Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-360-2015.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Subarea
8CoP/360/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. Č. nar. X.XX.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov F. Č. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. Č.. XX V. A. - F. v súčasnosti na G. R. Č.. X V. A. a Q. Č. Z.. XX.XX.XXXX bývajúceho na B. R. Č.. XX V. A. zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Rázusovej ulici č. 1 v Košiciach v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že zveruje maloletú E. Č. nar. X.XX.XXXX do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým ,že každý párny kalendárny týždeň bude maloletá v starostlivosti matky a každý nepárny kalendárny týždeň v starostlivosti otca s termínom odovzdania maloletého dieťaťa každým z rodičov v posledný deň ich osobnej starostlivosti o 18.00 hod. pred bytom toho z rodičov, u ktorého osobná starostlivosť končí.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia podaný v konaní o jeho návrhu z 3.8.2015 na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. ktorým žiadal žiadal, aby súd prvého stupňa predbežne zveril maloletú E. do jeho osobnej starostlivosti, matke uložil povinnosť prispievať na jej výživu 40 Eur mesačne a styk matky s maloletou aby upravil každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do 17.00 hod.. Návrh odôvodnil tak, že s matkou maloletej nie sú manželmi, ale od roku 2011 žili v spoločnej domácnosti s jeho rodičmi, ktorí ich podporovali materiálne, finančne a najmä im pomáhala jeho matka pri starostlivosti o maloletú E.. Koncom mája 2015 matka maloletej bez akéhokoľvek vysvetlenia opustila spoločnú domácnosť s maloletou a odišla na neznáme miesto, pričom adresu kde sa zdržiava, mu oznámila až na jeho naliehanie. On s takýmto konaním matky nesúhlasil, pretože nechcel, aby maloletá opustila prostredie, v ktorom žila od narodenia. Matka maloletej mu od odchodu zo spoločnej domácnosti začala obmedzovať styk s maloletou tak, že od mája sa stretol s maloletou iba štyrikrát v trvaní dvoch - troch dní a v jednom prípade v trvaní jedného týždňa. Matka odmieta aj výživné tvrdiac, že ona si vystačí sama. Neposkytuje mu žiadne správy o zdravotnom stave maloletej, a pretože je podľa jeho názoru v záujme maloletej, aby udržiavala kontakt s obidvoma rodičmi, podal návrh na predbežné zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Konštatoval, že maloletá sa stretnutiam s ním aj so starými rodičmi evidentne teší, počas pobytu u neho je šťastná a odmieta odísť k matke. V prípade, ak s ňou telefonuje, mu maloletá hovorí, že chce ísť domov, z čoho je evidentné, že považuje za svoj domov jeho domácnosť. Zdôraznil, že matka maloletej pracuje, a preto má obavu, že o maloletú nie je náležite postarané. Konštatoval, že podľa jemu dostupných informácii v čase, keď matka pracuje, sa o maloletú stará matkina stará a chorá teta. Vyjadril názor, že on vie lepšie zabezpečiť všetky potreby maloletej, ktorá bola vytrhnutá z prostredia, ktoré považuje za svoj domov a preto, že sa s matkou nevie dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej, nakoľko medzi nimi dochádza ku konfliktom, žiada do rozhodnutia o veci samej v záujme maloletej predbežne upraviť výkon rodičovských práv a povinností v súlade s jeho návrhom s cieľom zabezpečiť pozitívny
telesný aj psychický vývoj. Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa §-u 102 ods. 1, §-u 75 ods. 1, §-u 76 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. a konštatoval, že na vydanie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky, pretože otec v návrhu neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov, a to bezprostrednú ujmu hroziacu maloletej odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia, keďže starostlivosť o maloletú doposiaľ zabezpečovali obidvaja rodičia a od času, kedy matka opustila spoločnú domácnosť, ju zabezpečuje o maloletú sama. Vyjadril názor, že obidvaja rodičia majú právo aj povinnosť podieľať sa na zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa a z návrhu otca nevyplýva, že by došlo k zanedbaniu tejto starostlivosti, preto nie je dôvod predbežne, do rozhodnutia súdu vo veci samej, zverovať maloletú do starostlivosti jedného z rodičov.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie otec maloletej podľa §-u 205 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len O.s.p.) s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol odvolaciemu súdu alternatívne napadnuté uznesenie zmeniť tak, že rozhodne v súlade s jeho návrhom na nariadenie predbežného opatrenia alebo upraví jeho styk s maloletou E. každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele 18.00 hod. tak, že si maloletú prevezme na styk a po styku ju odovzdá matke v mieste jej bydliska pred jej bytom, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Zdôraznil, že sa nemôže absolútne stotožniť s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého v návrhu na vydanie predbežného opatrenia neosvedčil potrebu predbežné opatrenie nariadiť. Citoval ust. §-u 75 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyvodil záver, že dôvodom nariadenia predbežného opatrenia môže byť buď nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na alternatívny dôvod nariadenia predbežného opatrenia. Vytkol konajúcemu súdu, že vo svojom rozhodnutí sa výlučne odvolal na skutočnosť, že on neosvedčil bezprostrednú ujmu hroziacu maloletej, pričom nevenoval žiadnu pozornosť tomu, či je alebo nie je potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme. Konštatoval, že z obsahu jeho návrhu je zrejmé, že potreba dočasnej úpravy pomerov k maloletej E. je nevyhnutná a dostatočne osvedčená. V tejto súvislosti uviedol, že maloletá E. bola matkou vytrhnutá z jej prirodzeného prostredia, v ktorom vyrastala a v ktorom mala zabezpečený pocit bezpečia a stability a v