Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-22-2015.pdf
PDF · 135.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5T/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a prísediacich Mariána Petrejeho a Mgr. Ing. Emílie Kšiňanovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.09.2015 v Bánovciach nad Bebravou takto
rozhodol:
Obžalovaný I. A., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom M. R. F. XXX/X, E., prechodne bytom E., ul. P. č. XXX/XX, t. č. vo väzbe v H. I.
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
dňa 17.04.2015 v čase medzi 13,30 hod. a 15.30 hod. pod vplyvom alkoholu v obci E. na prístupovej ceste k bytovému domu na ul. P. č. XX/XXX pristúpil k maloletej S. Z., nar. XX.XX.XXXX so slovami či býva sama doma, či k nej môže prísť, proti jej vôli ju potiahol za ľavú ruku do kríkov, začal ju bozkávať na hlavu, na krk, oboma rukami ju ohmatával za prsia a za zadok, povedal jej, aby sa otočila a dala si dole nohavice, stiahol jej nohavičky a následne svoje nohavice, vybral si svoj pohlavný úd a snažil sa jej ho vsunúť do konečníka, počas čoho ju stále ohmatával rukami na prsiach a na genitáliách a stále sa snažil vniknúť pohlavným údom do jej konečníka, čo sa mu však nepodarilo na čo jej povedal, aby mu pohlavný úd oblízala, prstom jej vnikol do pošvy, počas čoho maloletá nekričala, pretože sa ho bála, potom jej povedal, aby s ním išla aj domov, na čo mu sľúbila, že príde, že musí ísť iba do obchodu, po čom ju pustil a povedal jej, aby to nikomu nepovedala, obliekla sa a išla smerom do obchodu v obci E., pričom maloletá S. Z., nar. XX.XX.XXXX neutrpela zranenia na vonkajších ani na vnútorných genitáliách,
t e d a
násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati
č í m s p á c h a l
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom k § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Senát okresného súdu vykonal v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného P. Q., prečítaním výpovede maloletej poškodenej z prípravného konania a prehratím obrazovo - zvukového záznamu z jej výpovede, oboznámením listinných dôkazov a znaleckých posudkov a vypočutím znalcov a zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný I. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že tam, kde býva, išiel domov po ceste, oproti nemu išlo to dievča na bicykli, zastavilo sa pri obžalovanom a pýtalo sa, dokedy je otvorený obchod. Povedal jej, aby išla za kríčky. Išli tam, tam sa vyprávali, obžalovaný ju chytil a pobozkal a tie ostatné veci neboli až také pravdivé. Pýtal sa jej, koľko má rokov a povedala, že osemnásť. Obžalovaný mal dosť vypité a tak si nepamätá celý skutok. Žiadne násilie na nej nespáchal, niečo jej naznačil a ona to robila sama. Po chvíli sa rozišli, obžalovaný šiel domov a ona do obchodu. Nie je pravda to, čo popisuje, aké mal obžalovaný oblečenie. Nesúhlasí ani jedna časť. Mal na sebe túto polokošeľu s dlhým rukávom, bordovej farby, tielko modrej farby, žltozelené tričko, dvoje tepláky, jedny šedivé a druhé čierne. Ďalej mal celé roztrhané topánky. Obžalovaný jej neublížil, násilie na nej nemal a nevie, čo iné má povedať. Na otázky obžalovaný odpovedal, že za tie kríčky sa presunuli tak, že jej povedal, aby tam s ním išla, aby ich nikto nevidel. Nebolo tam žiadne trmanie, on išiel a ona išla za ním. Za kríčky ju neťahal. Obaja tam šli aj s bicyklami cez medzeru, ktorá tam bola. Ono to ani nie sú kríčky, ale je to taký plot. K otázke, prečo ich nikto nemal vidieť, obžalovaný uviedol, že nevie, možno mal na mysli to, že ju pobozká, ale žiadne násilie na nej nechcel mať. Obžalovanému sa zdá, že to dievča pobozkal na líce ešte na tom chodníku, kde sa s tým dievčaťom stretli. Nevie, prečo to urobil, možno preto, že mal vypité. Nie je si istý, či ju bozkával aj na ústa, možno áno. V tom čase mal obžalovaný na hlave zelenobielu šiltovú čiapku ako nosia vojaci, maskáčovú, mal obuté celé topánky - roztrhané. Spodky topánok sú gumené a vrchy plátenné. Obžalovaný mal ďalej oblečené červenobiele trenky, boli červené s bielymi bodkami alebo čo to tam je. Z hľadiska veku obžalovaný hádal tomu dievčaťu okolo 15 rokov. V tom čase išiel z krčmy a mal vypité, inak by si ju nebol ani všimol. Vypil asi tri pivá dvanástky a štyri - päť borovičiek. Tomu dievčaťu povedal, aby si rozopla kabát alebo blúzu, čo mala na sebe, aby si rozopla nohavice a ona si to rozopla, obžalovaný sa jej ani nechytil a bolo po všetkom. Pohladil ju po pravom prsníku cez oblečenie, ona sa spýtala, či si to má dať dole a obžalovaný jej povedal, že nie. Pohladil ju trochu tam, kde má prirodzenie - len jej prešiel rukou pod bruchom po nahom tele, ani nie po prirodzení. Nohavice mala spustené asi na stehná. Už je to pol roka, človek trochu popremýšľal, ako to bolo, bol tam aj alkohol, obžalovaný nemá dvadsať rokov a tá pamäť už neslúži. To dievča si samo rozoplo nohavice, keď jej obžalovaný povedal. Iné od nej nežiadal. Nevyzliekal