Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-660-2012.pdf
PDF · 110.35 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/660/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r. o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej 27.09.2012 na Okresný súd Topoľčany žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6528, 19 eur, ktorá predstavuje majetkovú škodu zodpovedajúcej istine s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a vo výške 1305, 64 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní. Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru
možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Krajský súd Nitra uznesením 22.10.2012 č. k. 25NcC/698/2012 - 9 prikázal vec Okresnému súdu Levice.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 20.01.2014 navrhoval žalobu zamietnuť. V prvom rade mal za to, že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že žaloba je podaná predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K samotnému postupu súdu žalovaný uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Poukazoval, že v prípade prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. je treba tieto posudzovať aj v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie pri vydávaní poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaný namietal aj premlčanie návrhu, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009 teda tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Svoju neúčasť obaja účastníci ospravedlnil. Žalovaný o odročenie pojednávania nežiadal. Žalobca žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že sa nemohol pripraviť na pojednávanie, keď konajúci súd neuviedol jeho spisovú značku identifikujúcu konkrétny žalobný návrh.
Súd vo veci konal a rozhodol, pretože žalobcovi na predvolaní ( čl. 43 ) riadne označil žalobný návrh aj jeho spisovou značkou, a na základe listinných dôkazov, ktoré dostatočne preukazovali skutkový stav.
Predmetom konania je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti k súdu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, uznesením ( čl. 9 ), písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 20.01.2014 ( čl. 26 ), podrobne s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Er/319/2010 a zistil tento skutkový stav :
Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/319/2010 vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 17.03.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 1461
eur s prísl. voči povinnému X. O.. Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 3605/10. Dňa 10.05.2010 podal súdny exekútor na príslušný Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a súd uznesením zo dňa 04.11.2010 č. k. 11Er/319/2010 - 13 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra z 28.04.2011 č. k. 5Co/29/2011- 32 zamietol návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúciu súd zastavil uznesením 05.12.2011 č. k. 11Er/319/2010 - 40. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 18643/09 z 27.11.2009, právoplatný 04.01.2010.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ( účinný v čase podania žiadosti ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ Zákona „ ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak,
1.škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak
2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu
Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
Podľa ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení
Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd skúmal, či žalobca podal žalobu včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 19 a nasl. zák. č. 514/2003. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje. Žiadosť o udelenie poverenia bola k súdu podaná 10.05.2010, súd o nej rozhodol 04.11.2010 a žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca na súdu dňa 27.09.2012. Žaloba bola podaná včas. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca 23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota márne uplynula a žalovaný návrh žalobcu v rámci danej lehoty neprerokoval. Vada nedodržania lehoty sa tým zhojila a súd preto vo veci konal a rozhodol.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.
Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu v danej konkrétnej veci vznikla škoda a že vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.
V exekučnom konaní súd posudzoval, či sú splnené zákonné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorým bol žalovaný spotrebiteľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1461 eur s 0, 25 % úrokom z omeškania denne od 25.06.2009 do zaplatenia a zákonným úrokom 6 % ročne od 08.09.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a skúmal aj to, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Exekučný súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže úverová zmluva obsahovala neprijateľné podmienky a napriek tomu v rozhodcovskom rozsudku rozhodcovský súd povinného zaviazal na plnenie na základe zmluvných podmienok, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.
V tomto konaní súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom v danej veci. V danej exekučnej veci súd síce nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote, rozhodne nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Vo veci rozhodol v primeranej lehote. Nie je preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd preskúmaval zákonnosť exekučného titulu. Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Exekučnému súdu zákon priamo ukladá preskúmať exekučný titul práve v tom smere, či nie je v rozpore so zákonom. I keď je súd toho právneho názoru, že v danom
prípade neporušil pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadne zákonné ustanovenia, je treba poukázať aj na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, akú škodu a v akej výške, a že je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len, týmto postupom, čiže postupom, ktorý by bol
z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že sa mu nevrátila ani len tá peňažná čiastka, ktorú skutočne dlžníkovi požičal, nemôže za túto situáciu exekučný súd pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale správanie sa samotného žalobcu. V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok dojednaných v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS, stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom ( paaktom ), ktorý netvorí prekážku veci rozsúdenej. Neobstojí to tvrdenie žalobcu, že súd nesprávne postupoval, keď v exekučnom konaní skúmal, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, posudzoval opätovne právo žalobcu na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a vyvolal tým stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej strane podľa žalobcu existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný, a na druhej strane však existencia rozhodcovského rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Tvrdí, že týmto postupom súdu utrpel tak majetkovú škodu ako aj nemajetkovú ujmu. Súd zastáva právny názor, že postupoval správne, keď skúmal exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, pretože o udelení poverenia rozhodoval podľa Exekučného priadku, v ktorom samotné ustanovenie § 44 ods. 2 ukladá exekučnému súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má povinnosť neudeliť poverenie na vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bol priznaný nárok aj napriek existencie neprimeraných zmluvných podmienok. V danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd bol nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul tohto rozhodnutia, zmluva o úvere, neobsahoval neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore so zákonom. V dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 sa uvádza, že vložením slov „ rozhodnutí rozhodcovských súdov „ sa explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že exekučný súd oprávnene a ex offo skúma exekučný titul tak z hľadiska materiálneho ako aj formálneho i v exekučnom konaní ( napr. 3Cdo/58/2013 z 03.07.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.05.2013, 3Cdo 76/2013 z 03.07.2013 ). Okrem toho je treba poukázať aj na tú skutočnosť, že existencia rozhodcovského rozsudku nemá za následok prekážku rozhodnutej veci, nakoľko rozhodcovský rozsudok je nulitným rozhodnutím ( paapkt ).
Keďže nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach dňa 16.09.2015