovedajú závažnosti, resp. nesplnenia povinnosti, vzniku týchto zmluvných pokút, ich výšky a dôvodov, pre ktoré mu môžu byť uložené a že bol o existencií, právnych dôvodov a rozsahu jednotlivých zmluvných pokút zo strany veriteľa pred uzavretím tejto Zmluvy o RÚ riadne a osobne poučený. K tomu žalobkyňa uviedla, že uvedený predformulovaný súhlas poukazuje na korektnosť prístupu a zachovávanie odbornej starostlivosti zo strany nebankovej spoločnosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Uvedená zmluvná podmienka poukazuje svojou podstatou hrubo nevyváženou, preto nerešpektuje vôľu spotrebiteľa a snaží sa na neho preniesť dôkazné bremeno v otázke morálnosti zmluvných dojednaní. Uvedená zmluvná podmienka nemá čo v slušnej spoločnosti hľadať. Ide o podmienku jednostranne zameranú a spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa - neprijateľná podľa § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Ďalej žalobkyňa poukázala ďalšiu neprijateľnú podmienku - čl. 8 Dohoda o poskytnutí služby uvedená v žiadosti o poskytnutie úveru/Zmluva o RÚ a čl. 8.1 predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnuté na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom splátok a dlžníkom (ďalej ako úver/ revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 eur, b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,34 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. K tomu žalobkyňa uviedla, že v slušnej spoločnosti a medzi korektnými veriteľmi, ktorí voči spotrebiteľom postupujú s náležitou odbornou starostlivosťou je neprípustné, aby si veriteľ pri podpise zmluvy ponechával za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru (maximálne troch splátok) vo výške 367,49 eur, pri revolvingu vo výške 167,34 eur. Ide naviac o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podčiarknutý práve stavom hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože dodávateľ už pri poskytnutí úveru predpokladá neschopnosť splácať úver/revolving dlžníkom. Takýto výkon práva nemôže požívať ochranu v právnom štáte (§ 3 OZ). Nie
je vylúčené, že je to vlastne žalovaný, ktorý zakladá predpoklad porušenia povinnosti spotrebiteľa, keďže ho ukracuje o plnenie, pričom toto nie je nijaké zohľadnené v splátkach (splátky sú také, ako keby spotrebiteľ dostal plnú výšku úveru). Uvedená zmluvná podmienka potvrdzuje praktiky nebankovej spoločnosti, ktorá sa chce dostať čo najskôr k finančným prostriedkom spotrebiteľom a tieto započítať už pri poskytnutí úveru - žalovaný formou zmluvnej odmeny zakrýva skrytý úrok, pritom spotrebiteľovi vnucuje revolving, ktorý si reálne ani nevyžiadal. V tejto súvislosti súdu podáva aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 č. k. 10CoE/313/2010 a OS Košice - okolie rozhodnutie z 08.03.2010 č. k. 17Cb 95/2009-83. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. 8.1, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka. Pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa nemôže obstáť ani zmluva ako celok. A to neuviedla ani všetky podmienky, ktoré možno v zmluve a úverových zmluvných podmienkach zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Tieto a aj ďalšie zmluvné podmienky môže súd posúdiť a aj vyhlásiť a to aj bez návrhu. Z týchto dôvodov žalobkyňa navrhla, aby súd aplikoval v ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Čl. 6 je pritom kogentným ustanovením, ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok. Rovnako navrhla, aby súd aplikoval aj ust. § 153 ods. 3 OSP a vyhlásil nimi zmienené, príp. aj ďalšie zmluvné podmienky za neprijateľné, resp. aby aplikoval ust. § 153 ods. 4 OSP. Žalobkyňa preto žiadať určiť neplatnosť revolvingovej zmluvy ako celku. Na určení má pritom spotrebiteľ vždy naliehavý právny záujem - pozri Rozhodnutie NS SR 1 M Cdo 1/2009 dostupné na internete. Do pozornosti dáva rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.06.2010 sp. zn. 42Cb 282/2008 ďalej na rozsudok ČR zo dňa 23.08.2011 - číslo jednací 16 ICm 944/2010 sp. zn. KSOL 16 INS 3397/2010. Osobitne žalobkyňa poukazuje na nasledovnú neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú zmluvu - rozhodcovská doložka v celosti. Uvádza, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov ... Rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade, ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu...Takto koncipovaná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolá veriteľ. Tým je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj vtedy, ak faktický znemožňuje uplatnenie práva