Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/31/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. J., Q.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - J. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. R., J. R. XX a otec - X. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. X., R. O. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloletého X. J., Q.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletého 150 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 10.06.2015.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 10. 6.2015 do 16.09.2015 v sume 385 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 10.06.2015 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 200 eur mesačne od mája 2015. V priebehu konania navrhla výživné sumou 150 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 24.05.2015, maloletý žije s ňou. Otec maloletého spolu so svojou matkou tvrdia, že sa nedokáže postarať o dieťa a domácnosť, matka otca sa miešala do ich vzťahu a do výchovy dieťaťa. Zároveň navrhla úpravu styku otca s dieťaťom počas víkendu, nakoľko otec nedodržiaval čas vrátenia dieťaťa matke.

K návrhu sa vyjadril otec maloletého s tým, že s návrhom zveriť dieťa do starostlivosti matke súhlasí (úvodom však navrhol striedavú starostlivosť, na čom po zvážení okolností - zabezpečiť celodennú starostlivosť o dieťa popri svojom zamestnaní netrval), výživné navrhol upraviť vo výške 70 eur mesačne, styk navrhol upraviť nešpecifikovane, vzhľadom na jeho zamestnanie v trojsmennej prevádzke.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Matka vypovedala, že s dieťaťom je na rodičovskej dovolenke (s príspevkom 203,20 eur mesačne), s dieťaťom býva u svojich rodičov, na bývanie prispieva sumou spolu 120 eur mesačne. Poberá prídavok na dieťa (23,52 eur mesačne). Je nemajetná. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v nemocnici v Bratislave ako upratovačka s príjmom cca 350 eur mesačne. Keď viedli spoločnú domácnosť s otcom dieťaťa, bývali spočiatku u rodičov otca, neskôr samostatne (v prestavanej letnej kuchynke vo dvore u rodičov otca). Dieťa je zdravé, má naň bežné výdavky, je však ešte plienkované (mesačne spotrebuje 2 balenia á 24 eur). otec od podania návrhu zaplatil na výživnom pre dieťa 2x 50 eur.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný (od januára), pracuje ako operátor výroby, príjem vykázal v priemere 694,78 eur mesačne, pracovný pomer má dohodnutý na jeden rok. Dovtedy mal príjem len z brigádnických prác, bol evidovaný na úrade práce. Má vozidlo zn. Peugeot 407, nadobudnuté na lízing (vedený na meno jeho matky), splátky platí 140 eur mesačne. Býva sám, v prestavanej „letnej kuchyni“, priestor má tri izby. Na bývanie, vrátane stravy, platí svojej matke 200 eur mesačne. Má záujem sa denne stretávať s dieťaťom.

Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia zo dňa 14.09.2015 uviedol, že matka sa o dieťa riadne stará, má vytvorené vhodné podmienky na jeho starostlivosť. Maloleté dieťa navrhol zveriť do starostlivosti matke a výživné otcovi určiť podľa možností a schopností rodičov, styk navrhol neupraviť.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu

upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. ( o rodine)

Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na súčasné zárobkové pomery otca a je schopný zo svojho príjmu určené výživné platiť, pričom je potrebné poukázať aj na to, že matka má príjem len z rodičovského príspevku a svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje celodennou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. S poukazom na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku a pomery otca (ktorý býva samostatne a má vozidlo, na ktoré znáša aj náklady na lízingové splátky, pohonné hmoty a poistenie) a matky (bez majetku, bývajúcej u rodičov) za primeranú potrebám 2-ročného dieťaťa, súd určil čiastku 150 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive (všetkých detí) približne v rozsahu 25%, najviac 30% z jeho príjmu. Určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných a účelných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu, keďže zo strany matky neboli preukázané dôvody (hodné osobitného zreteľa), ktoré by jej bránili podať návrh ihneď po prerušení spoločnej domácnosti. Otcovi do dňa rozhodnutia súdu tak na výživnom vznikol otcovi dlh v sume 2 mesiace - júl, august x 150 eur + 21 dní za jún (150 eur/30 dní x 21) a 16 dní za september (150 eur/30 dní x 16), z čoho súd odpočítal zaplatené výživné 100 eur; ktorý dlh je povinný otec splatiť do roka spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh v záujme detí zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený. V prípade omeškania s čo len jednou splátku sa stane zvyšok dlhu splatným v celosti.

Podľa § 76 ods. 3 zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

Súd nerozhodol o úprave rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom vzhľadom k tomu, že na styku sa rodičia doposiaľ dohodli, otec prisľúbil disciplínu v otázke času, pričom pracuje nepravidelne v trojsmennej prevádzke, v dôsledku čoho je obtiažne určiť presné intervaly stretnutí a je vítané, že rodičia sa snažia (v prospech dieťaťa) styk dohodnúť sami. Tu súd poukazuje na to, že je v záujme dieťaťa vybudovať si vzájomnú citovú väzbu s otcom.

Rodičia sa musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať minimálne pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji. Pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spolu nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Súd apeluje na oboch rodičov, aby uprednostnili záujem dieťaťa nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletému dieťaťu dospieť k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Z. z. (Exekučný poriadok)