Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-381-2014.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/381/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874, p r o t i žalovanému: Ľ. M., W.. XX.X.XXXX, T. F. Y., Y. Q. XXX, M..Č.. W. W. Y., A. I. Y.. N. W., L. M. I.Q. L. T., o zaplatenie 65,79 Eur a prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 12.5.2014 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 65,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 6.1.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil titulom náhrady škody za uhradené náklady zdravotnej starostlivosti za obdobie zániku poistného vzťahu od 1.9.2010 do 29.2.2012. Porušenie právnej povinnosti žalovaného ako poistenca z verejného zdravotného poistenia odôvodnil nesplnením jeho povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení - nesplnenie oznamovacej povinnosti o zániku poistenia a nevrátenie preukazu poistenca do 8 dní od skutočnosti rozhodujúcej pre zánik verejného zdravotného poistenia.
Žalovaný podľa zistenia polície sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil pre toto konanie opatrovníčku, ktorá žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Žalobca posúdenie premlčania ponechal na zváženie súdu.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p..
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, odhláškou poistenca, čestným vyhlásením zo dňa 13.3.2012, výpisom z účtu poistenca, výzvami na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť s doručenkami a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný bol poistencom žalobcu na základe povinného verejného zdravotného poistenia. Z výpisu z jeho účtu týkajúceho sa zdravotnej starostlivosti za obdobie od 1.9.2010 do 29.2.2012 vyplýva, že
žalobca vyplatil sumu 65,79 Eur ako tzv. kapitačný paušál príslušnému zmluvnému lekárovi a tiež náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Žalovaný sa odhlásil z verejného zdravotného poistenia tzv. odhláškou dňa 13.3.2012 a to z dôvodu vzniku zdravotného poistenia v cudzine s tým, že k zániku tohto poistenia došlo dňa 31.8.2010. Túto odhlášku poistenia doručil žalobcovi dňa 13.3.2012 ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky na spomínanom doklade a v ten istý deň žalobca prevzal aj čestné vyhlásenie žalovaného o zdravotnom poistením v inom členskom štáte európskej únie.
Listom zo dňa 10.7.2012 žalobca vyzval žalovaného k úhrade sumy 67,19 Eur v lehote 15 dní od jeho doručenia. V liste sa konštatuje, že žalovaný bol vyňatý z povinného zdravotného poistenia od 1.9.2010 do 29.9.2012, za ktoré obdobie žalobca uhradil bližšie rozpísané náklady za zdravotnú starostlivosť žalovaného, hoci už na preplatenie týchto nákladov nemal žalovaný nárok. K uhradeným nákladom bola započítaná aj suma 1,40 eur ako poštovné. Tento list žalovaný prevzal dňa 14.7.2012.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a/ je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca b/ vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť c/ dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a/ až c/ alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Poistenec má voči zdravotnej poisťovni oznamovaciu povinnosť, ktorá je upravená v § 23 citovaného zákona a medzi ne patrí aj povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2, 3) a vrátiť preukaz poistenca (§ 23 ods. 1 písm. c/).
Je nepochybné, že žalovaný v zákonnej lehote nesplnil si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z.
Uplatnený nárok žalobcu súd posúdil ako nárok na náhradu škody. Napokon aj sám žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná suma predstavuje škodu, ktorá mu vznikla preplatením nákladov zdravotnej starostlivosti, hoci právnu kvalifikáciu nároku v žalobe neuviedol, čo však nie je jeho povinnosťou. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca zaplatil príslušnému zdravotníckemu zariadeniu náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovaného v čase, kedy už tento nebol poistencom povinného verejného zdravotného poistenia a teda kedy žalobca už túto povinnosť nemal. O tom, že došlo k zániku spomínaného poistenia sa však žalobca dozvedel až z odhlášky žalovaného a z jeho čestného vyhlásenia dňa 13.3.2012, kedy mu obe tieto písomnosti boli doručené. Žalovaný teda porušil svoju právnu povinnosť v zmysle § 23 ods. 1 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., keďže skutočnosti o zániku poistenia nenahlásil žalobcovi do 8 dní, čím spôsobil mu škodu v žalovanej výške. Keďže zákon č. 580/2004 Z.z. nemá osobitné ustanovenia týkajúce sa náhrady škody, súd tento nárok posúdil podľa všeobecného právneho predpisu, ktorým je Občiansky zákonník.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
V danom prípade však opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania, súd sa preto zaoberal jej opodstatnenosťou a dospel k záveru, že je dôvodná. Opäť pre jej posúdenie bolo potrebné
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. V zákone č. 580/2004 Z.z. je síce upravené premlčanie v § 21 v 4 odsekoch, ale ani jeden sa nevzťahuje na uplatnený nárok.
Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods. 7, § 18 a § 19 ods. 11) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť (§ 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím 5 rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.
Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa ods. 1 sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona právo na vrátenie preplatku sa premlčí uplynutím 5 rokov od prvého dňa kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom sa malo vykonať ročné zúčtovanie poistného. Ak platiteľovi poistného nevznikla povinnosť za kalendárny rok vykonať ročné zúčtovanie, jeho právo na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu v kalendárnom roku sa premlčí do 5 rokov odo dňa, keď bola taká platba poistného pripísaná na účet zdravotnej poisťovne.
Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona v prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania na úrade sa nepremlčuje.
Podľa názoru súdu ani ustanovenie § 21 ods. 4 vyššie citovaného zákona nemožno aplikovať v danom prípade. Týka sa totiž len nároku na predpísanie poistného a úroku z omeškania, nie na prípad náhrady škody ako je tento. Vzťahuje sa napríklad na nesplnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa zániku povinnosti štátu platiť poistné, v dôsledku čoho poisťovňa má právo predpísať poistné poistencovi časovo neobmedzene.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Žalobca sa o škode a škodcovi dozvedel dňa 13.3.2012 (doručením odhlášky a čestného vyhlásenia). Dvojročná subjektívna premlčacia lehota tak uplynula 13.3.2014, a keďže žaloba bola podaná na súd až 12.5.2014, nárok je premlčaný a v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania súd musel žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ten však bol v konaní neúspešný a preto náhrada trov konania mu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.