spotrebiteľa na súde - v 99 % prípadov bude žalovať spotrebiteľa dodávateľ a ten si vyberie rozhodcovský súd - ako tomu bolo i v jej prípade. Tým je naplnená hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa - spotrebiteľ je faktický zbavený súdnej ochrany. Uvedené naznačuje aj Európska komisia v liste, ktorý prikladá k žalobe. Naviac spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal. Dodávateľ šiel dokonca tak ďaleko, že za spotrebiteľa vybral konkrétnych rozhodcov a rovnako konečne právo výberu svojho rozhodcu bude mať takisto dodávateľ. Rozhodcovský súd je pre spotrebiteľa ďalej nedostupný a dodávateľ počíta s tým, že uplatnenie práv na rozhodcovskom súde bude pre spotrebiteľa odradzujúce jeho vzdialenosť, pre ekonomickú nedostupnosť - vysoké poplatky, zatiaľ čo v súdnom konaní je spotrebiteľ od poplatkov oslobodený (navrhuje aplikovať závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci OCEÁNO GRUPPO EDITORIAL). Žalobkyňa ďalej žiada, aby súd posúdil namietanú rozhodcovskú doložku vo svetle nasledovných rozhodnutí (dostupné na internete) a to Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.05.2010, č. k. 3CoE 29/10, Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 24.08.2010 č. k. 5CoE 321/2010-41, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo 16.09.2010 č. k. 11CoE 8/2010-113, rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.06.2010 č. k. 4Er/605/2009-12 potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne z 29.07.2010 č. k. 8CoE 150/2010-41, ďalej rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 č. k. 10CoE 313/2010
- nebanková spoločnosť PROFI CREDIT, s. r. o., ďalej Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z
19.04.2010 č. k. 6CoE 59/2010 - nebanková spoločnosť PROFI CREDIT, s. r. o., ďalej Rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo 17.01.2011 č. k. 12C 141/2010-236, Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 08.12.2010 č. k. 12C 141/2010-212, Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 č. k. 10CoE 326/2010 - nebanková spoločnosť PROFICREDIT, s. r. o. V súlade s čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 spotrebiteľa takáto hrubo nemorálna podmienka nemôže zaväzovať a vnútroštátny súd je povinný realizovať všetky kroky k dosiahnutiu cieľa smernice (ASTURCOM). Žalobkyňa je preto nútená žiadať, aby súd vo výroku určil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, a to z dôvodu, že dodávatelia často argumentujú, že doložka je samostatná a aj v prípade vyhlásenia neplatnosti zmluvy podľa nich nezdieľa osud neplatnosti úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o uplatňovanie si primeraného finančného zadosťučinenia zo strany žalobkyni, toto pokladá za uplatnenie legitímneho nároku v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a považuje práve tento prípad za ukážkový čo do uplatnenia toho inštitútu ( aj s ohľadom na utrpenie, ktoré musel a musí žalobca podstupovať). Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia konkrétne, žalobkyňa uviedla, že si vytrpela vďaka porušovaniu jej spotrebiteľských práv veľa - znášala permanentný stav neistoty, obáv o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, trpela stresom, keď žalovaný uplatňoval voči nej jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky. Na strane druhej žalovný neurobil nijaký krok k tomu, aby podmienky prehodnotil a nevystavil žalobkyňu svojmu konaniu bez odbornej starostlivosti. Z týchto dôvodov žiada žalobkyňa aj o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, ktoré však vôbec nenahradí jej doterajší utrpenú ujmu. Žalobkyňa poukázala na znenie § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo výške C-334/92 zo dňa 16.12.1993, články 169 ods. 1 (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) a čl. 288 ods. 3 (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi čl. 249 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne čl. 189 ods. 3 Zmluvy o založení EHS) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16,26 a vo veci 79/83 zo dňa 10.04.1984 bod 16, odsek 3, článok 189 ďalej bod 26. Poukázala na článok 6 ods. 1, Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, taktiež na čl. 2 písm. a), ďalej čl. 3 ods. 1 a čl. 3 ods. 3 tejto smernice. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 bod 25, bod 26, bod 27, bod 38. Ďalej na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 bod 43. Ďalej poukázala na § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, § 53 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z..