ju. Nevie, či mala nohavičky, no dole ich nemala. Obžalovaný pripustil, že ju hladkal po zadku. Celý čas mal na sebe tepláky, pohlavný úd mal v teplákoch, v trenírkach, možno aj v rukách. Obžalovaný už prakticky pohlavný úd ani nemá, má problém ísť aj na záchod len pustiť moč. Na otázku, či sa obžalovaný snažil niečo robiť s tým pohlavným údom, uviedol, že nemohol s ním nič robiť, lebo nemal ani čo chytiť do ruky. Na otázku, či pohlavný úd neprikladal tomu dievčaťu, uviedol, že možno jej prešiel okolo stehna. Jej tela sa ním asi nedotkol. Možno, že jej chcel ním vniknúť do zadku, ale nebolo z toho nič. Na otázku, či tomu dievčaťu povedal, aby mu oblízala pohlavný úd, odpovedal, že nevie. Do vagíny jej prsty nestrkal. Keď sa rozišli, možno jej povedal, že keď pôjde z obchodu, že ju tam počká. K sebe ju nevolal. Je taká možnosť, že jej povedal, aby nespomínala, že sa stretli, no nevie prečo jej to povedal. Na otázku, či poškodenej povedal, aby sa k nemu otočila chrbtom, obžalovaný uviedol, že nevie isto, možno to tak aj bolo. Ohľadne požívania alkoholu a svojich pomerov obžalovaný uviedol, že alkohol požíva dva - trikrát do týždňa borovičku - dve, sem - tam jedno - dve pivá na trávenie, cez víkendy s kamarátmi sa vypili aj štyri borovičky. Majetok nemá žiaden okrem pol garáže. Manželka mu zomrela pred dvomi rokmi, má dvoch synov, jeden má ťažký život, rozviedol sa. Obžalovaný je prakticky na ulici lebo ručil synovi a zobrali mu dom. Za to, čo urobil, sa hanbí aj ísť na dedinu, kde býva, hodnotí to zle a ľutuje to, čo sa stalo.
Svedkyňa P. Q., matka maloletej poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že dcéra prišla domov z obchodu, kde bola dosť dlho. Keď sa vrátila, tak bola taká nesvoja, tak svedkyňa sa jej spýtala, čo
sa jej stalo. Povedala, že ako išla do obchodu, zastavil ju taký pán, ktorý sa jej pýtal, kto je jej babka, potom ju začal bozkávať. Chytil ju za ľavú ruku a zatiahol ju za kríky, kde ju bozkával, povedal jej, aby si dala dole nohavice, čo urobila, lebo sa ho bála. Chcel jej strčiť pohlavný úd do zadku, čo sa mu nepodarilo a chcel, aby mu ho oblízala. Volal ju k sebe, na čo mu sľúbila, že príde a odišla s tým, že musí domov doniesť nákup. Potom prišla domov a toho pána svedkyni aj ukázala, pretože tento behal okolo domu. Svedkyňa toho pána v pojednávacej miestnosti identifikovala ako obžalovaného. Dcéra uviedla na polícii, čo mal oblečené. Ako ho videla svedkyňa, tak si pamätá, že mal maskáčovú šiltovku a ostatné oblečenie si nepamätá. Zavolala starostke obce, čo sa stalo a táto zavolala políciu. Dcéra svedkyni uviedla, že obžalovaný ju mal chytať na prsiach, za zadok, na genitáliách.
Znalec PhDr. Andrej Benkovič na hlavnom pojednávaní uviedol, že psychologické vyšetrenie sa realizovalo dňa 13.06.2015. Fyzický vek maloletej bol v čase vyšetrenia 13 rokov a 8 mesiacov. Vyšetrením bolo zistené, že mentálne a intelektové schopnosti maloletej sú narušené, jedná sa o ľahkú duševnú zaostalosť, kde IQ je stanovené podľa MKCH 10 v pásme od 50 do 69, čo je ľahká duševná zaostalosť. Pre vysvetlenie, dá sa očakávať u nej v dospelosti, že jej mentálny vek bude od 9-12 rokov bežnej populácie. Dá sa povedať, čo je uvedené v odpovedi na otázku 2, 3, že na základe ľahkej duševnej zaostalosti je u maloletej lepšie rozvinutá krátkodobá mechanická pamäť na úkor dlhodobej pamäte, pričom táto je závislá na procesoch učenia. Maloletá je schopná si spomenúť, resp. si vybaviť prežité skutočnosti spamäti, ale má výrazné problémy ich logicky usporiadať v čase, vytvoriť chronológiu, resp. má problémy v zmysle čo bolo skôr, čo bolo neskôr, pričom takáto výpoveď môže vyznievať alogicky. Chudobná slovná zásoba, ktorú maloletá má, jej spôsobuje problémy prežité skutočnosti presne verbalizovať, nájsť správne slovo na pomenovanie prežitej skutočnosti. Skôr ako na myslenie v predstavách, abstraktné uvažovanie, je odkázaná na myslenie za účasti názorných pomôcok, také konkrétne myslenie. Podľa znalca je výpoveď maloletej vierohodná. Maloletá má oslabenú chápavosť v zmysle logického myslenia a taktiež schopnosť pomenovávať prežité skutočnosti, ale osobnostne, temperamentovo nemá tendenciu prežité skutočnosti zľahčovať, zveličovať, zamlčovať. Znalec nezistil, že by mala vo zvýšenej miere sklon ku klamstvu a vymýšľaniu si. Maloletá je síce osobou ľahko ovplyvniteľnou ale znalec nezistil, že by bola v predmetnej veci k tvrdeniam nahovorená inou osobou. Čo sa týka jej osobnosti, tak nachádza sa vo vývinovom období pubescencie, je menej štrukturovanou osobnosťou, čo znamená, že maloletá zaostáva v psychosociálnom vývine, rozvoji primeraných sociálnych kompetencií, a to hlavne v dôsledku duševnej zaostalosti. Je to osobnosť simplexná, jednoduchá, naivná, ľahko manipulovateľná, dynamika emócií je plochá, emocionálne chudobná, v interpersonálnych vzťahoch je uzavretá, sociálne kompetencie sú veľmi nízke, preto je ľahko manipulovateľná. Je závislá na druhých, jej