Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9C-116-2015.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9C/116/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom, v právnej veci navrhovateľky : O. K., I.. XX.XX.XXXX, bytom M. Z., Š. XX/XX, proti odporcovi : R. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. Z., Š. XX/XX, o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky titulom manželského výživného po 20,- Eur mesačne od 25.2.2015 do 18.05.2015.
II. Dlžné výživné za obdobie od 25.02.2015 do 18.05.2015 vo výške 55,41 Eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným do podateľne tunajšieho súdu dňa 25.02.2015 doplneným písomným podaním zo dňa 13.03.2015 domáha určenia manželského výživného vo výške 50,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak nepoberá žiadnu dávku v nezamestnanosti a je v hmotnej núdzi. Okrem toho z dôvodu liečby reumy musí navštevovať lekára a kupovať lieky, čo si vyžaduje zvýšené výdavky. Poukázala na to, že odporca pracuje v Českej republike a nijako jej na výživu neprispieva.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 16.09.2015 vo vzťahu k uplatneného nároku na manželské výživné uviedol, že s ním nesúhlasí.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu spolu s jeho doplnením, výpovedí účastníkov konania, fotokópie sobášneho listu, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, písomného vyjadrenia navrhovateľky, lekárskej správy Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Dohody č. 20150159, poštového poukazu na účet, kópie platobného dokladu SIPO II, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 05.02.1994, z ktorého pochádza maloleté dieťa - M. K.. Toto manželstvo bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XP XX/XXXX - XX E. X. XX.XX.XXXX rozvedené, pričom maloletá M. bola zverená osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi bola
uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 27,13 Eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2015.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.05.2015 uviedla, že nemá žiaden majetok a ani príjmy, pričom jej jediným príjmom je prídavok na dieťa v sume 23,- Eur mesačne. Je evidovaná ako nezamestnaná, avšak nemá nárok ani na sociálnu dávku a ani na dávku v nezamestnanosti. Býva u svojich rodičov, avšak na bývanie im neprispieva žiadnou sumou, pretože nemá žiaden príjem. Odporca prispieva na výživu maloletej M., avšak na jej výživu neprispieva žiadnym spôsobom s tým, že nebývajú v spoločnej domácnosti. Okrem toho navrhovateľka uviedla, že sa lieči na reumu a každé tri mesiace chodí na vyšetrenia do Košíc, čo pre ňu predstavuje zvýšené výdavky na cestovné ale aj na lieky a injekcie.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2015 navrhovateľka uviedla, že k lekárovi do Košíc s ňou chodí jej švagor, pretože on má zľavnené cestovné a ona nemá žiaden príjem. Lieky stoja okolo 10,- Eur, ktoré si však nevyberá, pretože na to nemá finančné prostriedky.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 16.09.2015 uviedol, že nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti a ani sociálne dávky. Odporca potvrdil, že zhruba rok a 2 mesiace pracoval v Čechách na železnici v Ostrave a prácu skončil približne pred dvoma mesiacmi. Mesačne si zarobil okolo 300,- až 350,- Eur. V súčasne dobe pracuje bez pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce u kamaráta na stavbe vykonávaním murárskych prác a jeho príjem je okolo 30,- až 40,- Eur na deň. Odporca uviedol, že býva u svojej mamy, ktorá mu uhrádza všetky výdavky. Poukázal na to, že súdom určenú vyživovaciu povinnosť k maloletej M. si riadne plní.
Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. vyplýva, že navrhovateľka je od 01.09.2011 doposiaľ vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú ale nepoberá. Z lekárskej správy vystavenej reumatologickou ambulanciou I. Internej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 22.04.2015 vyplýva, že u navrhovateľky pokračuje liečba Ankylozujúcej spondylartritídy II. štádia s tým, že plánovaná kontrola mala byť 10.08.2015.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. zo dňa 13.03.2015, ktorá je súčasťou pripojeného spisu sp. zn. XP XX/XXXX vyplýva, že navrhovateľka bola naposledy zamestnaná v období od 01.02.2014 do 14.02.2014 v spoločnosti R. M. a od 01.09.2011 doposiaľ je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporca je od 07.01.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom naposledy bol zamestnaný u O. K., R.T.: XXXXXXXX v období od 10.10.2014 do 31.12.2014. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N.W. zo dňa 17.03.2015 predloženého v konaní pod sp. zn. XP XX/XXXX súd zistil, že navrhovateľka a ani odporca neboli príjemcami ani členmi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi na tunajšom úrade.
Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Manželstvo predpokladá rovnakú životnú úroveň oboch manželov, ktorej dosiahnutie je v prípade absencie plnenia zo strany jedného z manželov realizované aj prostredníctvom určenia výživného súdom na návrh ktoréhokoľvek manžela. Pri určení výživného medzi manželmi súd musí dbať na to, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Vo všeobecnosti pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného vyplývajúce napríklad z jeho veku, zdravotného stavu, vzdelania, príjmov a pod., ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to do tej miery, aby plnenie výživného neohrozilo uspokojovanie jeho základných životných potrieb, to všetko pri zachovaní relatívnej rovnosti životnej úrovne oboch manželov.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, čím im vznikla vzájomná vyživovacia povinnosť. Toto manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. XP XX/XXXX - 30 zo dňa 09.04.2014, čo z pohľadu vzájomnej vyživovacej povinnosti znamená, že dňom právoplatnosti tohto rozsudku, teda dňom 18.05.2015, zanikla aj vzájomná vyživovacia povinnosť účastníkov konania.
Pretože v prípade manželského výživného je možné výživné priznať iba odo dňa podania návrhu, v danom prípade od 25.02.2015 a manželské výživné zaniklo právoplatným rozvodom manželstva dňa 18.05.2015, súd zameral dokazovanie na zistenie podmienok na priznanie výživného len na obdobie od 25.02.20015 do 18.05.2015. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľka a odporca v danom období neviedli spoločnú domácnosť a odporca žiadnym spôsobom dobrovoľne neprispieval na výživu navrhovateľke. Navrhovateľka tak v súčasnosti, ako aj v rozhodnej dobe nemá žiaden príjem a býva u rodičov, ktorým z dôvodu absencie príjmu nemôže prispievať na výdavky spojené s bývaním. Súd má tiež za preukázané, že navrhovateľka opakovane navštevuje zdravotnícke zariadenie v Košiciach. Z lekárskej správy reumatologickej ambulancie univerzitnej nemocnie v Košiciach vyplýva, že navrhovateľka užíva lieky, s čím sú nepochybne spojené výdavky.
Na strane druhej má súd za preukázané, že odporca v rozhodnom období od 25.02.2015 do 18.05.2015 pracoval v Čechách, pričom jeho príjem dosahoval 300,- až 350,- Eur mesačne. Hoci z dôvodu ukončenia prác už tento príjem v súčasnej dobe nemá, odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že naďalej pracuje formou kamarátskej výpomoci na stavbe, kde zarobí okolo 30,- až 40,- Eur denne.
Na základe uvedeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že v dobe rozhodujúcej pre posudzovanie nároku na manželské výživné, teda od 25.02.2015 do 18.05.2015, nebola životná úroveň navrhovateľky a odporcu rovnaká, pričom v tomto období odporca neprispieval na výživu navrhovateľke žiadnym spôsobom. Preto súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného je dôvodný.
Z hľadiska výšky výživného má súd za to, že vyrovnanie životnej úrovne oboch manželov v rozhodnom období bude postačovať výživné vo výške 20,- Eur mesačne, pretože táto výška umožní navrhovateľke prispievať na bývanie svojím rodičom a uhrádzať výdavky na lieky. Pokiaľ sa týka upokojovania iných základných životných potrieb navrhovateľky, tu súd poukazuje na fakt, že navrhovateľke nič nebránilo, aby sa aktívne uchádzala o zamestnanie, ktorým by si zabezpečila vyšší a najmä stabilnejší príjem. Na strane druhej výživné vo výške 20,- Eur mesačne je v možnostiach a zárobkových pomeroch odporcu
a nemôže ohroziť uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľko výživné je možné priznať iba za obdobie od 25.02.2015 do 18.05.2015, súd uložil odporcovi povinnosti zaplatiť dlžné výživné, ktoré za uvedené obdobie predstavuje 55,41 Eur (2 mesiace a 23 dní pri mesačnom výživnom vo výške 20,- Eur) navrhovateľke do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vychádzajúc z návrhu navrhovateľky, ktorá požadovala výživné vo výške 50,- Eur mesačne, dospel súd k záveru, že navrhovateľka bola vzhľadom na priznanú výšku výživného (20,- Eur mesačne) úspešná len čiastočne, pričom jej úspech a neúspech v konaní je v zásade rovnaký. Preto súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Účastník, ktorý sa práva podať odvolanie vzdal, osobou oprávnenou na podanie odvolania nie je.