Rozsudkom zo dňa 25.11.2013 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalobu zamietol. Proti tomu rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd vec prejednal a uznesením zo dňa 24.02.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Vo svojom odôvodnení uviedol, že odvolanie podané žalobkyňou bolo podané oneskorene a preto bolo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolacím súdom odmietnuté.
Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne je formálne i obsahovo totožné s odvolaním žalobkyne. Preto aj keď bolo odvolanie žalobkyne podané oneskorene, odvolacie námietky obsiahnuté v tomto odvolaní boli predmetom preskúmania odvolacím súdom. Z odvolania žalobkyne, tak ako bolo podané, vyplýva logicky i súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka na jej strane a stotožnenie sa s jeho odvolacími námietkami v plnom rozsahu.
Preto vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je nekonzistentný a súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza argumenty, ktoré si navzájom odporujú. Podľa ust.§ 157 ods.2 O.s.p. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Toto zákonné ustanovenie treba z hľadiska práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods.1 Dohovoru vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie je výsledkom náležitého vyhodnotenia všetkých rozhodujúcich skutočností a že nie je svojvoľné. V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za stojace v rozpore so zásadami spravodlivého procesu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok nie je logicky súladný a odôvodnenie rozsudku nie je vecne konzistentné vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého je v rozpore so skutočnosťami, na ktoré súd prvého stupňa sám poukázal. Je potrebné poukázať na nesprávny záver prvostupňového súdu, že pokiaľ ide o vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú, neexistuje právny záujem žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd vyslovuje právny názor, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere je vždy daný. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedenie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Zo samotných citovaných zákonných ustanovení vyplýva priamo právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky), ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Preto ak súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že naliehavý právny záujem by bol daný len v prípade, ak by bol podaný návrh na rozhodcovský súd, prípadne by bolo rozhodcovským súdom vo veci už rozhodnuté, teda došlo by k výraznému zhoršeniu postavenia žalobkyne, nemožno takýto záver prvostupňového súdu považovať za správny a v súlade so zákonom, práve s ohľadom na zákonný podklad naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobkyňa má, a to s poukazom na citované zákonné ustanovenia, predovšetkým vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov SR v obdobných prípadoch, kde bolo v skutkovo podobných prípadoch konštatované, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že v danom prípade bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- Eur, pričom namietala, že fakticky jej bolo poskytnutých len 1.100,- Eur, avšak doposiaľ už zaplatila 1.500,- Eur, nič jej nebráni domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, je vzhľadom na vyššie uvedené neakceptovateľné. Žalobkyňa ako spotrebiteľka má podľa názoru odvolacieho súdu tak ako bolo uvedené vyššie naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok, a to z dôvodu, aby jej právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to už aj vzhľadom na povahu spotrebiteľskej zmluvy (zmluva o revolvingovom úvere). Je pritom irelevantné, či žalovaný už uplatnil (alebo bol daný dôvod na uplatnenie) právo na plnenie, alebo či sa žalobkyňa ako spotrebiteľka obrátila na súd za účelom zabezpečenia svojej právnej istoty tak, aby nebola potencionálne ohrozená uplatnením nárokov zo strany žalovaného zo zmluvy, vo vzťahu ku ktorej, alebo k jej jednotlivým ustanoveniam, doposiaľ nebola určená neplatnosť. Odvolací súd ďalej konštatuje nesprávny záver prvostupňového súdu, ktorý súd vyslovil vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd prvého stupňa síce správne popísal predpoklady vzniku zmluvy, čo však v danom prípade neznamená, že podpísanie návrhu na uzavretie zmluvy malo za následok vznik zmluvy. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva, ktorou nepochybne zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je, vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný
konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne.
Zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nepochybne vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy (predpokladaná RPMN za úver v % 70,01) , ako je v akceptácii (68,77 %), a tiež predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % - 64,19 v návrhu na uzavretie zmluvy a 60,19 % v akceptácii návrhu - článok 6. zmluvy. Z hľadiska zmluvného práva je pritom irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Z uvedených dôvodov je potrebné preskúmať, či dojednanie o RPMN možno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, ak zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Súd prvého stupňa na vyššie uvedenú skutočnosť nijako neprihliadal, a preto aj z tohto dôvodu je spochybnený jeho záver o nedôvodnosti nároku žalobkyne aj vo vzťahu k tejto časti zmluvy. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ vyslovil záver, že v prípade, ak žalobkyni bolo podľa jej tvrdení vyplatených v skutočnosti len 1.100,- Eur namiesto 1.500,- Eur tak, ako to deklaruje zmluva, nič jej nebráni domáhať sa od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa náležite sa zaoberať žalobou žalobkyne. Žalobkyňa ako spotrebiteľ zvolila spôsob svojej ochrany žalobou, ktorá je predmetom tohto konania a súd má prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky ex offo. Tak ako bolo konštatované vyššie. Súd prvého stupňa mal teda ex offo skúmať, či žalobkyni bol v skutočnosti poskytnutý úver vo výške, v akej je uvedený v zmluve, teda či aj v danom prípade nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda nejde o nesprávny, klamlivý a zavádzajúci údaj v dotknutej zmluve. Odvolacím súdom vyššie konštatované nedostatky v zistení skutkového stavu a v právnom posúdení veci majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať nárokom žalobkyne, vysporiadať sa s odvolacími námietkami vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne a nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo skutkovému stavu vyplývajúcemu zo spisu, a to v súlade s vnútroštátnou a komunitárnou úpravou ochrany práv spotrebiteľa. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, ktorého sa domáhala, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na priznanie finančného zadosťučinenia, vysloví súd v ďalšom konaní, pričom súd prvého stupňa bude mať na zreteli, že priznanie finančného zadosťučinenia je závislé len na tom, či spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti a ak áno, fakultatívnou stránkou tohto nároku je len posúdenie výšky nároku, nie jeho dôvodnosť pri úspechu v konaní o tejto otázke. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.3 O.s.p.
Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Obchodnými podmienkami, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968, priloženými rozhodnutiami iných súdov, písomným vyjadrením žalovaného vo veci, výsluchom žalobkyne a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Súd opätovne v súlade s pokynmi Krajského súdu vec prejednal.
Žalovaný ako spoločnosť a žalobkyňa ako klient uzavreli dňa 02.02.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300035968, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobkyni. V zmluve žalobkyňa žiadala o poskytnutie úveru. Poskytnutá čiastka predstavovala sumu 1.500,- eur pričom splatnosť úveru bola nastavená na 48 splátok a na 15-ty deň v mesiaci.
V kolónke 5. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR je vyplnené, že dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: Poskytnutá čiastka
úveru (úverový limit): 1500. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 48/15. Mesačná splátka (vrátane úrokov): 77,05. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.698,40. Predpokladaná RPMN za úver (v %): 70,01. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,01. Priemerná RPMN za úver (v %): 44,57. Poskytnutá čiastka revolvingu: 628,73. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.849,20. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 64,19. Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 80,98.
V kolónke 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR je vyplnené, že poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1500. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 48/15. Mesačná splátka (vrátane úrokov): 77,05. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru): 3.698,40. RPMN za úver (v %): 68,77. Ročná úroková sadzba úveru (v %): 70,01. Priemerná RPMN za úver (v %): 44,57. Poskytnutá čiastka revolvingu: 628,73. Celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1.849,20. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 60,19. Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 80,98. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (v %): 9.
Z uvedeného vyplýva, že v návrhu na uzavretie zmluvy a v zmluve sú uvedené iné údaje čo sa týka RPMN.
Podľa článku 3. Celková výška úveru a RPMN v Zmluvných dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spol. PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto Zmluve o RÚ), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. RPMN bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Veriteľ sa zaväzuje informovať Dlžníka o zmene RPMN na poskytnutie úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že sa počet splátok úveru požadovaných Dlžníkom zmení na základe úpravy výšky a počtu splátok zo strany Veriteľa, Dlžník súhlasí so znížením RPMN. Táto mu bude oznámená v oznámení Veriteľa podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Pri stanovení RPMN v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere zmluvné strany vychádzajú z predpokladu, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký mesiac, a že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky. Za rovnaký mesiac sa podľa tejto Zmluvy o RÚ a podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12.
