Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-16-2015.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: K. S., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XXX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 678,07 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
U r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi č. 8250782 dňa 12.4.2006 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje n e p r i j a t e ľ n ú z m l u v n ú p o d m i e n k u.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 457,20 Eur, na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 16.1.2015 sa domáhal určenia, že zmluvná podmienka v zmluve č. 8250782 uzavretej medzi účastníkmi dňa 12.4.2006 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobu v tejto časti odôvodnil tým, že žalovaný za uvedený poplatok mu neposkytol žiadne reálne plnenie, navyše je neurčitý a poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ 17U 192/2010 z 3.5.2010.
Žalobca zároveň žiadal aj o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 678,07 Eur. Mal za to, že úroky a poplatok v úverovej zmluve sú úžerné a preto neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), navyše v zmluve nebolo uvedené RPMN a preto podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. je úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný z úveru zaplatil 1541,11 Eur, znamená to, že uhradil žalovanému o 638,07 Eur viac. V žalobe poukázal na to, že dňa 12.4.2006 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, ktorou za úver vo výške 26.000 Sk zaplatil poplatok 19.000 Sk. Ten z predmetného úveru predstavuje až 73,03% ročne.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania práva na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vyslovil názor o premlčateľnosti tohto práva, čo zdôvodnil tým, že v opačnom prípade by bolo možné bez akéhokoľvek časového obmedzenia zneplatniť úverovú zmluvu a domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia a to aj potom, keď by sa premlčalo samotné právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo by viedlo k nestabilite právnych vzťahov. Prvýkrát právo na určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky bolo možné uplatniť deň po uzavretí zmluvy , teda 13.4.2006 a trojročná premlčacia lehota tak uplynula 13.4.2009.
Žalovaný neuznal ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa neho nenastala žiadna z jeho foriem v zmysle § 451 OZ. Navyše poukázal na prekážku res iudicata nakoľko plnením z predmetnej úverovej zmluvy sa zaoberal rozhodcovský súd, ktorý rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. SR 2393/07 zo dňa 25.4.2007.
Žalovaný napokon namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, keďže podľa sídla žalovaného je miestne príslušný na prejednanie veci Okresný súd Bratislava I. (§ 85 ods. 2 O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, výsluchom žalobcu, úverovou zmluvou zo dňa 12.4.2006, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR 2393/07 zo dňa 25.4.2007, všeobecnými podmienkami poskytovania úveru, prehľadom o splátkach a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli dňa 12.4.2006 pod č. 8250782 úverovú zmluvu, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi úver 26.000 Sk (863,04 Eur) za poplatok 19.000 Sk (630,68 Eur). Žalobca mal úver splatiť 9 mesačnými splátkami po 5.000 Sk počnúc 12 májom 2006, teda celkovo mal zaplatiť 45.000 Sk (1.493,73 Eur). Všeobecné podmienky poskytnutia úveru žalovaného v bode 13 uvádzajú nasledovné: „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“.
Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v bode 17 všeobecných podmienok. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.)
Spomínané všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú účastníkmi podpísané.
Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave vydal rozsudok sp. zn. SR 2393/07 zo dňa 25.4.2007 na základe žaloby obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o., ktorým zaviazal žalobcu (v spomínanom konaní žalovaného) na zaplatenie sumy 30.420 Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 29.700 Sk od 10.2.2007 do zaplatenia a trov konania vo výške 7.852 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ako vyplýva z odôvodnenia citovaného rozhodnutia pohľadávku priznal na základe úverovej zmluvy citovanej v predchádzajúcej časti rozsudku.
Žalobca koncom septembra 2014 dostal výzvu od žalovaného na úhradu sumy 1.493,72 eur na základe predmetnej úverovej zmluvy. Následne využil právnu pomoc Združenia na ochranu občana spotrebiteľa v Prešove, kde bol informovaný o tom, že úver preplatil a teda že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 678,07 Eur. O tejto skutočnosti sa dozvedel v septembri 2014.
Nepochybne úverovú zmluvu zo dňa 12.4.2006 uzavretú medzi účastníkmi je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu vychádzajúc z definície uvedenej v § 23 a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( v danom prípade v znení účinnom od 1.4.2006 do 30.6.2006).
Podľa § 23 a ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23 a ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 až 60 OZ).
Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.4.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 OZ ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
V danom prípade žalovaný vzniesol tri námietky. Jedna sa týkala nedostatku miestnej príslušnosti súdu, ktorá bola jednoznačne nedôvodná vzhľadom na to, že v danom prípade bola daná miestna príslušnosť súdu na výber s poukazom na § 87 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Ako už súd uviedol, nepochybne sporná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a žalobca je v postavení spotrebiteľa, pričom má bydlisko v obvode tunajšieho súdu.
Ďalšia námietka sa týkala prekážky právoplatne rozsúdenej veci v rozhodcovskom konaní a v súvislosti s ňou súd sa zaoberal preto posúdením platnosti rozhodcovskej doložky. Tá nepochybne nebola individuálne dojednaná a navyše ani nespĺňala podmienku obligatórnej písomnej formy ako to vyplýva zo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2006.
Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb , ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. V danom prípade podľa názoru súdu nepochybne nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky. V § 4 ods. 2 sa výslovne uvádza, že písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva (aj vo forme rozhodcovskej doložky) obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Len v prípade zmluvy uzavretej elektronicky postačuje uzavretie dohody vo vzájomne vymenených listoch, čo však nie je tento prípad. Nepochybne nebola rozhodcovská doložka nahradená ani vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, keďže žiadne ústne konanie, ako to vyplýva z obsahu rozhodcovského rozsudku, pred rozhodcom sa nerealizovalo.
