Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/286/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu T. C., nar. X. X. XXXX bytom C. XX, F., zastúpeného JUDr. Miroslavom Kriškom, advokátom so sídlom Rázusova 79, Brezno proti žalovanému I. Y. - PEKÁREŇ, miesto podnikania M. R. Štefánika 44, Brezno, IČO:10 987 916, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom so sídlom Horná 35, Banská Bystrica, o zaplatenie 2.214,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. -78 zo dňa 14. mája 2015 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. -78 zo dňa 14. mája 2015 v napadnutej časti potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 346,92 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 4. 12. 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.214,--eur s príslušenstvom. Počas pojednávania vo veci samej dňa 14. 5. 2015 vzal žalobca návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd podľa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný so späťvzatím návrhu súhlasil, nesúhlasil s návrhom žalobcu, aby žalovaný znášal trovy konania, pretože konanie nezavinil. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že nič nedlhoval, preto nemá znášať náhradu trov konania, keď sa úspešne bránil. Žiadal, aby mu boli priznané trovy konania. Okresný súd s poukazom na ust. , , konanie vo veci zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a žalovanému priznal náhradu trov konania, keďže žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 346,92 eur.

Proti uzneseniu v časti o povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 14. 5. 2015 vzal žalobu späť a požiadal o použitie z dôvodu na strane žalobcu ( osobné a sociálne pomery) tak aj z dôvodov na strane žalovaného, ktorý využíval aj zneužíval osobnosť žalobcu z hľadiska jeho postavenia (sociálneho a osobného) už pri „dohode o dielo“, ako aj priebežne a naviac úplne ignoroval aj pokus žalobcu zo dňa 7. 10. 2013 o mimosúdne vysporiadanie veci a predídenou eventuálnou trov súdneho konania. Nielenže neodpovedal na výzvu, ale ani neposkytol údaje (listiny o preddavkoch), ktoré sú inak účtovne pochybné. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je značne majetný človek, vlastní viacero nehnuteľností v centre mesta F. a inde a veľmi hodnotné hnuteľné veci. Nejde teda o osobu úplne sociálne odkázanú na štát, akým je žalobca, ale o osobu zabezpečenú nad štandard v Slovenskej republike a regióne. Vzhľadom na uvedené požiadal, aby odvolací súd zhodnotil a zohľadnil pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa najmä na majetkové, sociálne, osobné, rodinné a ostatné pomery všetkých účastníkov. Poukázal na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu najprv mimosúdneho a až potom na hranici premlčania súdneho návrhu, keď žalovaný bol zrejme

účelovo nečinný, pasívny, lebo počítal s premlčaním práva. Navrhol zohľadniť účelový - pasívny postoj žalovaného pred súdom a aj s časti v súdnom konaní a na aktívny postup žalobcu, ktorý mal po celý čas snahu konanie mimosúdne uzavrieť. Dopad nepriznania trov žalovanému sa ho nedotkne, avšak u žalobcu pôjde o dopad na bydlisko, resp. dávky sociálnej núdze, pričom má ako rodič zverené maloleté dieťa do výchovy a výživy. Vzhľadom na uvedené a obsah súdneho spisu navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní sa žiadnemu účastníkovi trovy konania nepriznávajú.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 4. 12. 2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.214,--eur spolu s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo a z ceny dohodnutého diela, t. j. zo sumy 5.014,-- eur mu žalovaný uhradil preddavkami 1.300,--eur a 1.500,--eur a ostal mu neuhradený dlh na hodnote dodaného diela vo výške 2.214,--eur, podľa priloženej listiny označenej ako faktúra č. 2.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera, že by žalobcovi za vykonané práce nezaplatil a poukázal na to, že zálohovo zaplatil žalobcovi dňa 18. 9. 2009 sumu 1.000,--eur a 1.500,--eur, dňa 28. 11. 2009 sumu 300,--eur, dňa 4. 12. 2009 sumu 1.500,--eur, teda spolu bolo zálohovo zaplatených žalobcovi za dielo 4.300,--eur. Poukázal na to, že žalobca dňa 5. 12. 2009 vyhotovil žalovanému faktúru č. 2, v ktorej rozpísal všetky práce vyhotovené na diele a vyčíslil aj celkovú cenu diela v sume 3.431,--eur. Žalovaný požadoval od žalobu ešte vyhotovenie ďalších prác, a preto bola záloha žalobcovi ponechaná v sume 4.300,--eur, ktorá presahovala fakturovanú sumu o 869,--eur. Žalobca už ale žiadne práce pre žalovaného nevykonal. Na základe uvedených dôkazov je nesporné, že žalobcovi bola zaplatená cena diela, a to v sume vyššej ako fakturoval.

Na pojednávaní konanom dňa 14. 5. 2015 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a požiadal, aby o trovách konania rozhodol súd podľa ust. 150 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Samotný právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v skutočnosti žaloval žalobca sumu 2.214,--eur, nakoľko v čase prevzatia veci a podania žaloby nemal vedomosť ani on ani žalobca, že v septembri 2009 prijal v jeden deň ešte aj ďalší preddavok na sumu 1.500,--eur.

Okresný súd konanie vo veci zastavil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 346,92 eur podľa ust.

Podľa ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy ( veta prvá ). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci , ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážke res iudicate alebo prekážke litispendencie alebo ak podal žalobu proti účastníkovi, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania. Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme späť návrh a nejde o prípad podľa veta druhá, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.

Prax súdov je jednotná v názore, že aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Ide o ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti (uznesenie NS SR sp.zn. ). Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , M Cdo 14/99 z 1. septembra 2000, uverejnené ZSP č. 1/2000).

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. , pretože v priebehu konania pred okresným súdom bolo preukázané, že už v čase podania žaloby, t. j. dňa 4. 12. 2013 mal žalobca okrem súm, ktoré uvádzal v žalobe, teda 1.300,-- a 1.500,--eur uhradenú aj ďalšiu splátku, t. j. sumu 1.500,--eur, a to ešte v septembri 2009, teda 4 roky pred podaním žaloby a odvolací súd tiež poukazuje na faktúru č. 2 ktorú k svojej žalobe priložil žalobca, ktorá je bez dátumu a je v nej ako celková fakturovaná suma uvedená sumu 2.214,--eur a zároveň poukazuje na faktúru č. 2, ktorú sa svojmu vyjadreniu k žalobe priložil žalovaný, kde je už v tejto faktúre uvedený aj dátum a je tam celková fakturovaná suma uvedená suma 3.431,--eur. Odvolací súd teda dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní, že žalovaný ignoroval pokus žalobcu o zmier, že neodpovedal na výzvu a neposkytol údaje o preddavkoch, ktoré sú účtovne pochybné, nemožno považovať za také, ktoré by odôvodňovali aplikáciu cit. ustanovenia. Nie je možné prihliadať na tvrdenia žalobcu, že žalovaný je značne majetný človek a teda nejde o osobu úplne sociálne odkázanú na štát, ako je žalobca. V danom prípade nemožno hovoriť ani o výnimočnosti prípadu, ktorá by spočívala v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane účastníkov konania, keď bol to práve žalobca, ktorý nemal v čase podania žaloby zistenú výšku pohľadávky, ktorej sa voči žalovanému domáhal a zrejme aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného vzal žalobu v celom rozsahu späť. Nebolo povinnosťou žalovaného reagovať na pokus žalobcu o zmier. Skutočnosť, že žalobcovi súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov nezakladá nárok žalobcu rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. ods 1 Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že tieto skutočnosti neodôvodňovali aplikáciu ust. , t. j. nepriznať náhradu trov konania úspešnému žalovanému.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal ( ).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.