Podľa článku 5. Úroky za poskytnutie úveru a revolvingu v Zmluvných dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spol. PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2., ods.2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2., ods.2.2. tejto Zmluvy o RÚ, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. V oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ Veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká na splatenie úrokov. Za poskytnutie každého revolvingu sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Úroky sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou revolvingu podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi podľa ods. 4.5. tejto Zmluvy o RÚ.
Podľa článku 10. Započítanie v Zmluvných dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spol. PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. dlžník súhlasí s tým, aby si Veriteľ započítal svoje splatné pohľadávky vrátane náhrady škody, ktoré mu vzniknú z tejto Zmluvy o RÚ s prípadnou pohľadávkou Dlžníka na revolving, či pohľadávkou Dlžníka na vrátenie preplatku jeho splátok podľa splátkového kalendára,
príp. s pohľadávkou Dlžníka na vrátenie pomernej časti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru. V prípade, že Dlžník požiada Veriteľa o započítanie svojej pohľadávky, ktorú má voči Veriteľovi na poskytnutie úveru podľa tejto Zmluvy o RÚ s pohľadávkou Veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky/úveru príp. ďalších záväzkov zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere uvedenej v žiadosti Dlžníka o poskytnutie úveru, stávajú sa ku dňu uzavretia tejto Zmluvy o RÚ splatnými všetky záväzky Dlžníka zo Zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere špecifikovanej v žiadosti Dlžníka o poskytnutie úveru.
V bode 8. - 8.1. Dohoda o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 367,49 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 167,04 eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.
V bode 8. - 8.2. Dohoda o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že dlžník je oprávnený nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu po splatení prvých troch splátok úveru/revolvingu za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšia ako 3 týždne alebo pokiaľ s ním bol skončený pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje právo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia, ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo výpoveďou, resp. dohodou o skončení pracovného pomeru, alebo iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov odo dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia ako 2 mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety, ktoré sú potrebné na naplnenie tohto práva. Dlžník je oprávnený požiadať o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je uvedené vyššie, ale tento odklad splátok je podmienený schválením zo strany veriteľa. Na odloženie splátok v týchto iných prípadoch nemá dlžník právny nárok. Žiadosť musí byť písomná a musí obsahovať meno, priezvisko dlžníka, číslo zmluvy o revolvingovom úvere, počet a označenie splátok úveru/revolvingu, ktorých splatnosť dlžník požaduje odložiť, žiadosť musí byť dlžníkom podpísaná a datovaná. Právo dlžníka na odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu podľa splátkového kalendára v jednotlivom prípade zaniká, pokiaľ bude žiadosť vrátane príslušných dokladov dokazujúcich toto právo dlžníka doručená veriteľovi v deň nasledujúcom po dni v ktorom omeškanie dlžníka s úhradou akejkoľvek splátky úveru/revolvingu dosiahlo 30 dní.
Dňa 07.02.2011 odporca oznámil navrhovateľke schválenie úveru vo výške 1.500,- eur so splatnosťou s počtom splátok 48 mesiacov, výškou mesačnej splátky úveru 77,05 eur.
Dňa 02.02.2011, v rovnaký deň ako je deň uzavretia úverovej zmluvy, bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená rozhodcovská zmluva č. 8300035968. Podľa bodu 5 tejto zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revol. úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovským súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Aj keď ide o samostatnú dohodu z predloženého tlačiva vyplýva, že ide o jedno spoločné tlačivo so zmluvou o revolvingovom úvere, spolu boli aj spojené.
Z výpovede žalobkyne okrem iného vyplýva, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorila vo finančnej núdzi. Zmluvu predtým ako ju uviedla vôbec nečítala. Žiadala o úver 1.500,- eur, ale bolo jej poskytnutých len 1.100,- eur. Ďalej uviedla, že aj keď úver splácala nepravidelne, splatila celú sumu 1.500,- eur.
