Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-152-2014.pdf
PDF · 116.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-4C/152/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd S V I D N Í K, samosudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, (zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sa, vložka číslo 10130/T), právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, adresa na doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporcovi L. F., nar. XX.X. XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1 451,06 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 579,87 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 30.6.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrhu n e v y h o v u j e .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia 1 451,06 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 29.10. 2002 úverovú zmluvu č. 5210080523 (ďalej len úverová zmluva) ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1 700,00 eur zo strany navrhovateľa odporcovi prostredníctvom úverovej karty. Skutočnosť, že ide o revolvingový úver ktorý odporca čerpal prostredníctvom kreditnej karty je evidentné zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejme aj z úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy konkrétne Hlava 3. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver ktorý je odporcovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany navrhovateľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru t.j. na skutočnosť, že ani navrhovateľ ani odporca pri uzatváraní zmluvy nemôžu vedieť určiť, kedy a koľko bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, preto pri tomto type úveru sa dohoduje len výška úverového rámca, čo znamená maximálny objem úveru, ktorý bol odporca oprávnený čerpať. Odporca sa zaviazal riadne a včas -2- 4C/152/2014
splatiť navrhovateľovi poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v úverovej zmluve na jej lícnej strane, pričom prvú splátku odporca bol povinný
uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Odporca sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálnej platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvné dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Toto tvrdenie a výnimka z povinnosti uvádzania RPMN boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 27.1.2011 sp. zn. 6Co 95/2010 kde jednoznačne stanovil, že „ keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je možné dobre stanoviť, nebolo možne stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov“. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítavania. V zmysle Hlavy UZP s názvom ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca navrhovateľom vyzvaný listom z 29.10.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Tento postup navrhovateľa bol v súlade aj s platným právnym poriadkom a to konkrétne s § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V návrhu si navrhovateľ zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje. Sadzba úroku z omeškania ktorú navrhovateľ uplatňuje vo výške 8,75 % ročne bola stanovená nasledovne - základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. ku dňu 13.11.2012 plus 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený takto: úrok z omeškania vo výške 202,11 eura z čiastky 1 451,06 eura od 13.11.2012 do 17.6.2014. Navrhovateľ eviduje voči odporcovi dlh istina vo výške 1 341,14 eura, úrok vo výške 47,67 eura, poplatok za výpis z účtu 4,47 eura, úrok za hotovostné transakcie vo výške 57,77 eura, dlh spolu 1 451,06 eura. Návrhu navrhol vyhovieť.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. boli splnené podmienky, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, ktorí v konaní sú zastúpení advokátmi. Právny zástupca navrhovateľa neúčasť ospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť, súhlasil aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti podľa návrhu.
Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav:
Z úverovej zmluvy č.5210080523 o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES zo dňa 29.1.2002 vyplýva: spoločnosť Home Credit Slovakia, klient F. L., Y. XXX/XX, XXXX XX F., zamestnanec RD Brezotrans, s.r.o. Breznica 258, revolvingový úver variant D, výška mesačnej splátky 1 200,- Sk/39,83 eura, spôsob úhrady poštovou poukážkou, termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20.dňu v mesiaci. Zo zmluvy vyplýva text písaný malým písmom - neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. uvedené na rube tejto listiny (str. 1) a samostatnom liste (str. 2), dolu podpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Klient prehlasuje, že mu ku dňu podpisu tejto zmluvy nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy. Klient výslovne a neodvolateľne týmto súhlasí, že v prípade oneskorenia sa s platením najmenej 2 mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, alebo oneskorenia sa s platením inej pohľadávky spoločnosti, môže spoločnosť požadovať, aby platiteľ mzdy alebo inej opakovanej platby klienta, vyplácal spoločnosti sumu vo výške dvojnásobku mesačnej splátky úveru (splátkou úveru sa -3- 4C/152/2014
rozumie splátka istiny a splátka príslušenstva), nie však ako je výška zrážok pri výkone rozhodnutia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a to až do úplného splatenia čerpaného úveru, a aby zrazenú čiastku poukazoval na účet spoločnosti. Spoločnosť súhlasí s týmto zabezpečím svojich pohľadávok. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich klientov ich platiteľov mzdy, či iných opakovaných platieb s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Zmluva je účastníkmi podpísaná.