schopnosť sa sociálne začleniť a uplatniť je veľmi nízka. Vyšetrením neboli zistené poruchy vnímania a myslenia. Maloletá nevykazuje halucinácie či bludy, čo znamená, že je apsychotická. Podľa znalca zaradenie maloletej do bežnej základnej školy, kde je individuálne integrovaná a vzdelávaná ako žiačka s ľahkou duševnou zaostalosťou, neprispelo k tomu, aby sa maloletá dokázala sociálne rozvinúť, taktiež aj emocionálne, ako keby sa s bežnou populáciou rovesníkov nedokázala spojiť, priblížiť, zblížiť. Napriek tomu, že maloletá vykazuje ľahkú mentálnu retardáciu, tak daná skutočnosť v jej osobnostnom vývine má zásadný dopad v tom zmysle, že je príliš závislá na ľuďoch, ktorí jej zabezpečujú starostlivosť. Nemá vytvorené kamarátske - rovesnícke vzťahy a tým pádom je u nej výrazná sociálna izolácia. V dôsledku prejednávanej veci je maloletá precitlivená, prevláda stav nepohody, bola vystavená situácii, ktorá v nej vytvorila psychický diskomfort, má určité obavy, strachové reakcie, ktoré sa prejavujú aj tým spôsobom, že maloletá minimálne v dobe vyšetrenia mala strach chodiť sama von na verejnosť. Tiež boli v čase vyšetrenia prítomné u maloletej desivé sny, znovu prežívanie traumatizujúcej udalosti. V dôsledku prežitej udalosti, teda predmetnej veci, sa vyskytuje u maloletej anticipačná úzkosť. Vyskytuje sa bez podnetu, má obavné prežívanie vzhľadom k vykonávaným veciam v zmysle blízkej budúcnosti, má úzkosť už dopredu. Maloletá prežila traumatizáciu, ktorá sa u nej nerozvinula do plnej poruchy v zmysle posttraumatickej stresovej poruchy, ale sú prítomné incipientné znaky tejto poruchy. Pri skúmaní špecifickej vierohodnosti znalec použil klinické metódy, projektívne interview a potom v zmysle širších súvislostí osobnostný dotazník, štandardizovaný, a to preto, lebo žiadna metodika štandardizovaná nie je zameraná na zisťovanie vierohodnosti, ktorá sa zisťuje klinickými metódami a vyšetrením osobnosti ako celku. Všeobecná vierohodnosť je zisťovaná výlučne testovými metódami. V nemeckom právnom systéme je dovolené používať dotazník alebo škálu, ktorá má okolo 20 kritérií, ktoré sledujú to, ako jedinec verbalizuje, popisuje prežité udalosti. Táto metodika nie je na Slovensku plne štandardizovaná. Vierohodnosť sa dá zisťovať najmä v tom zmysle, že sa zisťuje, či výpoveď, prežívanie jedinca je kongruentné, či je tam nejaké prepojenie s emočným prežívaním. Ďalej je bežná prax, že sa sledujú aj v prípravnom konaní
výpovede osôb, čo je skôr pomocný postup. Ešte jeden z tých hlavných je zisťovanie osoby správať sa sociálne žiaduco, čo dotazníky zisťujú v zmysle lži skóre v dotazníkoch, ktoré majú za cieľ zisťovať nie či osoba klame, či neklame, lebo klame každý, ale má účel, či v konkrétnom čase a situácii má osoba tendenciu javiť sa sociálne žiaduco, čo v preklade znamená, či mala snahu vytvárať taký dojem, ktorý by mohol byť účelový a neodzrkadľoval by skutočnosť, reálnejšiu skutočnosť, ale skôr predstavy danej osoby, aká by chcela byť. Lži skóre bolo súčasťou dotazníka, no toto nie je najdôležitejšie. Dôležitejšie sú psychické prejavy v jej prežívaní. Teda odraz prežitej skutočnosti v psychickom prežívaní maloletej. A tam znalec zistil, že maloletá prežila psychickú traumatizáciu. Z hľadiska anamnestických údajov a rozhovoru znalec nezistil, že by sa v jej živote vyskytli také udalosti, ktoré by mohli vyvolať takýto stav, okrem predmetnej veci. Špecifickú vierohodnosť nie je možné znaleckým dokazovaním zistiť bez akýchkoľvek pochybností. Žiadna psychologická činnosť ani nie je stopercentná. Je to nejaký obraz, ktorý zhodnocuje psychológ a podáva správu. Vzťah medzi všeobecnou a špecifickou vierohodnosťou nie je symetrický. Nevidiaci človek nemôže byť braný, že už nie je vierohodný. Výpoveď maloletej znalec skúmal z hľadiska vierohodnosti v širších súvislostiach. Maloletá je všeobecne ľahko ovplyvniteľná a manipulovateľná. Vplývajú na ňu jedinci, ktorí sú všeobecne dominantnejší. V dôsledku toho, že ona sa nedokáže brániť, tak má ľahšiu tendenciu podľahnúť tlaku. Aj keď maloletá má takúto predispozíciu, znalec nezistil, že by matka maloletej v tejto predmetnej veci mala dopad na výpoveď maloletej. Znalec nezistil, že by maloletá mala tendenciu odpovedať na otázky "áno". Je potrebné brať do úvahy, že odpovedať na otázky áno / nie je chybou zle položenej otázky. Znalec nepostrehol, že by maloletá mala tendenciu odpovedať na otázky áno / nie. Podľa znalca na základe vyšetrenia maloletej bolo to pre ňu traumatizujúce, nepríjemné a to isté sa týka aj znaleckého vyšetrenia. Keby maloletá mohla, tak by sa k tomu už nevracala. Znalec nemá také zistenia, že by maloletá chcela skresľovať skutočnosť. Možno ich popletie časovo, ale osobnostne nie je tak nastavená, že by bola schopná chápať tak logike, že by bola schopná prekrútiť skutočnosť. Ich klamstvo sa dá i pre laika veľmi rýchlo odhaliť. Z vyšetrenia znalec nezistil, že by vplyv matky mal dopad na výpoveď maloletej.