Potvrdila, že podpis na zmluve a podpis na rozhodcovskej zmluve je jej aj napriek tomu, že ani zmluvu o revolvingovom úvere a ani rozhodcovskú zmluvu predtým nečítala. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby vysvetlila, či vie vysvetliť z akého dôvodu si uplatňuje čiastku 500,- eur uviedla, že zarába len okolo 320,- eur a keď zistila, že aké vysoké úroky sú v tejto zmluve dosť ju to vzalo a bola rozčúlená, že spoločnosť s ktorou zmluvu uzatvorila, nie je schopná pri podpisovaní vysvetliť všetko potrebné. Na otázku právneho zástupcu, či utrpela nejakú ujmu v dôsledku toho, že musela splácať zmluvu, že ju uzatvorila uviedla, že ujma spočívala v tom, že si vzala 1.500,- eur a má vrátiť 3.600,- eur. Na otázku prečo si uplatňuje práva 500 eur uviedla, že takúto čiastku si uplatňuje po dohode s právnym zástupcom.
Z vyjadrenia a listín preložených žalovaným vyplýva, že úver žalobkyni bol poskytnutý vo výške 1500 eur. Rozdiel medzi sumou revolvingového úveru uvedenou v zmluve a sumou pripísanou žalobkyni na účet 367,49 eur predstavuje odplatu za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti dokladu splátok.
Podľa ust. §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm.a),b) zákona č. 129/2010 Z,.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ust. § 53 ods. 1OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2,3OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (Ďalej len „zákon ZoOS“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 ods. 5 ZoOS, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo okolnosti, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 02.02.2011 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Z vykonaného dokazovania, no najmä z výpovede žalobkyne je zrejmé, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur a tá zaviazala sa platiť žalovanému splátky v minimálnej výške po 77,05 eur mesačne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný jej poskytol fyzicky len finančné prostriedky vo výške 1.100,- eur. Uviedol tiež, že rozdiel medzi sumou revolvingového úveru uvedenou v zmluve a sumou pripísanou žalobkyni na účet 367,49 eur predstavuje odplatu za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti dokladu splátok
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.
Súd mal zato, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Čo sa týka žaloby o určenie že rozhodcovská zmluva doložka uzavretá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ako súčasť revolvingovej zmluvy č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná, súd žalobe ako dôvodnej v tejto časti vyhovel.
Súd z úradnej činnosti zistil, že rozhodcovskými doložkami žalovaného zaoberali aj iné súdy napr. KS v Prešove sp.zn. 16Co/20013 a to práve v kontexte s tvrdením žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so spotrebiteľmi v časti všeobecných obchodných podmienok, resp. osobitných zmluvných podmienok nie je spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom takto upravenej rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdáva na účinnú právnu ochranu, núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.
Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že z ústavno- právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).
V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,Smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.
Kritériá neprijateľnej podmienky za ktorú sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Súd má za to, rozhodcovská zmluva uzavretá v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. ako súčasť revolvingovej zmluvy č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd poukazuje, že o toto ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ podľa rozhodcovskej zmluvy má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Podľa obsahu spisu žalovaný ako dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej zmluvy, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania, nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po preukázateľnom poučenie na výber rozhodnúť sa .
Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom rozhodcovskej doložky sú súčasťou zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak povinný spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces, mal by nepochybne poznať tieto pravidla. O týchto niet v spise ani zmienky a oprávnený sa tomuto problému v odvolaní vyhol. Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže.
V rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je nedôvodné, zavádzajúce a nepravdivé so zreteľom na všetky okolnosti uzatváranie poistných zmlúv, kde spotrebiteľovi ide o poistenie niečoho a nie o tom, že prípadne spory sa budú riešiť arbitrážou.
Štát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov ( čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Príloha cit. smernice, ktorá obsahuje zoznam nekalých podmienok, ustanovuje pod písm. q/,,... najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam, výhradne arbitrážou...“ Zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo.
Žalobkyňa namietala neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Je potrebné objektívne posúdiť rozhodcovskú doložku a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Toto konanie je prejavom nerešpektovania práv spotrebiteľov, resp. reflexiou absencie nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.
Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.
Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.
Žalovaný ako dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže vymôcť.
Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie ,,najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (pre porov. § 4 ods. 8 ZOS).
Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Mohol ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom, žalovaným vopred pripravený a na jej obsahu žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipoval a bol predložený na podpis pri podpise úverovej zmluvy.
Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutá, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice).
