Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/69/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., sídlo: Pajštúnska 5, 851 02Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1, ndh NÁBYTOK s.r.o., sídlo: Drevárska 944/4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 595 136 a 2, A. B. C., narodená: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX/XA, XXX XX E. F. G., obaja žalovaní právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, s.r.o., sídlo: Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52 542 696, v konaní o zaplatenie 51.974,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. – 95 zo dňa 18. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. – 95 zo dňa 18. februára 2020 mení takto:

Konanie voči žalovanému v 1. rade zastavuje.

Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 41.697,42 eur istiny.

Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania za obdobie do 9.5.2018 vo výške 10.044,25 eur a úrok z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 42.379,36 eur od 10.5.2018 do 16.5.2018 a zo sumy 41.697,42 eur od 17.5.2018 do zaplatenia.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,62 %.

II. Žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 26,62 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že vo výroku I žalobu zamietol a vo výroku II priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na plnú náhradu ich trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca si voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy (51.974,96 eur istiny, vyčíslené úroky 17.447,20 eur a úroky z omeškania 12.521,70 eur za obdobie do 9.5.2018, úroky vo výške 9,08 % ročne a úroky z omeškania 8 % ročne z dlžnej sumy 51.974,96 eur za obdobie od 10.5.2018 do zaplatenia) titulom Zmluvy o splátkovom úvere, pričom tieto nároky si voči žalovanému v 1. rade uplatnil ako voči dlžníkovi a voči žalovanej v 2. rade ako voči ručiteľke. Súd prvej inštancie poukázal na nespornosť uzavretia zmluvy o splátkovom úvere,

ručiteľskej listiny a poskytnutie úveru ako aj na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade poskytnutý úver prestal splácať. Ako sporné (aj s ohľadom námietok žalovaných) označil výšku uplatneného nároku a spôsob jeho určenia, platnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy a aj platnosť ručiteľského záväzku žalovanej v 2. rade. Sporné otázky súd prvej inštancie uzavrel tak, že: 1, opodstatnenosť výšky uplatneného nároku z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť, 2, odstúpenie od zmluvy žalobcom zo dňa 9.5.2018 je neplatné a 3, ručenie je platné, avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná v 2. rade je fyzickou osobou, tak jej prináleží zákonná forma ochrany titulom postavenia spotrebiteľa, preto je relevantná námietka ohľadom výšky úrokov a poplatkov. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo preukázané splnenie podmienok na odstúpenie od zmluvy a nebol preukázaný ani spôsob výpočtu dlžnej sumy hlavného záväzkového vzťahu, preto žalobu z dôvodu nedostatočne preukázaného nároku zamietol a žalovaným voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

3. Žalobca v zákonnej lehote podal proti vydanému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi danými v , , , a (ďalej len „“). Podaným odvolaním žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne alternatívne navrhol rozsudok zmeniť, tak že bude žalobe v plnom rozsahu vyhovené.

4. Žalobca konkrétne namietal, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom zmysle, žeby uplatnená pohľadávka (istiny, úroky, úroky z omeškania a poplatky) nebola v žalobe presne špecifikovaná. Podľa žalobcu výška dlžnej sumy pozostávala z rozdielu čerpaného úveru a jednotlivých splátok, ktoré boli rozčlenené na istinu, úroky ako aj úroky z omeškania a poplatky priamo v žalobe. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní poukázal na čl. III žaloby, kde bola pohľadávka špecifikovaná na nesplatenú istinu úveru 51.974,96 eur, nezaplatený úrok 17.447,20 eur, nezaplatený úrok z omeškania 12.521,70 eur a poplatky 686,94 eur a tiež opätovne (ako v žalobe) uviedol tabuľku celkových úhrad zo strany žalovaného v 1. rade a ich rozčlenenie na splácanie záväzku. Žalobca zároveň uviedol, že poplatky a úroky boli účtované podľa obsahu predloženej zmluvy a ich opodstatnenosť je preukázaná predložením Okamžitého priebežného výpisu z účtu.