Znalec MUDr. Svetozár Droba na hlavnom pojednávaní uviedol, že u posudzovaného obžalovaného nenašli duševnú chorobu v pravom slova zmysle. Našli u neho zneužívanie alkoholu, u ktorého sa vyšetrením, štúdiom dokumentácie a zdravotnej dokumentácie posudzovaného nepodarilo zistiť také charakteristiky, ktoré by jednoznačne svedčili k závislosti probanta od tejto návykovej látky. I keď nenašli jednoznačné charakteristiky závislosti od alkoholu, vyšetrením sa nepodarilo takúto závislosť ani jednoznačne vylúčiť. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti sa znalci zaoberali sociálnou situáciou obžalovaného, kde zistili, že dva roky vyšetrením ovdovel vo veku, kedy jeho erektílna funkcia postupne vyhasína, ale relatívne ešte pretrváva libido (sexuálna žiadostivosť). Štúdiom všetkých dostupných materiálov dospeli znalci k záveru, že menovaný sa v minulosti kriminálnej činnosti nedopúšťal a nedopúšťal sa násilných činov. Vzhľadom na to, že ani informácie z obce nehovorili o násilných konaniach menovaného pod vplyvom alkoholu, dospeli znalci k názoru, že jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečným z psychiatrického hľadiska, a preto ani neodporučili psychiatrické ochranné liečenie, prípadne protialkoholické ochranné liečenie. Vylúčenie nebezpečnosti pobytu na slobode z psychiatrického hľadiska však neznamená, že pobyt menovaného na slobode nemôže byť za žiadnych okolností zo všeobecného hľadiska. Odbrzdenie prípadného sexuálne motivovaného konania vzhľadom na prítomnosť libida (sexuálnej žiadostivosti) je pod vplyvom dezinhibičného vplyvu alkoholu možné. Formuláciu, ktorú uviedli v odpovedi na otázku č. 10, že posudzovaný sa v budúcnosti môže podobného skutku dopustiť je len zanedbateľne riziková, znalci mysleli, že pod vplyvom dezinhibujúceho vplyvu alkoholu je veľmi málo pravdepodobné, že stretne mentálne retardovanú potenciálnu viktimu (obeť) v heboidnom (ešte nie dospelom ale už nie celkom detskom) veku. Celý skutok, ako ho obžalovaný hodnotí, a aký postoj k nemu zaujíma, sa snaží určitým spôsobom zracionalizovať a bagatelizovať, že konal z určitých dôvodov, že motivácia bola situačne navodená a snaží sa celý skutok skôr sám pred sebou než pred inými zľahčiť.
Na hlavnom pojednávaní bola predsedom senátu podľa § 263 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku čítaná výpoveď poškodenej maloletej S. Z. nar. XX.XX.XXXX a zároveň súd podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral obrazovo-zvukový záznam z jej výpovede. Maloletá vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že 17.04.2015 išla do obchodu, on ju zastavil, začal sa s ňou rozprávať. Bolo to asi tak o 13,30 hod. On dal poškodenej otázku, či je to dievčatko, ktoré bolo predtým vonku, potom už nevie o čom sa dlhšie rozprávali a potom ju začal ten muž olizovať a ťahal ju do kríkov. Poškodená sa bránila, ale sa nevedela ubrániť. Medzitým jej on ukázal pohlavný orgán a nútil ju, aby ho dala do úst, čo ona odmietla a snažila sa ujsť a potom sa jej to podarilo, lebo povedala, že ju čaká mama. Konkrétne jej
povedal "okoštuj ho". Ten muž ju nútil, aby si dala dole nohavice, a aby išla k nemu. On jej to začal rozopínať, povedal jej, že daj si dole nohavice, chcem ti vidieť vagínu. Hovoril jej to potichu. Keď potom išla z obchodu, tak ju čakal pri bytovke. Keby to vedela, tak by domov nešla. Na otázku, aby uviedla, či si dala dole nohavice ako to žiadal ten muž, poškodená uviedla, že dala, lebo sa bála, že má vo vrecku nejaký nôž alebo zbraň. Ten muž jej stále odopínal bundu, dotýkal sa jej na prsiach a dole na vagíne. Na otázku, čo ten muž robil so svojím pohlavným údom, keď jej ho ukázal, poškodená uviedla, že si ho iba obchytkával. Na otázku, či ten muž chcel svojím pohlavným údom do nej vniknúť, poškodená uviedla, že áno chcel do zadku. Na otázku, aby uviedla, či jej ten muž dal dole nohavičky alebo či jej niečo robil s nohavičkami, poškodená uviedla, že jej ich dal dole. Poškodená uviedla, že ten muž mal také modré nohavice, šedú bundu, kockové trenírky, biele tielko a maskáčovú šiltaňu. Ten muž sa poškodenej pýtal, koľko má rokov, no neodpovedala mu. Pýtal sa to neskôr, keď ju už začal olizovať. Poškodená cítila z neho alkohol, bol opitý a nevedela, čo môže od neho čakať. Poškodená uviedla, že bola voči nemu otočená tvárou, chrbtom sa k nemu neotočila a ani jej nekázal, aby sa otočila. Na otázku, prečo si myslí, že ten muž jej chcel svoj úd zasunúť do zadku, poškodená uviedla, že jej kázal, aby sa otočila k nemu chrbtom, ale to už bolo v kríkoch a potom jej ešte kázal, aby sa ohla. Zo strachu ho poslúchla, lebo sa bála, že má vo vrecku nožík, ale neohla sa až tak a nezapichol jej ho do zadku, ako on chcel. Poškodená si potom zdvihla nohavice a ušla, lebo povedala, že mama ju čaká.