Z obsahu spisu a napokon aj tvrdenia samotného žalovaného nevyplýva, že by ako dodávateľ vysvetlil žalobkyni význam rozhodcovskej zmluvy, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť tento proces a po preukázateľnom poučení, jej dal na výber sa rozhodnúť. Preto, ak napríklad spotrebiteľ mal vyjednať tento súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. O nich však v spise tiež niet žiadnej zmienky. Preto tvrdenie o tom, že takýto proces si dojednal spotrebiteľ (v danom prípade žalobca) a pritom nepoznal jeho obsah, je z pohľadu vykonaného dokazovania neudržateľné.
Súd v zmysle vyššie uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka, zmluva jednoznačne nebola individuálne dojednaná medzi žalobcom a žalovaným a preto je v zmysle zákonných predpisov neprijateľnou podmienkou.
Žalobkyňa ďalej vo svojom žalobnom návrhu žiadala vyhlásiť celú zmluvu za neplatnú. Žiadala, aby súd aplikoval v ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Čl. 6 je pritom kogentným ustanovením, ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok. Má za to, že má pritom spotrebiteľ vždy naliehavý právny záujem - pozri Rozhodnutie NS SR 1 M Cdo 1/2009 dostupné na internete. Do pozornosti dala rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.06.2010 sp. zn. 42Cb 282/2008 ďalej na rozsudok ČR zo dňa 23.08.2011 - číslo jednací 16 ICm 944/2010 sp. zn. KSOL 16 INS 3397/2010.
Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu.
Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, či je v súlade s podmienkami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorú je nevyhnutné používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorej je v právomoci súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nekalá, čo znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jej jednotlivých ustanovení.
Po vykonanom dokazovaní tak ako je to vyššie uvedené dospel súd k záveru, že vzhľadom na množstvo rôznych vyššie uvedených zmluvných podmienok na ktoré žalobkyňa poukázala v žalobe, ktoré sú aj podľa súdu neprijateľné, celá táto úverová zmluva vzhľadom na také množstvo neprijateľných podmienok ako celok odporuje zákonu, zákonu o spotrebiteľských úveroch, obchádza ho a prieči sa tiež dobrým mravom. Ide napríklad o ustanovenia obchodných podmienok uvedené v čl. 1.2, 2.1,2.2, 4.1, 4.2, 9.3, 11.1, 13.2, 14.1, 14.4, 14.6., 8.1.
Preto súd zmluvu v zmysle návrhu považoval v zmysle ust. § 39 a 41 OZ za neplatnú ako celok a preto žalobe o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná ako plne dôvodnej vyhovel. Mal tiež za to, že žalobkyňa na určení aj napriek úhrade istiny má právny záujem a tento je daný.
Taktiež súd poukazuje, že na to, že zmluva vzniká v zmysle ust. § 43a , 43b a 43c, § 44 OZ na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva, ktorou nepochybne zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je, vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne.
Zo zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným nepochybne vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy (predpokladaná RPMN za úver v % 70,01) , ako je v akceptácii (68,77 %), a tiež predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % - 64,19 v návrhu na uzavretie zmluvy a 60,19 % v akceptácii návrhu - článok 6. zmluvy. Z hľadiska zmluvného práva je pritom irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne, čo bolo aj v danom prípade. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V danom prípade dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu. K zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo.
Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu tiež žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy.
V tomto prípade žalobkyňa má súd za to, že žalobkyňa má nárok primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.
Zákon priznáva osobe, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
V konaní bolo preukázané, že mal jej byť poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,- eur no fyzický dostala sumu 1.132,51-eur, suma 367,49 eur predstavovala odplatu za poskytnutie služby v zmysle bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi službu spočívajúcu v možnosti dokladu splátok. Žalobkyňa ja napriek tomu, že celý úver vo výške 1500 eur nedostala, reálne splatila finančnú sumu 1.428,55 eur.
V zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa bola vystavená nedôvodne psychickému vypätiu zo strany žalovaného v dôsledku jeho konania a zavádzania žalobkyne ako spotrebiteľa. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Súd pri jej určovaní zohľadňuje rôzne kritéria a to jej intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne.
Súd má za to, že žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie je podľa súdu primerané utrpenej ujme. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ a teda ani žalobkyňa nie je povinná preukazovať ujmu ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva. V danom prípade teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Preto súd z dôvodov vyššie uvedených vyhovel žalobe ako dôvodnej aj tejto časti.
Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách konania rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.