Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoCsp-36-2022.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/36/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, F. F. proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o zrušenie zmluvy, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 15Csp/23/2021-242 zo dňa 9.12.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku (I.) o zastavení konania.
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku (II.) o trovách prvoištančného konania.
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte ako „súd prvej inštancie“) pri aplikácii § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods 1 CSP (všetky ustanovenia citované v napadnutom uznesení) zastavil konanie na základe dispozičného úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby, s ktorým úkonom žalovaný vyslovil súhlas na pojednávaní konanom dňa 20.10.2021. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť odstúpenie od zmluvy o dlhodobom investovaní, o ktoré žalobca roky neprejavoval záujem, previesť finančné prostriedky na účet žalovaného i s úrokom, ktorý žalobca žiadal v mimosúdnej dohode do doby, pokiaľ mu finančné prostriedky budú pripísané na účet. Zároveň sa domáhal priznania nemajetkovej ujmy vo výške 174,00 eur za psychickú traumu, ktorú žalovaný svojim neprofesionálnym prístupom v ťažkej pandemickej situácii spôsoboval žalobcovi svojim zmätočným konaním
2. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania súd prvej inštancie východiskovo poukázal na svoju povinnosťou skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. V danej spojitosti konštatoval, že žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Zároveň požiadal o odpustenie trov konania z dôvodu, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom bližšie dôvody, prečo by právo na náhradu trov konania nemalo byť protistrane priznané, neuviedol. 3. Okresný súd argumentoval, že žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia, avšak z hľadiska komplexného vnímania začatého sporového konania je samotná príčina, ktorá žalobcu viedla k späťvzatiu žaloby relevantná a má význam pri posúdení procesného zavinenia tej ktorej strany na zastavení konania. Po preštudovaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že žalovaný sa v konaní procesne dovoleným spôsobom - vyjadreniami vo veci - bránil voči podanej žalobe a teda jeho úkony nie je možné posúdiť ako nedôvodné. 4. Ani samotné priznanie štatútu občana s ťažkým zdravotným postihnutím nie je podľa súdu prvej inštancie dôvodom na nepriznanie práva na náhradu trov konania. Navyše, žalobca sa sám na pojednávaní vyjadril, že uplatnené trovy konania zo strany žalovaného bude akceptovať. Súd prvej
inštancie teda zhrnul, že žalobca svojim správaním procesne zavinil zastavenie konania tým, že žalobu vzal bez uvedenia dôvodu späť, čo zakladá právo žalovanému na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, vytýkajúc okresnému súdu nesprávny procesný postup, ktorým mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 6. Odvolateľ namietal, že neuviedol skutočnosť, že akceptuje 100 % hradenie trov konania a v späťvzatí návrhu žiadal odpustenie úhrady trov konania, nakoľko bol v presvedčení, že trovy konania zo zákona hradiť nemusel. V úvode pojednávania konaného dňa 20.10.2021 zaevidoval, ako sa sudkyňa vyjadrila, že sa nestotožňuje s návrhu žalobcu. Z toho dôvodu žalobca vzal svoj návrh späť v plnom rozsahu, nakoľko bol presvedčený, že ani dokazovaním sudkyňu nepresvedčí, že návrh je oprávnený.
7. Uznesením č.k. 15Csp/23/2021-256 zo dňa 2.2.2022 okresný súd vyzval žalobcu na doplnenie podania o náležitosti, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, ktorých výrokov sa dotýka a čo podaným odvolaním sleduje. 8. Žalobca na uvedené nereagoval.