Na hlavnom pojednávaní bol prokurátorom podľa § 269 Trestného poriadku s poukazom na § 253 ods. 2 Trestného poriadku za súhlasu zúčastnených strán čítaný písomný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, č. 102/2015, vypracovaný súdnymi znalcami MUDr. Svetozárom Drobom a MUDr. Jurajom Lexmannom, zo záverov ktorého je zrejmé, že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. U obžalovaného ide o abúzus alkoholu, po smrti manželky pred dvomi rokmi sfrekventnený, zvýšenie dávok, kompletnú závislosť sa znalcom nepodarilo celkom jednoznačne dokázať ale ani vyvrátiť. Jeho inteligencia je pri orientačnom klinickom vyšetrení v pásme populačného priemeru. V rámci fyziologického vyhasínania sexuálnych funkcií pri vcelku ešte zachovanom libide môže dôjsť v ebriete k dezinhibícii vekovo ani sociálne neprimeraného objektu opačného pohlavia, pričom dokonanie násilnej aktivity nie je pri psychickej, ale i celkove telesnej dispozícii probanta dosť dobre možné a ani k nemu tempore criminis nedošlo. U obžalovaného v čase spáchania trestnej činnosti nešlo, ale ani v súčasnosti nejde o žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jednalo a jedná sa u neho o organický psychosyndróm prevažne cievneho pôvodu a zneužívanie alkoholu s možným odbrzďovaním sexuálneho pudenia pri už vyhasínajúcej erektilnej funkcii s relatívne ešte zachovaným libidom ako ku tomu došlo pod vplyvom alkoholu tempore criminis. Obžalovaný mohol a vedel v čase spáchania trestnej činnosti svoje konanie ovládať v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej. Schopnosť obvineného I. A. rozpoznať protiprávnosť svojho konania bola len celkom povrchne, samozrejme forenzne nevýznamne, zmenšená. Sexuálne motivované konanie obvineného I. A. je požitím alkoholu odbrzdené, čo nie je výnimočné u ľudí; u obžalovaného je to komplikované vekovým a cievnym faktorom (vyhasínanie erektilnej funkcie pri vcelku ešte zachovanom libide u jedinca, ktorý ostal posledné 2 roky bez partnerky). Obvinený I. A. pri svojej priemernej inteligencii o možnosti výskytu takejto problematiky mohol vedieť. Sexuálne motivované správanie obžalovaného nie je odlišné od sexuálne motivovaného správania iných jedincov, ocitnuvších sa v identickej životnej situácii; nejedná sa o sexuálne úchylné správanie. Sexuálna preferencia obžalovaného nie je odchylná od sexuálnych preferencií väčšiny populácie. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska. Znalci považujú riziko, že by posudzovaný v budúcnosti spáchal podobný skutok, ako ten, pre ktorý je trestne stíhaný, za zanedbateľné z psychiatrického hľadiska. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Znalci neodporučili súdu, aby u obžalovaného nariadil akékoľvek ochranné liečenie.
Na hlavnom pojednávaní bol prokurátorom podľa § 269 Trestného poriadku s poukazom na § 253 ods. 2 Trestného poriadku za súhlasu zúčastnených strán čítaný písomný znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, č. 60/2015, vypracovaný súdnym znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom, z ktorého záverov vyplýva, že osobnosť maloletej poškodenej S. Z., nar. 12.10.2001 (ďalej len poškodená) sa nachádza vo vývinovom období pubescencie, vzhľadom k fyzickému veku maloletej a k tomu prislúchajúcemu vývinovému obdobiu môžeme hovoriť skôr o menej štruktúrovanej osobnosti, čo znamená, že maloletá zaostáva v psychosociálnom vývine v dôsledku duševnej zaostalosti. Osobnosť maloletej je simplexná, prostá, naivná, ľahko manipulovateľná, kognitívne chudobná s nízkou kapacitou pre dynamické vystihovanie
a spracovávanie situačných premenných. Dynamika emócií je plochá, s nízkou emocionálnou vzrušivosťou, emocionálna chudobnosť. V interpersonálnych vzťahoch je uzavretá, jej sociálne kompetencie sú nízke a aj preto je v interagovaní s druhými ľahko ovplyvniteľná a manipulovateľná druhými. Je závislá na druhých, jej schopnosť sa sociálne začleniť a uplatniť je veľmi nízka. Testovanie reality maloletej je zachované, nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia, apsychotická. Intelektové výkony sú narušené, nachádzajú sa na úrovni mentálnej retardácie. Intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú v pásme ľahkej mentálnej retardácie (CIQ 50-69). Ľahká duševná zaostalosť - mentálna retardácia (F70). Vo verbálnej zložke intelektu môžeme pozorovať narušený výkon v subteste vedomosti, ktorý poukazuje na to, ako maloletá dokáže spracovávať a uchovávať informácie v dlhodobej pamäti (recepcia, retencia a konsolidácia). Poukazuje na procesy učenia (efektivita učenia). Narušený výkon dosahuje aj v subteste podobnosti, ktorý poukazuje na narušenú schopnosť