Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-745-2015.pdf
PDF · 88.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/745/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, zastúpená advokátom a konateľnom Doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach navrhovateľa proti I. rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 8C/754/2012-109 zo dňa 19. februára 2015 a II. uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 8C/754/2012-106 zo dňa 19. februára 2015, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e .
odôvodnenie:
I. Návrhom (žalobou) zo dňa 27. 09. 2012 sa navrhovateľ (žalobca) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola odporkyňa (žalovaná) zaviazaná zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 649,09 eura a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď požadoval aj náhradu trov konania. Svoj návrh s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z. v znení do 31. 05. 2010, do 31. 05. 2011 po 01. 06. 2011) a zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov skutkovo odôvodnil tým, že exekučný súd - Okresný súd Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom na základe jeho návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnej Y. I. (registrácia súdneho exekútora EX/3793/2010) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10. 03. 2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 352 dní!) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie mu poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, pričom on vyvinul enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mu vznikla majetková škoda v celkovej výške 125 eur, predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, v zbytočne uplynutom období, keď si tiež uplatňuje aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za obdobie omeškania (nečinnosti exekučného súdu), pretože samotné konštatovanie porušenia (jeho) práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu mu spôsobenú nesprávnym úradným postupom - nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. Medzitýmnym rozsudkom žiadal určiť odporkyňu zodpovednou za škodu, nerozhodnutím o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote.
Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa žalobu navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol a súčasne o trovách konania účastníkov voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie (predovšetkým exekučným spisom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 5Er/493/2010), citované ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. (§ 1, § 2, § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 - 3) , článok 48 ods. 2 Ústavy SR a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2010 (v čase začatia exekučného konania) tým, že podanú žalobu považoval za nedôvodnú, z ktorého dôvodu ju zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) tak, že v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že
- súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie doručil exekučnému súdu dňa 10. 05. 2010, dňa 04. 08. 2010 exekučný súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, ktorá mu bola predložená dňa 10. 09. 2010 a 08. 12. 2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietol, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 03. 2011, keď exekúcia bola následne zastavená dňa 18. 11. 2011, pričom navrhovateľ ako oprávnený odvolania voči rozhodnutiam exekučného súdu nepodal,
- zák. č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý v nadväznosti na článok 46 ods. 3 Ústavy SR a články 36 ods. 3 a 4 Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci,
- v danej veci skúmal podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a dospel k záveru, že splnené neboli, keď otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu, teda súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti; opačný výklad by znamenal, že by všeobecné súdy preskúmavali postup všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva,
- nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí,
- v exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ust. § 45 zák. č. 44/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie mu poverenia, teda exekučný súd aj bez návrhu (ex offo) musí skúmať, či rozhodcovská zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami bola platná,
- tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol po zákonom stanovenej lehote s omeškaním viac ako 352 dni je nepravdivé a zavádzajúce,
- mu je známe, že navrhovateľ v pozícií oprávneného podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisícoch obdobných vecí, už pri podávaní návrhu musel počítať s tým, že svojim správaním výrazne ovplyvní vytýkanú dĺžku exekučného konania, a preto v postupe exekučného súdu s ohľadom na okolnosti danej veci nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy,
- Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci,
- vzhľadom k ust. § 25 zák. č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené podmienky podľa § 420 ods. 1 OZ (Občianskeho zákonníka - zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov),
- zistiť správnosť rozhodnutia exekučného súdu konajúcemu súdu neprináleží, všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní,
- navrhovateľom nebola preukázaná konkrétna skutočnosť zakladajúca zodpovednosť štátu za vznik škody, stav v ktorom sa ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a že
- úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností.
Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním (elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom) napadol len navrhovateľ domáhajúci sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie. V dôvodoch poukázal na to, že súd prvého stupňa prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. de jure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné, že nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom a že bol povinný najprv rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania, ak bol takýto návrh súdu doručený.
Vyjadrenie odporkyne k podanému odvolanie podané nebolo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a prihliadajúc i na prípadné vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť (a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP) z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov jeho odôvodnenia, čím sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a porušilo ich právo na spravodlivé súdne konanie.
V danej veci ide v prípade napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa už o druhé rozhodnutie vo veci, keď prvý rozsudok č. k. 8C/754/2012-51 zo dňa 18. 11. 2013 bol zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/116/2014-68 zo dňa 11. 09. 2014. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, že jeho prvé rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok skutkových a právnych záverov v tom, či
- pre rozhodnutie exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie mu poverenia platila 15 dňová lehota
- navrhovateľovi vznikla z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej súvislosti s konaním exekučného súdu, pri nezdôvodnení aplikácie ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013,
- súd neposudzoval navrhovateľom tvrdené zbytočné prieťahy v konaní exekučného súdu, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci, keď ust. § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, z čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných prieťahov“ a to súdom samostatne, bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v zmysle znenia ust. § 9 ods. 2 po novelizácii od 01. 01. 2013.
Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, právneho záveru odvolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom rozhodnutí a dôvodov predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu mal potom odvolací súd za to, že súd prvého stupňa sčasti nerešpektoval právne záväzný názor odvolacieho súdu a opätovne jeho rozhodnutie postráda odpovede na právne významné otázky pre rozhodnutie v tejto veci, keďže
- súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí neuviedol, či pre rozhodnutie exekučného konania platila zákonná lehota (ak áno aká),
- neposudzoval konanie exekučného súdu samostatne z hľadiska navrhovateľom tvrdených prieťahov v konaní a
- náležite nezdôvodnil nenaplnenie - nepreukázanie zákonných predpokladov zodpovednosti odporkyne podľa tvrdení navrhovateľa.
Uvedené nedostatky preto musí súd prvého stupňa opätovne odstrániť v ďalšom konaní a novom rozhodnutí, v ktorom rozhodne aj o trovách konania účastníkov v celom konaní.
I. Návrhom datovaným dňa 13. 02. 2015 a doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 02. 2015 e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu (naskenované rozhodnutie s podpisom za navrhovateľa) sa navrhovateľ domáhal prerušenia súdneho konania podľa ust. § 109 ods. 2 OSP vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie budú Súdnemu dvoru EÚ predložené prejudicálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa v predmetnom konaní a toto konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, teda prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V označenom konaní pred Okresným súdom Prešov je odporcom v 2. rade, keď odporcom v 1. rade je Slovenská republika a jedná sa o konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť okresný súd v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 07. 10. 2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré mu navrhla položiť žalovaná - Slovenská republika a zodpovedanie ktorých má zásadný význam pre vznik nároku na náhradu škody, teda má fundamentálny význam pre
posúdenie správnosti exekučného súdu na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Uvedené podanie, ktoré bolo podané bez zaručeného elektronického podpisu, navrhovateľ nedoplnil a nezaslal jeho vyhotovenie súdu poštou, prípadne elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom.
Napadnutým v bode II. uvedeným uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa návrh navrhovateľa - žalobcu na prerušenie konania zamietol, čo s poukazom na obsah podaného návrhu, predmet konania a citované ust. § 109 ods. 2 OSP odôvodnil tým, že ust. § 109 ods. 2 písm. c/ OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. V prejednávanej veci bol toho názoru, že v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. V tomto konaní sa navrhovateľ domáha nárokov podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na konkrétnom skutkovom základe postupu exekučného súdu, a tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne v konaní pred Okresným súdom Prešov nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, pretože v tejto veci súd dôvodnosť uplatneného nároku bude posudzovať z pohľadu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti odporkyne podľa zák. č . 514/2003 Z. z. za prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu v konkrétnej exekučnej veci, teda na Okresnom súde Prešov sa riešia iné právne otázky na základe iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci.
Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním (elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom) napadol len navrhovateľ domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby jeho návrhu na prerušenie konania bolo vyhovené. Súdu prvého stupňa vyčítal nedostatočne zistený skutkový stav, iné vady konania a nesprávne právne posúdenie veci. Opodstatnenosť svojho návrhu na prerušenie konania vidí v tom, že v danom konaní Okresného súdu Prešov bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom, keď predmetom tohto konania je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom EÚ bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci, a s tým súvisiacim založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci.
Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a prihliadajúc na splnenie podmienok konania a teda i na vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušiť z dôvodu, že neexistovali dôvody pre jeho vydanie.
Podľa ust. § 42 ods. 1 OSP, podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do 3 dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 veta prvá OSP).
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z ich výkladu prijatého Najvyšším súdom SR v uznesením 1Ndc/6/2011 zo dňa 15. 04. 2011, na ktoré rozhodnutie odvolací súd odkazuje, mal odvolací súd v danej veci zhodne s názorom Najvyššieho súdu SR v zhora uvedenom rozhodnutí za to, že navrhovateľ mal ním uskutočnené podanie návrhu ne prerušenie veci podané -mailom bez zaručeného elektronického podpisu v lehote do 3 dní doplniť predložením jeho originálu, prípadne podaním so
zaručeným elektronickým podpisom alebo toto doplniť písomne alebo ústne do zápisnice, a keďže tak neučinil, v čase konania a rozhodovania súdu prvého stupňa o uvedenom návrhu na prerušenie konania nebol dôvod súdom o takomto návrhu konať a rozhodovať. Z tohto dôvodu preto uvedené rozhodnutie zrušil (bez potreby ďalšieho konania a rozhodovania súdu prvého stupňa), keďže išlo o nepodpísané podanie navrhovateľa, na ktoré sa neprihliada.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.