9. V písomnom vyjadrení k podanému odvolania žalovaný uviedol, že žiada odvolanie žalobcu odmietnuť, nakoľko toto podanie neobsahuje základné obsahové náležitosti (v akom rozsahu napáda uznesenie, z akých konkrétnych dôvodov ho považuje za nesprávne, absentuje korektne formulovaný odvolací návrh a podpis). 10. V prípade, ak odvolací súd dospeje k inému názoru a odvolanie žalobcu neodmietne, potom žalovaný žiadal potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nakoľko žalobca dispozitívnym úkonom vzal žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu. Žalobca si bol vedomý následkov, ktoré zákon spája so späťvzatím žaloby spája, t.j. že konanie bude zastavené a žalovanému budú voči žalobcovi priznané trovy konania, nakoľko na pojednávaní vo veci, ktoré sa konalo dňa 20.10.2021 sa vyjadril, že tieto trovy bude akceptovať. Konajúci súd teda postupoval v súlade so zákonom a pri rozhodovaní o trovách konania v súvislosti so zastavením konania skúmal procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách. V podaní, ktorým vzal žalobca žalobu späť síce požiadal zároveň o odpustenie trov konania z dôvodu, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak konkrétnejšie dôvody, prečo by právo na náhradu trov konania nemalo byť žalovanému priznané neuviedol.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý samostatný výrok o zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
12. Hoci predostretý opravný prostriedok vykazuje značnú mieru strohosti, odvolací súd i s dôrazom na snahu eliminovať odmietnutie spravodlivosti si neosvojil primárnu argumentáciu žalovaného o kvalifikovanej absencii náležitostí posudzovaného odvolania. Predovšetkým je totiž z jeho obsahu možné vyvodiť, v čom spočíva nesúhlas žalobcu s napadnutým uznesením a s určitosťou je potom možné ustáliť i rozsah napadnutia (len výrok o trovách). Náležite síce žalovaný tvrdí, že odvolanie postráda návrh požadovaného rozhodnutia, týmto však odvolací súd nie je viazaný (§ 381 CSP). Napokon, pokiaľ ide o namietanú absenciu podpisu, ide (v prípade daného odvolania) o elektronické podanie s overeným elektronickým podpisom (č.l. 248-250 spisu). Nejedná sa teda o vady, pre ktoré nemožno v odvolacom konaní pokračovať (§ 386 písm. d/ CSP).
13. Na základe opísaných úvah krajský súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu, jeho výsledkom však je konštatovanie, že tvrdenia prezentované odvolateľom nie sú spôsobilé relevantne spochybniť závery súdu prvej inštancie. Z určujúceho hľadiska je totiž nepochybné, že za danej procesnej situácie - pri späťvzatí žaloby - okresný súd musel (výslovne mu to ukladá procesná norma) pristúpiť k hodnoteniu procesného zavinenia a toto následne posúdil správne. Žalobca totiž ani len netvrdil, tobôž nepreukázal, že by dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že dosiahol (dobrovoľným konaním žalovaného) to, čo podaním žaloby sledoval/mienil. Subjektívna predstava žalobcu, ktorý „bol v presvedčení, že trovy nebude musieť hradiť“ ostáva z tohto aspektu bez akéhokoľvek právneho významu, obdobne ako jeho
(ďalšia) domnienka/predstava, že akceptuje len časť trov. Ako totiž už bolo vyššie uvedené, predvídaným zákonným dôsledkom procesného zavinenia je povinnosť náhrady všetkých trov protistrane. 14. Irelevantným je i tvrdenie žalobcu, že zaevidoval, ako sa sudkyňa vyjadrila, že sa nestotožňuje s jeho návrhom, z ktorého dôvodu žalobca vzal svoj návrh späť v plnom rozsahu, nakoľko bol presvedčený, že ani dokazovaním sudkyňu nepresvedčí, že návrh je oprávnený. Aj uvedené totiž len potvrdzuje správnosť úvahy o procesnej zodpovednosti žalobcu za späťvzatie žaloby.
15. Možno zhrnúť, že práve a len kvôli procesnému úkonu žalobcu (späťvzatiu žaloby) nemohlo dôjsť k vecnému prejednaniu žaloby (a zisteniu/overeniu jej ne/dôvodnosti), v ktorom prípade nastupuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania ako smerodajný princíp procesného zavinenia, ktoré jednoznačne zaťažuje žalobcu, na základe čoho krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého výroku ako vecne správneho.
16. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ/žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto je povinný nahradiť žalovanému odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej výške všetkých týchto trov po (ich) vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.