slovnej generalizácie a abstrakcie resp. kapacitu asociatívneho myslenia. Výrazne narušený výkon môžeme pozorovať aj v subteste porozumenie, čo poukazuje na narušenú schopnosť praktického úsudku v sociálnych situáciách. Uvedené poukazuje na nedostatočnú schopnosť analyzovať, zdôvodňovať a vyjadrovať určité pravidlá a spôsoby správania sa v sociálnych situáciách. Narušený výkon môžeme pozorovať aj v subteste aritmetika, ktorý poukazuje na narušenú syntézu koncentrácie pozornosti a aplikáciu počtovo - úsudkových schopností. V performačnej zložke intelektu môžeme pozorovať výrazne narušený výkon v subteste doplňovanie obrázkov, čo poukazuje na výrazne narušenú schopnosť vizuálne percepčnej diskriminácie ako aj na výrazne narušenú vizuálnu koncentráciu. Narušený výkon podáva aj v subteste kocky, čo poukazuje na nedostatočnú úroveň komplexno-abstraktné myslenie, vizuálna analýza priestorových vzťahov, vizuálno-motorická syntéza priestorových vzťahov ako aj spätná kontrola vykonanej činnosti. V subteste zoraďovanie obrázkov dosiahla narušený výkon, uvedené poukazuje na nedostatočnú schopnosť konvergentného myslenia, schopnosť anticipovať rozvoj situácie a vytvárať dejové súvislosti. Narušený výkon podáva aj v subteste kódovanie, čo poukazuje na narušenú rýchlosť riešenia úloh, celkovo pomalé pracovné tempo. Na základe ľahkej duševnej zaostalosti je možné konštatovať, že lepšie rozvinutá je krátkodobá (mechanická) pamäť na úkor dlhodobej pamäte, ktorá je závislá na procesoch učenia, abstraktného myslenia. Maloletá však nevykazuje tak zásadné oslabenie mnestických schopností, ktoré by mali vplyv na schopnosť zapamätať si prežité udalosti, problémom je však nedostatočná schopnosť verbalizovať prežité udalosti a zážitky, čo je spôsobené nedostatočnou slovnou zásobou ako aj schopnosťou vyjadrovať sa abstraktne, skôr prevažuje konkrétne myslenie. Fyzický vek maloletej bol v čase vyšetrenia 13 rokov a 8 mesiacov. Mentálne schopnosti maloletej sú narušené, IQ od 50 do 69. Z hľadiska nozologického sa jedná o ľahkú duševnú zaostalosť - mentálnu retardáciu. Na základe uvedeného sa dá konštatovať, že rozumová (mentálna) chápavosť maloletej je narušená, nedostatočná chápavosť resp. rýchlosť vhľadu do situácie. V dospelosti u takéhoto človeka môžeme očakávať mentálny vek od 9 do 12 rokov. Chápavosť a rýchlosť myslenia je pomalá, narušená je dlhodobá pamäť, ktorá je závislá na procesoch učenia a vyšších formách myslenia, výrazne narušená je logická pamäť. Jej myslenie a s tým súvisiace kognitívne operácie sú naviazané na konkrétnu skúsenosť. Myslenie je obmedzené konkrétnou poznanou skutočnosťou a od nej sa odvíjajúcou obrazotvornosťou, maloletá má nedostatočne rozvinuté slovno-logické a abstraktné myslenie. Myslenie má znaky subjektívnosti a spätosti s citmi. Chýba kritickosť myslenia, maloletá pristupuje ku všetkému dosť naivne a nekriticky. Čo sa týka vnímania času, tak maloletá je schopná si spomenúť na v minulosti prežité udalosti a dokáže si ich vybaviť v pamäti, ale má narušenú schopnosť si vybavené predstavy spojiť v časovom priebehu a posúdiť, čo bolo skôr a čo bolo neskôr, eventuálne čo bolo bližšie a čo bolo ďalej, atď. Slovná zásoba je vzhľadom k fyzickému veku výrazne chudobná. Na základe uvedeného sa dá konštatovať, že maloletá je schopná si spomenúť resp. si vybaviť prežité skutočnosti z pamäti, ale má výrazné problémy ich logicky usporiadať v čase. Chudobná slovná zásoba jej spôsobuje problémy prežité skutočnosti vhodne a presne verbalizovať. Zo psychologického hľadiska je výpoveď maloletej vierohodná. Maloletá má síce oslabenú chápavosť v zmysle logického myslenia a s tým súvisiacu aj schopnosť pomenovávať prežité skutočnosti - slovná zásoba, ale nemá tendenciu prežité udalosti zľahčovať, zveličovať, alebo zamlčovať. Znaleckým vyšetrením maloletej znalec nezistil, že by mala sklony ku klamstvu a vymýšľaniu si. Maloletá je síce osobou ľahko ovplyvniteľnou, ale v zmysle predmetnej veci znalec nezistil, že by maloletá bola k tvrdeniam nahovorená inou osobou. Zo psychologického hľadiska je výpoveď maloletej vierohodná. Aktuálne v dôsledku predmetnej veci je maloletá skôr situačne precitlivená, prevláda stav nepohody. Maloletá bola vystavená situácii, ktoré v nej vyvolávajú psychickú nepohodu, obavy a strach. Prítomné sú desivé sny, resp. flashbacky
- znovuprežívanie traumatizujúcej udalosti, psychický diskomfort. Jedná sa o incipientné známky posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa však v plnej miere nerozvinula. Znalec pozoruje ešte vo väčšej miere prehĺbenie sociálnej izolácie maloletej, čo sa prejavuje strachom chodiť sama na verejnosť.