5. Na pojednávaní uskutočnenom v rámci odvolacieho konania dňa 27.10.2022 ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie v zásade nemohol na základe vykonaného dokazovania dospieť k celkovému zamietnutiu žaloby, pretože uplatnený nárok bol preukázaný minimálne z výšky poskytnutého úveru a zo skutočnosti, koľko žalovaný v 1. rade pôvodnému žalobcovi (OTP Banka, a.s.) titulom poskytnutého úveru celkovo splatil. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že aj v prípade neurčitosti započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, by musel súd prvej inštancie dospieť k nároku na zaplatenie minimálne čiastky vo výške 40.782,22 eur. Ďalej žalobca uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je žalovaná v 2. rade v danej veci v postavení spotrebiteľa, pričom tento svoj názor podporil existujúcou judikatúrou – rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 21.10.2021 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C419/11 z 14.3.2013.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili tak, že navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov odvolacieho konania žalovaných. Svoje stanovisko odôvodnili tak, že tvrdenie žalobcu o dostatočnom preukázaní a dostatočnej špecifikácii uplatneného nároku je zavádzajúce a nepravdivé. V tejto súvislosti žalovaní poukázali už na svoju obranu v podanom odpore (nie je zrejmý výpočet dlžnej sumy) a tiež na rovnakú obranu na pojednávaní dňa 18.2.2020, pričom podľa žalovaných žalobca na tomto pojednávaní nevedel vôbec odôvodniť, preukázať a objasniť určenie výšky dlžnej sumy.

7. Žalovaní tiež poukázali na nezrovnalosť vo vyjadreniach žalobcu o zápočtoch platieb z roku 2018, nakoľko pred súdom na pojednávaní tvrdil, že nejaké platby boli vykonané aj v roku 2018. K žalobcom predloženej tabuľke počas odvolacieho konania uviedli, že ide o rovnakú tabuľku ako tá, čo je uvedená v žalobe. Žalovaní na podporu svojho stanoviska poukázali na znenie a (povinnosť uviesť v žalobe aj úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, pričom tieto nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy) a tiež na znenie o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom na svoju obranu uviedli, že svoje námietky ohľadom výšky uplatneného nároku vzniesli už v podanom odpore. Žalovaní ďalej namietali aj to, že odstúpenie od zmluvy nebolo dostatočne odôvodnené a že toto odstúpenie nebolo žalovanej v 2. rade ani doručené.

8. Na pojednávaní uskutočnenom v rámci odvolacieho konania dňa 27.10.2022 žalovaná v 2. rade (žalovaný v 1. rade medzičasom zanikol) zopakovala svoje stanovisko v tom zmysle, že žalobca nezvládol dostatočne svoje dôkazné bremeno (nešpecifikoval dostatočne uplatnenú pohľadávku). Ďalej dodala, že odstúpenie od zmluvy nebolo žiadnemu žalovanému doručené. Tiež dodala, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a preto nemohla nastať zročnosť uplatnenej pohľadávky. 9. Pôvodný žalobca (OTP Banka Slovensko, a.s.) ako postupca počas konania v súlade s Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.8.2021 postúpil v tomto konaní uplatnenú pohľadávku na postupníka - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Na základe návrhu žalobcu odvolací súd svojim uznesením č.k. -143 zo dňa 27.októbra 2021 súhlasil so vstupom postupníka do konania namiesto pôvodného žalobcu.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a prejednal odvolanie, pričom dňa 27.10.2022 uskutočnil pojednávanie, kde bolo zopakované dokazovanie vo veci samej.

11. Podľa (Odvolacie dôvody) ods. 1 : „(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

12. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.“

13. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu preskúmal ním tvrdené odvolacie dôvody. Zásadným pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zistenie, že boli dané odvolacie dôvody podľa a . T.j. súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (otázka zistenia výšky zostatku záväzku – viď nasledujúce odseky 15 - 21) a tiež aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (odseky 24 – 25).

14. Nesprávne skutkové zistenie vyplýva zo skutočnosti, že súd prvej inštancie zamietol celý žalobný návrh ako nedostatočne preukázaný, resp. nedostatočne špecifikovaný, čo je v rozpore s nižšie uvedenými skutkovými závermi odvolacieho súdu.

15. Z vykonaného dokazovania (zopakovaného aj na odvolacom súde) bolo možné dostatočne spoľahlivo zistiť (tieto skutočnosti ani neboli sporné), že pôvodný žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi úver vo výške 80.000,- eur, pričom žalovaný v 1. rade titulom tohto úverového vzťahu zaplatil žalobcovi iba čiastku vo výške 39.217,78 eur.

16. Z vykonaného dokazovania (konkrétne z obsahu úverovej zmluvy) je zrejmé, že poskytnutý úver mal žalovaný v 1. rade povinnosť splatiť do 25.5.2015 a to 23 mesačnými splátkami vo výške po 1.700,- eur a poslednou 24. splátkou vo výške 40.900,- eur. Ďalej odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca a žalovaný v 2. rade sa v uzavretej úverovej zmluve okrem iného dohodli aj na tom, že dlžník zaplatí veriteľovi viaceré poplatky, napríklad poplatok vo výške 800,- eur za spracovanie úverového obchodu - splatný v deň poskytnutia úveru (Článok V. bod 1 písm. a) a tiež poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 4,80 eur za mesiac - splatný vždy v posledný kalendárny deň príslušného mesiaca (Článok V. bod 1 písm. g).