Navrhovateľ listom zo 4.7.2013 upovedomil odporcu, že aktuálna dlžná čiastka z úverovej zmluvy č.5210080523 predstavuje dlžnú sumu 1 713,79 eura. Zároveň vyzval odporcu na splnenie povinnosti v lehote 15 dní.
Zo splátkového kalendára číslo zmluvy 5210080523, vyplýva meno klienta Jozef Slivka, výška úveru 1 700,00 eur, dátum podpisu 29.10.2002, z položky rekapitulácia vyplýva istina 3 978,03 eura, zaplatil 3 398,16 eura, rozdiel 579,87 eura.
Z podrobného prehľadu čerpania prijatých splátok a účtovaného príslušenstva k úverovej zmluve č. 5210080523 vyplýva: čerpanie celkom 3 978,03 eura, celkom uhradené splátky 3 398,16 eura.
Odporca podal vyjadrenie z obsahu ktorého vyplýva, že v predmetnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto kogentných noriem by aplikácia obchodného zákonníka prichádzala do úvahy len vtedy ak by to bolo pre odporcu ako spotrebiteľa výhodnejšie. Poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň poukázal na uznesenie ústavného súdu SR 1US 402/2013 z 19.6.2013. Okrem toho poukázal na judikatúru podľa ktorej sa na obdobné spotrebiteľské zmluvy ma aplikovať občiansky zákonník a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo 12/2014 z ktorého citoval - podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ktoré nadobudlo účinnosť 1.mája 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadol aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. mája 2014, ustanovenia v spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení Najvyšší súd poukazuje na základný zmysel a účel dovolania a mimoriadneho dovolania, ktorým je dosiahnuť preskúmanie právoplatného rozhodnutia vtedy, keď to zákon umožňuje a v prípade, že v procese jeho preskúmavania sa zistia zákonom stanovené dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, dosiahnuť tiež zrušenie rozhodnutia, proti ktorému bol podaný tento mimoriadny opravný prostriedok (§ 243b ods. 2 O.s.p. resp. § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p). Zrušenie rozhodnutia napadnutého dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním nesmie byť však nikdy samoúčelne a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie Najvyššieho súdu a nahradí zrušené (nesprávne, nezákonné) rozhodnutie novým zodpovedajúcim zákonu. Pokiaľ je však už pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia zrejme, že napr. v dôsledku zmeny v právnom poriadku, ku ktorej medzičasom došlo bude súd, ktorému sa vec po zrušení rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovacom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní, t.j. ak súd po vrátení veci nebude môcť postupovať alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia, nemá kasačné rozhodnutie Najvyššieho súdu opodstatnenie. V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho -4- 4C/152/2014
prokurátora v tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení obchodného a nie občianskeho zákonníka zrejme, že ak by Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a právne predpisy ktorých súčasťou sú nemajú prechodné ustanovenia. To
znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa opäť posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Okrem toho odporca poukázal, že úverová zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve absentuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a/ a g/ zákona č. 258/2001 Z.z. a preto je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosti účtovania kompenzácie ušlych výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi explicitne ukladá povinnosť výšku úroku v spotrebiteľských zmluvách uviesť, ak tomu tak nie je , nemožno od spotrebiteľa takýto úrok požadovať. Za uvedenie úrokov nie akceptovateľné považovať takú informáciu v zmluve, ktorá núti spotrebiteľa absolvovať zložité matematické výpočty, aby úroky zistil. Zákon popri RPMN vyžaduje pod sankciou aj povinnosť uviesť úroky ale tak, aby boli určité a bez náročných aritmetických výpočtov. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ má nárok len na istinu poskytnutých finančných prostriedkov. Z platobnej histórie k predmetnému úveru vyplýva, že z platobnej karty odporca vyčerpal 3 978,03 eura. Doposiaľ navrhovateľovi zaplatil splátky vo výške 3 398,16 eura. Navrhovateľ má teda nárok na vrátanie istiny poskytnutého úveru vo výške 579,87 eura (3 978,03 - 3 398,16 = 579,87). Navrhol, aby súd návrh nad sumu 579,87 eura zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Zistený stav súd právne uzatvára:
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až s/ zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady -5- 4C/152/2014
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a práce, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 zákona číslo 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho -6- 4C/152/2014 zákonníka).
Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná (§ 53c Občianskeho zákonníka).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka)
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa ( § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, teda uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 579,87 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 30.6.2014 do zaplatenia. Nárok navrhovateľa posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá úverová zmluva č. 5210080523 zo dňa 29.10.2002 o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES (variant D). Zmluva neobsahuje údaj o úroku ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. V predmetnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto kogentných noriem by aplikácia obchodného zákonníka prichádzala do úvahy len vtedy ak by to bolo pre odporcu ako spotrebiteľa výhodnejšie. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ďalej úverová zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve absentuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a/ a g/ zákona č. 258/2001 Z.z. a preto je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje -7- 4C/152/2014
najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosti účtovania kompenzácie ušlych výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch dodávateľovi explicitne ukladá povinnosť výšku úroku v spotrebiteľských zmluvách uviesť, ak tomu tak nie je, nemožno od spotrebiteľa takýto úrok požadovať. Za uvedenie úrokov nie je akceptovateľné považovať takú informáciu v zmluve, ktorá núti spotrebiteľa absolvovať zložité aritmetické výpočty, aby úroky zistil. Zákon popri RPMN vyžaduje pod sankciou aj povinnosť uviesť úroky ale tak, aby boli určité a bez náročných aritmetických výpočtov. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ má nárok len na istinu poskytnutých finančných prostriedkov. Z platobnej histórie k predmetnému úveru vyplýva, že z platobnej karty odporca vyčerpal 3 978,03 eura, doposiaľ navrhovateľovi zaplatil splátky vo výške 3 398,16 eura, preto navrhovateľ má teda nárok na vrátanie istiny poskytnutého úveru vo výške 579,87 eura (3 978,03 - 3 398,16 = 579,87). Nakoľko navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 1451,06 eura, súd nároku navrhovateľa nad priznanú sumu (579,87 eura) návrhu nevyhovel, tento nepovažoval za dôvodný z už uvedených dôvodov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Titulom priznanej istiny súd zároveň z tejto priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 30.6.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania priznal od dátumu podania návrhu na začatie konania do zaplatenia z dôvodu, že sa nestotožnil s podaným návrhom, kedy navrhovateľ tento požadoval z inej istiny od 18.6. 2014 do zaplatenia.
Preto na základe toho bolo potrebné rozhodnúť ako je vyššie uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, z dôvodu, že navrhovateľ mal vo veci úspech v časti, pretože domáhal sa zaplatenia 1451,06 eura, pričom súd tomuto priznal sumu 579,87 eura, odporca ako spotrebiteľ mal úspech v časti nad sumu 579,87 eura, preto súd vyslovil, že ani tomu nepriznáva náhradu trov konania, pretože titulom zmluvy odporca finančné prostriedky čerpal, nesplnil povinnosť na vyčerpanej sume (konal v rozpore s dobrými mravmi, bezdôvodne obohatenie), nárok navrhovateľa súd posúdil ako dôvodný na sumu 579,87 eura, preto z toho dôvodu ani tomu náhradu trov konania nepriznal. Tým, že každá zo strán mala čiastočný úspech, súd im nepriznal náhradu trov konania, z dôvodu ako je vyššie uvedené s tým, že každá sporová strana tieto bude znášať samostatne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.