Už len pre úplnosť súd poukazuje aj na právny záver vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR I. US 3512/11 zo dňa 11.11.2013, podľa ktorého rozhodcovská doložka rozhodne nemôže byť platne uzavretá len v obchodných podmienkach.
Keďže rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, dôsledkom je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, čo spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a teda jeho nezáväznosť. Právna teória takéto rozhodnutia označuje ako ničotné, z právneho hľadiska sú považované za neexistujúce (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo 3/13). Preto prekážka res iudicata nie je daná a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná.
Nedôvodná je aj ďalšia námietka žalovaného ohľadom premlčania práva na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčujú sa len majetkové práva, právo na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodne nemožno považovať za majetkové právo. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná zo zákona (§ 53 ods. 4 OZ v znení účinnom od 1.4.2004) a teda spotrebiteľ nemusí uplatňovať toto právo na súde, pretože súd je povinný o nej rozhodnúť ex offo, ako to vyplýva aj z § 153 ods. 3 O.s.p. Tak, ako nepodlieha premlčaniu určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, tak nepodlieha premlčaniu ani určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Argumentácia žalovaného je v tomto smere nesprávna. Premlčaniu podlieha len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný však pri tomto nároku námietku premlčania nevzniesol.
V danom prípade podľa bodu 13 VOP jedna tretina dohodnutého poplatku predstavuje úrok a dve tretiny administratívny poplatok. V prípade danej úverovej zmluvy úrok činí 6.331,33 Sk s dobou splatnosti 9 mesiacov a poplatok 12.666,66 Sk, čo predstavuje 48,71% úveru.
Uvedený poplatok, ako vyplýva z VOP, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ 17U 192/2010 z 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011. Pre úplnosť súd dodáva, že v obdobnej veci už bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom, kedy tá istá zmluvná podmienka bola vyslovená za neprijateľnú a to v rozsudku tohto súdu č.k. 11C/42/2012-46. Zo dňa 13.9.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.8.2014. Navyše administratívny poplatok v rozsahu takmer polovice poskytnutého úveru možno vyhodnotiť ako úžerný a preto neplatný pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ.
V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia súd posúdil úverovú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú príkladmo uvedené v § 4 ods. 2 a medzi nimi pod písm. g/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov s tým, že ak nie je v zmluve uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nepochybne v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedený povinný údaj o RPMN, preto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný teda má nárok len na zaplatenie sumy poskytnutého úveru t.j. 863,04 eur, a keďže žalobca podľa zhodného vyjadrenia účastníkov zaplatil žalovanému sumu 1.541,11 Eur, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 678,07 eur (1541,11 - 863,04).
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
V danom došlo k plneniu bez právneho dôvodu pokiaľ ide o sumu 678,07 Eur a preto bolo právne dôvodné žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť.
Pre úplnosť (v prípade možnej neskoršej námietky premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia) súd poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/89/2011-139 zo dňa 8.2.2012 o objektívnej desaťročnej premlčacej lehote v zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ. Odvolací súd vyslovil záver o desaťročnej objektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo z dôvodu, že žalovaný (išlo o obdobný prípad a tú istú žalovanú spoločnosť) ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a teda bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať RPMN umožňujúca spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný dňa 12.4.2006 uzatvoril so žalobcom úverovú zmluvu, pričom v zmluve neuviedol údaj o RPMN. Takéto dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti žalovaného uvádzať RPMN v zmluvách o úvere sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V danom prípade teda nepochybne neuplynula ani desaťročná objektívna premlčacia lehota, keďže len zmluva bola uzatvorená v roku 2006 a neuplynula ani subjektívna dvojročná premlčacia lehota, keďže súd mal za preukázané, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v septembri 2014.
Úspešnému žalobcovi bola podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 457,20 Eur. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby je 81,69 Eur, keďže ide o spojené veci. Pri nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je odmena 64,54 Eur podľa § 11 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. a pri nároku na zaplatenie 678 eur je 51,45 Eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. S poukazom na § 13 ods. 3 sa tak odmena zvyšuje o 1/3 zo sumy 54,45 Eur, teda o 17,15 Eur (64,54 + 17,15). Vykonané boli 4 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a vyjadrenie z 3.4.2015 a účasť na pojednávaní 16.9.2015. Odmena predstavuje 360,32 Eur vrátane režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (4 x 81,69 + 4 x 8,39 ). Priznaná bola aj náhrada za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, ktorú žalobca účtoval len v 1/5. Súvisí s účasťou advokáta na pojednávaní zo Svidníka do Prešova a späť, čo je 5 polhodín po 13,98 eur. Uplatnená 1/5 zo sumy 39,90 Eur je 13,98 Eur. Napokon súd priznal aj nárok na náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla právneho zástupcu žalobcu Škoda Fabia, ktoré použil na cestu na pojednávanie 16.9.2015, opäť v
rozsahu vyplatenia vo výške 1/5. Tieto cestovné výdavky boli priznané vo výške 6,70 Eur (1/5 zo sumy 33,50 Eur) zo Svidníka do Prešova a späť ide o 134 km a 0,25/km, čo je 33,50 Eur. Základná sadzba za 1 km jazdy je 0,183 Eur a náhrada za spotrebované pohonné hmoty je 0,06 Eur/km (6,5+4,1+5=15,6:3=5,2/l/100km) 0,052l/km pri cene nafty 1,069 Eur/l. K trovám konania vo výške 381 Eur (360,32 +13,98+6,70) bolo pripočítané aj 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vo výške 76,20 Eur, takže úhrnne priznaná náhrada trov činí 457,20 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.