Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-156-2014.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/156/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. B., P. O. Z. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. Hrdinov 163/66, o zaplatenie 2.807,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.9.2014 č.k. 25C/157/2013-104, jednohlasne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 25C/157/2013-104 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.738,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 06.03.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.807,48 Eur s príslušným úrokom z omeškania titulom nároku z úverovej zmluvy č. 0505341302 zo dňa 06.04.2010 uzavretej právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 2.000,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 12,9 % ročne. Dlh mal byť splácaný v mesačných splátkach, pričom zo strany žalovaného došlo k porušeniu úverových povinností, keď úver riadne nesplácal.
Do konania vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré žiadalo žalobu zamietnuť. Zmluvný vzťah účastníkov sa mal riadiť aj Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom jednotlivé splátky úveru môžu byť premlčané v 3-ročnej premlčacej lehote.
Dňa 28.03.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy zo Slovenskej sporiteľne na postupníka - žalobcu.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej zmluvy a poskytnutiu úveru 2.000,- Eur. Bol dohodnutý počet splátok - 48 s povinnosťou splácať úver od 18.05.2010. Konečná splatnosť úveru bola 18.04.2014. Ročná percentuálna miera nákladov bola 18,59 % a priemerná hodnota RPMN 20,58 %. Celkové náklady spojené s úverom sú vypočítané na 748,81 Eur. Na úver zo strany žalovaného bol zaplatený len 190,91 Eur.
Súd posudzoval zmluvný nárok podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase úverovej zmluvy. Čo sa týka námietky premlčania jednotlivých splátok vznesenej vedľajším
účastníkom, žalobca reagoval tým, že nepremlčujú sa samostatné splátky, ale až celý úver od konečnej splatnosti úveru.
Súd nárok žalobcu posudzoval podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ), ktorý sa zaoberá spotrebiteľskými zmluvami, pričom podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 3 hovorí, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez poplatku. Keďže v zmluve nie sú špecifikované jednotlivé splátky, v akej výške sa jednotlivé splátky podieľaj na zaplatení istiny, úrokov a ďalších poplatkov, potom s odkazom na zákon č. 238/2001 Z.z. je možné považovať takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto v časti úrokov a poplatkov súd návrh zamietol.
Keď zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania, súd dospel k záveru, že sú premlčané všetky splátky, ktorých splatnosť nastala pred 07.11.2010. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že premlčacia doba má začať plynúť až od konečnej splatnosti úveru. Podľa matematického prepočtu súdu do konca októbra 2010 malo byť zaplatené na úver 261,17 Eur (12,77 Eur + 6 x 41,40 Eur). Istina v tejto časti je podľa súdu premlčaná. Žalobca uhradil 190,91 Eur, rozdiel je tak 70,26 Eur. Od poskytnutej sumy úveru 2.000,- Eur bola odpočítaná čiastka 190,91 Eur a suma istiny 70,26 Eur, ktorá je považovaná za premlčanú. Súd vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny 1.728,83 Eur a zvyšok nároku žalobcu ako premlčaný zamietol.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom - advokátom.
Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Odvolateľ napadol tú časť rozsudku, kde návrh žalobcu bol v časti zamietnutý. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 1.068,65 Eur s úrokom z omeškania, a to žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Konečná splatnosť úveru bola 18.04.2014, pričom súd konštatoval, že splátky splatné do 07.11.2013 sú premlčané. V tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný. Súd posudzoval zmluvný vzťah podľa zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý bol platný a účinný do 31.12.2009, ale predmetná zmluva bola uzavretá 16.04.2010. Premlčanie práva podľa § 101 OZ je posúdené nesprávne, pretože premlčanie splátok upravuje § 103 OZ. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemá oporu ani v ustálenej judikatúre súdov Slovenskej republiky.