17. Z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy ako aj z obsahu Ručiteľskej listiny č. RL-01 vyplýva, že žalovaná v 2. rade (v čase uzavretia zmluvy konateľka žalovaného v 1. rade) zabezpečila poskytnutý úver v prospech veriteľa podľa a to tak, že ako ručiteľka vyhlásila, že sa zaväzuje uhradiť pohľadávku veriteľa, ak dlžník svoj splatný záväzok nesplní.

18. Vychádzajúc z obsahu žalobného návrhu ako aj z ďalších žalobcom predložených listinných dôkazov je potrebné dať súdu prvej inštancie za pravdu (avšak iba čiastočne), že žalobca naozaj nepreukázal dostatočne opodstatnenosť ním uplatnenej pohľadávky. Skutočne je potrebné konštatovať,

že výška uplatnenej istiny a ani ďalšieho príslušenstva (vyčíslený úrok za úver a úrok z omeškania) nebol dostatočne špecifikovaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje nato, že žalovaní tento nedostatok v rámci svojej obrany opakovane namietali avšak žalobca ani v konaní pred súdom prvej inštancie a taktiež ani v konaní pred odvolacím súdom nepreukázal dostatočne oprávnenosť celého ním uplatneného nároku. Z obsahu žalobcom predloženej „tabuľky“ (v žalobe a tiež súčasť odvolania) a ani z ostatných ním predložených listinných dôkazov (výpis z úverového účtu, Všeobecné obchodné podmienky, odstúpenie od zmluvy, Výpis z úverového účtu) nie je možné spoľahlivo zistiť, či si žalobca svoje nároky voči žalovaným vyúčtoval v plnom rozsahu správne.

19. Na rozdiel od súdu prvej inštancie však odvolací súd zopakovaním dokazovania (oboznámenie sa s obsahom žaloby a úverovej zmluvy ako aj ostatnými listinnými dôkazmi) zistil, že žalobca (pôvodný žalobca) ako veriteľ má voči žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi podľa nárok na vrátenie poskytnutého úveru a to preukázateľne minimálne vo výške 41.697,42 eur (istina). K tejto sume zostatku nevrátenej časti poskytnutého úveru odvolací súd dospel odrátaním všetkých zaplatených finančných čiastok žalovaným v 1. rade (39.217,78 eur) od poskytnutého úveru, ku ktorému súd prirátal zmluvne dohodnuté poplatky podľa Článku V. bod 1 písm. a) a g) dohodnutej úverovej zmluvy (t.j. 80.000,- eur + 800 eur + 24 x 4,80 eur). Rekapitulácia: od sumy 80.915,20 eur bola odrátaná uhradená suma 39.217,78 eur, z čoho vyplýva zostatok na neuhradenej istine úveru vo výške 41.697,42 eur.

20. Z obsahu uzavretej úverovej zmluvy tiež vyplynula skutočnosť, že celý úver mal byť vrátený do 25.5.2015, kedy bola dohodnutá posledná 24. splátka úveru. Od tohto okamihu sa teda žalovaný v 1. rade dostal do omeškania so zaplatením zostatku úveru. Žalovaný v 1. rade sa od 25.5.2015 dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku vo výške 41.697,42 eur, preto mu od tohto okamihu podľa v spojení s Nariadenia vlády SR č. vznikol nárok na úrok z omeškania minimálne vo výške 8 % z dlžnej sumy ročne.

21. Žalobca si časť úroku z omeškania (konkrétne za obdobie do 9.5.2018) vyúčtoval a uplatnil vo výške 12.521,70 eur. Po matematickom prepočte opodstatnenosti takto uplatneného nároku na úrok z omeškania a vychádzajúc z platieb uvedených v „tabuľke“ žalobcu súd zistil, že oprávnená výška úroku z omeškania za toto obdobie zodpovedá čiastke 10.044,25 eur (od 26.5.2015 do 14.7.2015 dlžná suma 43.026,09 eur, od 15.7.2015 do 31.12.2015 dlžná suma 42.526,09 eur a od 1.1.2016 do 9.5.2018 dlžná suma 42.379,36 eur). Od 10.5.2018 do zaplatenia si žalobca opodstatnene uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy ročne, avšak iba zo sumy zostatku istiny 41.697,42 eur.

22. Žalovaná v 2. rade na svoju obranu tiež namietala, že odstúpenie od zmluvy uskutočnené pôvodným žalobcom listom zo dňa 9.5.2018 je neplatné a nebolo jej ani doručené, čo by podľa nej malo mať za dôsledok to, že uplatnený nárok ešte nie je splatný. Táto obrana je právne nepodstatná, pretože ako je to zrejmé z obsahu úverovej zmluvy, tak celý úver mal byť podľa zmluvy uhradený (stal sa splatným) dňa 25.5.2015, t.j. ešte pred sporným odstúpením od zmluvy.