Aj napriek tomu, že maloletá mnohým veciam nerozumie, nie je schopná vytvoriť si náhľad v danej situácii v dôsledku duševnej zaostalosti, cíti určitý stupeň nepohody, ktorý zasahuje jej psychickú pohodu. V dôsledku prežitej udalosti (predmetnú vec) sa vyskytuje anticipačná úzkosť v zmysle obáv z toho, čo sa bude diať, má strach a situačne resp. reaktívne sa môžu vyskytnúť epizódy s depresívnym ladením, ktoré súvisia s predmetnou vecou. Tento emočný diskomfort však nemá skutočnú hĺbku a intenzitu v zmysle duševnej poruchy a to aj preto, že maloletá má slabšiu chápavosť a vzhľadom k svojmu veku je menej vyzretá osobnosť, čo ju v tomto zmysle aj ochraňuje pred významnejšou vulnerabilitou s rozvojom duševnej poruchy v zmysle posttraumatickej stresovej poruchy v dôsledku prežitej traumatizácie. Nie je však možné vylúčiť, že vo vyššom veku maloletej sa predčasná sexuálna stimulácia negatívne prejaví v psychickom prežívaní maloletej v zmysle porúch osobného a sociálneho vývinu.
Na hlavnom pojednávaní boli predsedom senátu v zmysle § 269 Trestného poriadku oboznámené listinné dôkazy z trestného spisu, a to lekárska správa a správy na obžalovaného. Z lekárskej správy vyplýva, že u maloletej poškodenej bol dňa 17.04.2015 o 20:39 hod. gynekologický nález v norme, bez známok poranení na vonkajšom a vnútornom genitále. Závery zo správ na obžalovaného sú uvedené nižšie.
Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal senát okresného súdu za preukázané, že obžalovaný sa dopustil v celom rozsahu žalovaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V danom prípade je obžalovaný jednoznačne a priamo usvedčený čiastočne vlastnou výpoveďou, keď sa priznal k časti nevhodných sexuálnych praktík, k ohmatávaniu a bozkávaniu maloletej poškodenej, ako aj k tomu, že jej dával pokyny k vyzliekaniu sa. V plnom rozsahu obžalovaného usvedčuje zo žalovaného skutku najmä svedecká výpoveď mal. S.Z., nar. XX.XX.XXXX, v spojení so svedeckou výpoveďou P. Q.. L. poškodená vo svojej výpovedi podrobne popísala žalovanú trestnú činnosť, pričom jej výpoveď bola v prípravnom konaní zaznamenaná a vykonaná v súlade s ustanoveniami A. poriadku. T. výpoveď bola podrobená preskúmaniu a podaný znalecký posudok z odvetvia psychológie konštatuje, že u nej neboli zistené sklony ku klamstvu a vymýšľaniu si, zo psychologického hľadiska ide o výpoveď vierohodnú, maloletá nemá tendenciu prežité udalosti zľahčovať, zveličovať ani zamlčovať. I. o spontánnu a podrobnú výpoveď obete trestného činu, pričom práve charakter tejto výpovede potvrdzuje a preukazuje jej autenticitu a hodnovernosť. O hodnovernosti výpovede maloletej po jej vzhliadnutí a v spojení s podaným znaleckým posudkom nemal súd dôvod pochybovať. L. poškodená nie je schopná chápať tak logike, že by bola schopná prekrútiť skutočnosť a podľa znaleckého posudku by sa jej klamstvo dalo i pre laika veľmi rýchlo odhaliť. M. obhajcu obžalovaného o tom, že znalec nemal jednoznačné závery o špeciálnej vierohodnosti, sú vo svetle uvedeného nepodložené. R. nezrovnalosti vo výpovedi maloletej poškodenej ohľadne oblečenia obžalovaného nepovažuje súd za zásadné, pretože obžalovaného spoľahlivo identifikovala minimálne šiltovkou a predovšetkým trenírkami, ktoré mal v čase skutku na sebe, keď jej popis je zhodný s trenírkami obžalovaného, v ktorých je zachytený na fotografii po spáchaní skutku. P. výpoveď matky maloletej poškodenej je síce iba nepriamym dôkazom, no niet žiadneho dôvodu na jej spochybnenie, pričom táto svedkyňa vypovedala o tom, čo jej dcéra povedala bezprostredne po tom, ako sa skutok stal. A. dôkazmi tak bolo jednoznačne a bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. To, že maloletá pred vyšetrovateľom neuviedla konkrétny spôsob ako ju mal obžalovaný nútiť k sexuálnym praktikám a iba všeobecne uvádzala, že ju nútil, tak toto možno pripísať času, ktorému uplynul od skutku do výpovede maloletej poškodenej v nadväznosti na jej mentálnu zaostalosť a slabú slovnú zásobu. G. však maloletú poškodenú jednoznačne násilím nútil k iným sexuálnym praktikám, keď násilným prvkom v jeho správaní bolo to, že maloletú ťahal za ruku za kríky. Aj keď to obžalovaný popieral, nemal súd dôvod už vzhľadom na uvedené pochybovať o vierohodnosti výpovede maloletej poškodenej, ako ani jej matky, ktorá uviedla to, čo jej maloletá povedala bezprostredne po skutku. Zo znaleckého dokazovania je preukázané aj to, že maloletá nebola vo výpovedi ovplyvnená matkou a naopak, obžalovaný sa svojou výpoveďou snažil svoje správanie sám pred sebou ospravedlniť a zľahčovať. G. toho bol obžalovaný v čase skutku pod vplyvom alkoholu a na celý skutok si podrobne nepamätá, čo napokon vyplynulo aj z jeho výpovede. Je potom nelogické, keď hoci bol pod vplyvom alkoholu a nepamätá si všetko, so XXX % istotou uvádza, že niektoré veci, ktoré sú mu na prospech, sa nestali (násilné správanie voči maloletej), no mnohé ďalšie ako možné pripúšťa, no nepamätá si ich (napr. bozkávanie maloletej poškodenej na ústa). Z výpovede maloletej poškodenej nie je zrejmé, že by si poškodená pod pojmom nútenie predstavovala slovné vyjadrovania obžalovaného a jej strach bol spôsobený iba tým, že obžalovaný mal byť opitý. U. ide o drobné rozpory vo výpovedi maloletej poškodenej o určitom konaní obžalovaného "zozadu", čo
