Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-63-2015.pdf
PDF · 75.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/63/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: E.. X. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. R. W. XXX/XX, U., vedenej pod sp. zn. EX 17175/12 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.065,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 21Er/651/2012-19 zo dňa 26.11.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 04598/11 zo dňa 20.06.2011. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, č. 2008/48/ES z 23.04.2008 a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Predmetné zmluvné dojednanie umožňuje v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, pričom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ide o jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ a zákon sankcionuje absenciu tejto náležitosti tým, že v takom prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dotknutý rozhodcovský rozsudok pritom zaväzuje povinného nielen na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ale aj na zaplatenie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, a to v zjavnom rozpore so znením zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež dojednanie rozhodcovskej zmluvy je v danom prípade právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd prihliadať ex offo. Rozhodcovská zmluva je z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Záver, že predmetná rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne v kontexte posudzovaného zmluvného vzťahu podľa názoru súdu spochybňuje ustanovenie bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predmetný exekučný titul nespĺňa formálne a
materiálne náležitosti vykonateľného exekučného titulu, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal, že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený tiež namietal inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. Procesnou vadou v tomto zmysle má byť podľa odvolateľa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd konal bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v ust. § 52 Občianskeho zákonníka a vôbec sa nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského vzťahu t.j. existenciou spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému dospel a v odôvodnení napadnutého uznesenia tiež absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie súdu je tak založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Navyše, súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. b), f), ods. 2/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania splnené nie sú.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1/ O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 3/ O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 470 ods. 1/ Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania, je spôsobilosť byť účastníkom konania, teda mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva alebo ukladá. Pri fyzických osobách spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká smrťou. Ak po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup súdu v konaní upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je potom vecou súdu, aby zistil, či smrť povinného ako účastníka konania bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s jeho právnymi nástupcami.
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 32D/106/2012, Dnot 221/2012 zo dňa 11.01.2013 vydanom súdnou komisárkou JUDr. Annou Máčajovou, so sídlom vo Zvolene, mal odvolací súd za preukázané, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel, a to ešte pred vydaným odvolaním napadnutého rozhodnutia (dňa 12.09.2012). Uvedená skutočnosť má z procesného hľadiska za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. V danom prípade je predmetom konania vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Z vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve pritom vyplýva, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní prešla na právneho nástupcu povinného (dediča).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, a teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nebol účastníkom konania, pričom do jeho práv a povinností vstúpil právny nástupca. Povinný tak v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a súčasne jeho právnemu nástupcovi, ktorý už v konaní vystupoval ako účastník konania, bola odňatá možnosť konať pred súdom, z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. b), f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné, aby súd prvého stupňa konal s právnym nástupcom povinného ako s účastníkom konania.
Z vyššie uvedených dôvodov sa potom odvolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.