Keď úver bol splatný 18.04.2014, tak tento deň je konečným dňom splatnosti úveru. Dohoda o úhrade úveru v splátkach nie je dohodou o splnených splátkach podľa § 103 OZ, nakoľko si zmluvné strany dohodli konečnú splatnosť úveru na deň 18.04.2014. V prípade, že by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre neplnenie záväzku žalovaným - úhradu v splátkach, premlčacia doba by začala plynúť od 19.04.2014. Žalovaný využil ustanovenie týkajúce sa možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, čo urobil 20.02.2013. Premlčacia lehota pre nezaplatenie celej sumy mimoriadne zosplatneného úveru tak začala plynúť 23.02.2013. Žalobný nárok bol uplatnený v rámci plynutia premlčacej doby. Tu sa odvoláva na judikovaný rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/54/2007. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vyhovieť návrhu v celom rozsahu. Súčasne si uplatňuje náhradu trov konania 600,99 Eur.
Vedľajší účastník sa vyjadril k odvolaniu žalobcu. Podľa názoru žalobcu, zmluva o úvere nie je dohodou o plnení v splátkach v zmysle § 103 OZ. Vedľajší účastník upriamuje pozornosť na § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., ktorý riešil otázku čiastkového plnenia a plynutia premlčacej doby, pre každé čiastkové plnenie, pričom § 103 OZ hovorí o plnení dohodnutom v splátkach, s odkazom na § 565 OZ. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Plnenie v mesačných splátkach bolo dohodnuté, čo je bezpochyby možné určiť na základe obsahu predmetnej úverovej zmluvy. Preto plynie premlčacia doba pre každú mesačnú splátku osobitne. Navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania 83,76 Eur.
Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozsudku a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti je potrebné zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd, pokiaľ posudzoval nárok žalobcu, vychádzal z toho, že základ nároku žalobcu vyplýva z úverovej zmluvy uzavretej právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., so žalovaným, ktorá zmluva bola uzavretá dňa 16.04.2010. V princípe je potrebné poukázať na to, že úverové vzťahy sú upravené v osobitnom zákone, a to v Obchodnom zákonníku č. 513/1991 Zb., kde podľa § 497, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Nakoľko dlžník z úverovej zmluvy je fyzická osoba, nepodnikateľ, potom takáto úverová zmluva má spotrebiteľský charakter. Pri posúdení nároku je potrebné vychádzať zo základných ustanovení úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku. Okresný súd vo veci konštatoval, že úverová zmluva podlieha pod právny režim Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a účinky premlčania vyplývajú z § 101 Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba je trojročná, pričom premlčacia doba sa vzťahuje aj na každú jednotlivú splátku úveru. Preto sú premlčané splátky splatné do 07.11.2010. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platný v dobe uzavretia úverového vzťahu, definoval spotrebiteľa v § 3 ods. 2, že je to fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Je potrebné prisvedčiť tomu, že v spotrebiteľských vzťahoch medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi je potrebné poskytovať ochranu podľa § 52 a nasl. OZ aj v prípade, ak ide o tzv. absolútne obchodné právne vzťahy, akým je založenie úverového vzťahu, ale to nezakladá automaticky pôsobnosť OZ v celom rozsahu, ale iba na základe aplikácii ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Úverovou zmluvou uzavretou ako absolútny obchod je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, takže sa použije príslušné ustanovenie Obchodného zákonníka úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl., a ustanovenie Občianskeho zákonníka či osobitné predpisy.