23. Žalobca si okrem istiny a úrokov z omeškania uplatnil aj nárok na zaplatenie: úrokov za poskytnutie úveru vo výške 17.447,20 eur (vyúčtovaný úrok do 9.5.2018) a vo výške 9,08% zo sumy 51.974,96 eur od 10.5.2018 do zaplatenia. Tieto nároky nie je možné považovať za oprávnené a to z nasledovných dôvodov: 1, vyúčtovaná časť úroku nebola súdu dostatočne preukázaná (nie je zrejmý výpočet tohto úroku) a 2, úver bol poskytnutý iba na obdobie do 25.5.2015, preto po uplynutí tohto času už nemá veriteľ právo na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru.

24. V súvislosti so žalovanou v 2. rade súd prvej inštancie správne zistil, že ňou podpísaná ručiteľská listina je v súlade s (ručenie). Po právnej stránke však nesprávne uzavrel, keď konštatoval, že žalovaná v 2. rade ručiteľskú listinu podpísala ako fyzická osoba, ktorá ručí celým svojim majetkom a z tohto dôvodu jej prináleží zákonná ochrana titulom postavenia spotrebiteľa. Takýto právny záver súdu prvej inštancie nemá zákonné opodstatnenie, nakoľko vzťah medzi žalovanou v 2. rade a veriteľom nie je možné považovať za spotrebiteľský vzťah podľa a nasledujúcich .

25. Medzi veriteľom a žalovanou v 2. rade nedošlo k uzavretiu žiadnej spotrebiteľskej zmluvy (zmluva je dvoj a viacstranný právny úkon), pretože predmetná Ručiteľská listina je iba jednostranným úkonom

– vyhlásením ručiteľa podľa adresovaným veriteľovi, ktoré malo za účel zabezpečiť splnenie obchodno-právneho záväzku medzi dvoma podnikateľmi (pôvodný žalobca a žalovaný v 1. rade), pričom forma osoby ručiteľa zo zákona nič nemení na obsahu zabezpečovaného záväzku. Navyše je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že žalovaná v 2. rade v čase uzavretia úverovej zmluvy (rovnako aj v čase podpísania jej vyhlásenia o ručení) bola štatutárnym zástupcom (konateľom) žalovaného v 1. rade. T.j. ide o osobu, ktorá sa priamo podieľala na výkone podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade, aj preto teda nie je možné jej postavenie v danom ručiteľskom vzťahu považovať za spotrebiteľský vzťah, respektíve za vzťah, ktorý by mohol požívať príslušnú ochranu podľa a nasledujúcich .

26. Odvolací súd z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I zistil, že spoločnosť žalovaného v 1. rade bola zrušená bez právneho nástupcu a vymazaná z obchodného registra dňa 9.3.2021.

27. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

28. Podľa právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

29. Podľa ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

30. K odvolacím dôvodom deklarovaným žalobcom podľa , a odvolací súd dodáva, že tieto neboli žalobcom dostatočne presne špecifikované, avšak s ohľadom na zistenie existencie odvolacích dôvodov podľa a je ich bližšie skúmanie právne nepodstatné.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa vo výroku I tohto rozhodnutia žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že: 1, konanie voči žalovanému v 1. rade podľa z dôvodu zániku tohto žalovaného bez právneho nástupcu zastavil (viď ods. 26 až 29), 2, žalovanú v 2. rade ako ručiteľku podľa zaviazal na zaplatenie istiny, predstavujúcej nárok žalobcu podľa (v spojení s ) na vrátenie poskytnutého úveru žalovanému v 1. rade (viď ods. 15 – 19), 3, zaviazal žalovanú v 2. rade na zaplatenie príslušenstva uplatnenej pohľadávky, t.j. úroku z omeškania (viď ods. 20 – 21), 4, žalobu v prevyšujúcej časti ako neoprávnenú zamietol (nepreukázaná časť uplatneného nároku – časť istiny, úroky za úver a časť úrokov z omeškania) a 5, v prevažnej časti úspešnému žalobcovi voči žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu jeho trov konania podľa pomeru jeho úspechu a to podľa (viď. ods. 36).

32. Podľa (Trovy odvolacieho konania) : „Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“

33. Podľa : „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

34. Podľa : „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a a to tak, že sa žalobcovi voči žalovanej v 2. rade priznalo právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu. Pomerný úspech žalobcu 26,62 % vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol úspešný v 63,31 % z uplatnenej čiastky (51.974,96 eur + 17.447,20 eur + 12.521,70), pričom úspech žalovaného bol 36,69 % (pomer úspechu žalobcu teda predstavuje rozdiel 63,31% - 36,69%).

36. O konkrétnej výške nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

37. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).