a kedy jej kázal (otočenie sa a ťahanie do kríkov), tak súd tieto nepovažuje za zásadné a akokoľvek spochybňujúce vierohodnosť výpovede maloletej poškodenej, ale iba za potvrdenie toho, čo konštatoval znalec, že maloletá poškodená má narušenú schopnosť si vybavené predstavy spojiť v časovom priebehu a posúdiť, čo bolo skôr a čo bolo neskôr, eventuálne čo bolo bližšie a čo ďalej, čo môže pôsobiť alogicky, no nemá tendenciu si vymýšľať. U. ide o námietky obhajcu, ktorý nesúhlasil s čítaním výpovede mal. S. Z. z prípravného konania z dôvodu, že boli porušené práva obžalovaného na obhajobu, tak s týmto sa súd nestotožnil. Z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní nenadobudol súd dojem, že nie je spôsobilý náležite sa vyjadrovať a obhajovať, a preto mal mať ustanoveného obhajcu už pred výsluchom maloletej poškodenej v prípravnom konaní. Je pravdou, že obžalovanému boli na hlavnom pojednávaní vysvetľované niektoré poučenia a otázky, no senát nenadobudol pochybnosť o spôsobilosti obžalovaného náležite sa obhajovať. P. skôr nadobudol dojem, že obžalovaný tak činí len z dôvodu slabšieho sluchu a možno z taktických dôvodov, no nie preto, že by bol nespôsobilý náležite sa obhajovať. P. obžalovaný sa predsa bránil tým, že násilie v jeho konaní nebolo a sám poukazoval na to, že časti výpovede maloletej poškodenej najmä o jeho oblečení v čase skutku nezodpovedajú skutočnosti. A. zo znaleckého dokazovania vyplýva, že jeho inteligencia je v pásme populačného priemeru a je plne spôsobilý chápať zmysel trestného konania. To, že nebol prítomný pri výsluchu maloletej poškodenej, nie je porušením jeho práva na obhajobu, keď sám uviedol, že pri tejto výpovedi nechce byť prítomný. I. pritom o jednoduchú otázku a odpoveď. T. tvrdenie, že toto neuviedol, považoval súd za nevierohodné a ničím nepreukázané, keď žiaden dôkaz na jeho preukázanie ani len nebol navrhnutý. S. z prípravného konania svedčí o opaku a to, čo je v nej zaznamenané nebolo relevantne vyvrátené, resp. nebol preukázaný opak. F. maloletej poškodenej v prípravnom konaní považoval súd za zákonne a kontradiktórne vykonaný dôkaz a zároveň za neodkladný procesný úkon a vzhľadom aj na traumatizáciu maloletej poškodenej, jej mentálnu zaostalosť ako aj jej pamäťové schopnosti (narušená dlhodobá pamäť) nepovažoval súd za potrebné a účelné vykonanie dôkazu - výsluchu maloletej poškodenej, a preto tento dôkaz nevykonal a odmietol ho.
F. dokazovaním bolo zistené, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je tento podrobne rozvedený vo výroku rozsudku, pričom z trestnoprávneho hľadiska ide v jeho prípade o zločin sexuálneho násilia podľa § X00 ods. 1, ods. 2 písm. b ) A. zákona s poukazom na § X39 ods. 1 písm. a) A. zákona, nakoľko násilím donútil iného iným sexuálnym praktikám a súčasne taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati. G. spáchal skutok v priamom úmysle, pretože vedel a chcel tak konať. A. sadzba za uvedený skutok je podľa § X00 ods. 2 trestného zákona X až XX rokov. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) A. zákona, nakoľko pred spáchaním žalovaného skutku viedol riadny život. U. okolnosť zistená nebola. A. nebola zistená iná poľahčujúca okolnosť, keď nebolo preukázané, že by vyšší vek obžalovaného mal vplyv na spáchanie trestnej činnosti. V minulosti bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný v roku XXXX, pričom predmetné odsúdenie je t. č. zahľadené. M. zistené žiadne jeho priestupkové riešenie, z miesta bydliska je hodnotený kladne. A. sadzba sa tak u obžalovaného v zmysle § 38 ods. 3 trestného zákona upravuje na 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace.
Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného I. A. uznal vinným zo spáchania vyššie špecifikovaného zločinu. Pri výmere trestu obžalovaného súd prihliadal na mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovaného, na okolnosti za akých došlo k vykonaniu trestného činu, na účel trestu ako i na možnosť nápravy obžalovaného a poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, pohnútku (motív), mieru zavinenia a poľahčujúcu okolnosť, dospel senát okresného súdu jednoznačne k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude obžalovanému nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto senát okresného súdu uložil primeraný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky nepodmienečne za splnenia zákonných podmienok podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) pod dolnou hranicou trestnej sadzby, pričom mal súd za to, že takýto trest splní individuálnu ako aj generálnu prevenciu. Senát okresného súdu v danom prípade dospel k záveru, že u obžalovaného sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Dolná hranica trestnej sadzby bola v
danom prípade sedem rokov. Použitie tejto trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne vzhľadom na jeho pomery, keď tento je osobou vyššieho veku, pred dvomi rokmi mu zomrela manželka, zo psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný a riziko, že by v budúcnosti spáchal podobný skutok, ako ten, pre ktorý je trestne stíhaný, je zanedbateľné z psychiatrického hľadiska. Z týchto dôvodov je tak na nápravu páchateľa a aj na ochranu spoločnosti postačujúci trest kratšieho trvania, než je dolná hranica trestnej sadzby, a to konkrétne trest vo výmere 3 roky.
Na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin a zaradenie do prísnejšieho stupňa nebolo žiaduce.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.