súčasnosti sa naopak nachádza v prostredí, ktoré výrazným spôsobom negatívne ovplyvňuje jej správanie, a preto má vážnu obavu o jej zdravý vývin. Tiež uviedol, že zo spolužitia s matkou maloletej vie, že táto ak netrávila čas v práci, tak ho trávila pri počítači, kde prostredníctvom sociálnych sietí nadväzovala známosti s viacerými mužmi, o ktorých mu tvrdila, že ide len o kamarátov. V súčasnosti, podľa jeho vedomostí, chodieva pomerne častokrát „von“, nakoľko vzhľadom na to, že je mladá, si chce „užívať“. Zdôraznil, že postoj a priority matky nie sú akceptovateľné a on je schopný hodnotnejšie zabezpečovať všetky potreby maloletej. Podľa jeho názoru výchovu dieťaťa by mal vždy určovať psychicky zdravší rodič, ktorý zaručuje, že bude pre dieťa dobrým vzorom a nebude narušovať jeho základné životné istoty, hodnotový rebríček a štruktúru mravných a morálnych noriem. Poukázal aj na skutočnosť, že v čase, keď je matka v práci, sa o maloletú E. stará nielen matkina teta, ktorá sa vzhľadom na svoj vysoký vek a zdravotné problémy nedokáže všestranne maloletej venovať a zabezpečovať jej potrebnú starostlivosť, ale aj cudzí ľudia, čo je rovnako neakceptovateľné so zreteľom na vek maloletej. Aj v odvolaní poukázal na obsah návrhu na vydanie predbežného opatrenia, z ktorého je nepochybné, že matka mu bráni, ako aj jeho rodičom, v styku s maloletou, napriek tomu, že jeho rodičia sa o maloletú od narodenia starali a maloletá k nim pociťuje silné puto. Matka mu viackrát povedala, že nie je povinná mu maloletú vydávať, naopak, že je údajne oprávnená mu styk aj úplne zakázať. Takto reagovala naposledy 14.8.2015, kedy mu tiež odmietla styk s maloletou. Otec taktiež poukázal na § 25 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého je toto zákonné ustanovenie možné analogicky aplikovať aj na situáciu, kedy osobná starostlivosť o maloleté dieťa ešte nebola upravená, ale matka opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje otcovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže aj predbežne rozhodnúť o zverení maloletej do dočasnej osobnej starostlivosti otca. Zdôraznil, že maloletá bola násilne vytrhnutá z prostredia, v ktorom od narodenia žila a táto skutočnosť nemá na ňu pozitívny vplyv, čo sa preukázateľne odzrkadľuje na jej správaní, preto so zreteľom na jej záujem, ktorý musí byť prvoradý žiada, aby bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov s týždennými intervalmi, aby on mohol dohliadať na jej výchovu a starostlivosť. Taktiež vytkol konajúcemu súdu, že ak dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na zmenu faktického stavu umiestnenia maloletej E., mal
rozhodnúť aspoň o úprave jeho styku s ňou, pretože z návrhu je nepochybné, že potreba nariadenia predbežného opatrenia je osvedčená minimálne čo do úpravy jeho styku s maloletou, pretože mu matka bráni v styku s maloletou. V tejto súvislosti zdôraznil, že účelom predbežného opatrenia vo vzťahu k styku je práve umožniť rodičom kontakt aspoň v nevyhnutnom rozsahu, aby tak bolo zabezpečené aspoň provizórne právo rodiča na výchovu dieťaťa a tomu korešpondujúce právo dieťaťa na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. taktiež zdôraznil, že konajúci súd nebol žiadnym spôsobom viazaný jeho návrhom a mohol predbežné opatrenie nariadiť aj bez jeho návrhu podľa §-u 120 ods. 2 a §-u 75 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti uviedol, že v prípade, ak existuje potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v jeho záujme, súd je povinný nariadiť predbežné opatrenie, ktorým okrem iného môže upraviť aj styk medzi rodičom a maloletým dieťaťom aj bez toho, aby nariadenie takéhoto predbežného opatrenia rodič požadoval. Právo styku rodiča s dieťaťom je zakotvené v čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a tiež vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“). Na dôkaz svojich tvrdení citoval články 3, 7, 8, 9 Dohovoru a tiež poukázal na článok 18 bod 1 Dohovoru, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispieť aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Z vyššie uvedeného vyvodil záver, že ponechanie neupraveného styku s maloletým dieťaťom by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky pre eskaláciu napätia medzi rodičmi, a tým sťažiť situáciu dieťaťu, čo nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru, preto striktná a vykonateľná úprava stretávania podľa jeho názoru eliminuje ďalšie potenciálne dohadovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo dieťa. Úprava styku zároveň poskytuje aspoň minimálny právny rámec pre zachovanie kontaktu medzi rodičom, ktorému nie je dieťa zverené a dieťaťom. Tým štát splní svoj pozitívny záväzok rodinnoprávnych vzťahoch. Súdy sú povinné všetkými zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady na urovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi a zároveň musia dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť obidvomi rodičmi a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenné a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. V závere odvolania otec tiež zdôraznil, že právo styku môže byť obmedzené alebo zakázané výlučne vtedy, ak si to záujem dieťaťa priamo vyžaduje. Vychádzajúc zo skutkového stavu, kedy mu matka bezdôvodne odmieta styk s maloletou dcérou, je nevyhnutné, aby bolo jeho právo, resp. právo maloletej stýkať sa dočasne upravené súdom, až do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Vychádzajúc z odvolania navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa jeho návrhu, alebo aby maloletú E. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch. K odvolaniu pripojil fotokópiu úradného záznamu z 10.8.2015 spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, z ktorého vyplýva, že naposledy bol s maloletou a jej matkou 9.8.2015 v Auparku, kde videl maloletú v sprievode muža, o ktorom nevie, aký je jeho vzťah s matkou dieťaťa.
Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Podľa §-u 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, pokiaľ ide o rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia a zverenie maloletej E. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a to v záujme nevyhnutnosti zachovania kontinuity výchovného prostredia maloletej, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že až do odchodu matky zo spoločnej domácnosti s maloletou, zabezpečovali starostlivosť o maloletú spontánne obidvaja rodičia spoločne bez rozhodnutia súdu. Odvolací súd zdôrazňuje, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny. Skutočnosť, že matka opustila s maloletou spoločnú domácnosť v dôsledku nezhôd s otcom maloletej, nemôže mať vplyv na výkon rodičovských práv a povinností k maloletej, pretože Zákon o rodine (§ 28) a tiež Dohovor o právach dieťaťa (čl. 18 ods. 1 O.s.p.) vychádzajú zo zásady, že rodičovské práva a povinnosti majú v rovnakom rozsahu obidvaja rodičia, teda aj právo zabezpečovať starostlivosť o zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Z návrhu nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú narušené a nie sú schopní dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností k maloletej. Otec žiada, aby mu bolo umožnené zabezpečovať starostlivosť o maloletú, ale z postoja matky opísaného v návrhu otcom je zrejmé, že mu matka nemieni vyhovieť, určuje mu podmienky, čo je v rozpore s právom otca na rovnocenné zabezpečenie starostlivosti o maloletú, aké má ona. Podľa názoru odvolacieho súdu, dlhodobá absencia otca pri výchove maloletej je vzhľadom na jej vek schopná spôsobiť, že dôjde k tak silnému, resp. absolútnemu odcudzeniu maloletej od otca v čase, kým konajúci súd rozhodne v merite veci, že takýto následok, ktorý nie je v záujme maloletého dieťaťa, bude ťažko odstrániteľný. Uvedené je preto nutné považovať za osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v možnosti narušenia vzťahu otec a dcéra v prípade, ak otec dlhodobo nebude participovať na jej výchove. Výchovný model striedavej starostlivosti je podľa názoru odvolacieho súdu za súčasného stavu vhodný za účelom udržania a rozvíjania citového vzťahu maloletej s otcom za situácie, že sa rodičia rozišli, pretože je potrebné zohľadniť právo obidvoch rodičov zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Pretože v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti vylučujúce otca zo starostlivosti o maloletú, odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa §-u 220 O.s.p. a s použitím §-u 153 ods. 2 v spojení s §-om 167 ods. 2 O.s.p. (v konaniach, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhmi účastníkov) a zveril maloletú E. predbežne do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd poznamenáva, že otec za súčasnej situácie nemôže byť pri realizácii svojich rodičovských práv obmedzený tým, že nežije s matkou a maloletou v spoločnej domácnosti. Odvolací súd je toho presvedčenia, že zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nebráni ani jej nízky vek, denný režim ani domnienka narušenia jej stabilného výchovného prostredia, pretože donedávna žila v prostredí otca a tiež preto, že zo súdnej a psychologickej praxe vyplýva, že prekážka nízkeho veku maloletých detí zaniká v dobe, keď začnú navštevovať predškolské zariadenie (maloletá je v tomto veku - poznámka odvolacieho súdu), čím sa viac osamostatnia, odpútajú od matky, s ktorou boli úzko späté (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp. zn. III. ÚS 1206/2009), navyše maloletá je na sústavnú starostlivosť otca v minulosti zvyknutá, ako aj na prostredie, v ktorom otec žije, pretože v tomto prostredí žila od svojho narodenia do odchodu s matkou. Na záver odvolací súd konštatuje, že ide len o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania a zásadne sa ňou neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všetky
skutočnosti uvádzané otcom v návrhu aj v odvolaní sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, avšak presahujú rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia a týmto sa bude nepochybne zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov voči maloletej E..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.