Ak § 54 ods. 1 OZ uvádza, že zmluvné podmienky stanovené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, tak žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevylučuje použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, kde je daná právomoc tohto zákona, ako v prípade úverových zmlúv. V Obchodnom zákonníku je začiatok a trvanie premlčacej doby upravené v § 391 a nasl., pričom v § 397 je uvedená jednotná všeobecná štvorročná premlčacia doba. Z hľadiska § 54 Občianskeho zákonníka však pochybnosti a obsah spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, v danom prípade pre spotrebiteľa je priaznivejšie ustanovenie o premlčacej dobe uvedené v § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Sporné je, či premlčacia doba plynie od každej jednotlivej splátky úveru alebo či začína plynúť premlčacia doba od poslednej splátky úveru, ako to tvrdí žalobca. Podľa žalovaného, podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a kde súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Keďže právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku sa navzájom nevylučujú, pričom sa majú aplikovať spoločne, je potrebné hodnotiť aj úkon tzv. mimoriadneho vyhlásenia splatnosti úveru oznámené Slovenskou sporiteľňou 20.02.2013 s odvolávkou na body 7, 6.1 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) poskytnutého úveru, kde je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadne splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. V danom prípade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neznamená odstúpenie od zmluvy, ale využitie práva poskytovateľa úveru upraviť okamih zročnosti celého úveru v prípadoch porušenia povinnosti dlžníkom z úveru, ak klient je v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo z úrokov, ktorá trvá viac ako 10 dní (bod 7, bod 6.1 VOP). Podľa judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007, splácanie úveru v splátkach sa nejedná o čiastočné plnenie podľa § 392
ods. 2 Obchodného zákonníka, preto lehota splatnosti je ako u celého úveru. Nejde tu o dohodu o čiastkovom plnení, preto je rozhodujúca lehota splatnosti celého úveru. V tomto konkrétnom prípade žalobca neodstúpil od úverovej zmluvy, len požiadal o mimoriadne zosplatnenie úveru, t.j. stanovil nový termín zročnosti celého úveru, preto je potrebné zvážiť, či v čase podania žaloby 07.11.2013 bol nárok žalobcu premlčaný pri tvrdených splátkach pred 07.11.2010.
Keď súd posudzoval nárok z úverovej zmluvy, vychádzal z toho, že výšky splátok je stanovený v úverovej zmluve na 57,15 Eur mesačne od 18.05.2010 čo nezodpovedá vymedzeniu podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) zákona č. 258/2001 Z.z., a tak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V jednotlivých splátkach nie je uvedená, aká je výška istiny, úrokov a ďalších poplatkov v tejto splátke, tak považuje tento úver za bezúročný a bez poplatkov. V úverovej zmluve však je uvedené, že výška úveru je 2.000,- Eur, pričom typ a výška úrokovej sadzby je fixná do splatnosti 12,9 % ročne, pričom poplatok za správu úveru je 1,99 Eur mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy. Tiež je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 18,59 % a priemerná hodnota RPMN 20,58 %. Celkové náklady spojené s úverom sú 748,81 Eur. Ak zákon č. 258/2001 Z.z. stanovuje v § 4 ods. 2 písm. i) povinnosť obsahu výšky, počtu a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak sa nehovorí o tom, že každá jednotlivá splátka má mať osobitne určenú výšku s uvedením, z čoho pozostáva, pričom v § 397 Obchodného zákonníka uvedené, že veriteľ na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, pričom podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Podľa ods. 2, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Odvolací súd nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému je bezúročný a bez poplatkov, ak tieto záväzky dlžníka vyplývajú z úverovej zmluvy a sú jasne stanovené v časti 1 bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007 dohoda o splácaní o úveru v splátkach sa nedá považovať za právo na čiastkové plnenie (§ 392 ods. 2), preto premlčacia doba začína plynúť po lehote splatnosti celého úveru. Ak bolo dohodnuté splatenie úveru v splátkach, nejedná sa o čiastkové plnenie podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ide o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach, preto za lehotu splatnosti sa považuje lehota na splatenie celého úveru.
Vzhľadom na to, že okresný súd sa pri posúdení nároku žalobcu riadil výlučne predpismi o ochrane spotrebiteľa, a nebral v úvahu aj povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, ktorý vo svojich ustanoveniach riešil otázku poskytnutia úveru, ktorým sa riadi aj tento úverový vzťah spotrebiteľského charakteru, potom s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie v naznačenom smere.
V novom rozhodnutí vo veci okresný súd má posúdiť úverový vzťah ako absolútny obchod, kde dlžníkovi je potrebné poskytnúť ochranu ako spotrebiteľovi, pričom je nevyhnutné využiť základné princípy úverových vzťahov upravených v Obchodnom zákonníku na posúdenie právneho nároku žalobcu z úverovej zmluvy a zvážiť námietku premlčania s poukazom na judikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2007 pri otázke splatnosti a premlčaní nároku žalobcu z úverovej zmluvy.
V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.