Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-183-2015.pdf
PDF · 93.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/183/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: Z. S., bytom S., I. XXX/XX, pre vymoženie 883,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 5. decembra 2014, č.k. 12Er/375/2014-22, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom spísaným súdnym exekútorom do zápisnice dňa 10.02.2014 navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00163/12 zo dňa 30.04.2012. Dňa 25.04.2014 doručil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý tamojšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe pripojeného exekučného titulu a návrhu oprávneného. Na základe výzvy súdu bola dňa 27.10.2014 doručená rozhodcovská zmluva. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 14.01.2011, súčasťou ktorej zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že účastníci zmluvy sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Súd prvého stupňa preskúmal Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v nich obsiahnutá. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu tak nemal dostatočne preukázanú. K uvedenému dodal, že napriek tomu, aj v prípade, ak by táto rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá, išlo by o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Účel povinnému poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania, tak ako je vyplnené v predtlači textu zmluvy o úvere, a tak ako to vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu, nebol v konaní preukázaný. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. V uvedenom zmysle však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto súd prvého stupňa konštatoval, že vymedzenie účelu
poskytnutia úveru v konkrétnej veci "na výkon povolania" v spojení s nedostatkom akejkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Z uvedených dôvodov sa vo veci použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z., zákone č. 250/2007 Z.z., ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Keď súd prvého stupňa ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere zo dňa 14.01.2011 vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah, konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa /§ 53 ods. 4 písm. i, k, o Občianskeho zákonníka/ a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zastával názor, že dohoda uzavretá v článku 13. všeobecných zmluvných podmienok umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený, ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i dojednanie rozporné s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Takouto dohodou veriteľ /oprávnený/ jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky pritom oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, konštatoval, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Súd prvého stupňa súčasne zastával názor, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy, ani zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Ďalej dospel k záveru, že trovy rozhodcovského konania, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nemožno vzhľadom na uvedenú situáciu a za použitia princípu proporcionality pripísať na vrub povinného. Bolo by to nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa uzavrel, že celé plnenie priznané exekučným titulom vo veci je právom nedovolené, pretože je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako i ust. § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákona č. 129/2010 Z.z., a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ /rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného oprávnený zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. z týchto dôvodov: Podľa § 234d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 10.02.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 883,15 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 30.04.2012, sp. zn. SR 00163/12, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 14.05.2012 a vykonateľnosť dňa 17.05.2012. Zo spisového materiálu odvolací súd mal tiež za preukázané, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený dňa 14.01.2011 zmluvou o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Z predloženého rozhodcovského rozsudku odvolací súd ďalej zistil, že právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v prejednávanom prípade bola založená rozhodcovskou zmluvou, v zmysle ktorej sa ,,účastníci konania dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde“. Predmetná rozhodcovská zmluva však k návrhu na vykonanie exekúcie nebola priložená, a preto ju na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 18.06.2014 a 29.09.2014 oprávnený predložil dodatočne, dňa 27.10.2014.
Súd prvého stupňa svojím napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 2, § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru, že celé plnenie priznané exekučným titulom vo veci je právom nedovolené, pretože je v rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ako i ust. § 4 ods. 2 písm. j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 129/2010 Z.z. V predmetnom rozhodnutí súd prvého stupňa súčasne konštatoval, že rozhodcovská doložka nie je vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru obsiahnutá a v prípade, ak by aj bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá, išlo by o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).
Ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medziiným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012).
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom základe, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a vec preto treba posudzovať aj podľa príslušných právnym noriem
chrániacich spotrebiteľa. Súd prvého stupňa následne vyhodnotil ustanovenie uzatvorenej zmluvy - dohodu o vyplnení zmenky - za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a plnenie priznané exekučným titulom vo veci ako právom nedovolené.
Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa sa v prejednávanej veci dostatočným spôsobom nevysporiadal s otázkou právomoci rozhodcovského súdu vydať rozhodnutie, ktoré bolo oprávneným v danom konaní predložené ako exekučný titul. Súd prvého stupňa v rámci preskúmavania listín podľa § 44 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní konštatoval, že rozhodcovská doložka nie je vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru obsiahnutá a v prípade, ak by aj bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá, išlo by o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z exekučného titulu, ktorým v danej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 30.04.2012, sp. zn. SR 00163/12, však odvolací súd mal za preukázané, že v predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená samostatnou rozhodcovskou zmluvou (ktorú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 14.01.2011 na výzvu súdu prvého stupňa oprávnený predložil dňa 27.10.2014), a nie rozhodcovskou doložkou upravenou vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Touto skutočnosťou sa však súd prvého stupňa napriek zásade, že skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou, bližšie nezaoberal. Samotné konštatovanie, že ak by rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá, išlo by o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bez bližšieho zdôvodnenia tohto tvrdenia, je nepostačujúce. Otázka existencie, resp. neexistencie právomoci rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie je pritom prioritnou otázkou, ktorou sa exekučný súd musí zaoberať ešte pred tým, ako rieši otázku, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd k uvedenému uvádza, že ak by rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že na to nemal právomoc (založenú platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou), takéto ním vydané rozhodnutie by nebolo spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, pretože by išlo o nulitný právny akt. V preskúmavanej veci je preto namieste predovšetkým taký postup exekučného súdu, ktorý spočíva v skúmaní, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, ktorá skutočnosť je preukázateľná iba z príslušnej rozhodcovskej zmluvy. Až následne, keď sa súd vysporiada s otázkou právomoci rozhodcovského súdu na konanie, môže sa zaoberať skúmaním, či plnenie priznané takýmto rozhodcovským súdom je v súlade so zákonom, resp. dobrými mravmi.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa, ktorý je právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. viazaný, bude preto v ďalšom konaní preskúmať právomoc rozhodcovského súdu v danej veci, s prihliadnutím na rozhodcovskú zmluvu zo dňa 14.01.2011, ktorá mala túto právomoc rozhodcovského súdu založiť. Až následne súd prvého stupňa opätovne posúdi, či je potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo nie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .